Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/203/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317210950 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317210950.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky - navrhovateľky: H. V., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpenej Mgr. Alexandrou Rapiovou, advokátkou so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, proti manželovi - osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX X., adresa na doručovanie: Z. ulica XXX, XXX XX T. pri X., v konaní o návrhu navrhovateľky na určenie výživného na manželku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.06.2017, č.k. 12Pc/14/2017-34, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 22.06.2017, č.k. 12Pc/14/2017-34 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zaviazal manžela - osobu povinnú podľa návrhu platiť výživné, povinnosťou prispievať na výživu manželky - navrhovateľky sumou XXX eur mesačne vopred vždy k 10. dňu v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 05.06.2017. Vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať do dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov, vedeného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 39P/103/2017. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa§ 324 ods. 1,2, 3, § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.), § 71 Zákona o rodine a vecne tým, že dospel k záveru o potrebe neodkladným opatrením bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a preto uložil povinnosť povinnému platiť výživné na manželku, keď na jej výživu dobrovoľne sám neprispieva. Mal za to, že navrhovateľka osvedčila, že povinný je schopný prispievať výživným na ňu v nevyhnutnej miere, keďže je zamestnaný v spoločnosti Ardaco, a.s. v Bratislave a jeho vymeriavací základ za 1. štvrťrok 2017 bol v priemere vo výške X.XXX,XX eur, pričom navrhovateľka ako SZČO mala vymeriavací základ vo výške XXX,XX eur mesačne, z dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti G., s.r.o. v Bratislave, má vymeriavací základ za 1. štvrťrok 2107 v priemere vo výške XXX eur, teda mala príjmy oproti povinnému manželovi iba vo výške XXX,XX eur. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie manžel - osoba povinná podľa návrhu platiť výživné, žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh manželky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Tvrdenia navrhovateľky uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia označil za nepravdivé, nakoľko v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nežijú od marca 2016 a nie od 29.04.2017. Poprel, že navrhovateľku zo spoločnej domácnosti vyhnal. Uviedol, že starostlivosť o maloleté deti realizujú striedavo v priebehu dňa, na výživu detí prispieva hradí v plnej miere všetky spoločné záväzky z BSM. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil na skutočnosť, že navrhovateľka dlhodobo prevádzkuje stratovú živnosť, s tým, že jej chcel v minulosti sprostredkovať viacero zamestnaní, kde by nebola zamestnaná na trvalý úväzok, ale napriek tomu by dosahovala vyšší príjem. Mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľky dosahovať vyšší príjem, keďže navrhovateľka je zdravá, má vyštudovanú vysokú školu, je v produktívnom veku, žije v regióne s najnižšou evidovanou mierou nezamestnanosti, pričom jej podnikanie spočívajúce vo výučbe tanca pri tyči, erotického tanca pri stoličke v rozsahu 8-10 hodín týždenne označil za stratu času. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadal len na výšku vymeriavacieho základu, pričom žiadnym spôsobom neskúmal kto a v akom rozsahu sa podieľa na hradení nákladov rodiny. Uviedol, že životný štandard navrhovateľky je v súčasnosti vyšší než jeho, nakoľko na hradenie rodinných nákladov si musel zobrať úver. Mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia určením jeho povinnosti prispievať na výživu manželky by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ťažká finančná situácia v rodine vznikla i konaním navrhovateľky, ktorá odmieta racionálne riešiť svoj príjem a za každú cenu prevádzkuje stratovú živnosť. Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil spolu s napadnutým uznesením aj návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2010, sp.zn. 4Cdo 141/2010, podľa ktorého nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čím je zasiahnuté do práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 4. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie manžela označila za zmätočné, irelevantné a nezakladajúce sa na pravde. Opísala skutočnosti týkajúce sa začiatku ukončenia spolužitia v marci 2016 a neúspešné snahy o obnovenie spolužitia. Tvrdila, že manžel býval agresívny, fyzicky ju napádal, vyhrážal sa ublížením kocúrovi, ktorého mali deti i ona radi a preto zo strachu z konania manžela spolu s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti. Uviedla, že od odchodu manžela zo spoločnej domácnosti hradí náklady na bývanie seba a maloletých detí sama, ako aj náklady na stravu, školu, lekárov a všetky ostatné náklady. Poukázala na správanie manžela, ktorý podal odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým súd dočasne nariadil otcovi platiť výživné na maloleté deti. Taktiež uviedla, že maloleté deti sú z väčšej časti v jej osobnej starostlivosti, manžel sa s nimi stretáva každý prvý týždeň v pondelok, stredu, štvrtok. Zdôraznila, že výdavky na maloleté deti môže kedykoľvek preukázať blokmi z nákupov a platieb. K argumentom manžela týkajúcim sa jej podnikania uviedla, že v mesiaci, keď si otvorila štúdio jej po dobu troch mesiacov prestal prispievať na domácnosť, takže peniaze zo zisku nemohla investovať do reklamy, ktorá je nevyhnutná na riadne rozbehnutie podnikania, čo viedlo k tomu, že podnikanie prestalo byť ziskové. Uviedla, že od februára 2017 pracovala ako čašníčka na čiastočný úväzok, dôvodom jej výpovede bola skutočnosť, že zamestnávateľ prijal zamestnanca na plný úväzok. Mala za to, že manželove tvrdenia o úhrade záväzkov z BSM v danom konaní neobstoja. Pozornosť odvolacieho súdu upriamila na skutočnosť, že manžel žije sám v rodinnom dome a ona s maloletými deťmi v 2-izbovom byte, náklady na bývanie platí sama od októbra 2016. 5. Povinný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky poukázal na to, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nerozporovala jeho tvrdenia o rozsahu jej pracovnej činnosti, nevyjadrila sa k dôvodu odmietnutia jeho ponuky na lepšie pracovné miesto a potvrdila že od februára 2016 do mája 2017 vykonávala prácu aj nad rámec svojej podnikateľskej činnosti. Rovnako poukázal na jej vyjadrenie v konaní o rozvod manželstva, že počas pracovného týždňa vykonáva živnosť v rozsahu 14 hodín, čo nepredstavuje ani prácu na polovičný úväzok. Uviedol, že nikdy netvrdil, že hradenie záväzkov z BSM by malo nahradiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Zdôraznil, že stav jeho účtu bol k 13.11.2017 v debete - X.XXX,XX eur, výživné na manželku a maloleté deti platí z úveru, naďalej býva v nezariadenom rodinnom dome. Dal do pozornosti výdavky manželky na dovolenku v H. vo výške X.XXX eur a nákup mobilného telefónu v hodnote XXX eur. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné je dôvodné. 7. Podľa § § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo aj je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 9. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné. Obsahom neodkladného opatrenia vo veciach výživného má byť uloženie povinnosti platiť výživné. Neodkladným opatrením možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pokiaľ ide o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto vyživovacej povinnosti vyplýva z § 366 C.m.p. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného manžela. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Takáto úprava výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej, v konaní o výživné na manžela. 10. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľka v návrhu nepreukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery v ňou navrhovanom smere, preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolací súd uvádza, že navrhovateľka síce osvedčila rodinný vzťah s osobou povinnou podľa návrhu platiť výživné, ktorá je jej manželom, a ktorý vzťah opodstatňuje platenie výživného pre ňu ako pre manželku, ako aj osvedčila skutočnosť, že manželia spolu nehospodária. Výživné nariadené neodkladným opatrením podľa § 366 C.m.p. sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j. bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce určiť výživné v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľka za štvrťrok 2017 vykazovala vymeriavací základ oproti manželovi nižší, jej celkový príjem činil XXX,XX. eur, z ktorého príjmu má možnosť si zabezpečiť výživu v nevyhnutnej miere, ako aj svoje základné životné potreby, vrátane bežných úhrad na domácnosť. Odvolací súd sa v tomto kontexte stotožňuje s námietkou povinného o tom, že navrhovateľka v konaní nepreukázala fakt, že by jej schopnosti a možnosti nedovoľovali dosahovať uvedený, resp. aj vyšší príjem, čo odvolací súd vyhodnotil v neprospech navrhovateľky. V danom prípade je jednoznačne preukázané, že navrhovateľka má príjem, je vysokoškolsky vzdelaná, nemá zdravotné obmedzenie vo výkone práce, je schopná zabezpečiť svoje minimálne životné potreby a preto možno uzavrieť, že navrhovateľka v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. nepreukázala ohrozenie svojich pomerov a existencie a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Tu sa žiada zdôrazniť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. síce určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán, a popiera tradičnú zásadu audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana), avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. Osobitne významné je, aby súd pred každým rozhodnutím vyhodnotil, či požadované obmedzenie alebo povinnosť nie sú vo výraznom nepomere k právu, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Protistrana i iný subjekt, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, nesmie byť obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol manžel povinný platiť výživné na manželku vo výške XXX eur mesačne by v danom prípade bolo nesprávne z hľadiska absencie jeho účelnosti a naviac, podľa názoru odvolacieho súdu, výživné vo výške XXX eur mesačne podstatne prevyšuje výživné v nevyhnutnej miere predpokladané ustanovením § 366 C.m.p. Pokiaľ ide o rozporné tvrdenia manželov ohľadne výšky ich životnej úrovne a potreby určenia výživného na manželku, odvolací súd uvádza, že uvedené posúdi súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12Pc/14/2017 a to po riadne vykonanom dokazovaní. Rovnako budú predmetom dokazovania a vyhodnotenia aj ďalšie námietky povinného vzťahujúce sa k platbám splátok úveru. Odvolací súd neprihliadal ani na argument navrhovateľky o zabezpečení starostlivosti o maloleté deti narodené z manželstva účastníkov a zabezpečení ich potrieb. Odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľke, že predmetom daného konania je určenie výživného na manželku, teda výživné vzťahujúce sa výhradne k jej osobe. Plnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, ktorý uznesením zo dňa 25.05.2018, č.k. 38P/114/2017-47 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.04.2018, sp.zn. 20CoP/34/2018-132 určil otcovi maloletých detí I. V., nar. XX.XX.XXXX a O. V., nar. XX.XX.XXXX povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške XXX eur mesačne na každé dieťa (uvedené bolo zistené činnosťou odvolacieho súdu). Odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľke, že výživné na manželku sa určuje bez ohľadu na výšku nákladov na maloleté deti, ktoré náklady sú hradené iným typom výživného, a to výživným na maloleté deti. Pokiaľ ide o odvolacie námietky povinného o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že predmetná námietka povinného bola dôvodná, avšak k náprave postupu súdu prvej inštancie došlo v priebehu odvolacieho konania, keď bol otcovi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia riadne doručený. 11. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).