Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/290/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317205089 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317205089.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie č 1, Bratislava, proti žalovanému: K.. Y. V., nar. X.XX.XXXX, bytom T. F. V. XXXX/XXX, F., zastúpeného: KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Tajovského 3, Banská Bystrica, o zaplatenie 616,02 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.5.2018, č.k. 21C/32/2017-97, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,02 eur p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 407,02 eur za obdobie od 11.2.2015 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,02 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 407,92 eur od 11.2.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), v zostávajúcej časti žalobu zamietol ( výrok II) a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v pomere úspechu 1/3- iny, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III). 2. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 451 ods.1,2, § 671 ods.1, § 100 ods.1, § 107 ods.1,2, § 151n ods.1,2, § 151o ods.1, § 134 ods.1, § 517 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), keď mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-XXXX/XX zo dňa 6.3.2014 sa stal výlučným vlastníkom garáže súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, obe nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. území W. Y.. Žalobca výzvou zo dňa 3.2.2015 doručenou žalovanému dňa 10.2.2015 vyzval žalovaného na platenie úhrad za užívanie pozemku, na ktorom je postavená garáž žalovaného vo výške 228 eur ročne s tým, že neplatením úhrad vzniká na strane žalovaného na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, žalovaný však úhrady za užívanie pozemku parc. č. XXXXX/X patriacej žalobcovi vo výmere 19 m2 neuhrádzal, uvedomujúc si svoju povinnosť platby úhrad za užívanie ( čo prezentoval už v odpore proti platobnému rozkazu) , avšak namietal jednak neprimeranú výšku požadovaných úhrad a jednak premlčanie časti nároku za obdobie od 6.3.2014 do 16.3.2015. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že žalobca podal žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia na súd dňa 17.3.2017 s tým, že si uplatňoval nárok na zaplatenie úhrad za užívanie jeho pozemku žalovaným za obdobie od 6.3.2014 do 31.12.2016 v celkovej výške 616,02 eur s príslušenstvom, v konaní nebolo sporné užívanie pozemku žalobcu žalovaným vo výmere 19 m2, na ktorom pozemku je postavená garáž vo vlastníctve žalovaného, ktorú nadobudol Kúpnou zmluvou dňa 6.3.2014. Súd prvej inštancie konštatoval, že užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, príp. bez iného právneho titulu oprávňujúceho cudziu vec užívať predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu, kedy vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia a je založené na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku absentuje právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na plnenie. Ak nie je užívateľ schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Ak nie je výška bezdôvodného obohatenia ustanovená právnym predpisom, určí ju súd na základe voľnej úvahy. 3. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že na strane žalovaného došlo na úkor žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko pozemok pod garážou, ktorý žalovanému nepatrí, tento užíval bez zmluvného vzťahu so žalobcom ako vlastníkom tohto pozemku, a to od začiatku jeho nadobudnutia (6.3.2014 ). Tvrdenia žalovaného prezentované v priebehu pojednávania nariadeného na deň 15.5.2018 o tom, že k predmetnej garáži nadobudnutej kúpnou zmluvou od jeho právneho predchodcu S. Z. už bolo zriadené právo vecného bremena strpenia tejto stavby na pozemku žalobcu parc. č. XXXXX/ X v prospech S.. Z. W.evzal v úvahu, keďže tvrdená okolnosť nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním (ktoré nebolo predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2014), žalovaný nepreukázal žiadnymi listinnými dokladmi a ani za účelom preukázania tejto skutočnosti žiadne listinné dôkazy nenavrhoval. K návrhu na výsluch svedka S. Z. uviedol, že jeho výpoveď o obdržaní súhlasu od právneho predchodcu žalobcu Mestskej časti Bratislava - W. Y. s postavením garáže, nemôže založiť vznik práva vecného bremena užívania a strpenia užívania nehnuteľnosti, keďže na jeho platnosť a účinnosť je potrebný zápis do katastra nehnuteľností (čo v prejednávanom prípade žalovaný nepreukázal). Keďže vyjadrenie navrhovaného svedka k existencii jeho dobrej viery s užívaním predmetného pozemku žalobcu, na ktorom je postavená garáž žalovaného, nezakladá vznik práva vecného bremena k nehnuteľnosti, súd prvej inštancie návrh na vykonanie dokazovania výsluchom tohto svedka zamietol ako nadbytočný a irelevantný pre posúdenie daného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pri súčasnom zohľadnení, že žalovaný sa o existencii údajného vecného bremena začal zmieňovať až na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, pričom predtým sa o tomto ani vo svojich písomných vyjadreniach nezmienil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie námietku žalovaného o vydržaní práva vecného bremena zo strany pôvodného vlastníka garáže vyhodnotil ako nedôvodnú. 4. K spornosti výšky a spôsobu určenia bezdôvodného obohatenia (žalovaný spochybňoval Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno č. XX/XXXX E. XX/XXXX a vyčíslenú výšku požadovaného nájomného v kat. území Nové Mesto za užívanie pozemku pod garážou vo výške 12 eur/m2/rok považoval za neprimerane vysokú) súd prvej inštancie uviedol, že aj napriek poučeniu zo strany súdu, že má na preukázanie svojich tvrdení predložiť listinné doklady, žalovaný žiaden relevantný doklad ohľadne neprimeranosti hodnoty za užívanie nehnuteľností v danom čase a mieste nepredložil a aj napriek tomu, že už výzvou zo dňa 3.2.2015 ho žalobca vyzval na platenie úhrad vo výške 12 eur/m2/rok za užívanie predmetného pozemku pod garážou žalovaného s odkazom na Rozhodnutie primátora č. 28/2011, žalovaný na toto nereagoval žiadnym spôsobom a počas celého konania nekonkretizoval sumu, ktorá by podľa neho bola reálna a zodpovedala obvyklému nájomnému. Výšku bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie ustálil na základe Rozhodnutí primátora hlavného mesta SR, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno č. XX/XXXX E. XX/XXXX a keďže užívanie pozemku je možné riešiť formou nájomnej zmluvy, vychádzal pri určení výšky bezdôvodného obohatenia z ceny nájmu určenej pre „radové a samostatné garáže“, čo podľa Prílohy č. 1, tabuľky č. 100, Položky č. 17 predstavuje v lokalite II..(kat. územie W. Y.) sumu 12 eur/m2/rok. Vzhľadom na výmeru pozemku žalobcu, na ktorom je postavená garáž patriaca žalovanému, a to 19 m2, je ročná sadzba za celý pozemok 228 eur. 5. Keďže žalobca sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku za obdobie od 6.3.2014 do 31.12.2016, žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku za obdobie od 6.3.2014 do 16.3.2015, súd prvej inštancie s použitím ust. §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 6.3.2015 do 16.3.2015 vo výške 208,10 eur s príslušenstvom ako premlčaný bez ďalšieho zamietol. Žalobcovi priznal v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka nárok za obdobie od 17.3.2015 do 31.12.2016 vo výške 407,02 eur (9mesiacov+14dní za rok 2015+ 12 mesiacov za rok 2016) pri výške obvyklého nájomného za užívanie pozemku v zmysle Rozhodnutí primátora 12 eur/m2/rok, pričom pri výmere užívaného pozemku žalovaným 19 m2 predstavuje táto suma 228 eur/ročne. 6. O úrokoch z omeškania z priznanej sumy rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,05% ročne z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalovanému na platenie úhrad za užívanie pozemku do zaplatenia. 7. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“). 8. Proti prisudzujúcemu výroku rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s výškou uplatneného nároku a ani so samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie v konaní neskúmal, či je daný právny základ pre uplatnený nárok (či ide o vzťah bezdôvodného obohatenia) a z rozhodnutia nie je možné zistiť, ako vyhodnotil správnosť určenej výšky v rozhodnutí primátora a opieral sa len o toto rozhodnutie. V konaní žiadal, aby bol vypracovaný znalecký posudok pre určenie ceny obvyklého nájmu za užívanie daného pozemku, s ktorým sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Je zjavné, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Predloženie znaleckých posudkov, na existenciu ktorých v konaní poukazoval, prípadne vypracovanie nového znaleckého posudku príp. odborného vyjadrenia, by muselo zohľadniť aj umiestnenie pozemku, na ktorom sa garáž nachádza (pozemok sa nachádza v ochrannom pásme železníc, vedie pod ním vodovod, nemožno na ňom vybudovať akúkoľvek stavbu). Rozhodnutie primátora vychádza len z plošného určenia ceny nájmu pre mnohé kat. územia, bez zohľadnenia špecifických podmienok toho ktorého pozemku. Naviac, z čl. 2 bodu 2 rozhodnutia primátora vyplýva, že pre daný prípad je potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Ak súd považoval rozhodnutie primátora pre určenie výšky nároku, bol povinný zároveň sa zaoberať aj tým, či primátor hlavného mesta SR má vôbec oprávnenia na vydanie takéhoto rozhodnutia, ktorým sa čisto autoritatívne určuje výška odplaty bez zohľadnenia konkrétneho prípadu. Postup súdu prvej inštancie porušuje práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, tento porušil zásadu „rovnosti zbraní„ a v tej nadväznosti aj zásadu kontradiktórnosti konania. V danom prípade neexistuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom k tomu, že na strane žalovaného existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré v prospech žalovaného prešlo spolu s vlastníctvom garáže od jeho právnych predchodcov. Vlastníci garáží tieto vybudovali so súhlasom vlastníka pozemku, nerušene ich užívali a pokiaľ sa súd nezaoberal otázkou vydržania vecného bremena, dopustil sa vážneho pochybenia. Odvolateľ konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne vzhľadom k tomu, že nie je možné jednoznačne určiť, z akého dôvodu považoval za rozhodujúce rozhodnutie primátora a ním určenú výšku nájmu, keď toto žalovaný spochybňoval a žalobca nepredložil žiadny dôkaz, aby opodstatnenosť a dôvodnosť tejto výšky preukázal, nevysvetlil, prečo nepripustil ako dôkaz výsluch svedka T.. S.. Z. a ostatné dôkazy navrhnuté žalovaným (vypracovanie znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia , zaviazanie žalobcu na predloženie znaleckých posudkov, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie primátora), nezaoberal sa otázkou vydržania vecného bremena k pozemku pod garážou. V rozhodnutí priznal žalobcovi spolu s istinou aj úroky z omeškania odo dňa 11.2.2015 bez toho, aby sa vysporiadal so splatnosťou určenou žalovanému. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že žalobca je obcou a preto sa riadi a musí riadiť zákonom č. 369/1990 Zb., ktorý v § 4 ods.6 písm. a/ ustanovuje,, že obec pri výkone samosprávy vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu zvereným do správy obce. Žalobca môže vydávať vo veciach územnej samosprávy nariadenia, ktoré nemôžu byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (§ 6 ods.1 zákona o obciach).Konanie bolo iniciované jeho podaním zo dňa 17.3.2017 a žalovaný mal dostatočný časový priestor na to, aby si dal vypracovať znalecký posudok na vlastné náklady za účelom preukázania jeho tvrdení. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrhy žalovaného na výsluch svedka Z. a na nariadenie znaleckého dokazovania, postupoval v súlade s čl. 17 C.s.p.. Žalovaným spomínaný údajný súhlas pôvodného vlastníka pozemku s bezodplatným užívaním stavby, ak naozaj bol niekedy daný, bol daný v kontexte iného spoločenského a hospodárskeho usporiadania spoločnosti, a teda v terajšej dobe nekorešponduje s realitou. Žalovaný sa snaží všemožne vyhnúť plateniu odplaty za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je postavená garáž, v jeho vlastníctve sú celkovo tri garáže postavené na pozemkoch žalobcu, za ktoré neuhrádza úhradu za užívanie pozemkov. Je predpoklad, že mu z nich plynie zisk z prenájmu garáží, na druhej strane nie je ochotný dobrovoľne platiť odplatu právoplatnému vlastníkovi pozemkov pod garážami. 10. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení konštatoval, že Rozhodnutie primátora hlavného mesta SR Bratislavy pod č. 28/2011 a č. 33/2015 nebolo zo strany žalobcu podporené žiadnym ďalším dôkazom v podobe znaleckého posudku, ktorým mal žalobca podľa svojho tvrdenia disponovať. Rozhodnutie je autoritatívne, jedná sa o akési paušálne určenie výšky odplaty, pričom sa nezohľadňujú špecifiká konkrétnej lokality, v danom prípade to, že sa jedná o pozemok nachádzajúci sa v ochrannom pásme železníc a vody. Jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania na určenie ceny obvyklého nájomného za užívanie daného pozemku súd prvej inštancie nevyhovel a znevýhodnil ho. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia neexistuje, keďže odvolateľ má právny dôvod užívania pozemku, ktorým je jeho právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré v prospech žalovaného prešlo spolu s vlastníctvom garáže a ktoré odvíja od svojich právnych predchodcov. Vlastnícke právo žalobcu nespochybňuje a snažil sa so žalobcom dohodnúť ohľadom predaja pozemkov. 11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2018 konštatoval, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich ústnych ako aj písomných vyjadrení prezentovaných v konaní. 12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 470, 378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. V súvislosti so žalovaným podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného, pri prihliadnutí k obsahu a dôvodom odvolania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval výlučne vo vzťahu k výroku I , ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,02 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 407,92 eur od 11.2.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 13. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za obdobie od 17.3.2015 do 31.12.2016 sumu 407,02 eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu pod garážou súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie W. Y., ktorej vlastníkom sa stal žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zaevidovanej dňa 6.3.2014 pod č. U. -XXXX/XX. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vo vzťahu k tomuto výroku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia vzťahujúcich sa k výroku, v ktorom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,02 eur a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné. 14. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu , aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,02 eur, je k námietkam žalovaného o nedostatočnom a arbitrárnom odôvodnení rozhodnutia možné konštatovať ich nedôvodnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž zrozumiteľne, jasne a v dostatočnej miere vyplýva releventné právne posúdenie a uvedenie a vyhodnotenie, akými úvahami bol súd prvej inštancie vedený pri posudzovaní rozhodujúcich otázok, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd uzatvára, že odôvodnenie rozsudku vzťahujúce sa k prisudzujúcemu výroku vo veci samej v uvedenej časti je dostatočné a nie je ho možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. 15. Za nedôvodný posúdil odvolací súd i odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. vymedzený odvolateľom, t.j. že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôrazňuje, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava “) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva . Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť jeho aktívnej účasti na konaní. 16. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, a to výsluch predchádzajúceho vlastníka garáže p. S. Z., vypracovanie znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia pre určenie ceny obvyklého nájmu za užívanie daného pozemku a zaviazanie žalobcu na predloženie znaleckých posudkov, ktoré mali byť podkladom pre Rozhodnutia primátora hl. mesta SR č. 28/2011 a č. 33/2015, táto námietka je podriadená pod režim ust. § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle ust. § 185 a nasl. C.s.p. dokazovanie je zákonom upravený postup súdu ako aj strán sporu , na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods.1 C.s.p.), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom. Pokiaľ v prejednávanej veci po zistení a ustálení pre vec podstatných skutkových okolností (vlastníckeho práva žalobcu k pozemku zastavaného garážou vo vlastníctve žalovaného, nepreukázanie existencie listinného dokladu nasvedčujúceho vzniku práva vecného bremena strpenia užívania pozemku zastavaného garážou žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom a vo vzťahu k žalovaným tvrdenej neprimeranosti žiadanej úhrady za pozemok zastavaný garážou nepredloženie relevantných listinných dokladov), jeho postup nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade s čl.17 C.s.p., keď nevykonaním ďalšieho dokazovania (o pre rozhodnutie za daného stavu nepodstatných skutkových poznatkoch o veci) predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 17. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z., alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie v danej veci správne ustálil, že na strane žalovaného došlo v období od 6.2.2014 do 31.12.2016 k bezdôvodnému obohateniu a následne pri zohľadnení námietky premlčania vznesenej žalovaným, žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 407,02 eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie za obdobie od 17.3.2015 do 31.12.2016 za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu pod garážou súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie W. Y., ktorej vlastníkom sa stal žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zaevidovanej dňa 6.3.2014 pod č. V -3453/14. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, túto súd prvej inštancie správne ustálil s prihliadnutím na Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR č. 28/2011 zo dňa 1.11.2011 a č. 33/2015 zo dňa 1.1.2016 ako cenu nájmu určenej pre radové a samostatné garáže (Príloha č.1, tabuľka č.100, Položka 17, lokalita II - kat. územie W. Y. ) pri zohľadnení, že užívanie pozemku pod garážou žalovaného je možné riešiť práve formou nájomnej zmluvy. Pre úplnosť je treba uviesť, že žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie (a ani v podanom odvolaní ) nekonkretizoval , aká suma by podľa jeho predstáv zodpovedala obvyklému nájomnému, resp. aká by podľa jeho predstáv mala byť výška bezdôvodného obohatenia a v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiaden dôkaz podporujúci jeho tvrdenie o neprimeranosti výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca v žalobe žiadal . Pokiaľ v odvolaní poukazuje na to, že jeho snahou bolo dosiahnuť odpredaj pozemku zastavaného garážou do jeho vlastníctva, táto námietka nemá na skutkové a právne posúdenie žiaden vplyv. 18. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k prísudku 407,02 eur zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 19. Na základe uvedeného odvolací súd prisudzujúci výrok súdu prvej inštancie v časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 407,02 eur , podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 20. Za opodstatnené odvolací súd považuje odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa prisudzujúceho výroku v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 407,02 eur za obdobie od 11.2.2015 do zaplatenia. Konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia vzťahujúce sa k uvedenej časti prisudzujúceho výroku trpí závažnými vadami dávajúcimi podklad pre výnimočné uplatnenie druhej vety stanoviska Najvyššieho súdu SR 2/2016 analogicky aplikovaného na podmienky odvolania, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúceho sa k prisudzujúcemu výroku o úrokoch z omeškania totiž úplne absentuje skutkové vysvetlenie dôvodov (a ich následné podriadenie pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia) z ktorých by bolo zrejmé, z akých dôvodov pri priznanej sume 407,02 eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie za obdobie od 17.3.2015 do 31.12.2016 za užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu pod garážou súp. č. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie W. Y., ktorej vlastníkom sa stal žalovaný na základe Kúpnej zmluvy zaevidovanej dňa 6.3.2014 pod č. V -3453/14, dospel súd prvej inštancie k úvahe o omeškaní dlžníka (žalovaného) už ku dňu 11.2.2015. Súdu prvej inštancie je treba dať v tejto súvislosti do pozornosti, že vo výzve zo dňa 3.2.2015 žalobca žalovaného vyzval jednak k úhrade bezdôvodného obohatenia za obdobie od 6.3.2014 do doručenia výzvy žalovanému a zároveň na uhrádzanie odplaty za užívanie pozemkov pod stavbami garáží v pravidelných splátkach vo výške 19 eur mesačne, a to vždy najneskôr k 15-temu dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca na určený účet žalobcu. 21. Dôsledkom postupu súdu prvej inštancie je zrušenie prisudzujúceho výroku v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 407,02 eur za obdobie od 11.2.2015 do zaplatenia a závislého výroku o trovách konania podľa § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p. a vrátenie veci v tomto rozsahu na súd prvej inštancie (§ 391 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane skutkovo a právne posúdiť zostávajúci predmet konania, t.j. žalobu v časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 407,02 eur za obdobie od 11.2.2015 do zaplatenia a prijaté rozhodnutie následne dostatočne odôvodniť (§ 220 ods.2 C.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods.3 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).