Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/593/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217723 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316217723.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J., právne zastúpený: LG Legal, s.r.o., IČO: 47 255 692, so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava a odporcu - osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XB, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Jiří Choutka, IČO: 42 277 981, advokát so sídlom Štúrovo námestie 121, 911 01 Trenčín, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.11.2017, č.k. 7Pc/11/2016-80 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 16.11.2017, č.k. 7Pc/11/2016-80 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XB, XXX XX P., ( ďalej len odporca ) určil povinnosť platiť navrhovateľovi M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J. výživné vo výške XXX eur mesačne k jeho rukám, vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Vec právne posúdil podľa § 2 ods.1, § 360 ods.1,2 § 366 C.m.p., § 324 ods.1,2,3, § 325 ods.1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1,2, § 332 ods. 1, C.s.p., § 62 ods.1,2,3,4, § 75 ods.1, §78 ods.1,2,3, Zákona o rodine, a skutkovo tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ho vyhodnotil ako dôvodný. Súd prvej inštancie mal z návrhu za preukázané, že navrhovateľ je denným študentom s plánovaným trvaním štúdia od 05.09.2016 do 30.06.2020 na Univerzite v S., kde bude mať odôvodnené výdavky na štúdium a život minimálne vo výške XXX eur mesačne, ktoré jeho matka naďalej výlučne zo svojho príjmu financovať nedokáže, ako aj to, že po úspešnom ukončení prvého ročníka, bude pokračovať v štúdiu v ďalšom školskom roku od septembra 2017. Vzhľadom na uvedené odôvodnené potreby navrhovateľa a s nimi spojené náklady a na druhej strane majetkové pomery povinného, mal súd za osvedčené, že súčasná úprava pomerov nie je postačujúca, keď na jednej strane štúdium navrhovateľa musí v celom rozsahu financovať len jeden z rodičov, pričom povinný síce deklaruje nízke, prípadne fakticky žiadne príjmy, ale v skutočnosti získal za obdobie od júna 2013 do júla 2017 príjem z predaja nehnuteľností vo výške najmenej XXX XXX eur a účelovo sa vzdal lepšieho príjmu bez vážneho dôvodu. Súd prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní odôvodnenosti potrieb navrhovateľa prihliadol na to, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky jeho náklady, ktoré možno očakávať a prihliadol aj na jeho schopnosti, záujem o štúdium, dosahované výsledky a na skutočnosť, že navštevuje dennú formu štúdia v zahraničí. S poukazom na súčasné majetkové pomery povinného a aktuálnu sociálnu situáciu navrhovateľa, mal súd prvej inštancie za to, že priloženými listinnými dôkazmi k návrhu osvedčil navrhovateľ v návrhu vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že povinný ako osoba ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, za obdobie od júna 2013 do júla 2017 získal príjem z predaja nehnuteľností podľa k návrhu priložených kúpnych zmlúv vo výške najmenej XXX.XXX eur, pričom je dôvodné predpokladať, že ďalších min. XXX.XXX eur získal z predaju bytu, ktorého prevod preukázal navrhovateľ zmenou zápisu na LV č. XXXX pre k.ú. P. na LV zo dňa 17.07.2017 oproti zápisu na LV zo dňa 20.07.2016, kde bol ako výlučný vlastník zapísaný povinný. Skutočnosť, že povinný nadobudol vyššie uvedené finančné prostriedky má vplyv na posudzovanie jeho majetkových pomerov podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z Lustrácie zo Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že v období od 04-07/2017 mal povinný úhrnne príjem vo výške X.XXX,XX eur brutto, pričom v období 08/2017 a 09/2017 bol jeho príjem brutto vo výške XXX,XX eur a XXX eur. Súd prvej inštancie za osvedčené považoval, že odporca ako jeden z povinných rodičov neprispieva na výživu navrhovateľa v primeranej výške, a to aj napriek jeho vyššie uvedeným majetkovým pomerom, a preto je nevyhnutné, aby boli pomery účastníkov a vyživovacia povinnosť povinného voči navrhovateľovi dočasne upravené neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie prihliadol aj na tú skutočnosť, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá je daná nielen odstupom času od posledne stanovej výšky vyživovacej povinnosti v r. 2004, vývojom nákladov, ale aj štúdiom na zahraničnej vysokej škole. 3. Proti uzneseniu podal odvolanie odporca - otec navrhovateľa, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľa sumou XXX eur mesačne. Potvrdil, že došlo k prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol a z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, avšak ich prevod bol nútený uskutočniť z dôvodu potreby splatiť svoje splatné záväzky, aby sa tak nedostal do dlhovej pasce a zabezpečil aj výživu a štúdium syna I.. Súčasťou jeho odvolania bola špecifikácia jednotlivých kúpnopredajných zmlúv týkajúcich sa jeho nehnuteľností, zmlúv o pôžičkách a špecifikácia jednotlivých platieb, ktoré uhradil a kedy zo získaných kúpnych cien. Uviedol, že po rozvode manželstva bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matke a syn I. do jeho osobnej starostlivosti, pričom na základe neformálnej dohody s matkou o tom, že každý bude financovať potreby toho syna ktorého mal vo svojej starostlivosti, zabezpečoval potreby a štúdium synovi I.. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, keď sa po zbavení zadĺženej spoločnosti zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti XXX,XX eur mesačne, keď si hľadal a naďalej aj hľadá zamestnanie v odbore v ktorom pracoval pre založením obchodnej spoločnosti. Z dôvodu zabezpečenia si vhodného vzdelania bol prijatý na štúdium pri Vysokej škole K. so školným za semester v sume XXX eur. Uviedol, že v súčasnej dobe so svojou manželskou býva v nájomnom byte a vzhľadom na ich príjmové možnosti spolu vo výške XXX,XX eur svoje výdavky obmedzili len na nevyhnutnú mieru. 4. Navrhovateľ k odvolaniu odporcu písomné vyjadrenie nepodal. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 6. Odvolací súd sa zhodol s rozhodnutím súdu prvej inštancie iba v jeho časti o výklade inštitútu neodkladného opatrenia, avšak nie z jeho aplikáciou na daný prejednávaný prípad, v ktorom návrh navrhovateľa podmienky ust. § 366 C.m.p., § 325 ods.1 C.s.p. nespĺňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. je možné nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 C.m.p. je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, nebola súdom prvej inštancie správne preukázaná existencia potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti odporcu - otca k navrhovateľovi - plnoletému synovi, keďže v danom prípade vyživovacia povinnosť medzi nimi už upravená je a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 10C76/2004-30 zo dňa 07.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2004, na základe ktorého je odporca navrhovateľovi povinný platiť výživné vo výške XXXX.-Sk (XXX,XX Eur) mesačne. V danom prípade odvolací súd dáva do pozornosti, že výživné na navrhovateľa je určené a dosiahnuť zmenu výšky výživného jeho zvýšením, ako sa správne domáha v návrhu vo veci samej, je možné len zákonom predpísaným spôsobom po vykonaní potrebného dokazovania a po preukázaní zmeny pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine. Podľa názoru odvolacieho súdu je výrok označeného súdneho rozhodnutia pre účastníkov a aj pre súd záväzný a vec nemôže byť v tomto rozsahu prejednávaná znova. Keďže sa však jedná o rozsudok odsudzujúci k plneniu v budúcnosti zročných splátok, je možné ho zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú pre výšku a ďalšie trvanie dávok rozhodujúce. Ak má teda navrhovateľ za to, že v jeho prípade nastali skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva môžu znamenať zvýšenie výživného v jeho prospech, môže sa v zmysle citovaného ustanovenia zmeny úpravy tohto právneho vzťahu domáhať od doby, kedy ku zmene došlo ( v danom prípade najskôr od podania návrhu ), avšak len postupom zákonom predvídaným, teda zmenou tohto rozsudku v riadnom konaní vo veci samej. V danom prípade za existencie súdneho rozhodnutia o výživnom, teda nie je možné uzavrieť, že bolo navrhovateľom preukázané ohrozenie jeho základných existenčných potrieb odôvodňujúcich priznanie výživného v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením, keď v danom prípade je možné rozhodnúť len o zvýšení už určeného výživného. Tým, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, nie je možné k uvedeným vzájomne rozporným tvrdeniam účastníkov konania zaujať objektívne stanovisko ( čo nie je ani účelom neodkladného opatrenia ) a preto tieto budú predmetnom dokazovania v konaní vo veci samej, v ktorom súd bude zisťovať a vyhodnocovať možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného a odôvodnené potreby navrhovateľa s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, na základe ktorých skutočností bude môcť dospieť k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa o zmene výšky výživného. Odvolacie dôvody odporcu odvolací súd považoval za účelové, ktoré vzhľadom na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne z procesnoprávnej stránky veci, nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Sporné stanoviská každej zo strán budú predmetom dokazovania v doposiaľ prebiehajúcom konaní o zvýšenie výživného, v ktorom je súd prvej inštancie povinný bezodkladne o návrhu, mu doručenom dňa 27.10.2016 konať, vykonať potrebné dokazovanie a rozhodnúť o zvýšení výživného konečným rozhodnutím. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa ust. § 388 C.s.p.. 8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).