Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/32/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200960 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317200960.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci navrhovateľky: Bc. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, J. I., zastúpená advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom Bratislava, Kadnárova 83, proti manželovi: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, J. I., B. W., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Kliniecovou so sídlom Košická 37, Bratislava o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej U. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Senec, Krátka 1, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/18/2017-341 zo dňa 16.05.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľky a manžela uzavreté XX.XX.XXXX v J. I. zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu J. I. vo zväzku 6, roč. XXXX, na str. XX, pod por. č. 9. Maloletú U. P., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi určil výživné na maloletú vo výške XXX eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súd prvej inštancie upravil tiež styk otca s maloletou U.. Vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania 2. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 23 ods. 1,2, 3, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvody, zistil, že účastníci konania ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti, citovo sa odcudzili a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení tohto vzťahu. Navrhovateľka sa s maloletou zo spoločnej domácnosti odsťahovala 17.01.2017. Manželstvo si neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií. Súd prvej inštancie preto manželstvo rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporné. Súd prvej inštancie nezistil žiadnu prekážku na strane ani jedného z rodičov, pre ktorú by mal odňať právo zastupovať a spravovať majetok maloletej niektorému z rodičov. Súd prvej inštancie určil výživné, ktoré považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je vo veku necelých X rokov, navštevuje súkromnú materskú škôlku, s čím súvisia zvýšené výdavky. Súd prvej inštancie konštatoval, že otec maloletej je zdravý muž v strednom veku žijúci v oblasti Západného Slovenska v okolí Bratislavy, kde je stále možnosť nájsť si adekvátne zamestnanie zodpovedajúce jeho profesii s primeraným slušným príjmom, čo preukázala aj navrhovateľka predložením zistených pracovných ponúk pre otca, preto sa súd prvej inštancie nestotožnil so stanoviskom otca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec nedostatočne využíva svoje možnosti a schopnosti a nedostatočne využíva svoj pracovný potenciál na získanie adekvátneho príjmu, keď dosahuje príjem XXX eur, čím vlastne znižuje aj životnú úroveň svojej maloletej dcéry. Určil preto výšku výživného vo výške XXX eur mesačne a vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol. Zároveň súd prvej inštancie upravil aj styk otca s maloletou, pretože sa na tomto rodičia nevedeli dohodnúť a po stanovisku kolíznej opatrovníčky má za to, že takto upravený styk je v záujme maloletej. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 C.m.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v časti určenia výživného otec maloletej. Nesúhlasil s takto stanovenou výškou výživného, keď pri príspevku zo strany matky XXX eur, XXX eur je zvýšený náklad na maloletú. Jeho bežné výdavky predstavujú sumu XXX eur mesačne, podporujú ho rodičia, o čom predložil aj čestné prehlásenie svojho otca. Matka maloletú prihlásila do súkromnej škôlky bez jeho súhlasu. Matka uviedla aj náklady, ktoré so starostlivosťou o maloletú nesúvisia, náklady na benzín, prezutie auta a pod. Stanovené výživné nemá z čoho platiť. Nie je pravdou, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, preukázal, že spláca hypotéku vo výške XXX eur, pričom navrhovateľka mu neprispieva úhradou vo výške jednej polovice. Pri úvahe, že obidvaja rodičia majú zárobok asi XXX eur mesačne, je suma vynakladaná na maloletú neprimerane vysoká. Žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a určiť výživné vo výške XXX eur mesačne. 4. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. Nikdy neboli odkázaní na výpomoc rodičov P., ktorí sú dôchodcovia vo veku XX rokov. Mali dostatok finančných prostriedkov a odporca žije luxusne v 4 izbovom rodinnom dome, ktorý majú v BSM, užíva sám ich spoločný majetok. Neplatí ani výživné napriek vykonateľným rozhodnutiam súdov. Je pravdou, že nejaké oblečenie maloletej zakúpil, hotovosť jej však nedal. Odporca tvrdí, že nemá peniaze na výživné pre dcéru, avšak má peniaze na svoj nadštandardný život, usporadúvanie párty v ich dome, ktorých sa zúčastňuje nielen jeho rodina, ale aj partnerka, s ktorou mal mimomanželský pomer. K výdavkom na maloletú patria aj náklady na benzín, pretože denne dochádzali z V., kde je známe, že sú ranné a večerné zápchy, kde cesta trvá aj hodinu a pol a s tým aj súvisí benzín. Žiadala zohľadniť aj skutočnosť, že od septembra 2018 začne maloletá navštevovať základnú školu. Pribudol jej výdavok na samostatné bývanie v Bratislave od polovice júna 2017 v sume XXX eur mesačne. Žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 5. V ďalších vyjadreniach účastníci zotrvali na svojich prednesoch. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správny. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. 8. Keďže predmetom odvolacieho konania je výška vyživovacej povinnosti k maloletej na čas po rozvode, účastníkmi odvolacieho konania sú otec, matka, maloletá a kolízny opatrovník. 9. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jedným zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto povinnosti je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou, ktorú si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom trvá až do doby, kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. Kritériá pre určenie výživného upravuje § 62 a nasl. Zákona o rodine. Pre určenie výživného na maloleté dieťa sú rozhodujúce odôvodnené potreby a možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodiča. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania, stravovania, zabezpečovania školskej dochádzky a ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na výživu výživným, ktoré určil súd. Námietka otca týkajúca plnenia vyživovacej povinnosti vo výške XXX eur zo strany matky je nedôvodná, pretože stanovenie výživného povinnému rodičovi neznamená, že v takej istej výške sa bude podieľať na výžive maloletého dieťaťa rodič, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. Tak ako už bolo uvedené, rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivsoti poskytuje dieťaťu osobnú starostlivosť, vecné plnenia, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní výživného. Takýmto zabezpečením starostlivosti o dieťa, rodič si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie neuveril otcovi tvrdenia o výške jeho zárobku, keď v konaní bolo preukázané, že otec má možnosť si nájsť lepšie platenú prácu a navyše otec vykazuje svoje výdavky ďaleko prevyšujúce jeho príjem. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otec nedostatočne využíva svoje schopnosti a možnosti a jeho majetkové pomery umožňujú platiť výživné v súdom určenej výške. Povinnosťou otca je usporiadať si tak svoje pomery, aby bol spôsobilý poskytovať výživné na maloleté dieťa a aby nebol odkázaný na pomoc svojich rodičov dôchodcov. Tak ako konštatuje súd prvej inštancie, otec je v aktívnom veku, nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu zabraňovali dosahovať vyšší zárobok. Uvedené námietky odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pri určovaní výživného nebolo možné ani prihliadať na nevyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov, čo je otázkou samostatného konania alebo mimosúdnej dohody. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).