Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/110/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204916 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320204916.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. K., R. A. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: K. - X.. X. K., R. X.X.XXXX, T. D. N. C. XXXJ, D., T. Č.O. H. XX, D., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, so sídlom: Klincová 35, Bratislava a otec - K. J., R. A. XX.X.XXXX, D.: N. C. XXXJ, D., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/66/2020 - 24 zo dňa 27. marca 2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/66/2020 - 24 zo dňa 27. marca 2020 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 38P/66/2020 - 24 zo dňa 27.3.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dcéry Q., R. A. X.X.XXXX mesačne sumou 180,- eur k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 27.3.2020. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 18.3.2020 žiadala o úpravu povinnosti otca platiť na výživu dcéry Q. mesačne po 300,- eur. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila matka tým, že s otcom Q. nie sú manželmi a na Okresnom súde Bratislava III prebieha konanie o úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Výkon ich rodičovských práv a povinností sa dočasne realizuje na základe nariadených neodkladných opatrení, ktorými bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk otca s maloletou. Výživné doposiaľ určené nebolo. Otec na základe vlastného uváženia prispieva na výživu maloletej k rukám matky sumou 100,- eur mesačne, čím ale matka znáša náklady na výživu maloletej Q. v oveľa väčšom rozsahu než otec, keď na strane maloletej Q. došlo v poslednom období k výraznému zvýšeniu nákladov spojených najmä s jej zdravotnou starostlivosťou. Maloletá Q. okrem oslabenej imunity a citlivej a svrbivej pokožky trpí na poruchu držania tela a diagnózu Tinnitus auris bilat, tzv. „hučanie v ušiach". V súvislosti s diagnózou poruchy držania tela, ako aj diagnózou tinnitusu bolo matke odporúčané, aby maloletá Q. navštevovala rehabilitácie, liečbu chrbta, vykonávala strečing a posilňovala krčné svalstvo. V súvislosti s diagnózou „hučania v ušiach" bolo matke maloletej odporúčané, aby maloletá absolvovala okrem rehabilitácie krčnej chrbtice aj liečbu v hyperbarickej kyslíkovej komore (predbežne potrebných cca. 20 sedení). Jedno sedenie sa cenovo pohybuje vo výške cca 70 eur. Maloletá Q. chodí na rehabilitácie v centre fyzioterapie Revitalis. Tieto rehabilitácie nie sú hradené zo zdravotného poistenia. Pre rehabilitácie v tomto centre namiesto rehabilitácii hradených zo zdravotného poistenia sa matka rozhodla z dôvodu, že rehabilitácie poskytované štátom sa maloletej kryli s vyučovaním a na termín by musela čakať niekoľko mesiacov, pričom rehabilitácie v centre Revitalis navštevuje maloletá mimo vyučovania. Okrem uvedených diagnóz u maloletej pretrváva diagnóza epilepsie. Maloletá Q. v súvislosti so svojimi diagnózami užíva antiepileptiká a detskou pediatričkou bolo odporúčané vykonať SIBO test, ORL, magnézium a vitamín B 12. Tento test ani probiotiká a doporučené vitamíny nie sú hradené zdravotnou poisťovňou. Okrem uvedeného musí maloletá dodržiavať bezlaktózovú diétu, čo sa odráža i na zvýšených nákladoch na stravovanie. Výživné dobrovoľne poskytované otcom vo výške 100,- eur mesačne tak nepostačuje ani na úhradu nevyhnutných nákladov, a to i s ohľadom na rozpis nákladov na uspokojovanie základných životných potrieb maloletej, ktorý matka uviedla vo svojom návrhu. Otec nad rámec dobrovoľne hradeného výživného na výživu maloletej prispieva len minimálne. Matka niekoľkokrát otca žiadala o navýšenie dobrovoľne plateného výživného a rovnako ho pravidelne informuje o zvýšených nákladoch maloletej a potrebe špeciálneho vyšetrenia, či liečby. Otec matke na liečbu maloletej prispieť odmieta, respektíve nereaguje. Podľa vedomostí matky je otec zamestnaný v spoločnosti PosAm a podľa jeho vyjadrenia v konaní vo veci samej dosahuje priemerný mesačný netto príjem cca 2.400,- eur. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj CMP), ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), poukázal na súdne rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletú Q. vydané v konaniach na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 38P/115/2017, 37P/187/2017, 37P/248/2017, 37P/212/2017, 38P/138/2018, 38P/142/2018, 38P/138/2018 a ustálil, že otcom hradené výživné v sume 100,- eur mesačne nie je dostatočné na krytie pomernej časti nevyhnutných nákladov na výživu a výchovu maloletej Q., a že s ohľadom na okolnosti skutkového stavu zodpovedá nevyhnutnej miere výživného od otca suma 180,- eur. 4. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že rodičia maloletej Q. nežijú v spoločnej domácnosti a sú medzi nimi dlhodobo prítomné nezhody ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej, čo demonštruje počet návrhov na nariadenie neodkladných opatrení, ktoré boli podané zo strany oboch rodičov, ale aj nariadenie znaleckého dokazovania vo veci samej, ktoré aktuálne prebieha. Zdôraznil, že na základe doposiaľ účinných neodkladných opatrení je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, kde sa i fakticky nachádza a zároveň je upravený jej styk s otcom, ktorý sa i v nariadenom rozsahu realizuje. Súčasťou žiadneho z doposiaľ nariadených neodkladných opatrení nebolo určenie povinnosti otca prispievať na výživu maloletej k rukám matky, nakoľko takáto úprava doposiaľ nebola potrebná. Keďže výživné určené neodkladným opatrením sa určuje v miere slúžiacej k ochrane práv maloletého dieťaťa do doby, keď o výžive nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej, v ktorom súd uskutoční potrebné dokazovanie, v rámci ktorého bude zisťovať jednotlivé potreby a záujmy maloletej spolu s ich finančným zabezpečením, vyhodnotil súd prvej inštancie výživné požadované matkou v sume 300,- eur ako neprimerané. Poukázal aj na to, že vynakladanie finančných prostriedkov na určité zdravotné procedúry maloletej, respektíve potreba týchto procedúr, je medzi rodičmi maloletej sporná, a že na strane otca je potrebné zohľadniť aj rozsah jeho sa stretávanie sa s maloletou, počas ktorého on zabezpečuje jej odôvodnené potreby a záujmy a podieľa sa na nákladoch spojených aj s trávením voľného času maloletej. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie. S poukázaním na náklady na výživu maloletej Q. vyčíslené v návrhu na neodkladné opatrenie namietala výšku priznaného výživného, ktoré nepokrýva reálne náklady, keď len náklady na bývanie a na stravu spolu predstavujú 425,- eur. Q. musí plniť povinnú školskú dochádzku, umývať sa, obliekať sa do čistých vecí, podstupovať nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť. Náklady na stravu vo výške 150,- eur mesačne sú štandardnými nákladmi dieťaťa, ktoré musí dodržiavať bezlaktózovú diétu, pričom táto suma predstavuje sumu 5,- eur denne na minimálne 2 jedlá, t. j. raňajky a večere. Q. sa stravuje v školskej jedálni za sumu cca. 7,- eur mesačne. Výška pomerných nákladov na bývanie Q. je daná nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi matkou a prenajímateľom bytu, v ktorom v súčasnosti žijú, keď v dôsledku nevhodného správania sa otca museli odísť zo spoločnej domácnosti. Medzi nevyhnutné náklady Q. patria i náklady súvisiace s plnením povinnej školskej dochádzky cca 73,30 eur mesačne, ktoré tvoria náklady na stravu, družinu, ZRPŠ, školské pomôcky a školské výlety. Q. trpí viacerými zdravotnými problémami, z dôvodu ktorých navštevuje odborných lekárov, s čím sú spojené náklady na zdravotnú starostlivosť cca 90,- eur mesačne. Sú to najmä náklady na zubársku starostlivosť, rehabilitácie Q., lieky na zvýšenie imunity, probiotiká a lieky na črevné diagnózy, lieky na bežné ochorenia, čí premasťovanie senzitívnej pokožky. So zdravotnými problémami súvisiacimi s citlivou pokožkou má Q. U.výšené náklady na hygienické potreby a drogériu. Na umývanie používa lekárske mydlá a šampóny, ktoré sú drahšie ako bežné drogistické prostriedky. Matka argumentuje, že k nevyhnutným nákladom priradila i náklady na dopravu mal. Q.. Tieto náklady zahŕňajú najmä náklady na cestovanie MHD k lekárom, na rehabilitácie a ďalšie. Matka nedisponuje automobilom a je preto nútená na vzdialenejšie miesta cestovať s Q. prostriedkami MHD. Matka súdu prvej inštancie vytýkala, že otcovi určené výživné vo výške 180,- eur mesačne, vzhľadom na ňou predložené vyčíslenie nákladov na výživu Q. nepokrýva ani tretinu týchto nákladov. Súčasne rozporuje záver súdu prvej inštancie o potrebe zohľadnenia nákladov otca, ktoré na výživu Q. vynakladá, keď je Q. v jeho starostlivosti počas súdom upraveného styku. Matka tvrdí, že ak otec Q. niečo kúpi, napríklad oblečenie, obuv, hračky, nesmie si zväčša tieto veci vziať do domácnosti matky a musí ich ponechať u otca, pričom matka Q. na styk s otcom pripravuje, balí jej potrebné lieky, oblečenie, obuv, drogériu a ďalšie veci nevyhnutné pre realizáciu styku otca s Q.. Otec potom spotrebúva veci zakúpené matkou, na zakúpenie ktorých v konečnom dôsledku nijakým spôsobom neprispel a stalo sa, že matke vrátil veci Q. poškodené. Otec zabezpečuje pre maloletú oblečenie a obuv, ktoré Q. nosí, keď je s ním, avšak pred nákupom týchto vecí, matku neinformuje, neopýta sa čo maloletá potrebuje. Pravidelne sa stáva, že otec zakúpi maloletej vec, ktorú jej v krátkej minulosti zabezpečila matka. Otec si okrem toho potrpí na značkové veci pre maloletú. Na výživu Q. začal prispievať dobrovoľným výživným vo výške 100,- eur mesačne až na základe výzvy súdu prvej inštancie na pojednávaní vo veci samej. Matka poukázala na to, že dlhodobo akceptovala výšku dobrovoľného výživného hradeného otcom, náklady na Q. uhrádzala takmer v plnom rozsahu a pol roka po opustení spoločnej domácnosti tieto znášala v plnom rozsahu, nakoľko otec na výživu Q. v tom čase neprispieval žiadnym výživným. Plynutím času, vekom Q. ako i pribúdaním zdravotných problémov Q. sa však zvyšovali i náklady na jej výživu a starostlivosť. Aktuálna situácia je pre matku neudržateľná a likvidačná. Posledný školský rok otec prispel nad rámec výživného sumou cca. 60,- eur na zabezpečenie triedneho fondu, pričom matka uhradila na nákladoch súvisiacich s plnením povinnej školskej dochádzky - školské potreby cca. 260,- eur. Otec poskytol platby súvisiace so školou Q. vo výške 120,- eur (družina) a 85,- eur (táto suma zahŕňa označenú sumu vo výške 60,- eur na triedny fond). Matka tvrdí, že otcovi jeho mesačný príjem umožňuje podieľať sa na nákladoch Q. aj vyššou sumou výživného ako bola určená súdom prvej inštancie a argumentuje, že otec cielene vytvára ekonomickú nerovnováhu medzi rodičmi, a následne nerovnováhu ich životných úrovní, ktoré majú priamy dopad na maloletú. Otec maloletej zabezpečí všetko, na čo si maloletá spomenie. Nekladie jej hranice, limity, matke však prispievať na jej výživu odmieta. Svojím postojom preukazuje svoju neochotu akceptovať matku ako výchovného partnera. Má záujem o jej degradáciu v očiach dcéry, po všetkých stránkach - ekonomickej, emočnej, osobnostnej. Z označených dôvodov matka odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky namietol nedostatok negatívnej procesnej podmienky - prekážky res iudicatea (veci právoplatnej rozsúdenej) a žiadal zastavenie konania. Tvrdil, že matka vo svojom návrhu nespomenula, že v totožnej veci podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už dňa 16.5.2017, ktorý jej bol v časti výživného v celom rozsahu uznesením Okresného súdu BA III zo dňa 26.6.2017, sp.zn. 38P/115/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/430/2017-354 zo dňa 11.10.2017 zamietnutý. Týmto pôvodným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 350,- eur mesačne. Matka vo svojom návrhu zo dňa 16.3.2020 toto rozhodnutie neuviedla a ani nijakým spôsobom nevysvetlila a nepreukázala, v čom mala nastať zmena, keď matka vo svojom prvom návrhu žiadala ako nevyhnutné výživné sumu 350,- eur a vo svojom druhom návrhu „po zmene pomerov" vyčíslila nevyhnutné výživné na 300,- eur, t.j. ešte o 50,- eur menej. Otec argumentuje, že matka sa snaží svoj nárok doložiť s odkazom na zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom Q. v poslednom období. Z výpisu výpočtu mesačných nákladov, ktorý priložila nie je ale zrejmé, ktoré položky predstavujú ten dodatočný náklad. Podľa otca sa pravdepodobne jedná o sumu asi 30,- eur mesačne na rehabilitácie. Ak sa náklady zmenili asi o 30,- eur mesačne, potom požiadavku na zvýšenie výživného o 200,- eur pokladá otec za neadekvátnu. Rovnako tvrdí, že 30,- eur mesačne, nepredstavuje, s ohľadom na celkové vyčíslené náklady (89,30 eur), podstatnú zmenu, keďže sa jedná iba asi o 3% z celkovej sumy. Zdravotné ťažkosti Q. nie sú takého druhu, že by vyvolávali potrebu výdajov vo výške stoviek eur mesačne, čo by malo ospravedlňovať zvýšenie výživného trojnásobne. Viaceré diagnózy ktoré matka spomína (napr. epilepsia, oslabená imunita) sú dlhodobé a nejedná sa o novú situáciu. Náklady ktoré matka spomína, sú krátkodobé a zakladať na nich úpravu vyživovacej povinnosti pokladá otec za neadekvátne. Najväčšia položka, ktorú matka deklarovala mal byť liečba v hyperbarickej komore, s ktorou otec nesúhlasí. Tvrdenia matky, že nemá záujem prispievať Lenke na jej potreby otec označil ako nepravdivé a namieta, že okrem výživného, ktoré zasiela k rukám matky a okrem nákladov ktoré vynakladá na Q., matke navrhol, že bude uhrádzať náklady na ktorých sa dohodnú. Podľa otca za obdobie od septembra 2017 do konca roku 2019 mal na zabezpečenie Q. potrieb vynaložiť 16.445,- eur, na nasledujúce položky: suma 3.535,- eur dovolenky a výlety, suma 2.084,- eur na modernizáciu a vybavenie Q. izby, suma 2.222,- eur na šport a športové vybavenie, suma 3.577,- eur na oblečenie a obuv, suma 2.582,- eur na hry a zábavu, suma 849,- eur na školu a školské pomôcky, suma 515,- eur na knihy a kultúru, suma 325,- eur na lieky a zdravotné náklady, suma 756,- eur na Q. zvieratká a starostlivosť o ne. Okrem toho posielal matke k rukám 100,- eur mesačne ako výživné. Takisto vynakladá náklady na stravu, ale aj dopravu, ktoré odhadol na 100,- eur mesačne. Približne rovnaké náklady vynakladá na Q. aj v r. 2020. Otec odvolávajúc sa na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP uviedol, že súd prvej inštancie vydal napádané rozhodnutie v najnevhodnejšom období. Pre vyhlásenie núdzového stavu kvôli pandémii, bola Lenka od 10.3.2020 doma a nenavštevovala školské zariadenie, nestravovala sa v škole, nepotrebovala nové bežné oblečenie, nechodila na žiadne krúžky, nemala žiadne výdavky spojené s cestovaním, nemala žiadne výdavky spojené s voľnočasovými aktivitami, nemala žiadne výdavky spojené s výletmi, nemala žiadne výdavky spojené so športom, nemala žiadne výdavky spojené s nákupmi oblečenia a ďalších potrieb, nakoľko boli všetky obchody mimo potravín, drogérie a lekární zatvorené. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 8. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal, je vyslovená po ustanovení § 230 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Výklad pojmu „tá istá vec" znamená, že musí ísť o tých istých účastníkov konania a ten istý predmet konania. O totožnosť predmetu konania pôjde vtedy, ak ide o ten istý nárok a ten istý právny dôvod uplatneného nároku ako i rovnaké skutkové tvrdenia. Z obsahu uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/115/2017 - 111 zo dňa 26.6.2017 je zrejmé, že dôvodom zamietnutia návrhu matky neodkladným opatrením nariadiť otcovi maloletej Q. prispievať na jej výživu bola absencia zdôvodnenia predmetného návrhu, preto odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nariadeniu neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom tohto sporu, prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) nebráni. V danom prípade ide síce o tých istých účastníkov konania, ale nie je možné vo veci ustáliť, že by matka tvrdila rovnaké dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia a to aj s poukazom na časový odstup troch rokov od pôvodného návrhu. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia podľa § 329 ods. 3 CSP taktiež platí, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 9. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 10. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadne súd pri určení výživného na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Neodkladné opatrenie je podľa zákonných predpokladov uvedených v ustanoveniach § 324 - 328 CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú dané právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú operatívnu úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Jeho účelom je zamedziť iba najzávažnejším nepriaznivým následkom, a preto nedáva detailné riešenie problému. Inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutnej úpravy, vyjadrenej aj dikciou ustanovenia § 366 CMP, podľa ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Je to preto, že procesné osobitosti tohto inštitútu, spočívajúce v tom, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, keď pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak účastník len osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov, nedovoľujú objektívne problém právneho vzťahu účastníkov riešiť v celej jeho šírke a osobitostiach. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. 15. Vyššie uvedené pre danú vec znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, teda plnej výške odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, ale vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, respektíve iba osvedčené rozhodujúce skutočnosti, môže zodpovedať iba výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. V danej veci obaja rodičia disponujú pravidelným mesačným netto príjmom v nie malej výške, u matky je to cca 1.450,-eur a u otca cca 2.400,- eur, pričom otec na dcéru Q. prispieva mesačne sumou 100,- eur. Ak príjem otca prevyšuje príjem matky cca o 1 000,- eur a zdravotný stav maloletej je objektívne spojený so zvýšenými nákladmi, keď maloletá Q. trpí poruchou držania tela, diagnózou Tinnitus auris bilat (hučanie v ušiach), epilepsiou, citlivou a svrbivou pokožkou je platenie vyššieho výživného ako otec dobrovoľne prispieva dôvodné. Za výživné v nevyhnutnej miere pre účely neodkladného opatrenia ale nie je možné považovať matematickú kaukuláciu matkou tvrdených nákladov, ktorých reálne určenie predpokladá dokazovanie na zistenie skutočných pomerov veci. Argumentácia matky o nákladoch na výživu maloletej Q. prednesená v odvolaní (aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) nie je síce bez právneho významu, avšak tieto náklady v ich skutočnej výške bude možné posúdiť až v rámci konania o veci samej, ktoré už medzi rodičmi na Okresnom súde Bratislava III prebieha. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý určil neodkladným opatrením otcovi povinnosť platiť výživné na maloletú Q. vo výške 180,- eur mesačne, ktoré výživné aj podľa názoru odvolacieho súdu bude zatiaľ v nevyhnutnej miere pokrývať odôvodnené výdavky na zabezpečenie potrieb maloletej Q., a to najmä s prihliadnutím na jej zdravotné špecifiká. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).