Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216573 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317216573.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. U. XXXJ, XXX XX F., toho času Q. XX, XXX XX F., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava a otec - Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. U. XXXJ, XXX XX F., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, AK so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/248/2017-30 zo dňa 04.10.2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým oprávnil otca stretávať sa s maloletou N. Y., nar. XX.XX.XXXX, každý kalendárny týždeň v roku v stredu v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v roku v čase od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v roku v utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú v súdom stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletej. Matke uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré posudzoval podľa príslušných ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2 veta prvá, 329 ods. 1, 2, § 331 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 2 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). Súd prvej inštancie z návrhu otca, obsahu spisového materiálu a po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočnosti dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v plnom rozsahu dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadení je daný. Za nevyhnutne potrebné považoval upraviť právo otca realizovať pravidelný kontakt s maloletou, keďže z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rodičia nie sú schopní dospieť k dohode v otázke ani minimálneho kontaktu otca s maloletou. Poukázal a odkázal na predchádzajúce rozhodnutia (uznesenie zo dňa 26.06.2017, č.k. 38P/115/2017-111 a uznesenie zo dňa 03.08.2017, č.k. 37P/187/2017-64), ktorými sa podrobne zaoberal situáciou na strane maloletej N. a jej rodičov, ktorá nastala v priebehu mesiaca máj 2017, následne sa určitým spôsobom vyvíjala a ktoré skutočnosti determinujú súčasnú situáciu na strane rodičov maloletej N.. Podotkol, že rodičov odkázal aj na intenzívnu spoluprácu s OSPOD za účelom riešenia situácie a stabilizácie vzťahov a nespoluprácu matky v tomto smere. Považoval za potrebné venovať pozornosť ostatnému vývinu situácie medzi rodičmi maloletej od nariadenia neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletou N. v auguste 2017, od ktorého obdobia nedošlo k stabilizácii vzťahov medzi rodičmi, ale naopak, došlo k ich vyhroteniu. Mal za nepochybné, že matka dňa 11.08.2017 otcovi poprela prípravu na dovolenku do zahraničia (hoci otec mal tieto informácie priamo od maloletej), a následne v období, kedy sa mal realizovať styk otca s maloletou v súlade s nariadeným neodkladným opatrením, sa nachádzala s maloletou na dovolenke v M., o čom otca neinformovala, čím priamo porušila svoje povinnosti rodiča, vykonávajúceho osobnú starostlivosť o maloletú smerom k rodičovským právam otca. Konštatoval, že matka mala dovolenku s maloletou naplánovanú vopred, a jej konanie vyhodnotil ako vedomé. Rovnako prihliadal aj na ďalšie okolnosti, priebeh kontaktov maloletej s otcom a prípadnej sporadickej realizácie ich styku, najmä s ohľadom na správanie a konanie matky vo vzťahu k tejto realizácii tak, ako ju otec popísal vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 02.10.2017 k sp. zn. 37P/212/2017. Súd prvej inštancie konštatoval, že mnohé z aspektov správania a konania matky je nutné vyhodnotiť ako krajne neprimerané a v niektorých momentoch veľmi nevhodné vo vzťahu k zdravému psychickému a citovému vývinu maloletej. Situácie, ktoré boli otcom doposiaľ demonštrované, sú z pohľadu súdu alarmujúce vo vzťahu k celkovému prežívaniu maloletej N. (narúšanie styku otca s maloletou príchodom do jeho domácnosti bez ohlásenia v sprievode starej matky maloletej, situácia, ktorá sa odohrala 08.09.2017 pred tretími osobami v škole, ktorú maloletá navštevuje, zjavná neochota matky dospieť s otcom k aspoň minimálnej dohode ohľadom styku s maloletou, odmietanie komunikácie s otcom a jej ignorovanie, neposkytovanie informácii o maloletej, neodovzdanie liekov pre maloletú na priamu žiadosť otca a ďalšie kroky matky), keďže musia byť pre maloletú mimoriadne psychicky a emocionálne zaťažujúce, čo sa ostatne prejavuje už i na správaní maloletej v bežnom živote. Správanie a konanie matky vykazuje výrazné tendencie zamedzovania kontaktu otca s maloletou a marenia jeho plnohodnotnej realizácie. Rovnako konštatoval, že v danom prípade nemožno ako istý "ústupok" vyhodnotiť ani realizáciu styku otca s maloletou v priebehu dvoch víkendov v mesiaci september 2017, keďže tieto boli zo strany matky (a starej matky) výrazným spôsobom narúšané, pričom cieľom tohto správania pravdepodobne bolo eliminovať čas, ktorý by inak maloletá s otcom trávila aktivitami a iným programom. Podľa názoru súdu prvej inštancie konanie matky svedčí o jej nezáujme zo svojho krajne nevhodného prístupu ustúpiť, neuvedomujúc si v plnom rozsahu prípadné (fatálne) negatívne následky takéhoto konania na budúci zdravý vývin maloletej. Bez ohľadu na charakter pohnútok konania matky, dospel k záveru, že za súčasnej situácie mu nemôže poskytnúť ochranu a už vôbec nie tým spôsobom, že neposkytne ochranu právam otca ako rodiča, ktorý nevykonáva sústavnú osobnú starostlivosť o maloletú. Mal za to, že otcom prezentovaný záujem o styk s maloletou a navrhnutý rozsah styku zodpovedá aktívnej účasti rodiča, ktorý nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, na jeho výchove. Konštatoval, že na strane otca doposiaľ nezistil žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné ho na uvedenom práve obmedziť. Upozornil matku, aby prehodnotila svoje správanie a upustila od neho, keďže toto nemá relevantnú oporu v žiadnom aspekte súčasnej situácie tak, ako bola doposiaľ preukázaná a nemôže byť preto vyhodnotené ako súladné so záujmom maloletej N., ktorý je vyhodnocovaný a zohľadňuje sa v konaní starostlivosti o maloletú ako hľadisko prioritné. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd zakáže styk otca s maloletou. Alternatívne, v prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru, že nevyhnutnosť zákazu styku nie je daná, navrhla styk otca s maloletou upraviť na nepárnu stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. a párnu sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod.. Namietala, že súd nezohľadnil záujem maloletého dieťaťa, rozhodnutie je neobjektívne bez zachovania zákonných požiadaviek na minimálne osvedčenie skutočností otcom tvrdených. Namietala povrchné posúdenie ňou predložených dôkazov v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia považovala za predčasné s poukazom na potrebu vyčkať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o odvolaní matky voči rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom (konanie vedené pod č.k. 38P/115/2017, 11CoP/430/2017). Uviedla, že styk maloletej s otcom nie je vhodný, škodí jej, výrazne negatívne ju ovplyvňuje v jej citovom prežívaní a výchove. Vyslovila názor, že maloletá je otcom zneužívaná a manipulovaná. Dala do pozornosti zdravotné problémy dieťaťa (epilepsia, porucha pozornosti a dyslexia) vyžadujúce si špeciálny prístup zo strany rodičov, ktorý otec nedodržuje a popiera. Uviedla, že otec svojim benevolentným prístupom k maloletej zavinil jej problémy, jeho vnímanie dieťaťa je narušené, k maloletej pristupuje ako k dospelej osobe, bez ohľadu na detskú naivitu. Od dieťaťa si nevyžadoval disciplínu, plnenie povinností, nedovolil jej byť chvíľu samej, využívať benefity z prítomnosti jej rovesníkov, z detských hier, žiarlil na toto, mával záchvaty zlosti, agresie, hystérie, dieťa mal najradšej vo svojej blízkosti. Poprela, že by jej tvrdenia o chovaní otca boli používané len v súvislosti s rozvodom. Dala do pozornosti nevhodné správanie otca voči nej aj v prítomnosti dieťaťa, preberanie vulgarizmov maloletej voči nej a podporovanie dieťaťa v napadávaní matky. Poukázala na závery znaleckého posudku vypracovaného klinickým psychológom PhDr. L., z ktorých vyplýva, že bola za posledných 5 rokov z forenzne psychologického hľadiska objektívne overiteľnými a zistiteľnými následkami vystavená zlému zaobchádzaniu, príkoriu, a ťažkému príkoriu. Vyslovila názor, že z uvedeného vyplýva, že otec nie je dôveryhodnou osobou a schopnou zabezpečiť výchovu maloletej v jej prospech. Poukázala na vedené trestné konanie vo veci týrania matky, vykonávané úkony v trestnom konaní a nariadené znalecké dokazovanie. Uviedla, že výchovné zanedbávanie maloletej, keďže ona nebola schopná sa vzoprieť otcovi dieťaťa, dokazujú aj problémy súvisiace s výchovnovzdelávacím procesom dieťaťa popísané v správe z psychologického vyšetrenia PhDr. S. U. a Y.. T. V. a správe Y.. X. U. zo špeciálnopedagogického vyšetrenia. Opakovane poukázala na presadzovanie názorov otca, že dieťa nič nemusí, na to, že otec netrval na vypracovaní školských úloh maloletej, keď sa jej nechcelo, dieťa nemotivoval ani v iných mimoškolských činnostiach. Dala do pozornosti, že u maloletej N. bolo zistené, že je ľahko rozptýliteľná, pri náročnejších úlohách má ťažkosti s motiváciou, má nesprávnu techniku čítania, má problémy v sebaistote a sebavedomí v interakciách so spolužiakmi súvisiacich s jej zaostávaním. Poukázala na nesprávny prístup otca, kedy dieťa neusmernil k správnemu úchopu pera, nevenoval pozornosť osvojovaniu čítania, jej úsilie o správne vedenie dieťaťa bolo otcom marené. Uviedla, že otec naďalej pokračuje v laxnom prístupe k plneniu školských povinností maloletej, dieťa je po kontaktoch s otcom drzé, arogantné, v priebehu mesiaca október 2017 opakovane dostala maloletá v škole známky 4 a 5 z domácich úloh. Namietala, že otec nedbá na pravidelný režim a spánkový režim dieťaťa, maloletá sa od neho vracia unavená, plačlivá. Súdom prvej inštancie upravený rozsah styku otca s maloletou negatívne vplýva na domácu prípravu maloletej do školy, na jej režim, na jej schopnosť celkového výkonu, čo ovplyvňuje jej náladu. Poukázala na neochotu otca spolupracovať s PhDr. U.. Dala do pozornosti, že upravený kontakt otca s maloletou spôsobuje maloletej napätie a stav tlaku, ktoré opäť ventiluje masturbáciou s tým, že maloletá matke povedala, že otec jej to dovolil. Uviedla, že návrh na zákaz styku otca s maloletou podala z dôvodu bizarného správania otca k maloletej vo vzťahu k jej psychosexuálnemu vývoju, pritom netvrdila, že otec maloletú zneužíval. Poukázala na referovanie dieťaťa o pozeraní nevhodného programu pre maloletú s otcom. Namietala, že otec vyvíja na dieťa nátlak, maloletá sa od neho vracia s názormi, ktoré sú názormi otca, dieťa citovo vydiera, že ak niekomu povie, čo robili u otca, už ho neuvidí. Dala do pozornosti, že otec maloletú a ju sledoval a vyčkával každé ráno pred bránou domu, dieťa odprevádzal do školy a sprevádzal ju až ku lavici. Namietala, že od nariadenia neodkladného opatrenia otec nikdy nedodržal čas odovzdania dieťaťa, na jej námietky, že maloletá nie je pripravená na styk s ním, nereaguje. Nie je schopná naplánovať maloletej žiaden program. Otec sa jej vysmieva, že rozhodnutie mu garantuje minimálny styk, pričom môže styk s ňou realizovať kedykoľvek. Naďalej maloletú čaká pred školou. Nespochybnila citovú väzbu otca k maloletej, avšak namietala, že otec uspokojuje len svoje vlastné túžby, na maloletú neberie ohľad, nezmenil postoj k jej aktivitám. Poprela tvrdenia otca o neumožnení mu styku s maloletou počas letných prázdnin, keďže zahraničný zájazd zakúpila dňa 17.8.2017. Potvrdila, že v mesiaci august sa styk otca s maloletou nerealizoval. Uviedla, že bezvýhradne rešpektovala akékoľvek vydané rozhodnutie súdu o úprave styku, neporušovala takéto rozhodnutie, aj to za okolností, že ho považovala za škodlivé psychickému vývoju maloletej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne, nakoľko otec narúša ovplyvňovaním a manipulovaním zdravý vývin maloletej, ktorá potrebuje jednotné výchovné vedenie, ktoré otec nie je schopný akceptovať, ani si vypočuť názor odborníka, ktorý dieťa vyšetril. K odvolaniu matka pripojila odborné vyjadrenie vypracovaného PhDr. H. L., PhD., psychológom dňa 07.08.2017, sms komunikáciu rodičov, správy zo psychologických vyšetrení absolvovaných z dôvodu problémov maloletej s učením. 4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako správne. Odvolanie matky považoval za nepravdivé a zavádzajúce. Poukázal na množstvo doposiaľ vydaných rozhodnutí súdov vo veci maloletej. Uviedol, že sa opakovane pokúšal o dohodu s matkou, o čom predložil emailovú komunikáciu rodičov. Dal do pozornosti, že matka mu bránila v styku s maloletou, bol nútený domáhať sa úpravy styku súdnou cestou, pričom matka žiadne rozhodnutie súdu nerešpektovala a dieťa mu opakovane odmietala odovzdať na styk. Vyslovil názor, že ústrednou argumentáciou matky voči každému podanému návrhu bolo trestné stíhanie voči nemu, ktoré orgány činné v trestnom konaní začali na podnet matky a OZ Brána do života. Poukázal na uznesenie ORPZ Bratislava III č. ČVS:ORP-166/1- VYS-B3-2017 zo dňa 31.07.2017, ktorým vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie voči nemu vo veci podozrenia z trestného činu sexuálneho zneužívania v zmysle § 201 ods. 1 a 2 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal. Podľa názoru otca matka naďalej pokračuje v osočovaní, fabulovaním situácií, ktoré sa nezakladajú na pravde, na čo poukazuje aj v odvolaní. Právnu a trestnoprávnu rovinu situácie medzi účastníkmi konania posudzovalo množstvo nestranných a nezávislých subjektov a všetci sa prikláňajú na jeho stranu. Potvrdil, že od narodenia maloletej vznikajú medzi rodičmi konflikty, väčšinou z dôvodov odlišností vo výchove. Matka napriek opakovaným upozorneniam a výzvam súdu a kolízneho opatrovníka si neuvedomuje závažnosť svojho konania, ktorým extrémne negatívne porušuje najlepší záujem maloletej a dieťaťu vytvára stres a napätie. Nesúhlasil s tvrdením, že neodkladné opatrenie bolo nariadené predčasne z dôvodu, že toto bolo vydané po šiestich mesiacoch predkladania dôkazov účastníkmi konania. Pokiaľ matka dôvodí existenciou iného rozhodnutia a podaným odvolaním voči nemu, poukázal na skutočnosť, že matka sa nezúčastnila pojednávania vo veci nariadeného na deň 02..11.2017, na ktorom by sa dozvedela, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Vyslovil názor, že matka sa na pojednávanie nedostavila bezdôvodne za účelom oddialiť rozhodnutie súdu vo veci samej. Zdôraznil, že epilepsia, dyslexia a porucha pozornosti sú prevažne geneticky dané a nie sú následkom nesprávnej výchovy dieťaťa rodičmi, resp. otca. Namietané výchovné metódy matkou považoval za subjektívne, snažil sa s matkou dohodnúť na spôsobe výchovy maloletej, avšak matka tento rozhovor vnímala ako útok. Postupom času maloletá začala preberať názory matky a chodila sa matky pýtať, či sa môže hrať s ním a akú hru si môžu zahrať. Snažila sa budovať pocit dieťaťa o odkázanosti na ňu. Správanie matky viedlo k hádkam medzi rodičmi, v záujme maloletej ustupoval a snažil sa zachovať pre maloletú rodinu. Poprel pozeranie videa s maloletou ako tvrdenie nezakladajúce sa na pravde. Poukázal na to, že maloletá chodí k nemu naprogramovaná, čo jej má kúpiť, čo popiera tvrdenia o neplatení žiadneho výživného. Zdôraznil, že s dcérou má vybudovaný silný citový vzťah, má dostatočné materiálne a osobnostné podmienky pre jej riadnu výchovu a opateru, ako aj na vytvorenie stabilného výchovného prostredia. Pozná denný režim dieťaťa, jej potreby a záujmy, vie sa o dcéru postarať. Príjem si zabezpečuje prácou z domu, dokáže teda zabezpečiť sústavnú starostlivosť o dieťa aj v prípade choroby a prázdnin. Je zručný v domácich prácach, maloletej pomáha pri učení, rešpektuje osobnosť dieťaťa, ktoré je v jeho prítomnosti šťastné, spokojné a cíti sa s ním bezpečne. Pri každom stretnutí mu maloletá zdôrazňuje, že by sa rada vrátila domov, chce byť s ním a želá si, aby bolo všetko tak ako predtým. Poukázal na to, že výsledky maloletej v škole sú vzhľadom na jej poruchu dobré. Odmietol tvrdenia o zanedbávaní školskej prípravy. Súhlasil, že dcéra dostala v poslednom období zlé známky z dôvodu, že si nepoznačila zapísanie domácich úloh, čo s jej učiteľkou prekonzultoval a zjednali nápravu zavedením notesu na poznačenie domácich úloh, pričom jedna zo známok bola za vedomosti za dlhší časový úsek spätne. Mal za to, že matka bezdôvodne vodí maloletú k rôznym psychológom, z čoho je maloletá vystresovaná a nevie v daných situáciách reagovať a konaniu matky nerozumie. Poukázal na to, že PhDr. U. navštívil z vlastnej iniciatívy, psychológ mu odmietol poskytnúť informácie o zdravotnom stave maloletej. Poukázal na závažné nedostatky predložených znaleckých posudkov matkou, určovanie najlepšieho záujmu dieťaťa na základe subjektívnych výrokov matky, bez vyšetrenia dieťaťa a blízkych osôb. Za neprípustné považoval, aby psychologické posudky a správy obsahovali indície o zlom psychickom stave dieťaťa bez verifikácie špecialistom, detským psychiatrom. Namietal validitu a reliabilitu, absenciu príloh zabezpečujúcich preskúmateľnosť znaleckého posudku. Poukázal na čl. 5 a čl. 10 Dohovoru o ľudských právach. Tvrdenia matky o zmarenom styku počas letných prázdnin, zabezpečení dovolenky v auguste 2017 považoval za nepravdivé, o plánovanej dovolenke ho neinformovala, hoci ju musela zamýšľať. Zdôraznil, že matka ho nerešpektuje ako rodiča, čo sústavne preukazuje svojim konaním, je správanie a konanie vykazuje výrazné tendencie zamedzovania kontaktu maloletej s otcom a marenia jeho plnohodnotnej realizácie. Poukázal na svoje rodičovské práva a skutočnosť, že maloletá nebola rozhodnutím súdu zverená do starostlivosti matky. Dal do pozornosti, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s rodičom, teda ide o určitú garanciu styku, čo neznamená, že by sa rodičia nemohli dohodnúť a umožňovať stretnutia aj s odklonom tohto režimu. Poukázal na participačné práva dieťaťa, jeho spolurozhodovanie na veciach, ktoré sa ho týkajú. Maloletá bude mať osem rokov, je vnímavá, vyspelá, prejavuje záujem o stretnutia s ním, o čo ho pravidelne žiada. Upravený styk plne rešpektuje jeho účasť na výchove dieťaťa. K vyjadreniu pripojil správu kolízneho opatrovníka zo dňa 02.10.2017, z ktorej vyplýva, že úrad obdržal uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 31.7.2017 o zastavení trestného stíhania otca zo zločinu sexuálneho zneužívania. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že trestné oznámenie bolo podané na podnet matky a krízového centra, javí sa ako účelový krok práve od matky, podozrenie je účelovým a tendenčným vyústením jediného zámeru, a to odchodu partnera a získaniu ich spoločnej dcéry do vlastnej starostlivosti. 5. Činnosťou odvolacieho súdu bolo zistené, že uznesením č.k. 11CoP/430/201-354 zo dňa 11.10.2017 bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti otcovi Y. V. nepribližovať sa k matke K.. N. Y. na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích úkonov vo veci a písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju nekontaktovať, o ostatných častiach, t.j. zamietnutom návrhu na zákaz styku otca s maloletou a s tým súvisiacim zákazom styku približovania sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m, návrhu na uloženie povinnosti otcovi nevstupovať do priestorov Základnej školy R. E. V. na Q. XX v F. a zamietnutom návrhu na zverenie dieťaťa do starostlivosti matky a určenie výživného na maloletú, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. 9. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletej ako nedôvodné, konštatujúc, že je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia, keď pomery maloletého dieťaťa sa javia byť ohrozené. Uvedená skutočnosť vyplýva zo správania sa rodičov, ktorí sa nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletou. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, odvolací súd neprihliadal na námietky týkajúce sa zdravotných problémov maloletej. Rovnako neprihliadal na správy zo psychologických vyšetrení, nakoľko tieto boli uskutočnené z dôvodov problémov dieťaťa súvisiacich s prípravou do školy, so sústredením sa a pod.. Pokiaľ matka namieta výchovné postupy otca a prípravu dieťaťa na vyučovanie a plnenie školských povinností v prítomnosti otca, odvolací súd poznamenáva, že je prirodzené, že výchovné postupy rodičov môžu byť rozdielne, avšak je povinnosťou rodičov viesť dieťa k plneniu školských povinností tak, aby ich vzájomný konflikt nepocítilo. Matka nepreukázala jej tvrdenia o negatívnom a nevhodnom správaní sa otca k maloletej. Naopak z podania otca a pripojených príloh je zjavné, že otec sa snažil riešiť problémy dieťaťa, kontaktoval triednu učiteľku opakovane a bol nápomocný pri riešení problémov dieťaťa. Skutočnosť, že maloletá má poruchu učenia a problémy s čítaním nemožno hodnotiť výhradne ako dôsledok správania otca. V prípade, ak matka poukazuje na drzé správanie maloletej, odvolací súd dáva do pozornosti, že dieťa prežíva konflikt rodičov, vníma ich reakcie, a preberá správanie každého z rodičov. Práve rodičia by mali byť maloletej príkladom, správať sa korektne a vzájomne spolu komunikovať slušne. Pokiaľ sa matka odvoláva na vypracovaný posudok PhDr. L., odvolací súd na uvedený dôkaz neprihliadal ako na neobjektívny vychádzajúci len z podaných informácií matkou, pričom psychológ sa oboznámil len s listinami zo spisu. Rovnako nie je možné prihliadať na podané trestné oznámenie matky na otca, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že toto trestné konanie bolo zastavené z dôvodu, že konanie otca uvádzané matkou sa nepreukázalo. V danej veci správne postupoval súd prvej inštancie, keď vzhľadom na vek maloletej a všetky okolnosti prípadu, s prihliadnutím na priebeh vykonaného dokazovania, hodnotiac komplexne dôkazy vykonané v konaní vo veci samej, citlivo zvážil podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu vydania rozhodnutia o úprave styku otca s dieťaťom z dôvodu korigovania pomerov účastníkov, zastabilizovania pomerov dieťaťa, nastavenia pravidelného režimu maloletej a rodičom a zabezpečenia pravidelného kontaktu otca s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej. Neodkladné opatrenie je dočasným opatrením, ktoré má v prvom rade sledovať najlepší záujem dieťaťa. Nariadený rozsah styku otca s maloletou súdom prvej inštancie považuje aj odvolací súd za správny, zodpovedajúci záujmu dieťaťa, spĺňajúci účel stabilizácie pomerov dieťaťa a zabezpečujúci styk maloletej s otcom. Na ďalšie odvolacie námietky matky súvisiace s pozeraním nevhodného videa, sledovania matky a dieťaťa, nerealizáciu styku otca s maloletou v auguste 2018 odvolací súd neprihliadal, keďže matka svoje tvrdenia nepreukázala. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný na dieťa vplývať pozitívne, odosobniť sa pri riešení problémov a komunikácii s druhým rodičom a myslieť vždy na záujem dieťaťa a jeho budúci vývin, ktorý nesporne ovplyvňujú situácie, ktoré dieťa prežíva. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom potrebu súčinnosti pri riešení problémov dieťaťa a návšteve psychológa, ktorá má prebiehať za účasti všetkých členov rodiny za účelom sledovania interakcií medzi rodičmi a dieťaťom, ktorých výsledky môžu byť podkladom pre rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloletú do budúcna. Jedine rodičia svojim pozitívnym a správnym prístupom k dieťaťu a jeho druhému rodičovi môžu maloletej vytvoriť podmienky pre jej pokojný, zdravý psychický a fyzický vývin a ponúknuť jej prostredie plné lásky u matky i otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa má právo na oboch rodičov a právo byť vychovávané tak matkou, ako aj otcom, pričom otec má právo stýkať sa s maloletou a tráviť s ňou čas a venovať sa dieťaťu. Rovnako dáva odvolací súd do pozornosti, že rozhodnutie súdu je potrebné rešpektovať a dodržiavať určené termíny stretnutí otca s maloletou. 10. Pokiaľ ide o námietky matky vzťahujúce sa k predčasnosti vydaného rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na prebiehajúce odvolacie konanie a potrebe vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o odvolaní matky voči rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletou (konanie vedené pod sp. zn. 38P/115/2017, resp. 11CoP/430/2017) o neodkladnom opatrení, odvolací súd vyhodnotil tieto námietky za bezpredmetné s poukazom na skutočnosť, že odvolací súd rozhodol v konaní sp. zn. 11CoP/430/2017 dňa 11.10.2017 a voči tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, čím sa vytvoril priestor pre rozhodovanie o predmetnom návrhu otca. 11. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).