Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/61/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216431 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317216431.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťa rodičov: matka - T.. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. XX, XXX XX P. W., zastúpená advokátskou kanceláriou Niku & partners, s.r.o. so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO 36 866 008, a otec - N.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 1, XXX XX J. I., štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., Leškova 3A, 811 04 Bratislava, IČO 36 847 143, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.11.2017, č.k. 38P/231/2017-68, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o predbežnej úprave styku otca s maloletou Q. S., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku, ktorým je otec oprávnený uskutočňovať videohovory s maloletou Q. p o t v r d z u j e. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku o zverení maloletej Q. S., nar. XX.XX.XXXX z r u š u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 02.11.2017, č.k. 38P/231/2017-68 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú Q. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, otca oprávnil stýkať sa s maloletou Q. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Zároveň oprávnil otca uskutočňovať s maloletou videohovory prostredníctvom informačných technológií každú stredu od 18.00 hod. do 18.30 hod.. Okrem bežného styku oprávnil otca stretávať sa s maloletou Q. počas sviatkov a prázdnin v osobitnom režime a to: každý kalendárny rok od 01.07. od 15.00 hod do 15.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 15.00 hod do 15.08. do 18.00 hod, každý párny kalendárny rok od prvého dňa zimných školských prázdnin od 15.00 hod do 30.12. do 15.00 hod, každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 15.00 hod do posledného dňa zimných školských prázdnin nasledujúceho kalendárneho roka do 15.00 hod, každý párny kalendárny rok v čase od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných školských prázdnin vyhlásených príslušným štátnym orgánom od 15.00 hod do soboty bezprostredne nasledujúcej po poslednom dni jarných školských prázdnin do 15.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od prvého dňa veľkonočných školských prázdnin vyhlásených príslušným štátnym orgánom od 15.00 hod do najbližšieho utorka do 15.00 hod. s tým, že otec maloleté dieťa prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Zároveň určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletej Q. S., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37P/252/2017. Vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žiaden z účastníkov konania nepriznal nárok na úhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 3, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 360, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), čl. 5 písm. a/, b/, g/ a h/, § 28 ods. 1 písm. a/ a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť v súlade s § 161 a nasl. C.s.p. z dôvodu, že medzi negatívne procesné podmienky patrí prekážka litispedencie. Prekážka skôr začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými účastníkmi konania nemôže byť začaté ďalšie konanie na tom istom alebo inom súde. Ustálil, že v prípade otcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.08.2017 nejde o prekážku litispedencie, nakoľko v čase rozhodovania súdu o predmetnom návrhu sú všetky návrhy o dočasnej úprave styku otca s maloletou právoplatne skončené (t.j. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/57/2017-25 zo dňa 20.03.2017 bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/253/2017-106 zo dňa 03.07.2017 právoplatne zrušené ku dňu 27.07.2017, konanie o neodkladnom opatrení vedenom na Okresnom súde Košice - okolie bolo uznesením č.k. 19P/26/2017-69 zo dňa 27.03.2017 zamietnuté a konanie zastavené, Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie uznesením č.k. 7CoP/142/2017-183 zo dňa 18.07.2017 zastavil, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.08.2017). Pri skúmaní príslušnosti na konanie dospel k záveru, že je miestne príslušný na konanie s prihliadnutím na názor vyslovený v odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/253/2017-106 zo dňa 03.07.2017 bod 7. vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. S., nar. XX.XX.XXXX. Dal do pozornosti, že prijatie navrhovaného neodkladného opatrenia súdom v konaní starostlivosti o maloletých si vyžaduje nielen bezodkladná úprava pomerov na strane účastníkov konania, ale predovšetkým samotný záujem maloletého dieťaťa na jeho nariadení. Konštatoval, že súd môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv účastníkov konania. Mal za preukázané, že matka vytvára pre dieťa stabilné rodinné prostredie, pričom maloletá od septembra 2017 navštevuje Základnú školu na ulici W. 2, W.. O zverení maloletej do dočasnej starostlivosti matky rozhodol za účelom stabilizácie rodinného prostredia, sledujúc záujem maloletej, ktorú má matka vo faktickej starostlivosti. Pri rozhodovaní o predbežnej úprave styku otca s maloletou prihliadol na to, že v súčasnosti nie je styk otca s maloletou Q. upravený žiadnym vykonateľným súdnym rozhodnutím. Z predložených vyjadrení oboch rodičov mal za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú natoľko negatívne, že ponechanie riešenia úpravy styku a výkonu rodičovských práv a povinností na ich dohodu, môže byť v budúcnosti marené a nerealizované v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Mal za to, že je evidentná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko medzi rodičmi maloletého dieťaťa pretrváva konflikt spočívajúci v neschopnosti dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Nestotožnil sa s názorom matky o postupnom prirodzenom budovaní vzťahu otca s maloletou bez zásahu súdu, nakoľko rodičia mali možnosť zabezpečiť úpravu styku otca s maloletou i mimo súdneho rozhodnutia, pričom z podaného návrhu je zrejmé, že k takejto dohode nedošlo a to ani pri intervencii ich právnych zástupcov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že striktná a vykonateľná úprava stretávania eliminuje ďalšie potenciálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo maloletú. S prihliadnutím na vek dieťaťa, jej rozumovú vyspelosť a najlepší záujem dieťaťa vyhovel návrhu na úpravu styku otca s maloletou v rámci i mimo školského roku. Neakceptoval požiadavku otca, aby matka odovzdávala dieťa v mieste jeho bydliska z dôvodu, že maloleté dieťa by muselo dvakrát do mesiaca absolvovať cestu o dĺžke cca 500 km, čo je pre neho značne zaťažujúce a zbytočne stresujúce. Prihliadajúc na vzdialenosť medzi terajším bydliskom otca a matky považoval za pochopiteľné, že otec požiadal i o úpravu styku s maloletou prostredníctvom moderných aplikácií určených na prenos obrazu a zvuku, avšak vzhľadom na vek maloletej Q. a jej schopnosť dlhodobejšie zotrvať pri jednej činnosti, mal za to, že uskutočňovať videohovory prostredníctvom informačných technológií každú stredu od 18.00 hod. do 18.30 hod. je postačujúce a zbytočne nezaťažujúce maloletú. Vzhľadom na matkou prezentované tvrdenia dieťaťa o odmietaní otca, zdôraznil, že výrok rozhodnutia súdu, ktorým ukladá rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, dieťa na styk riadne pripraviť, znamená, že nejde len o prípravu oblečenia, či iných potrieb na stretnutie, ale ide najmä o prípravu psychickú, aby sa dieťa na stretnutie s druhým rodičom tešilo a prijímalo ho pozitívne (11CoP/243/2013 KS v BA). Z predložených lekárskych správ o psychiatrickom vyšetrení maloletého dieťaťa mal za preukázané, že maloletá je usmievavá, výzvam vyhovie, je spontánna, adekvátne nadväzuje sociálny kontakt, no zároveň zle znáša stresovú situáciu - rozdelenie rodiny. Je naviazaná na matku, ku ktorej má pozitívne väzby. Konštatoval, že úlohou oboch rodičov je, aby pozitívne vplývali na maloleté dieťa pri jeho odovzdávaní a preberaní od druhého rodiča, nevytvárali jej stresové situácie a umožnili jej pozitívne prežívanie spoločne stráveného času s tým ktorým rodičom. Súd prvej inštancie konštatoval, že o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 58 C.m.p.. 3. Proti uzneseniu podala odvolanie matka maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutého rozhodnutie zrušiť, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne ako nedôvodný. Rozhodnutie súdu považovala za predčasné, arbitrárne, neodrážajúce situáciu v rodine a poškodzujúce záujmy maloletej Q.. Mala za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore s ust. § 326 ods. 1 C.s.p., keď nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu, ktorý neobsahoval skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. hodnovernosť tvrdení otca osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku otca, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Poukázala na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia a vyslovila úvahu, že súd prvej inštancie sa s jej vyjadrením nezaoberal. Dala do pozornosti správy z psychologických vyšetrení maloletej, z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá Q. v súčasnosti prejavuje odmietavý prístup k stretávaniu sa s otcom, dokonca aktuálne trpí enurézou a enkoprézou, čo je vzhľadom na jej vek alarmujúce. Poukázala nato, že otec jej nijako neuľahčuje situáciu, nepodieľa sa na zmiernení stresu pri odovzdávaní dieťaťa, keď iba stojí pri aute a bez akejkoľvek interakcie s Q. čaká, kým maloletá nastúpi do jeho auta, neprejavuje jej žiadnym spôsobom city a lásku a neplní sľuby. Uviedla, že s maloletou pravidelne navštevuje psychologičku PhDr. O. P. a jej cieľom je zabezpečiť emocionálnu stabilizáciu maloletej tak, aby sa dokázala so vzniknutou rodinnou situáciou vysporiadať, keďže otec od jej narodenia často absentoval v starostlivosti o maloletú z dôvodu štúdia na druhej vysokej škole v zahraničí a z dôvodu častých služobných ciest nikdy nestrávil noc ani víkend osamote s Q. (bez jej prítomnosti), maloletá nemá k nemu vytvorený vzťah aký sa dá očakávať v jej veku. Vyslovila názor, že tento stav zapríčinil otec dieťaťa svojim správaním, jeho prístup nepovažuje za rešpektujúci aktuálne vývinové potreby maloletej. Namiesto budovania si vzťahu, si vynucuje poslušnosť, neuvedomujúc si , že jeho základnou povinnosťou je neohrozovať vývin maloletej neprimeraným a ponižujúcim správaním. Poukázala na konanie otca, ktorý v septembri pri styku s maloletou jej vyhodil z auta náhrdelník so srdiečkom, v ktorom mala nalepenú jej fotografiu, keď ho Q. prosila, aby jej náhrdelník podržal a odložil. Po víkende našiel náhrdelník sused za dedinou, ktorý im ho odovzdal. Od tohto momentu Q. radikálnejšie odmieta stretávanie s otcom bez jej prítomnosti, voči otcovi prejavuje nedôveru, z celej situácie bola zarmútená a pociťovala veľkú krivdu, o čom rozprávala aj učiteľke a psychologičke. Uviedla, že otec ju neustále zavádza o mieste styku s maloletou, neposkytuje jej žiadne informácie, kde sa budú zdržiavať a či má pre dieťa vytvorené podmienky, mení ubytovacie zariadenia, v ktorých sa s maloletou zdržiava, po prevzatí dieťaťa si zablokuje telefónne číslo a nie je možné ho v čase styku kontaktovať. Konanie otca považuje za nezodpovedné vzhľadom k jeho astmatickému ochoreniu, keďže v prípade potreby sa nebude môcť maloletá s ňou telefonicky spojiť ani nebude možné zavolať rýchlo lekársku pomoc. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálne prežívanie dieťaťa a v odôvodnení sa s nimi nevysporiadal. Poukázala na čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa a sledovanie prvoradého záujmu dieťaťa pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vyslovila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie prioritne záujmy otca nadradilo nad záujmy maloletého dieťaťa. Odôvodnenie rozhodnutia považovala za zmätočné a v rozpore so samotným výrokom. Rovnako namietala, že súd prvej inštancie vo veci zaujal stanovisko nekorešpondujúce s účelom neodkladného opatrenia stanoveným zákonom a rozhodnutím o úprave styku v tak širokom rozsahu bez patričného dokazovania a ignorujúc ňou predložené listinné dôkazy (správy z psychologických vyšetrení) a nehájil záujmy dieťaťa. Výrok rozhodnutia považovala za zmätočný a nevykonateľný vzhľadom k tomu, že výrok II. a výrok IV. sú v rozpore, keď výrok II. nedefinuje, že ide o úpravu styku počas bežného školského roka a výrok IV. upravuje osobitne režim styku v čase sviatkov a prázdnin. Mala za to, že keďže maloletá nebola doposiaľ v starostlivosti otca viac než jeden deň, v dôsledku správania otca prejavuje odmietavý postoj sa s ním stretávať, široká úprava styku môže objektívne ohroziť vzťah dcéry k otcovi. Zároveň poukázala na to, že maloletá navštevuje tanečný krúžok, ktorý prebieha v piatok do 17.00 hod. do 18.00 hod., na ktorý sa veľmi teší, o čom otec nevedel. Návrh otca preto považovala za kontraproduktívny, keď otec zabráni maloletej navštevovať krúžok, ktorý má rado, avšak bude prejavovať počudovanie nad odmietavými reakciami dieťaťa. Zdôraznila, že otcovi v styku s maloletou nikdy nebránila, pokúšala sa dohodnúť na rôznych formách realizácia stretnutí. Vyslovila názor, že otec by mohol akceptovať stav, na ktorý si maloletá zvykla, keď styk prebehol v piatok v jej prítomnosti a na druhý deň v sobotu bol jej odchod s otcom menej problémový. Mala za to, že otec by mohol tento stav dočasne akceptovať a počas niekoľkých mesiacov dovoliť maloletej, aby si zvykala postupne, že s ním bude tráviť dlhší čas bez prítomnosti matky. Podľa jej názoru, v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistoval dôvod na takéto rozhodnutie, keďže otec sa s maloletou kontaktoval a z dôvodu, že medzi rodičmi prebiehal proces negociácie o rodičovskej dohode. Takýto postup otca považovala za nekorektný a nesúladný so záujmom maloletej. Postoju otca nerozumie, namiesto pokusu zastabilizovania situácie v rodine, zaujal postoj osočujúci jej osobu a nerešpektujúci samotnú Q.. Vyslovila názor, že pred akýmkoľvek rozhodnutím o úprave styku otca s maloletou je potrebné vykonať náležité dokazovanie. V prípade, ak sa odvolací súd stotožní s právnym názorom súdu prvej inštancie o potrebe dočasnej úpravy pomerov, navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že styk otca s maloletou sa upraví na každý párny kalendárny týždeň v piatok od 18.00 hod. do 19.30 hod. za prítomnosti matky, každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.30 hod. do 19.30 hod. a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 09.30 hod. do 12.00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako správne. Nesúhlasil s vyjadreniami matky vzťahujúcimi sa k problémom maloletej. Mal za to, že z lekárskych správ je zrejmé, že maloletá netrpí žiadnymi vážnymi psychickými problémami, nemá problémy v škole, reaguje spontánne, je kladne emočne ladená, okrem matkou udávanej enurézy a enkoprézy. Počas stretnutí s ním neprejavuje žiadne psychické problémy, či odmietavý postoj k nemu. Je s ním šťastná a spokojná. Počas stretnutí sa nikdy nepocikala ani nepokakala, dokonca ani, keď s ním strávila víkend s prespaním. Uviedol, že maloletá javí známky strachu a negativity výlučne pri preberaní od matky, čo je spôsobené najmä konaním matky, ktorá mu neustále robí prieky, pred maloletou sa s ním háda, osočuje ho a dieťaťu neuľahčuje krátkodobé odlúčenie od matky. Maloletá dostáva do stresovej situácie najmä tým, že nechce ublížiť matke prejavením náklonnosti k nemu a vôľou ísť s ním. Poukázal na správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 04.09.2017, z ktorej vyplýva, že samotné stretnutia s otcom prebiehajú dobre, na maloletú pôsobia najmä konfliktné situácie medzi matkou a otcom. Potvrdil, že maloletá v poslednom období prespávanie s ním odmieta s odôvodnením, že v hoteli prespávajú len cigáni a chorí ľudia, pričom nie je zrejmé, odkiaľ tieto názory prevzala. Mal za to, že psychický stav maloletej je primeraný situácii v rodine a rozpadu vzťahu rodičov, ktorých úlohou je maloletej uľahčiť jej prežitie. Poukázala na to, že z konania matky a jej vyjadrení je zrejmé, že nemieni rešpektovať rolu otca v budúcnosti pri výchove maloletej. Jej správanie považoval za akt pomsty z rozpadu vzťahu. Vyslovil názor, že za aktuálny psychický stav dieťaťa môže matka. Za nepravdivé považoval tvrdenia matky, že otec nemá s maloletou vytvorený vzťah. Uviedol, že o maloletú sa dokáže postarať a zabezpečiť jej všetky potreby počas stretnutí, s maloletou má veľmi dobrý vzťah, Q. k nemu prejavuje náklonnosť a je spokojná v jeho prítomnosti. Dôrazne sa ohradil voči tvrdeniam matky o vyhodení retiazky maloletej z auta. Uviedol, že nikdy by si nedovolil takýmto spôsobom maloletej ublížiť, a ani konať takto voči matke, ktorú rešpektuje, keďže je aj v jeho záujme, aby maloletá pociťovala lásku oboch rodičov. Nikdy žiadnym spôsobom matku neosočoval v prítomnosti Q., ani maloletú nenavádzal žiadnym negatívnym spôsobom proti matke. Rovnako zdôraznil, že nikdy si neblokoval matkino telefónne číslo, maloletá má počas styku s ním k dispozícii telefón, ktorý jej dala matka, a na ktorý jej matka volá. Za absurdné a nepodložené považoval tvrdenia o jeho zdravotnom stave a nemožnosti maloletej skontaktovať matku v prípade núdze. Jeho zdravotný stav je dobrý, máva problémy spôsobené alergiou, nemá žiadne astmatické symptómy. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil súčasnú situáciu v rodine a potrebu neodkladnej úpravy, pritom mal možnosť sa oboznámiť so stanoviskom matky. Nesúhlasil s tvrdením, že styk každý druhý víkend od piatku do nedele je široký styk otca s dcérou s poukazom na rovnocenný a rovnoprávny vzťah rodičov daný Zákonom o rodine a medzinárodnými zmluvami. Uviedol, že matka sa bez dohody s ním odsťahovala 500 km od spoločného bydliska, čím znemožnila mu akýkoľvek bežný kontakt, ani len krátky čas po dobu dvoch víkendov v mesiaci stráviť s ním. Dal do pozornosti, že matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že nie je schopný sa o maloletú postarať alebo že by stretávanie mohlo na maloletú pôsobiť negatívne. Nesúhlasil s námietkou matky o zmätočnosti výrokov II. a IV. napadnutého uznesenia. Mal za to, že výrok je jasný a zrozumiteľný, keďže vo výroku IV. je osobitný režim stretávania počas prázdnin a sviatkov. Uviedol, že pokiaľ matka informuje o tom, že maloletá navštevuje tanečný krúžok v piatok, o tomto nemal vedomosť. Poukázal na komunikáciu rodičov, v rámci ktorej mal snahu dohodnúť sa na termínoch stretnutí tak, aby sa maloletá zúčastnila aj tanečného krúžku s tým, že dieťa si vyzdvihne pred krúžkom a po jeho ukončení budú mať spoločný program. Dal do pozornosti, že z postojov matky je zrejmé, že nie je schopná žiadneho kompromisu a dohody s ním, ktorá by bola v záujme maloletej, keď matka neustále robí prieky. Podľa jeho názoru, z právneho hľadiska primárne je v záujme maloletej stretávať sa so svojim biologickým otcom, hoci i na úkor absolvovania krúžku. Pokiaľ matka tvrdí, že mu nebráni v styku s maloletou, mal za to, že bránenie spočíva v nepripravenosti dieťaťa na styk s ním, keď matka maloletú dlhodobo nastavuje negatívne voči nemu. Vždy akceptoval priania a pocity maloletej a prispôsobil sa situáciám tak, aby maloletá nemala stres. Poukázal na konanie matky, ktorá mu odmietla umožniť s maloletou na Štedrý večer telefonovať a umožniť mu styk počas Vianočných prázdnin. Uviedol, že zdravotné problémy dieťaťa (zápal priedušiek) v čase vianočných prázdnin ustúpili, čo mu potvrdila aj lekárka, pediatrička, ktorá 3.1.2018 zhodnotila situácia tak, že maloletá by mohla byť s otcom na hoteli, prípadne ísť von na prechádzku v prípade pekného počasia. Následne pricestoval do Košíc, s dcérou sa stretol dva dni, maloletá bola šťastná a spokojná, neprejavovala žiadne znaky odmietania otca. Jeho žiadosti o predĺženie spoločného víkendu s maloletou, matka nevyhovela. Neodkladnú úpravu pomerov považoval za nevyhnutnú z dôvodu, že matka mu dlhodobo a opakovane vytvára prekážky v styku s dcérou. Za zarážajúce považoval tvrdenie matky o prebiehajúcej negociácii a neukončených rokovaniach o dohode, z dôvodu, že matka ho nikdy nekontaktovala s návrhom dohody. Namietal tvrdenia matky o jeho súhlase so zmenou bydliska maloletej. Dal do pozornosti, že so zmenou bydliska nikdy nesúhlasil. Potvrdil, že bol prítomný pri zápise maloletej do škôlky dňa 07.04.2017, nakoľko to považoval za najlepšie riešenie pre maloletú v danej situácii. Nemožno to však interpretovať ako jeho súhlas s odchodom matky s dcérou do Košíc a so zmenou trvalého bydliska maloletej v januári 2017. Dohoda rodičov o zmene trvalého bydliska neexistovala, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP/253/2017 zo dňa 03.07.2017. Konštatoval, že súdne konania ohľadne maloletej iniciovala matky, podanie jeho návrhu na súd bolo len reakciou na konanie matky. Uviedol, že má záujem sa s dcérou stretávať, je ochotný za dcérou vycestovať vždy do Košíc a každú možnosť, kedy sa s ňou môžu vidieť, využiť. Zdôraznil, že matka mu nikdy neumožnila stráviť s dcérou počas leta aspoň predĺžený víkend a neumožnila mu náhradné stretnutia. Mal za to, že tvrdenia matky o psychickom a ekonomickom týraní sú vymyslené a vykonštruované a nepreukázané. Matka skreslene vníma rozpad rodiny a celú vinu sa snaží pripísať jemu. Namietal relevantnosť matkou predložených čestných prehlásení. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné. 7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 8. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie vo výroku o predbežnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom a oprávnením otca uskutočňovať videohovory s maloletou, s ktorými sa plne stotožňuje podľa § 387 ods. 2 C.s.p.. 9. Odvolací súd sa po preskúmaní odvolania matky a obsahu spisu vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o predbežnej úprave styku otca s maloletou Q. stotožnil s určeným rozsahom styku. Je nesporné, že maloletá je vo veku takmer sedem rokov, pre budovanie vzťahu s otcom potrebuje pravidelný kontakt. Tu je potrebné zdôrazniť, že potreba nevyhnutnej úpravy styku otca s maloletou je odôvodnená aj vzhľadom na skutočnosť, že práve matka svojim konaním spôsobila stav, kedy otcovi obmedzila výkon jeho rodičovských práv a povinnosti k maloletej z dôvodu, že svojvoľne bez súhlasu otca maloletej zmenila bydlisko a sociálne prostredie odsťahovaním sa. Pokiaľ sa matka odvoláva na psychický stav dieťaťa a predložené správy psychológov, odvolací súd konštatuje, že zo správy zo dňa 13.03.2017, 07.04.2017 a 29.06.2017 nevyplýva účasť otca pri vyšetrení dieťaťa, prípadne komunikácia psychológa s otcom za účelom objektívneho posúdenia stavu a situácie na strane dieťaťa. Psychológ vychádza z vyšetrenia dieťaťa a anamnézy poskytnutej matkou. Na predmetné správy preto nie je možné prihliadať. Zo správy PhDr. O. P. vyhotovenej dňa 04.09.2017 je však zrejmé, že psychoterapeutka konzultovala s oboma rodičmi, pričom v rámci vyšetrenia maloletá hodnotí vzťah k otcovi ako zlepšený, stresujúco na ňu zapôsobila hádka medzi rodičmi pri náhodnom stretnutí v parku. Zo záverov správy je rovnako zrejmé, že je potrebná psychologická intervencia za účelom usmernenia ohľadom optimálneho prístupu k dieťaťu. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že maloleté dieťa má právo na oboch rodičov, stretávanie sa s nimi a podiel aj druhého rodiča na zabezpečení potrieb a starostlivosti o dieťa. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že povinnosťou každého z rodičov je pre maloleté dieťa pripraviť priestor na odovzdávanie a preberanie dieťaťa druhému rodičovi tak, aby maloletá nepociťovala konflikt, stres a negatívne emócie. Je potrebné maloletú na stretnutia pripraviť v pozitívnom ladení tak zo strany matky, ako aj otca, ktorý ju upúta programom primeraným jej veku. Matka je povinná maloletú pripraviť na stretnutia s otcom aj po psychickej stránke. Je neprijateľné, aby maloletá trpela a negatívne znášala rozpad vzťahu jej rodičov a v dôsledku nezhody a ich konfliktu a odsťahovaním sa bola odlúčená od druhého rodiča. Dieťa má právo na oboch rodičov, na udržiavanie väzieb a vytváranie si blízkeho, pozitívneho a láskyplného vzťahu s matkou aj otcom. Intenzita matkou navrhovanej predbežnej úpravy styku otca s maloletou uvedená v jej vyjadrení k odvolaniu je nepostačujúca, vzhľadom na vek dieťaťa a potrebu kontaktu s otcom za účelom budovania vzájomných väzieb, ktoré sú pre dieťa do budúcna nevyhnutné. Rovnako nemožno vziať do úvahy argumenty matky vzťahujúce sa k účasti maloletej v piatok na tanečnom krúžku z dôvodu, že prvoradým záujmom dieťaťa je zabezpečenie styku s otcom, od ktorého bola matkou odlúčená. Napokon odvolací súd, vzhľadom na vyjadrenie otca, nevidí prekážku absolvovania tohto krúžku s tým, že na základe dohody rodičov, otec bude maloletú sprevádzať na krúžok, z ktorého ju aj vyzdvihne. Skutočnosť, že dieťa prežíva novú situáciu, nemôže byť na ujmu vzťahu dieťaťa a otca zúžením ich styku. Odvolací súd konštatuje, že matka ďalšie svoje námietky týkajúce sa nevhodného správania otca a jeho neschopnosti postarať sa v čase styku o maloletú, prípadne existencie jeho zdravotných problémov, nepreukázala. Pokiaľ sa matka odvoláva na nevhodnosť realizácie stretnutí otca s maloletou v hotelových a ubytovacích zariadeniach, odvolací súd poznamenáva, že práve matka spôsobila daný stav, kedy je otec nútený prichádzať na stretnutia za maloletou do Košíc a zabezpečiť si v tomto meste nocľah a prípadne miesto, kde sa v čase nepriaznivého počasia môže s dieťaťom stretávať. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie a rozsahom určeného styku otca s maloletou. Na námietku matky vo vzťahu k nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti napadnutých výrokov II. a IV., ktorými je upravený styk otca s maloletou, odvolací súd neprihliadal, nakoľko z výroku rozhodnutia je nepochybné, že styk otca s maloletou je upravený počas bežného roka, a vo výroku IV. je jasne zadefinované, že osobitný režim stretávania je nariadený na čas prázdnin a sviatkov. Napokon treba poukázať na to, že otec správne pochopil výrok tohto uznesenia. 10. Vzhľadom k tomu, že matka napadla uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj vo zvyšných výrokoch a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj vo výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým oprávnil otca uskutočňovať videohovory s maloletou za účelom zabezpečenia kontaktu dieťaťa s otcom aj technickými prostriedkami. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia vo vzťahu k tomuto jeho výroku. 11. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Odvolací súd mal za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia predbežnou úpravou styku otca s maloletou a zabezpečením uskutočnenia videohovorov, pričom všetky námietky, ktoré otec i matka uviedli v odvolaní budú môcť uplatniť v konaní vo veci samej. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. 12. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o úprave styku a oprávnení uskutočňovať videohovory podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako správne potvrdil. 13. Pokiaľ ide o odvolanie matky voči výroku uznesenia o dočasnom zverení maloletej do starostlivosti matky odvolací súd konštatuje, že zo spisu vyplýva, že otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal len predbežnej úpravy styku s maloletou a uskutočňovania videohovorov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec návrhu otca sledujúc záujem dieťaťa a potrebu zastabilizovať jeho pomery, keďže starostlivosť o maloletú fakticky vykonáva matka. Odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie nie je procesne správny. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe neodkladnej úpravy zverením maloletej do starostlivosti matky, mal postupovať podľa § 27 C.m.p. a začať konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, keďže ani jeden z účastníkov konania takýto návrh nepodal. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. s/ C.s.p. zrušil výrok uznesenia o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky z dôvodu procesného pochybenia. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 15. Odvolací súd rozhodol jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).