Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/34/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317209581 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317209581.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová, vo veci starostlivosti o maloleté deti: 1/. L. I., G.. XX. XX. XXXX Q. X/ E. I., G.. XX. XX XXXX, U. K. F. M., Š. U. A., zastúpené opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté deti rodičov - M. Q. I., P.. Š., G.. XX. XX. XXXX, E. K. N. XXXX/XX, K., Š. U. A., zastúpená Mgr. Alexandra Rapiová, advokátka so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 6 a oE. B. I., G.. XX. XX. XXXX, E. K. N. XXXX/XX, K., Z. A. K. J.I. F. XXX, M. O. K., Š. U. A., zastúpený JUDr. Barbora Ficeková, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, o odvolaní otca maloletých detí, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/114/2017-47 zo dňa 25. 05. 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/114/2017-47 zo dňa 25. 05. 2017 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozhodoval o neodkladnom opatrení vo veci návrhu matky maloletých detí, ktorý bol doručený súdu dňa 04. 05. 2017 a vec je vedená pod sp. zn. 39P/103/2017, ktorým matka žiadala aby súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a upravil práva a povinnosti k deťom na čas po rozvode. Zároveň matka žiadala nariadiť neodkladné opatrenie a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu M. L. sumou 150.- eur mesačne a na výživu M. E. sumou 150.- eur mesačne od 01. 04. 2017. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 39P/103/2017-112 zo dňa 09. 05. 2017 okresný súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na samostatné konanie, ide o toto konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 38P/114/2017. 2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že o maloleté deti sa osobne stará, odkedy ju manžel dňa 29. 04. 2017 vyhnal z domu Z. M. O. K. s maloletými deťmi, s ktorými žije vo svojom dvojizbovom byte v Bratislave, ktorý nadobudla pred manželstvom. Matka tvrdila, že otec na výživu maloletých detí odmieta prispievať a preto podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že otec pracuje ako IT manažér pre spoločnosť Q., Q.. A.. s mesačným čistým príjmom 2 100.- eur. Matka je podnikateľka, O.V. Š. Q. E. - O. V. Z. K. s mesačným nájmom za štúdio 1 162.- eur a jej príjem z podnikania za rok 2016 sústredila do podnikania a vznikol jej mínusový hospodársky výsledok 1 176,37.- eur. Matka pracuje tiež ako čašníčka v hoteli A. Z. K., 10 až 15 dní v mesiaci od 06:15 h do 10:30 h za dohodnutú mzdu 2,50.- eur/h. Matka vyčíslila mesačné náklady na 909.- eur a to nájomné, inkaso, TV a internet 260.- eur, strava 420.- eur, drogéria 15.- eur, školské potreby 16.- eur, oblečenie a obuv 100.- eur, dovolenka letná a zimná 41,60.- eur, doprava 10.- eur, bicykle a korčule 8,30 eur.- a pupočníková krv 7,50.- eur. Odpoveďou na lustráciu matky v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané , že matka má vymeriavací základ ako SZČO 441, 50.- eur mesačne a má príjem z dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti P., A.. P.. U.. Z. K., a jej vymeriavací základ bol za 01/2017 vo výške 80.- eur, za 02/2017 vo výške 100.- eur a za 03/2017 vo výške 115.- eur. Odpoveďou na lustráciu otca v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec je zamestnaný Z. A. Q., Q.. A.. Z. K. a jeho vymeriavací základ bol za 01/2017 vo výške 3 057,71.- eur a za 03/2017 vo výške 3 051,43.- eur. 3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 360 a § 366 C. m . p, § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, §328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 28, § 36 a § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 Zákona o rodine. V danej veci okresný súd dospel k záveru, že je potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletých detí a uložiť povinnosť platiť výživné, pretože otec na výživu detí dobrovoľne sám neprispieva. Súd vychádzal z toho, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Okresný súd prihliadol na to, že matka maloletých detí sa osobne o deti stará a tiež vychádzal z tvrdenia matky o mesačných nákladoch na maloleté deti vo výške 909.- eur s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že otec má pravidelný príjem mesačne cca 3 051,- eur brutto. Pretože výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb maloletého dieťaťa, a nie je rozhodujúce, že povinný rodič je schopný platiť vyššiu sumu výživného súd výšku výživného v nevyhnutnej miere určil vzhľadom na základné potreby maloletých detí vo výške 150.- eur mesačne na každé dieťa. Takto určené výživné je primerané na pokrytie nevyhnutných výdavkov na výživu maloletých detí. Vychádzal z ust. § 366 C.m.p., podľa ktorého je výživné v nevyhnutnej miere určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby, v tomto prípade maloletých detí vo veku 6 a 9 rokov. V časti, v ktorej sa matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia povinnosti neodkladným opatrením otcovi platiť výživné aj za dobu minulú od 01. 04. 2017, súd návrh matky zamietol, pretože neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné do budúcna a nie za dobu minulú. 4. Proti uzneseniu podal odvolanie otec, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne uznesenie zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol alebo alternatívne zmenil tak, že neodkladným opatrením nariadi otcovi prispievať na výživu M. L. sumou 75.- eur mesačne a na výživu M. E. sumou 50.- eur mesačne. 5. V odvolaní otec namietal rozhodnutie súdu v prvom výroku uznesenia tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C. s. p. a § 62 ods. 1 C. m. p. Otec v odvolaní poukázal na to, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu trpí predovšetkým dvoma základnými vadami a to tým, že vykonaním dokazovania súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci a nesprávne právne vec posúdil. 6. Otec namietal, že súd pri zisťovaní skutočného stavu veci vychádzal z návrhu matky maloletých detí a vykonal dokazovanie iba v obmedzenom rozsahu pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Tvrdenia uvedené v návrhu matky sa však nezakladajú na pravde. Matka uviedla, že otec sa o detí nestará a neprispieva na ich výživu. Rovnako uviedla nepravdivé tvrdenia, týkajúce sa ich spolužitia a že matku vyhnal zo spoločnej domácnosti. K tomu uviedol, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2016 a nie od 29. 04. 2017 ako uviedla matka. Otec nesúhlasí s vyjadrením matky, že ju vyhnal z nehnuteľnosti, pretože to bolo inak, z nehnuteľnosti odišiel on po hádke a keď sa vrátil poobede už tam matka s deťmi neboli. O tom, že odišli z nehnuteľnosti ho informovala prostredníctvom sms správy. Tvrdil, že matku nikdy nevyháňal z ich spoločnej domácnosti. Vždy dbal o to, aby sa problémy v manželstve čo najmenej dotkli maloletých detí, pretože to na ne negatívne vplývalo. Od posledného odchodu matky maloletých detí zo spoločnej domácnosti prebieha starostlivosť o deti tak, že si striedajú deti v priebehu dňa, keď matka maloletých detí pracuje vo večerných hodinách, v poslednom čase v skorých ranných hodinách a on cez deň. Súdu predložil rozpis starostlivosti o deti. Forma starostlivosti o deti vyhovuje všetkým, ale najmä dcéram, ktoré majú s oboma rodičmi vybudované pekné vzťahy. S matkou sa prostredníctvom sms správ dohodnú na presnom spôsobe výkonu starostlivosti o deti v ten - ktorý deň. Počas starostlivosti o deti otec zabezpečuje vždy ich finančné potreby. Okrem prispievania na výživu detí po finančnej stránke, ale i osobnej v plnej miere, hradí všetky ich spoločné záväzky z BSM. Na C. G. Z. M. O. K. si vzali s matkou maloletých detí spoločný úver, ktorý v súčasnosti spláca v plnej výške on. Do septembra 2016 platil aj náklady na bývanie, ktoré vznikli matke maloletých v súvislosti s užívaním jej bytu. I touto cestou sa snažil maximálne pomôcť matke maloletých detí po finančnej stránke, preto jej tvrdenia týkajúce sa toho, že na výživu maloletých detí odmieta prispievať sa nezakladajú na pravde. Maloletým deťom hradí aj niektoré náklady spojené so školskou dochádzkou. Naposledy poplatok za školu v prírode pre L. a plavecký kurz pre E.. Počas ich spolužitia dlhodobo hradil veľkú väčšinu nákladov na starostlivosť o spoločnú domácnosť a maloleté deti a preto má prehľad o výdavkoch celej rodiny. Matka uviedla, že náklady na starostlivosť o deti predstavujú sumu 900.- eur mesačne. Ak by sa zohľadnili aj dospelí členovia rodiny a spoločné záväzky v BSM, tak by náklady celej rodiny predstavovali sumu minimálne vo výške 2 600.- eur mesačne. Pri zohľadnení príjmu otca vo výške cca 2 100.- eur by náklady s matkou maloletých nevedeli ani dlhodobo hradiť. Za uplynulé roky žili len z jeho príjmu, nakoľko matka maloletých detí mala iba nepravidelný príjem z brigád. Z toho dôvodu sú matkou vyčíslené náklady na starostlivosť 900.- eur prehnané. Už len náklady na bývanie uviedla matka vyššie, než boli reálne náklady na jej byt. Keď od septembra 2016 platil všetky náklady na bývanie v byte matky, tieto náklady predstavovali sumu vo výške približne 220.- až 240.- eur mesačne. Podľa výpočtu matky v tabuľke náklady na bývanie predstavujú sumu vo výške 390.- eur, teda 130.- eur na osobu, ale tieto náklady nie sú v súlade so skutočnosťou. 7. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci otec uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci spočíva v nesprávnej aplikácii ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Civilného mimosporového poriadku, týkajúce sa nariadenia neodkladného opatrenia a určenia výšky výživného. V danom prípade nesprávne právne posúdenie veci súdom vychádza najmä z tvrdení matky, ktoré sa nezakladajú na pravde, pretože pri prihliadnutí na jeho uvedené tvrdenia nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade nevznikla bezodkladná potreba úpravy výživného na maloleté deti, nakoľko ich výživa nie je ohrozená, pretože ich výživa je z jeho strany pravidelne zabezpečovaná a neodmieta na ich výživu prispievať tak, ako to uviedla matka maloletých detí vo svojom vyjadrení. Nesprávne právne posúdenie veci súdom je možné vidieť vo výklade ustanovení Civilného mimosporového poriadku a Civilného sporového poriadku, týkajúcich sa neodkladného opatrenia, keď pri nariadení neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli aspoň osvedčené dôvody na jeho nariadenie. Matka maloletých detí však tieto dôvody neosvedčila. Otec poukázal na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Rovnako je potrebné prihliadnuť i na rozsah vykonávanej starostlivosti o maloleté deti zo strany oboch rodičov. Otec tvrdil, že okrem zabezpečovania výživy maloletých detí po finančnej stránke, zabezpečuje aj ich osobnú starostlivosť. Z priloženej tabuľky starostlivosti je zrejmé, že o deti sa stará skoro v rovnakom rozsahu ako matka a týmto spôsobom sa o detí starajú s ich matkou už od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti v marci 2016. Otec preto tvrdil, že je potrebné, aby súd prihliadol na tieto skutočnosti a rozhodol v zmysle podaného odvolania. 8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním zo dňa 17. 08. 2017, ktorá navrhla odvolaciemu súdu aby uznesenie ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie otca považuje za zmätočné, irelevantné a v mnohých smeroch nezakladajúce sa na pravde. Otec v odvolaní uvádza, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti už od marca 2016 a práve z toho dôvodu je potrebné upraviť pomery týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. O takmer rok dlhšie si matka plní vyživovaciu povinnosť k deťom sama. Od osobnej starostlivosti počnúc cez finančnú až po morálnu a psychickú. Podstatná časť odôvodnenia odvolania otca najmä čas týkajúci sa vzťahu rodičov maloletých detí, je pre toto konanie irelevantná. Toto konanie sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a tieto povinnosti si otec neplní. V dôsledku rozchodu rodičia začali bývať oddelene, matka s dcérami o ktoré sa stará doteraz. Pokiaľ ide o rozpis stretávania sa otca s deťmi, ktorý otec predložil, matka zdôrazňuje, že tento nijako nepreukazuje plnenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. Nie je pravda, že otec v rámci uvedeného stretávania sa s maloletými deťmi zabezpečuje ich finančné potreby. Kupovanie hračiek či darčekov nemožno považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti. Maloleté deti potrebujú v prvom rade bývanie, jedlo, ošatenie a pripravovať sa do školy. V tejto oblasti deťom ani matke otec nijako nepomáha, lebo všetky výdavky sú od odchodu zo spoločnej domácnosti na pleciach matky. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom má zo zákona prednosť pred ostatnými výdavkami a preto argumentácia otca v odvolaní o plnení si záväzkov z BSM neobstojí. Ak má otec finančné prostriedky na plnenie záväzkov z BSM nie je jasné, prečo tieto nepoužije aspoň čiastočne na výživu svojich maloletých dcér. Otec nijako nedokazuje, že zabezpečil výživu svojich dcér po finančnej stránke a z jeho strany ide len o deklaráciu pre účely odvolania. Podľa názoru matky suma, ktorú uložil súd otcovi platiť na výživu maloletých detí je adekvátna potrebám maloletých detí a príjmom a výdavkom otca, ktorý žije sám v rodinnom dome a matka s dcérami v dvojizbovom byte, ktorý ako otec sám v odvolaní uviedol, platí sama od októbra 2016. Navrhované rozhodnutie v podanom odvolaní, keď podľa otca je primerané výživné v sume 75.- eur pre jednu dcéru a 50.- eur pre druhú dcéru, prípadne zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nelogické a nepochopiteľné a v žiadnom prípade nie je v záujme maloletých detí, ktorých náklady vyčíslené matkou sú pravdivé a otec nedisponuje aktuálnymi informáciami. Preto je rozhodnutie súdu správne, zákonné a spravodlivé a sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto matka navrhla uznesenie potvrdiť. 9. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 28. 09. 2017, ktorý zotrval na svojom odvolacom návrhu s tým, že matka vo svojom vyjadrení uvádza skutočnosti nezakladajúce sa na pravde. Opätovne otca vykresľuje v negatívnom svetle a uvádza, že údajne sama takmer rok plní vyživovaciu povinnosť voči deťom. Pokiaľ matka poukazuje na to, že od marca 2016 nežijú v spoločnej domácnosti, tak neexistencia spoločnej domácnosti nie je dôvodom ani predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdil, že svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť si vždy plnil. Súdu v prílohe prikladá prehľad platieb vykonaných na účet matky maloletých detí, z ktorého je zrejmé, že jej pravidelne a v adekvátnej výške plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Platby boli určené najmä na výživu maloletých detí. Okrem toho pravidelne platil niektoré výdavky detí, ktoré mali jednorazový charakter. Preto tvrdenie matky, že sama plnila vyživovaciu povinnosť je zavádzajúce. Rovnako nie je zrejmé, z čoho mala sama plniť vyživovaciu povinnosť, ak počas celej doby prevádzkuje stratovú podnikateľskú činnosť. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je treba prihliadnuť na rozsah zabezpečovania osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti. Tvrdenie matky je nedôveryhodné a nelogické, pretože kto iný, ako on, by mal v čase, kedy sú deti u neho zabezpečovať starostlivosť po finančnej stránke. Pritom nejde o osobnú starostlivosť v nepatrnej miere. Je zrejmé a úplne bežné, že rodič, ktorý má deti vo svojej starostlivosti v tomto čase, zabezpečuje všetky finančné potreby detí. Súdu predložil niekoľko dokladov o nákupe potravín, z ktorých je zrejmé, že nenakupuje iba pre seba. Okrem platieb jednorazových výdavkov v súvislosti so školou, pravidelne matke prispieva i na kúpu oblečenia pre deti. Po začatí nového školského roka opätovne uhradil niektoré jednorazové výdavky detí. Pre otca je veľmi dôležité, aby boli všetky potreby detí zabezpečené a snaží sa pre to robiť všetko. 10. Podaním zo dňa 28.3.2018 otec prostredníctvom advokátskej kancelárie, ktorá ho zastupuje, zaslal do súdneho spisu listinné dôkazy, Správu ÚPSVaR z prešetrenia pomerov u matky zo dňa 5.3.2018 a Správu ÚPSVaR z prešetrenia pomerov u otca zo dňa 7.3.2018 v nasledovnom znení: Dňa 28.2.2018 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len „úrad“) vykonal šetrenie v byte matky O. I. Q., G.. XX.XX.XXXX, M. V. L. I.B. G.. XX.X.XXXX Q. I. E. G.. X.XX.XXXX na Q. N. XX, K. a uvádza nasledovné: K. na N. XX, K. je v súkromnom vlastníctve matky maloletých detí I. Q., G.. XX.XX.XXXX. Je to dvojizbový byt, ktorý pozostáva zo spálne a obývačky a kuchyne. Maloleté deti spia v spálni. V obývačke majú deti hračky. Byt poskytuje vhodné podmienky na všestranný rozvoj maloletých detí. Všetky výdavky za byt stoja matku cca 300 eur mesačne. Jej príjem je približne 1400 eur mesačne. Dom v ktorom, býva t. č. otec je v spoločnom vlastníctve manželov. Hypotéku momentálne nespláca ani jeden z manželov, majú ju pozastavenú na pol roka. V súčasnosti chodia deti k otcovi pondelok, stredu, štvrtok a každý druhý víkend. V dni keď sú u otca idú po škole k matke, tam sa pripravia do školy a potom si ich zoberie otec. Otec platí výživné 50 eur, z čoho matka platí všetky výdavky. Matke občas pomáha s deťmi jej otec, ktorý býva v Bratislave. Otcovi rodičia bývajú Z. E.. Matka nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Deti sa neučia s otcom, nevie ich pripraviť do školy. Dievčatá, keď sa vrátia k mame, tak nemajú veci na oblečenie, všetko ostane u otca. Matka by chcela deti do svojej osobnej starostlivosti s tým, že by boli u otca každý druhý víkend a jeden deň v týždni. Úrad vykonal za neprítomnosti matky rozhovor s M. L. Q. M. E. I.. L. chodí do X. Q. Q. E. V. X. Q. na J.. Obe dievčatá najviac baví z predmetov telesná výchova, Terezku baví aj matematika. L. najlepšia kamarátka je z ihriska a volá sa G., E. má najlepšiu kamarátku P., jej spolužiačku. Keď sú u mamy, tak si spravia úlohy, idú von, pozrú si rozprávky. S mamou cez víkend chodia na lezeckú stenu. Na jarné prázdniny sa chystajú za starými rodičmi do E. a potom s mamou na lyžovačku. Radi chodia za starými rodičmi. Keď sú u otca, často chodia ku kamarátom, pomáhajú otcovi s domácnosťou. L. povedala, že v okolí domu v M. O. K., navštevujú otcových kamarátov, ktorí majú deti približne v ich veku. Obaja rodičia dobre varia, otec talianske jedlá. Na striedanie si zvykli, nevadí im sa baliť si veci a presúvať sa. Ak si zabudnú zobrať niečo na oblečenie, zoberú si veci po sesternici, ktoré sú v dome u otca. Na otázku či sa učia u otca odpovedali, že iba keď majú málo úloh. S oboma rodičmi majú dobrý vzťah a poslúchajú ich. Na otázku či by im vyhovovala starostlivosť rodičov nastavená tak, ako je teraz odpovedali, že áno. L. ale dodala, že by bolo najlepšie byť týždeň u otca a týždeň u mamy. E. prikývla. Na ostatné alternatívy, ktoré vychádzali tak, že by boli o jeden deň alebo viac dní menej u otca ako teraz, svorne tvrdili, že nie. 11. Šetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov úrad realizoval dňa 06.03.2018 na adrese M. O. K., J. XXX za prítomnosti otca B. I. a maloletých detí. Otec s deťmi žije v5-izbovom dvojpodlažnom rodinnom dome, ktorý je v spoločnom vlastníctve manželov. Otec postupne zariaďujem domácnosť potrebným nábytkom. V súčasnosti nemá zariadenú obývaciu izbu, ostatné izby sú zariadené novým nábytkom. Maloleté deti majú k dispozícii spoločnú priestrannú izbu, ktorá je zariadená pre ich potreby. V miestnosti sa nachádzajú dve samostatné lôžka. Deti majú vytvorený priestor na oddych a tiež na prípravu na vyučovanie. Bytové a hygienické pomery v domácnosti otca sú na dobrej úrovni. Otec vyčíslil náklady na domácnosť nasledovne : hypotéka -800€, prevádzka domu 200€ z toho elektrina 100€, strava 300€, dochádzka do práce 80€ a výživné na deti a manželku 500€ mesačne. Otec B. I. G.. XX.XX.XXXX, je zamestnaný vo firme Q. Q..A.. O. X, K.. B. čistý mesačný príjem je cca 2100,- €, tiež poberá prídavky na 2 maloleté deti. Otec hradí výživné na maloleté deti k rukám matky v sume 150,- € na 1 dieťa a matke prispieva sumou 200,- € mesačne. Styk s maloletými deťmi sa realizuje na základe rodičovskej dohody s tým, že deti trávia v domácnosti otca 9 dní zo 14. Na základe dohody rodičov otec ráno odvezie deti do školy a poobede zo školy odchádzajú samé do domácnosti k matke, prípadne si ich matka vyzdvihne v škole. Otec nás informoval, že s maloletými deťmi má vytvorený veľmi dobrý vzťah, rád s nimi trávi voľný čas. Voľný čas trávia hraním spoločenských hier, chodievajú na plaváreň, prechádzajú sa v okolí domu , pomáhajú otcovi pri varení. Deti majú vytvorený dobrý vzťah so starými rodičmi zo strany otca, ktorí žijú v E.. Počas návštevy v rodine boli prítomné obe maloleté deti L. Q. E. I.. V rámci neformálneho rozhovoru uviedli, že striedavá osobná starostlivosť im vyhovuje a s otcom veľmi radi trávia svoj voľný čas. Maloletá L. G. X. P. J. K., K. P.. Dosahuje veľmi dobré výsledky. E. I., G.. XX.XX.XXXX, G. X.P. E. T. J. a dosahuje výborné školské výsledky. Na základe vykonaného šetrenia a neformálneho pohovoru s maloletými deťmi úrad konštatuje, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti. Prejavuje záujem plnohodnotne sa podieľať na výchove a starostlivosti o deti. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 a § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť. 13. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia, ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 14. Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter. 15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 17. V zmysle tohto ustanovenia výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. 18. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. 19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. 20. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení, pričom týmto opatrením o platní výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. 21. Odvolací súd k námietke otca maloletých detí v podanom odvolaní, ktorou vytýkal okresnému súdu, že vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov strán) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 22. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom strany, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul strany. 23. Neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znemená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť neodkladným opatrením. 24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 25. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a pod. 26. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Niekedy je tento rodinný vzťah nesporný a osvedčenie sa vykoná spravidla predložením verejnej listiny, napr. rodného listu, sobášneho listu a podobne. 27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. 28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 29. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané neodkladným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. 30. V danej veci matka maloletých detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí z dôvodu, že o maloleté deti sa osobne stará a otec na výživu maloletých detí neprispieva. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V súvislosti s ustanovením § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav ohľadne určenia výživného, odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič. 34. V súvislosti s námietkou otca v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne rozhodol, keď určil výživné na maloleté deti a vyhovel tak návrhu matky, odvolací súd poukazuje na to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním vecných plnení, napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. 35. Preto v danom prípade, ak sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, je otec povinný prispievať na ich výživu finančne. Rodičia maloletých detí zhodne tvrdia, že nežijú v spoločnej domácnosti, deti sú v osobnej starostlivosti matky a preto je otec, ako druhý rodič, povinný prispievať na ich výživu tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 62 a nasl. Zákona o rodine. Matka tvrdila, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu a to, že deťom kupuje hračky a drobnosti, podľa matky nie je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti otca v potrebnom rozsahu. Vzhľadom na rozdielne tvrdenia rodičov, ktorí sú povinní poskytovať deťom výživné a zabezpečovať ich výživu a starostlivosť, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že s prihliadnutím na daný stav je potrebné upraviť pomery rodičov maloletých detí, ktorí sa nedokážu dohodnúť a každý z nich si predstavuje plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom inak a preto je v záujme maloletých detí aby bolo výživné určené neodkladným opatrením do času, kým súd vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode rozhodne. V záujme maloletých detí nie je, aby si každý s rodičov predstavoval zabezpečovanie ich výživy inak a aby si plnili výživu detí podľa svojich predstáv. Pokiaľ sú deti v osobnej starostlivosti matky, je otec povinný prispievať na výživu detí výživným. Krátkodobý pobyt detí u otca nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti otca, pretože výživné musí byť poskytované pravidelne a v potrebnom a dostatočnom rozsahu zo strany rodiča, ktorému deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti. Pokiaľ otec tvrdí, že prispieva finančne aj na náklady súvisiace s bezpodielovým spoluvlastníctvom rodičov maloletých detí, tak táto otázka bude riešenia pri jeho vysporiadaní, keď ide o majetok rodičov. Otec preto nedôvodne tvrdí, že si plní vyživovaciu povinnosť, keď v plnej miere hradí všetky ich spoločné záväzky z BSM. Otec musí prispievať na výživu detí v tomto prípade k rukám matky tak, aby matka čiastočne osobnou starostlivosťou o deti, čiastočne finančne, bola schopná zabezpečiť potreby detí. Námietkou otca, že vyčíslené náklady matkou v sume 900.- eur sú prehnané a tiež že tieto náklady nie sú v súlade so skutočnosťou, sa bude zaoberať súd pri dokazovaní vo veci samej. Okresný súd správne vychádzal pri rozhodnutí aj z tvrdenia matky, že ak rodičia detí spolu nežijú, deti sú v starostlivosti matky, je otec povinný prispievať na ich výživu výživným. 36. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa. 37. Okresný súd preto rozhodol správne, keď nariadil neodkladné opatrenie a uložil povinnosť otcovi maloletých detí prispievať na ich výživu výživným. 38. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil. 39. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neodkladným opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti a v akom rozsahu, v konaní vo veci samej. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).