Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/430/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317209598 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1317209598.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky- Ing. O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. vinohradoch XXXJ, XXX XX Y., v súčasnosti bytom L. XX, XXX XX Y., zastúpená JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, a otca - D. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. 1, XXX XX X., prechodne bytom E. vinohradoch XXXJ, XXX XX Y., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, na návrh matky o nariadenie bezodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.06.2017, č.k. 38P/115/2017-111, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v časti zamietnutia návrhu na uloženie povinnosti otcovi D. U., nar. XX.XX.XXXX, nepribližovať sa k matke M.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích úkonov vo veci a písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju nekontaktovať z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie . Vo ostatných častiach sa uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 26.06.2017, č.k. 38P/115/2017-111, zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinností otcovi: nevstupovať do priestorov Základnej školy G. R. U. na L. XX v Y., ktorú navštevuje maloletá O. D., nar. XX.XX.XXXX, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju (matku) nekontaktovať a nepribližovať sa k maloletej O. a k nej (matke) na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích úkonov vo veci. Zároveň sa domáhala zverenia maloletej O. do svojej osobnej starostlivosti, vyslovenia zákazu styku otca s maloletou, určenia povinnosti otca prispievať na výživu maloletej a určenia povinnosti spravovať majetok maloletej. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), f), g) a h), § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 331 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1, § 366 a § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) dospejúc k záveru o nedôvodnosti návrhu matky a o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skonštatoval, že situácia medzi rodičmi je napätá v dôsledku ich dlhodobo neriešených vzťahových problémov, ktorú sa matka rozhodla riešiť radikálnym spôsobom podporeným neosvedčenými tvrdeniami. Uviedol, že podozrenie zo sexuálneho zneužívania musí byť vždy aspoň indikované, čo však v danom prípade nie je, keď samotné obvinenie otca nemôže predstavovať relevantný dôvod pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia týkajúceho sa v zásade všetkých zákonom umožneným obmedzení. Zdôraznil, že matka označila za dôvod odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti neprekonateľné partnerské nezhody dlhodobého charakteru, kým údajné podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom udala ako podružné, odvolávajúc sa na konkrétne situácie spred niekoľkých rokov. Vyjadrenia matky považoval za zmätočné s poukazom na jej snahu dohodnúť sa s otcom na starostlivosti o maloletú O.. Podľa neho potreba poskytnutia ochrany matke a maloletej formou neodkladného opatrenia v zmysle návrhu nebola preukázaná ani šetrením pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka, školy a ošetrujúceho pediatra. Za dôvodnú nepovažoval ani časť návrhu týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, pretože otec sa výkonu osobnej starostlivosti o maloletú nedomáha, matka neosvedčila potrebu priznania správy majetku maloletej a úpravy výživného od otca, ktoré nijako nezdôvodnila. Na obidvoch rodičov apeloval, aby sa v záujme maloletej O. pokúsili dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k nej prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka odvolací súd žiadajúc jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedla, že situácia v rodine bola nepriaznivá niekoľko rokov, zo strany expartnera sa cíti byť ohrozovaná a namietala nevhodné správanie sa otca k maloletej po výchovnej aj sexuálnej stránke. Dôvodila absenciou právneho zastúpenia v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy v záujme zabránenia následkom správania otca nestihla svoje tvrdenia podporiť dôkazmi. Oznámila, že dňa 08.08.2017 podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O.. Poukázala na vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania policajným orgánom, kedy takýto postup polície nemožno vykladať len ako obligatórny následok trestného oznámenia. Súdu prvej inštancie vytýkala nevyžiadanie si správy o stave vyšetrovania od orgánu činného v trestnom konaní, v ktorom bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku, čo podľa nej nie je bežnou praxou. V súvislosti s uvedeným považovala dokazovanie súdu prvej inštancie za nedostatočné pre neoboznámenie sa s výsledkami znaleckého dokazovania a trvala na zabezpečení znaleckého posudku. Zdôraznila, že sa necíti bezpečne, pretože otec aj niekoľko hodín hliadkuje pred jej domom a maloletú aj s ňou sleduje. Nepoprela intenzívny citový vzťah maloletej k otcovi, ktorý je ale daný výrazne nekritickým správaním sa otca k nej. Za zdravie maloletej ohrozujúce označila ponechanie aktuálneho stavu bez navrhovanej úpravy, považujúc nedostatky v osobnosti a správaní otca za vážne a zakladajúce dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti a o zákaze styku otca s ňou. V doplňujúcich dôvodoch odvolania uviedla, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie ju aj maloletú otec naďalej sleduje, pripravuje ich akoby náhodné stretnutia, aj niekoľko hodín vydrží pozerať sa na ich bytovku a skonkretizovala ich vzájomné strety. Tvrdila, že otec jej aj maloletej nebezpečným prenasledovaním spôsobuje extrémne vypätie v ich psychickom prežívaní. Vzhľadom na správanie sa otca nepovažuje konštatáciu súdu prvej inštancie o uznaní jej faktickej starostlivosti o maloletú otcom za správnu, keď podľa nej jestvuje obava, že starostlivosť o maloletú si otec uchopí pre seba, preto má za preukázanú potrebu zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti. 4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky odvolací súd požiadal o potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie. Namietal všetky tvrdenia v odvolaní obsiahnuté a označil ho za nezmyselné, nakoľko ústrednou argumentáciou matky bolo prebiehajúce trestné stíhanie voči nemu, ktoré je už zastavené z dôvodu, že skutok sa nestal. Jeho krivé obvinenie matkou považoval za snahu poškodiť ho a nadobudnúť lepšie postavenie v rámci konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Údajné prenasledovanie matky označil za jej paranoidné predstavy prehlasujúc, že nemá žiaden záujem približovať sa k nej a ani vstupovať do priestorov, v ktorých sa zdržiava. Matke vytýkal vyhradenie si výlučnej starostlivosti o maloletú pri nerešpektovaní jeho otcovských práv. Oznámil, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 03.08.2017, č.k. 37P/187/2017-64, o úprave jeho styku s maloletou počas posledného augustového týždňa, ktorý však matka úmyselne zmarila. Uviedol, že sa aktívne usiluje o kontakt s maloletou, v rámci čoho sa mu podarilo vyzdvihnúť ju po vyučovaní zo školy, z čoho mala maloletá radosť. Starostlivosť o maloletú zabezpečil aj počas predlženého víkendu v dňoch 14.09.-18.09.2017, kedy bola v jeho prítomnosti veľmi šťastná. Vyvrátil tvrdenia matky o tom, že sa nijako nepodieľa na výžive maloletej, pretože jej kúpil oblečenie, topánky, hygienické potreby, hračky, škrečka a pravidelne jej nakupuje aj iné potrebné veci. Tiež maloletej zaplatil na celý polrok všetky školské poplatky a obedy, pravidelne jej nabíja telefónnu kartu a „Y. kartu“ v rámci školského mliečneho programu. V doplňujúcom podaní dal do pozornosti uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 04.10.2017, č.k. 37P/248/2017-30, o úprave jeho styku s maloletou v každom kalendárnom týždni v roku v stredu od 15,00 hodiny do 19,00 hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v roku od piatku 15,00 hodiny do nedele 19,00 hodiny a v každom nepárnom kalendárnom týždni v roku v utorok od 15,00 hodiny do 19,00 hodiny. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie žiada potvrdiť s poukazom na zastavenie trestného stíhania otca začatého pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania na základe podnetu podaného o.z. Brána do života. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p., vyhodnotiac rozhodnutie súdu prvej inštancie ako čiastočne správne, avšak bez vzťahu k dôvodom obsiahnutým v odvolaní matky. 7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. v celom rozsahu zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, smerujúci k úprave pomerov nielen maloletého dieťaťa, ale tiež jeho matky. 8. Ako prvoradé odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom všetkých konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je výlučne len úprava pomerov maloletého dieťaťa a nie aj úprava pomerov jeho rodičov. Preto súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylúčil na samostatné konanie časti týkajúce sa uloženia povinnosti otca vo vzťahu k matke: písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju nekontaktovať a nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou súdnych pojednávaní a vyšetrovacích úkonov vo veci. V dôsledku tohto procesného pochybenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v uvedených častiach v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p. 9. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p. bude povinný vylúčiť časti návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúce sa jej osoby na samostatné konanie mimo konania podľa § 111 C.m.p. 10. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie týkajúceho sa maloletej O. odvolací súd na objasnenie uvádza, že vo všeobecnosti každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Špecifickým znakom neodkladného opatrenia je dočasnosť a základnou podmienkou jeho uplatnenia preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (meritórne rozhodnutie). Potreba bezodkladnej súdnej úpravy pomerov účastníkov, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pomerov maloletého dieťaťa, musí byť dostatočným spôsobom preukázaná z obsahu návrhu a jeho príloh, keďže súd vo veci rozhoduje aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach podľa § 111 C.m.p. je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, a to dokonca aj proti vôli jeho rodičov. Ako prostriedok zabezpečenia tejto ochrany slúži práve procesný inštitút neodkladného opatrenia. 11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že prvotným zámerom matky nebolo riešiť správanie sa otca k maloletej, ale jej partnerskú krízu vyústiacu do odchodu zo spoločnej domácnosti spolu s maloletou. Trestné stíhanie otca bolo začaté na základe oznámenia podaného občianskym združením Brána do života, na ktoré sa matka obrátila nie priamo v súvislosti s podozrením so sexuálneho zneužívania maloletej otcom, ale s jej plánovaným odchodom od partnera - otca maloletej (viď obsah Podnetu na prešetrenie vo veci podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej adresovaného Krízovým centrom Brána do života - Bezpečný ženský dom Okresnej prokuratúre Bratislava III). Súd má za to, že pokiaľ by matka považovala dlhodobé správanie sa otca voči maloletej za skutočne závažné, ako vysokoškolsky vzdelaná žena disponujúca tomu zodpovedajúcim intelektom by už v minulosti sama takéto trestné oznámenie podala, čo v konečnom dôsledku bolo aj jej povinnosťou ako matky prirodzene chrániacej zdravý fyzický a psychický vývoj svojho maloletého dieťaťa. Samotné začatie trestného stíhania vo veci podozrenia otca zo sexuálneho zneužívania maloletej, o ktoré matka opiera svoje odvolanie proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, nezakladalo dôvod pre taký zásadný zásah do pomerov maloletého dieťaťa, akého sa matka svojim návrhom domáhala. V konečnom dôsledku matka v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej priloženom k odvolaniu uvádza, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila, že otec maloletú sexuálne zneužíval, len upozorňovala na jeho závadné správanie sa k dcére, zintenzívňujúce sa zvyšovaním jej veku. Je preto namieste ustáliť, že priamo pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nenastala udalosť, resp. situácia vyžadujúca si bezprostredný a bezodkladný zásah súdu procesným inštitútom neodkladného opatrenia. Správnosť postupu súdu prvej inštancie bola podporená rozhodnutím policajného orgánu o zastavení už vyššie spomínaného trestného stíhania z dôvodov nenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania. 12. V súvislosti s uvedeným je potrebné vyhodnotiť zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou, a s tým súvisiacom návrhu na zákaz približovania sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 m, ako vecne správne. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol aj o návrhu na uloženie povinnosti otcovi nevstupovať do priestorov Základnej školy G. R. U. na L. XX v Y., ktorú maloletá navštevuje, nakoľko je iba v kompetencii školského zariadenia, ktoré osoby a z akých dôvodov do objektu školy vpustí, pričom priestory školy sú výlučne vyhradené len pre účely výchovnovzdelávacieho procesu a s ním súvisiace činnosti a nie na stretávanie sa rodičov s deťmi. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením zamietnutia návrhu matky v časti zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, ako aj s odôvodnením zamietnutia časti návrhu na určenie výživného. Odvolací súd zároveň dodáva, že samotné opustenie spoločnej domácnosti matkou spolu s maloletým dieťaťom nezakladá nárok na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením bez osvedčenia priameho ohrozenia záujmov dieťaťa a určenie výživného od otca bez riadneho objasnenia, že otec sa na výžive dieťaťa nijako nepodieľa. K návrhu na určenie povinnosti matke spravovať majetok maloletej je potrebné uviesť, že riešenie tejto otázky spadá do meritórneho konania s výnimkou situácií, kedy je určitý majetok maloletého dieťaťa ohrozený nehospodárnym nakladaním niektorým z rodičov. Takéto konanie otca vo vzťahu ku konkrétnemu majetku maloletého dieťaťa však matka neudala. 13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v častiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil a vo zvyšných častiach tak, ako už bolo uvedené, podľa § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).