Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/126/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010211 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317010211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného Š. B., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 46T/50/2017-208 zo dňa 13.9.2017, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 6. februára 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému Š. B., F.. XX.XX.XXXX R. T., Q. T. J., T. XXXX/XX, u k l a d á podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá nahradiť škodu poškodeným - C. W. H., I..J.., L. XX, T., vo výške 1.743,38 eur, - J. H., H. T., W. XX, T., vo výške 720,40 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená I. Q., F.. XX.X.XXXX R. J., trvale bytom J., T. XXXX/X, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13.9.2017, č.k. 46T/50/2017-208, bol obžalovaný R. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že dňa 16.5.2016 v čase o 19.17 hod. v J. na ulici T. ako vodič osobného motorového vozidla zn. VW H. L.: SC-XXXCM svojim konaním nerešpektoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona o premávke na pozemných komunikáciách č. 8/2009 Z.z. tým, že vodič vozidla nesmie ohrozovať cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov, ďalej porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z § 137 ods. 2 písm. t) podľa citovaného zákona tým, že s vozidlom na priechode pre chodcov a cyklistov zachytil cyklistku I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J., T. ul. č. XXXX/ X, ktorá viedla bicykel v J. na E. námestí smerom na ulicu T., kde chcela prejsť cez označený priechod pre chodcov a cyklistov, keď už bola cca 3,5 metra na priechode, do jej pravej strany bicykla, narazilo prednou časťou motorové vozidlo H., cyklistka nárazom spadla na vozovku, pri dopravnej nehode utrpela poškodená I. Q. podľa znaleckého posudku č. 165/16 Prof. E.. D. A. B.., súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia, tieto zranenia: vnútrokĺbnu zlomeninu vonkajšieho (laterálneho) hrboľa pravej píšťaly s posunom úlomkov, zlomeninu horného konca pravej ihlice, nekompletné pretrhnutie postranného vnútorného mediálneho väzu a natrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena, pomliaždenie ľavého zápästia s dobou celkového liečenia viac ako 3 mesiace, dychovou skúškou u účastníkov dopravnej nehody nebol zistený alkohol. Za to bol obžalovanému uložený podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 3 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný na náhradu škody voči poškodenej Dôvera zdravotnej poisťovni, a.s., vo výške 1.743,38 eur, poškodenej J. poisťovni, pobočke Bratislava vo výške 720,40 eur a poškodenej I. Q. vo výške 4.151 eur. Proti rozsudku podali odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) - Okresná prokuratúra Bratislava III písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 19.9.2017, ktoré bolo bližšie odôvodnené písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 16.10.2017, - obžalovaný R. B. prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Zelenaya, B.S.B.A. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 25.9.2017, ktoré bolo bližšie odôvodnené písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 13.11.2017. Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste s tým, že obžalovanému prvostupňový súd neuložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, hoci k spáchaniu trestnej činnosti došlo za porušenia dôležitej povinnosti vodiča v cestnej premávke so závažným následkom, t.j. k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví inému účastníkovi cestnej premávky a navyše obžalovaný sa už v minulosti dopustil pomerne veľkého počtu priestupkov na úseku cestnej premávky. Prvostupňový súd nepostupoval v súlade s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., keď neuložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu bol obžalovaný za spáchaný prečin okresným súdom potrestaný neprimerane mierne (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por.). Prokurátor ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný svojim konaním hrubo porušil pravidlá cestnej premávky, keď ako vodič osobného motorového vozidla narazil na priechode pre chodcov a cyklistov do cyklistky I. Q., nar. XX.X.XXXX, ktorá chcela prejsť cez označený priechod pre chodcov a cyklistov, pričom k nárazu došlo, keď už poškodená na priechode prešla cca 3,5 metra. Poškodená utrpela pri dopravnej nehode zranenia s dobou celkového liečenia viac ako 3 mesiace. Obžalovaný týmto konaním porušil dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to porušením ust. § 4 ods. 2 písm. i) a § 137 ods. 2 písm. t). Z týchto dôvodov obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák., keďže spôsobený následok je potrebné hodnotiť ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i) Tr.zák., teda ako dlhší čas trvajúcu poruchu zdravia podľa odseku 4 tohto ustanovenia, ktorá si vyžiadala liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní. Podľa ustálenej súdnej praxe pri trestnej činnosti v doprave, ak je spôsobená ťažká ujma na zdraví, pričom páchateľ porušil dôležitú povinnosť vodiča, spravidla musí dochádzať aj k uloženiu trestu zákazu činnosti. Účelom tohto trestu popri ochrane spoločnosti je aj postihnutie páchateľa práve v oblasti riadenia motorových vozidiel. Podľa prokurátora prvostupňovým súdom neuložený trest zákazu činnosti neodzrkadľuje závažnosť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. (obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu so závažným následkom - ťažká ujma na zdraví, porušil dôležitú povinnosť vodiča atď.), a to aj v spojení s osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcimi postihmi za priestupky v oblasti dopravy. Preskúmaním evidenčnej karty vodiča totiž bolo zistené, že obžalovaný spáchal na úseku cestnej premávky doposiaľ až 19 priestupkov. Evidenčná karta vodiča preukazuje 19 uložení blokových pokút, z ktorých jedna bola uložená za priestupok kvalifikovaný ako závažné porušenie pravidiel cestnej premávky. Dokonca 5 priestupkov obžalovaný spáchal po dopravnej nehode, ktorá je predmetom tohto trestného konania, a to konkrétne v dňoch 20.9.2016, 30.11.2016, 22.3.2017, 27.6.2017 a 31.7.2017. Tieto okolnosti preto v žiadnom prípade nemôžu preukazovať disciplinované správanie sa obžalovaného v cestnej premávke, ale naopak poukazujú na to, že v rámci svojej pracovnej činnosti opakovane porušuje pravidlá cestnej premávky. Aj pred samotnou dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 16.5.2016 a ktorá je predmetom tohto trestného konania, boli v priestupkovom konaní obžalovanému ukladané viaceré majetkové sankcie v rozdielnej výške za 14 priestupkov na úseku cestnej dopravy, ktoré však evidentne nemali žiadny prevýchovný účinok, keďže opätovne porušil pravidlá cestnej premávky, v dôsledku čoho došlo ku vzniku ťažkej ujmy na zdraví iného účastníka cestnej premávky, a preto uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je adekvátne i primerané. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie prvostupňového súdu, pokiaľ ide o zdôvodnenie neuloženia trestu zákazu činnosti s poukazom na rodinné a pracovné povinnosti obžalovaného. Nie je žiadny relevantný dôvod, prečo by sa malo k týmto okolnostiam prihliadnuť pri určovaní druhu trestu, ak k nim neprihliadol ani obžalovaný, keď trestný čin páchal. Navyše v prípade, ak obžalovaný má už 19 záznamov v evidenčnej karte vodiča (pričom z toho 5 priestupkov bolo spáchaných po dopravnej nehode), uvedené celkom zjavne vypovedá o jeho nedisciplinovanosti pri vedení motorových vozidiel na pozemných komunikáciách. Obžalovaný svojimi opakovanými prehreškami na úseku cestnej premávky a najmä spôsobenou dopravnou nehodou, pri ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti vodiča, vyvolal opodstatnenú pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo, preto neuloženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nemožno ospravedlniť rodinnými, resp. pracovnými povinnosťami obžalovaného. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá má na páchateľa pôsobiť preventívne, zamedziť mu na určitý čas vykonávať činnosť, pri ktorej spáchal trestný čin a v neposlednom rade odstrašujúco vplývať na ostatných členov spoločnosti. Uložený trest však nezodpovedá základným zásadám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktoré je potrebné zohľadňovať pri ukladaní trestu. V danom prípade súd môže uložiť trest zákazu činnosti na dolnej hranici zákonného rozpätia (ako aj bolo prokurátorom pri podaní obžaloby požadované), pričom obžalovaný si môže v prípade, že bude počas tohto trestu viesť riadny život, po výkone polovice trestu požiadať o upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti, čím sa preverí to, aký riadny život v súlade s platnými právnymi normami obžalovaný žije. Prokurátor na podklade vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. napadnutý výrok o treste zrušil a sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr.por. o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dolnej hranici zákonného rozpätia za súčasného zachovania prvostupňovým súdom uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu odôvodnil odvolanie tým, že dňa 22.9.2017 si obžalovaný proti rozsudku podal odvolanie proti výroku o treste, proti výroku o náhrade škody, ako aj voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Ako prvé modifikuje odvolanie obžalovaného v časti výroku o treste tak, že na odvolaní voči trestu uloženého prvostupňovým súdom netrvá. Súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky považuje za zákonný, spravodlivý a primeraný. Na odvolaní proti výroku o náhrade škody a voči konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo zotrváva. V tejto súvislosti poukazuje na to, že obžalovaný spáchanie skutku od začiatku trestného konania nepopieral, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a uviedol, že mu je celej veci úprimne ľúto. V danom prípade ide o nedbanlivostný prečin, kedy došlo nešťastnou nepozornosťou k stretu osobného motorového vozidla obžalovaného s poškodenou cyklistkou I. Q. pri nízkej rýchlosti bez zistenia alkoholu a iných omamných alebo návykových látok u obžalovaného. Obžalovaný po nehode ostal na mieste, počkal na privolanú záchrannú službu a od momentu dopravnej nehody aktívne spolupracoval a napomáhal jej vyšetreniu. S riadnym odôvodnením súdu pri uložení uvedeného trestu a zároveň neuložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu sa v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za spravodlivý a zákonný. Trestný zákon v danom prípade dáva možnosť súdu uložiť trest zákazu činnosti, nejde však o povinnosť ukladať trest zákazu činnosti popri treste odňatia slobody tak, ako nesprávne uvádza okresný prokurátor v odvolaní. Prvostupňový súd dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo neuložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti, ktorého uloženia sa domáhal okresný prokurátor. Napokon takéto odsúdenie navrhoval pred prvostupňovým súdom prokurátor v rámci záverečnej reči, s ktorým sa dostatočným spôsobom vysporiadal okresný súd v napadnutom rozsudku, s ktorými dôvodmi sa plne stotožňuje. Je pritom potrebné poukázať na to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti doznal, túto oľutoval, od začiatku sa snažil o odstránenie škodlivých následkov, poskytol spoluprácu a pomoc poškodenej a pred prvostupňovým súdom dokonca urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., čím urýchlil a zjednodušil celé súdne konanie, čím aj výroky o jeho vine a právnom posúdení skutku sa stali právoplatnými. Je potrebné taktiež dať pozornosti, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a podľa evidenčnej karty vodiča ide o ním zavinenú prvú dopravnú nehodu. Rovnako tak je potrebné konštatovať, že obžalovanému tesne po dopravnej nehode nebolo zistené požitie alkoholu, ani iných návykových alebo psychotropných látok. Aj pokiaľ ide o jeho pracovný a rodinný život, je potrebné zdôrazniť, že sa riadne podieľa na pracovnom procese, pretože v trvalom pracovnom pomere pracuje ako vodič - kuriér, má rodinu, stará o maloleté dieťa a o svojho otca s onkologickým ochorením, ktorý je odkázaný na prevozy svojho syna motorovým vozidlom za ošetrovaním zo Senca do Bratislavy. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu by takéto odsúdenie citeľne postihlo jeho rodinu a blízke osoby, nakoľko by takýmto odsúdením stratili najdôležitejší a najmä nosný zdroj obživy, t. j. jeho príjem z dôvodu straty zamestnania, nakoľko vedenie motorového vozidla je nevyhnutnou potrebou pre výkon jeho súčasného zamestnania a je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v rodine sa musí starať spoločne s družkou o maloleté dieťa a poskytovať potrebnú pomoc svojej rodine, ktorá je na neho aj v tomto smere odkázaná. S poukazom na § 34 ods. 3 Tr.zák. sa obhajoba nestotožňuje s namietaním prokurátora v odvolaní, že neuloženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nemožno ospravedlniť rodinnými, resp. pracovnými povinnosťami obžalovaného, keďže zákonodarca zakotvil jednu zo zásad ukladania trestu, kedy trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okrem uvedeného prokurátor tiež opomína ekonomickú stránku veci, keď občan, ktorý si riadne plní svoje povinnosti a pracuje, tak platí dane a odvody. Pokiaľ okresný prokurátor argumentoval priestupkami obžalovaného spáchanými na úseku dopravy, za tieto bol už obžalovaný riadne postihnutý v priestupkovom konaní, pričom nešlo o také priestupky, pri spáchaní ktorých by sa obžalovaný prejavil ako nedisciplinovaný vodič, pre ktoré by bolo na dovŕšenie jeho nápravy potrebné uloženie aj trestu zákazu činnosti. Ide drobné, s poukazom na jeho zamestnanie, nezáväzné priestupky, kedy obžalovaný doteraz nemal dopravnú nehodu, všetky priestupky boli vyriešené v rámci blokového konania, teda bol za ne postihnutý finančnými sankciami, pokutami, ktoré uhradil. Ako vyplýva aj z početnej súdnej judikatúry v prípade, ak osoba pokutu uhradí, s využitím analógie legis zákona o priestupkoch a Trestného zákona je nutné považovať sankciu za vykonanú a zaplatením za zahladenú. Pokiaľ okresný prokurátor zdôrazňuje vznik ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, tak za ťažkú ujmu na zdraví bol obžalovaný postihnutý práve uloženým trestom odňatia slobody v trvaní až 14 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní 2 rokov, pričom táto skutočnosť je zohľadnená v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu, za ktorú bol uznaný vinným s omnoho prísnejšou trestnou sadzbou v porovnaní s prečinom ublíženia na zdraví bez spôsobenia ťažkej ujmy. Zároveň poukazuje na to, že v prípravnom konaní obžalovaný a všetci poškodení súhlasili s vyriešením celej záležitosti postupom podľa § 216 Tr.por., § 220 Tr.por. a tiež podľa § 232 Tr.por., čím prejavili ochotu celú záležitosť riešiť alternatívnym spôsobom. Aj na začiatku hlavného pojednávania z dôvodu urýchleného ukončenia veci vyslovil obžalovaný súhlas s uzatvorením dohody o vine a treste. Z nepochopiteľných príčin zo strany OČTK ani jeden z odklonov v trestnom konaní nebol využitý, pričom na takýto postup a konanie boli splnené všetky zákonné podmienky. Takýmto ukončením predmetnej trestnej veci by jednoznačne došlo k odťaženiu súdov od riešenia tohto nedbanlivostného prečinu, pričom niet dôvodu, aby OČTK takýto postup nerealizovali a obvinenému neposkytli výhodu za jeho súčinnosť v celom trestnom konaní. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v prípade, ak by sa obžalovanému popri treste odňatia slobody ukladal aj trest zákazu činnosti, tak by takýto ďalší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bol nadbytočný a neefektívny a pre obžalovaného neprimerane prísny. Obžalovaný od začiatku trestného konania spolupracoval a bol pripravený spôsobenú škodu poškodeným uhradiť. Aj napriek uvedenému je však nutné namietnuť nesprávny procesný postup prvostupňového súdu, keď obžalovaného v rozpore so zákonom zaviazal k náhrade škody voči poškodenej I. Q. vo výške 4.151 eur. Tento nárok na náhradu škody si poškodená v prípravnom konaní totiž neuplatnila riadne a včas v zmysle § 46 ods. 3 Tr.por., nakoľko nešpecifikovala z akých dôvodov a v akej výške si svoj nárok na náhradu škody v adhéznom konaní uplatňuje (v zmysle početnej judikatúry NS SR aspoň v minimálnej výške). Táto skutočnosť predstavuje neodstrániteľný procesný nedostatok zo strany poškodenej, navyše zastúpenej advokátskou kanceláriou ako splnomocnencom poškodenej v trestnom konaní a súd ju preto nemal s týmto návrhom do adhézneho konania pripustiť a obžalovaného k tejto náhrade škody v rozsudku zaviazať. Súd mal v danom prípade postupovať podľa § 256 ods. 3, ods. 4 Tr.por. a uznesením rozhodnúť, že poškodená I. Q. sa nepripúšťa do trestného konania s právom uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla trestným činom. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine považuje obhajoba za dôležité pre zohľadnenie všetkých skutočností daného prípadu aspoň v stručnosti poukázať na zle zadokumentovanú dopravnú nehodu privolanou hliadkou, vyhotovený nákres z miesta nehody nekorešponduje s reálne zistenou skutočnosťou, chýbajú východiskové body merania, presné miesto stretu dopravných prostriedkov, ich konečná poloha, miesto pádu poškodenej. Znalecký posudok z odboru cestnej dopravy objektívne nepreukázal skutočnosť a ani nemôže vzhľadom na chýbajúcu dokumentáciu základných údajov o nehode políciou ako je ustálené miesto stretu dopravných prostriedkov a ich konečnú polohu, východiskových bodov merania, rozporného zakreslenia nehody políciou, vychádzal iba z údajov poškodenej bez toho, aby sa vysporiadal s verziou obžalovaného a svedkov a je v čisto teoretickej rovine. Znalec v posudku v tejto súvislosti sám uviedol, že nemal dostatok podkladov pre objektívne zistenie priebehu nehody. Okrem uvedeného predmetný znalecký posudok vychádza výlučne z údajov o priebehu nehody od poškodenej a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s verziou nehody obžalovaného ani s telefonovaním poškodenej počas jazdy na bicykli. To, že poškodená telefonovala, pritom obžalovaný uvádzal od svojej prvej výpovede, ktoré boli potvrdené aj výpoveďou priameho svedka nehody O.. H. P.. Znalec ale ani OČTK v prípravnom konaní vôbec nevzali do úvahy verziu, či poškodená neporušila svoje povinnosti podľa § 55 ods. 2 a ods. 8 zákona o cestnej premávke a že mohla vbehnúť obžalovanému do cestnej dráhy, keď už nemohol nehode zabrániť. Aj cyklista je riadnym účastníkom cestnej premávky a v zmysle zákona o cestnej premávke nesmie jazdiť bez držania riadidiel a pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Zároveň cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Tieto skutočnosti neboli vôbec zohľadnené, obžalovaný však aj napriek uvedeným nedostatkom z dôvodu urýchleného ukončenia trestného stíhania a zohľadnenia svojej spolupráce v trestnom konaní pristúpil k vyhláseniu o vine zo spáchaniu skutku tak, ako bol uvedený v obžalobe. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti a okolnosti spáchania skutku, osobu obžalovaného a osobné pomery, priznanie sa ku skutku a jeho oľutovanie, súčinnosť počas celého trestného konania, prevahu poľahčujúcich okolností a prístup obžalovaného k celej záležitosti uložený trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky je spravodlivý, primeraný a zákonný v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr.zák. s dostatočnou zodpovedajúcou preventívnou pôsobnosťou bez toho, aby zbytočne nadmerne kriminalizoval doteraz bezúhonného obžalovaného a bez neprimeraného negatívneho dopadu trestu na jeho rodinu a blízke osoby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla obhajoba, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr.por. zrušíl napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým zaviazal obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr.por. nahradiť škodu poškodenej I. Q. vo výške 4.151 eur s tým, že vo zvyšných častiach ostane napadnutý rozsudok nezmenený a aby podľa § 319 Tr.por. odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava III zamietol ako nedôvodné. K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila poškodená I. Q. prostredníctvom splnomocnenca JUDr. D. E., H.. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 27.11.2017, v ktorom uviedla, že ňou uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví, na náhradu ktorého bol obžalovaný vo výroku odsudzujúceho rozsudku v zmysle § 287 ods. 1 Tr.por. zaviazaný, bol likvidovaný v celom rozsahu (vo výške 4.151 eur) spoločnosťou P. poisťovňa, a.s. podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, k čomu boli pripojené oznámenia o poistnom plnení. Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaniach dňa 4.12.2017. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu bolo doplnené dokazovanie prečítaním evidenčnej karty vodiča obžalovaného R. B. zo dňa 10.1.2018, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol pred spáchaním skutku od októbra roku 2010 spolu 14-krát a po spáchaní skutku spolu 5-krát postihnutý blokovými pokutami za porušenie pravidiel cestnej premávky. Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomne podanom odvolaní s tým, že sa stotožňuje s uloženým podmienečným trestom, ale nesúhlasí s neuložením trestu zákazu činnosti. Vzhľadom na okolnosti prípadu, ale predovšetkým na osobu obžalovaného a oboznámenú aktualizovanú evidenčnú kartu vodiča a na množstvo priestupkov spáchaných pred dopravnou nehodou, ako aj po nehode, má za to, že sa jedná o nedisciplinovaného vodiča, a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil výrok o treste a aby k podmienečnému trestu uložil aj trest zákazu činnosti. Čo sa týka odvolania obžalovaného ohľadom výroku o náhrade o škode, to ponecháva na úvahu súdu. Obhajca na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení a vzhľadom na detailnú referáciu spisu a odvolania poukáže len na zásadné argumenty. Klient urobil vyhlásenie o vine, čím zásadným spôsobom zjednodušil konanie. V prípravnom konaní navrhol využiť odklony v trestnom konaní, ktoré neboli akceptované zo strany prokuratúry. Stotožňuje sa s uloženým trestom, ktorý považuje za zákonný, správny a primeraný. Zastáva názor, že v prípade uloženia aj zákazu činnosti by dochádzalo k uloženiu dvoch trestov a v ich súhrne to možno považovať za tresty neprimerané. Podotýka, že uložením trestu zákazu činnosti by klient, ktorý pracuje ako kuriér, automaticky prišiel o zamestnanie, tento trest by významným spôsobom zasiahol do rodinného života klienta, nakoľko tento sa stará o maloletú dcéru družky, ako aj onkologicky chorého otca, ktorého dopravuje za ošetrením. K oboznámenej evidenčnej karte vodiča a priestupkom dodáva, že nejde o tak závažné, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu zákazu činnosti. Čo sa týka uloženého podmienečného trestu, pripomína, že tento je uložený nad dolnú hranicu trestnej sadzby, je dostatočný a sám osebe núti klienta k zodpovednosti pri vedení motorového vozidla. Tiež poukazuje aj na dĺžku konania. Vzhľadom na uvedené navrhuje odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Čo sa týka obhajobou vytýkaného výroku o škode, navrhuje, aby v tejto časti bol rozsudok zrušený, nakoľko poškodená svoj nárok neuplatnila riadne a včas a škoda bola uhradená. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v celom rozsahu pripája k prednesu obhajcu. Je mu veľmi ľúto celého skutku, chce požiadať súd, aby mu nebol uložený trest zákazu činnosti a odvolanie prokuratúry navrhuje zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Tr.por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%252346'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Tr.zák.pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa § 61 ods. 1 Tr.zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Podľa § 61 ods. 2 Tr.zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr.zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523157'&ucin-k- dni='30.12.9999'> závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. h) Tr.zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý jednak odvolaním prokurátora proti výroku o treste, jednak odvolaním obžalovaného proti výroku o náhrade škody, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci boli napadnuté iba výroky o treste a náhrade škody, odvolací súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať predovšetkým tieto výroky a ich zdôvodnenie. Odvolací súd pritom zistil, že obidve odvolania sú dôvodné. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a poškodeným bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr.por. Obžalovaný spolu s obhajcom (bol splnomocnený až v súdnom konaní po vydaní trestného rozkazu) a prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp. upovedomení o termíne hlavného pojednávania po tom, čo obžalovaný podal odpor voči trestnému rozkazu vydanému v prejednávanej veci. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle dotknutých ustanovení Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (prokurátor predtým na hlavnom pojednávaní upravil skutkovú vetu obžaloby ohľadom spresnenia ustanovení zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktoré mali byť porušené). Následne boli súdom zisťované skutočnosti v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo žalovaného skutku a vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku a vykoná dokazovanie len ohľadom výroku o treste. Následne boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a po vyhlásení dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci rozsudkom tak, ako je uvedené na začiatku tohto odôvodnenia. Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr.zák. (v napadnutom rozsudkom v rozpore s § 163 ods. 3 Tr.por. nie je výslovne uvedené aj toto ustanovenie Trestného zákona jeho paragrafovaným označením, ale len slovným vyjadrením) a spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným zo spáchania tohto prečinu. K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.). Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.). Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.). Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody. Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. je nedbanlivostným trestným činom, t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. a/ Tr.zák.), za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (v § 157 ods. 2 Tr.zák. je ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody 1 až 5 rokov). Teda v prípade spáchania trestného činu podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky pri priznaní dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l), teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval. Odvolací súd k tomu uvádza, že pri takto uloženom treste obžalovanému došlo zo strany prvostupňového súdu napadnutým rozsudkom jednak k porušeniu ustanovenia Trestného zákona a jednak je uložený trest neprimeraný, čo zakladalo dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.por. a uvedené vyplýva z nasledujúcich skutočností. V osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá bola pred spáchaním trestného činu opakovane priestupkovo postihnutá za spáchanie dopravných priestupkov, a to spolu 14 krát. K spáchaniu trestného činu došlo práve v súvislosti s vedením motorového vozidla, takže obžalovanému prvostupňovým súdom priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr.zák. (obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) bola nesprávna a v rozpore so zákonom. Vedenie riadneho života nie je možné hodnotiť len úzko vo vzťahu, či už bola daná osoba odsúdená v trestnom konaní, ale osobu treba hodnotiť z pohľadu dodržiavania právneho poriadku ako celku a pokiaľ sa obžalovaný pred spáchaním trestného činu opakovane dopustil spáchania priestupkov (vyše desaťkrát), nie je možné konštatovať ohľadom jeho osoby, že viedol riadny život. Z týchto dôvodov nebola obžalovanému odvolacím súdom táto poľahčujúca okolnosť priznaná, pričom jej priznanie prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku bolo dôvodom jeho zrušenia podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.por. (napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona). Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.zák. (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval) v napadnutom rozsudku bolo v súlade so zákonom a vecne správne, keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní k obžalobe vyhlásil, že je vinný a následne na hlavnom pojednávaní aj úprimne oľutoval spáchanie trestného činu, a preto táto poľahčujúca okolnosť bola obžalovanému priznaná aj odvolacím súdom. Správne bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolnosti (priťažujúca okolnosť nezistená) a úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr.zák. spôsobom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr.zák., teda znížením hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (1 až 5 rokov) o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku, ktorá nebola napadnutá odvolaním, vyplýva, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla zrazil na priechode pre cyklistov cyklistku a tým porušil dôležitú povinnosť ustanovenú zákonom č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a spôsobil jej zranenia, ktoré vzhľadom na celkovú dobu liečenia viac ako 3 mesiace treba považovať za ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Tr.zák. Predmetné porušenie zákona o cestnej premávke (vodič nesmie ohroziť cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov) prvostupňový súd správne vyhodnotil ako porušenie dôležitej povinnosti, keďže také porušenie má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Skutočnosť, že konaním obžalovaného bola poškodenej osobe spôsobená ťažká ujma na zdraví spolu s vyhodnotením osoby obžalovaného, ktorý bol opakovane (spolu 14 krát) pred spáchaním skutku priestupkovo postihnutý za spáchanie dopravných priestupkov, neumožňovala prvostupňovým súdom uplatnený spôsob rozhodnutia ohľadom trestu a bolo nutné vzhľadom na ustálenú súdnu prax (primerane k tomu R 36/1984, R 46/1984) obžalovanému popri podmienečnom treste odňatia slobody, ktorý bol uložený správne pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 14 mesiacov s dostatočne dlhou skúšobnou dobou v trvaní 2 roky (obžalovaný doposiaľ súdne netrestaný), uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ako na to dôvodne poukázal v odvolaní prokurátor, keďže z pohľadu účelu trestu je nutné zakázať dotknutej osobe vykonávať takú činnosť, na ktorú treba osobitné povolenie, resp. ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis (vedenie motorového vozidla), a to hoci sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a oľutoval jeho spáchanie. Neuloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku bolo dôvodom jeho zrušenia podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por. (uložený trest je neprimeraný). Prokurátor žiadal v odvolaní obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok, čo odvolací súd akceptoval a obžalovanému tento druh trestu v navrhovanej výmere aj uložil, keďže obžalovaný síce v minulosti opakovane porušil pravidlá cestnej premávky, ale tieto jeho porušenia boli riešené uložením blokových pokút do výšky 60 eur, pričom takto uloženou výmerou trestu zákazu činnosti sa zabezpečí aj čo najmenší vplyv na rodinu resp. blízke osoby obžalovaného v zmysle § 34 ods. 3 Tr.zák. Takto odvolacím súdom uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 1 rok spolu s uloženým podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky zodpovedá závažnosti spáchaného trestného činu (prečinu), okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, je zákonný, spravodlivý a primeraný a v celom rozsahu zodpovedajúci účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Prvostupňovým súdom uvádzané dôvody neuloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel obžalovanému, ako aj dôvody uvádzané obžalovaným v odvolaní v časti, kde sa vyjadruje k podanému odvolaniu prokurátora, sú sčasti irelevantné, keďže pri opačnom konaní obžalovaného by sa tento mohol dopustiť úmyselnej trestnej činnosti (obžalovaný zostal na mieste dopravnej nehody, poskytol potrebnú pomoc poškodenej, nepožíval alkoholické nápoje) a sčasti nedôvodné (postih rodiny obžalovaného, ktorá je odkázaná na zabezpečenie dopravy obžalovaným), keďže rodinní príslušníci si budú musieť zabezpečiť prepravu iným spôsobom (v prípade uvádzaného rodinného príslušníka s onkologickým ochorením napr. využitím dopravnej zdravotnej služby) a nie je možné dôvodiť neuloženie trestu zákazu činnosti stratou komfortu blízkych osôb pri zabezpečení ich prepravy. Čo sa týka dôvodu, že obžalovaný v prípade uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel stratí zamestnanie, k tomu musí odvolací súd uviesť, že vyššie uvádzané dôvody, pre ktoré bol uložený trest zákazu činnosti (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, opakovaná nedisciplinovanosť obžalovaného ako vodiča motorového vozidla), sú takého závažného charakteru, že neumožňovali odvolaciemu súdu rozhodnúť o neuložení tohto druhu trestu a to, že môže stratiť zamestnanie, si mal obžalovaný uvedomiť v čase, keď sa opakovane dopúšťal dopravných priestupkov s tým rizikom, že v budúcnosti môže nastať aj tá situácia, že môže spôsobiť dopravnú nehodu. Rovnako sa nestotožnil odvolací súd s vyjadrením obhajoby ohľadom uhradenia blokových pokút obžalovaným a v tejto súvislosti s použitím analógia legis o zahladení sankcie, keďže žiadne také relevantné rozhodnutie vo forme stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR nebolo uverejnené a odvolací súd sa s takýmto výkladom nestotožňuje. Pokiaľ by chcel zákonodarca túto problematiku riešiť spôsobom, že zaplatením blokovej pokuty sa má na páchateľa priestupku hľadieť, akoby nebol potrestaný, nič mu nebráni, aby to výslovne v zákone o priestupkoch urobil. Za nedôvodnú bola na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vo vyjadrení obhajoby namietaná dĺžka konania, keďže skutok bol spáchaný dňa 16.5.2016, obžaloba bola podaná dňa 4.4.2017. o obžalobe rozhodol prvýkrát prvostupňový súd vydaním trestného rozkazu dňa 11.4.2017 a po podanom odpore obžalovaným bol určený prvostupňovým súdom termín hlavného pojednávania na 14.6.2017, ktorý bol z dôvodu na strane obhajoby odročený na 13.9.2017, kedy prvostupňový súd rozhodol. Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaniach dňa 4.12.2017 a rozhodnuté bolo odvolacím súdom dňa 6.2.2018. Odvolacie námietky resp. vyjadrenia obžalovaného ohľadom zlého zadokumentovania dopravnej nehody, pochybností týkajúcich sa znaleckého posudku z cestnej dopravy, možného telefonovania poškodenou, resp. možného porušenia povinností z jej strany ako účastníčky cestnej premávky, odvolací súd vyhodnotil za irelevantné, keďže obžalovaný k obžalobe vyhlásil, že je vinný, a teda prijal celú zodpovednosť za vzniknutú dopravnú nehodu a spôsobené zranenie poškodenej a pokiaľ mala obhajoba pochybnosti o zodpovednosti obžalovaného za vzniknutú dopravnú nehodu, obžalovaný mohol na hlavnom pojednávaní k obžalobe vyhlásiť, že je nevinný. K odvolaním napadnutému výroku o náhrade škody odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti. V napadnutom rozsudku uložená povinnosť obžalovaného nahradiť škodu poškodeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a J. poisťovni, pobočke T. je v súlade so zákonom, keďže k spôsobeniu škody, resp. k zraneniu poškodenej I. Q. došlo zavineným protiprávnym konaním obžalovaného, bolo preukázané spôsobenie škody poškodeným v predmetnej výške, medzi konaním obžalovaného a spôsobenou škodou je príčinná súvislosť a obaja poškodení si náhradu škody uplatnili riadne a včas, t. j. čo do dôvodu a výšky a do skončenia vyšetrovania (výsluchy zástupcov poškodených E.. E. W. zo dňa 15.2.2017 a E.. O. T. zo dňa 15.2.2017). Dôvody, pre ktoré bola priznaná týmto poškodeným náhrada škody, je úhrada nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej I. Q. podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/95/> o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (podľa § 9 ods. 7 písm. c/ uvedeného zákona zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním) a ohľadom výplaty nemocenských dávok za obdobie práceneschopnosti poškodenej I. Q. podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (podľa § 238 ods. 1 uvedeného zákona J. poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania) a odvolací súd v tejto časti prevzal predmetný výrok o náhrade škody z napadnutého rozsudku aj do svojho rozhodnutia. Prvostupňový súd však pochybil, keď obžalovaného zaviazal aj na náhradu škody voči poškodenej I. Q. vo výške 4.151 eur, pretože táto poškodená si do skončenia vyšetrovania neuplatnila náhradu škody riadne a včas, keďže pri výsluchu v prípravnom konaní neuviedla výšku uplatnenej náhrady škody a vyjadrila sa iba tým spôsobom, že žiada náhradu škody v plnej výške, čo je podľa ustálenej súdnej praxe (primerane k tomu R 7/1968) nedostatočné vyjadrenie, a teda prvostupňový súd mal správne na hlavnom pojednávaní už pri úkonoch vykonávaných podľa § 256 Tr.por. rozhodnúť, že podľa § 256 ods. 3, ods. 4 Tr.por. poškodenú I. Q. na hlavné pojednávanie s nárokom na náhradu škody nepripúšťa. Uvedené pochybenie zakladalo dôvod zrušenia rozsudku prvostupňového súdu podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr.por. - rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom. Navyše samotná poškodená prostredníctvom splnomocnenca vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedla, že predmetná škoda vo výške 4.151 eur jej už bola uhradená P. poisťovňou, a.s. Z uvedených dôvodov teda odvolací súd musel poškodenú I. Q. odkázať s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Odvolacie námietky resp. vyjadrenia obžalovaného v odvolaní, ku ktorým sa odvolací nevyjadril v tomto rozhodnutí, boli odvolacím súdom vyhodnotené za irelevantné a nie je dôvod sa nimi bližšie zaoberať. Odvolací súd zhrnutím uvádza, že na základe podaných odvolaní zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste (odvolanie prokurátora) a vo výroku o náhrade škody (odvolanie obžalovaného) a obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok a ohľadom náhrady škody uložil obžalovanému povinnosť ju nahradiť C. zdravotnej poisťovni, a.s., vo výške 1.743,38 eur a J. poisťovni, pobočka T., vo výške 720,40 eur, pričom poškodená I. Q. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Odvolací súd pritom rozhodol sám rozsudkom, keďže nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu správne zisteného v napadnutom rozsudku, resp. doplneného dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V ostatných výrokoch zostal napadnutý rozsudok nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.