Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/107/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316218708 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316218708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom: Vajnorská 100/A, Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom: Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: B. M.Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K.: E. X, K., o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 24Csp/44/2016-64 zo dňa 21.11.2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur, úrok vo výške 919,27 eur, úrok vo výške 25,5% ročne zo sumy 1.000,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia, najviac však do 20.7.2019, a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000,- eur od 11.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku úroku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 497, § 499 zákona č. 513/1191, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.11.2016, došlým na tunajší súd dňa 21.11.2016, sa pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur, úroky vyčíslené ku dňu 10.11.2016 vo výške 919,27 eur, úroky zo zostatku nesplatenej istiny 1.000,- eur vo výške 25,5% p.a. odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000,- eur odo dňa nasledujúceho po dni 10.11.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. 3. Uznesením zo dňa 3.4.2017 súd prvej inštancie na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 9.2.2017 pripustil, aby namiesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania na jeho miesto žalobca. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk na adrese jeho trvalého pobytu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 5.5.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy. 4. Skutkový stav podľa súdu prvej inštancie tvrdený žalobcom (bod 2) nebol sporný, vyplynul aj z predložených dôkazov. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tento skutkový stav. 5. Z dôkazov ďalej vyplynulo, že žalovaný sa v zmluve zaviazal splatiť 72 mesačných splátok vo výške 28,- eur, vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2013 a dátum konečnej splatnosti úveru je dňa 20.7.2019. Dňa 8.1.2014 žalobca oznámil žalovanému, že pre porušenie zmluvy sa stáva úverová pohľadávka predčasne splatnou a vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy 1.164,58 eur v lehote 10 dní. 6. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný. Žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru a zaplatiť žalobcovi dohodnuté vyčíslené úroky. So splnením povinnosti zaplatiť istinu úveru je žalovaný v omeškaní, preto je povinný až do zaplatenia platiť žalobcovi dohodnutý 25,5% úrok z úveru, ako aj zákonný úrok z omeškania, ktorého výšku určuje citované nariadenie vlády. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. 7. Žaloba bola zamietnutá len pokiaľ ide o dohodnutý úrok 25,50% ročne za obdobie po dni konečnej splatnosti úveru dňa 20.7.2019. V bode 6.4 Obchodných podmienok je síce uvedené, že ak sa stane úver predčasne splatný, je banka oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou až do úplného splatenia zmluvného záväzku. Priamo v zmluve, v ktorej sú dohodnuté konkrétne podmienky poskytnutého úveru, je však uvedená konečná splatnosť úveru dňa 20.7.12019. Podľa súdu bolo v danej veci možné zohľadniť závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2016, sp. zn. 6Co 32/2016, ktoré vychádzali z obdobného skutkového stavu. Podľa konštantnej judikatúry veriteľ môže požadovať súčasne zmluvné úroky aj úroky z omeškania, keďže zmluvné úroky majú charakter odmeny veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov a úroky z omeškania majú charakter sankcie za nevrátenie alebo oneskorené vrátenie finančných prostriedkov. Samotné dojednanie zmluvných úrokov nemôže byť podľa krajského súdu v rozpore s dobrými mravmi. Ak si strany v zmluve nedohodli, že v prípade vyhlásenia okamžitej splatnosti zaniká povinnosť dlžníka zaplatiť zmluvné úroky, je banka oprávnená žiadať aj zmluvný úrok aj úrok z omeškania. Zmluvný úrok je však možné žiadať len do termínu poslednej splátky úveru. Ak by žalovaný platil zmluvné úroky aj za obdobie po termíne poslednej splátky, išlo by o plnenie nad rámec zmluvy o úvere a žalobca by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. 8. Pri závere o plnení nad rámec zmluvy súd v danej veci prihliadal na to, že vyhlásenie mimoriadnej (okamžitej) splatnosti úveru má pre obsah záväzkového vzťahu medzi stranami, a najmä na povinnosti žalovaného spotrebiteľa, tie isté dôsledky, ako odstúpenie od zmluvy o úvere. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Základná úprava úverového vzťahu pri omeškaní teda predpokladá odstúpenie od zmluvy, hoci nevylučuje aj inú dohodu strán. Žalovaný je však spotrebiteľ, a práve z toho dôvodu nie je podľa súdu prípustné, aby banke bolo zachované na neurčitú dobu do budúcnosti platenie odmeny za úver (úrokov), hoci úver bol dohodnutý na určitú dobu. Išlo by o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Žalobcovi ako strane, ktorá mala vo veci celkový úspech priznal súd právo na plnú náhradu trov konania. 9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie. Svoje odvolanie žalobca právne odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ C.s.p. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavné naplnené nebolo. Podľa názoru žalobcu nie je možné na predmetné konanie aplikovať závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/1998, nakoľko ide o rozhodnutie, ktoré nevyhovuje potrebám súčasného právneho stavu. Žalobca poukazuje na § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a na rôznorodú rozhodovaciu prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru a poukazuje na bod 6.4 obchodných podmienok. Žalobca uvádza, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer jasný. Na čo žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súd ČR 32Cdo 3830/2014. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Žalobca dáva do pozornosti § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ďalej uvádza, že dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, resp. aplikáciu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa dovoľujeme si poukázať na skutočnosť, že článkom II. bodom 1 zákona č. 102/2014 Z. z., o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k novelizácii ustanovenia § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a to tak, že došlo k doplneniu vety: Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ; sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru žalobcu článkom II. bodom 7. zákona č. 102/2014 Z. z. došlo k prijatiu § 879p zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7 a § 614a. Žalobca má teda za to, že na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. sa vzťahuje zákaz retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. 10. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v zamietavom výroku rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené. 12. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 13. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 14. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).