Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/10/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217148 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317217148.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: X., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov: matka - F.. S. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XXX, zastúpená Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, a otec - Ing. V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. XXX, toho času H. 1, XXX XX N., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 270/2017-19 zo dňa 03.11.2017 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletú X. X., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne a na maloletého S. X., nar. XX.XX.XXXX vo výške XXX eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci o 29.01.2018. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného na maloleté deti v sume XXX eur na každé z nich a úpravy styku otca s maloletými deťmi. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď po oboznámení sa s návrhom matky dospel k záveru o nesplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v matkou požadovanom smere. Uviedol, že v danom prípade nevzhliadol za súčasného stavu veci, potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletými deťmi v otázke zverenia detí do osobnej starostlivosti matky, ani v otázke určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca voči deťom a napokon ani v otázke úpravy styku otca s deťmi. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu, v spojení s prešetrením pomerov zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, nepovažoval za natoľko závažné, aby odôvodňovali prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, keď matka faktickú osobnú starostlivosti o deti vykonáva a otec túto skutočnosť rešpektuje. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča voči maloletým deťom uviedol, že matka dôvodnosť svojho návrhu neosvedčila ani v tejto časti, keď uviedla len to, že otec jej prakticky prestal na výživu detí prispievať, pričom v návrhu nevenovala pozornosť pomerom maloletých detí, ich odôvodneným potrebám a nákladom, ktoré vynakladá, neuviedla ani žiadne skutočnosti, týkajúce sa jej zárobkových a majetkových pomerov. V tomto smere poukázal na pomerne podrobné vyjadrenie otca o jeho participácii na hradení nákladov v súvislosti so starostlivosťou o deti, ktorým deklaroval, že niektoré náklady na deti hradí priamo, iné po ich zabezpečení matkou refunduje k jej rukám a taktiež jej zasiela finančné prostriedky. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise považoval za zrejmé, že otec si plní vyživovaciu povinnosť k deťom tak k rukám matky, ako aj vecnými plneniami, z ktorého dôvodu nie je potrebné a ani súladné so zákonom túto skutočnosť „potvrdzovať“ neodkladným opatrením. Návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd prvej inštancie zamietol poukazujúc na to, že právo styku rodiča s deťmi je právom toho rodiča, ktorý nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti a tento rodič je i na podanie tohto návrhu aktívne legitimovaným. Konštatoval, že otec si podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha úpravy styku s deťmi a o ktorom návrhu súd rozhodne samostatným uznesením. Vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 331 ods.1, C.s.p. a § 1, § 2 ods.1, § 360 a § 366 C.m.p.. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodol. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd jej návrh na určenie výživného zamietol podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolaciemu súdu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a vyhovieť jej návrhu na určenie výživného na maloleté deti. Zdôraznila, že o maloleté deti sa osobne stará, v prevažnej miere zabezpečuje ich výchovu a starostlivosť, v súvislosti s tým vynakladá na maloleté deti bežné výdavky spojené so zabezpečením stravy, bývania, školských potrieb, oblečenia, obuvi a pod. Uviedla, že otec nepreukázal svoje tvrdenia pred pracovníkom UPSVaR Pezinok o tom, že na výživu a potreby maloletých detí pravidelne prispieva, a súd prvej inštancie tak vychádzal iba z jeho vyjadrenia. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď výživné v nevyhnutnej miere na maloleté deti neurčil, poukazujúc iba na ničím nepodložené tvrdenia otca vykonané pri šetrení pomerov v rodine. Namietala, že by sa otec na výžive a potrebách maloletých detí podieľal v rovnakej miere ako ona, tiež nie je pravdivé jeho tvrdenie, že jej mesačne na výživu detí posiela sumu XX eur. Poukázala na možnosti a schopnosti otca, ktorý podniká prostredníctvom svojej spoločnosti G. s.r.o., a na jeho tvrdenia uvedené v jeho návrhu na neodkladné opatrenie zo dňa 05.10.2017 o tom, že je dostatočne finančne zabezpečený. Uviedla, že otec sa na potrebách maloletých detí podieľa iba 1 nákladov na predškolské či školské zariadenia maloletých detí, aj to nie vždy a pravidelne. V odvolaní uviedla rozpis priemerných nákladov na potreby maloletých detí a na domácnosť, ktoré podľa jej názoru značne prevyšujú nepravidelné príspevky od otca. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a ako správne ho navrhol potvrdiť. Uviedol, že od januára 2017 prispel manželke na potreby detí a zabezpečenie jej bytových potrieb v celkovej sume XXXX,XX eur. Uviedol, že k rukám matky prispieval mesačne v sumách od XXX eur do XX eur. Tvrdil, že od septembra platí pravidelne na podklade trvalých príkazov na S. školné XX eur mesačne a na X. stravné v školskej jedálni XX,XX eur, v septembri uhradil X. poplatok XX,XX eur v L., v októbri XXXX XXX,XX uhradil dcérinu oslavu narodenín, v novembri 2017 deťom zakúpil oblečenie v hodnote XXX,XX eur, okrem uvedených plnení v septembri poslal matke XXX eur, v októbri XX eur a v decembri XXX eur. Uviedol, že uvedené platby a iné plnenia dáva deťom dobrovoľne, o úhradu výživného ho matka nemusela nikdy žiadať. Namietal vyčíslenie mesačných výdavkov na maloleté deti uvedené v odvolaní matky, do ktorých zahrnula aj splátky úveru, namietal výšku výdavkov na benzín, či ostatných výdavkov na bežné potreby detí, ktoré podľa jeho názoru nezodpovedajú ich životnej úrovni. Poukázal na skutočnosť, že matka má okrem príjmu z jej podnikateľskej činnosti aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktoré vlastní jej obchodná spoločnosť. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné len čiastočne. 7. Účel inštitútu neodkladného opatrenia už vo svojom rozhodnutí vysvetlil súd prvej inštancie, s výkladom ktorého sa stotožnil aj odvolací súd. Na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie pri jeho aplikácii na daný prejednávaný prípad v časti posúdenia návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( § 325 ods.1 Cs.p.). Neodkladné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, napriek tomu, že v ňom boli uvedené základné skutočnosti, z ktorých je možné odvodiť potrebu zásahu do pomerov rodičov a maloletých detí neodkladným opatrením určením výživného v nevyhnutnej miere, najmä z dôvodu, že rodičia maloletých detí nežijú v jednej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka a dostatočne nebola preukázaná skutočnosť, že otec na výživu maloletých detí prispieva pravidelne a aspoň v nevyhnutnej miere. 8. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade, po preskúmaní obsahu spisu, odvolania matky, vyjadrenia otca k odvolaniu, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh matky v časti určenia výživného na maloleté deti podľa § 366 C.m.p. je čiastočne dôvodný. Čo sa týka určenia výživného formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia, je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 C.m.p. umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne iba v nevyhnutnej miere. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa. Odvolací súd vzhľadom na preukázaný skutkový stav z ktorého vyplýva, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a otec vo svojom odvolaní nepotvrdil, že na výživu maloletých detí prispieva pravidelne opakujúcimi sa platbami výživného, či vecnými plneniami v dostatočnom rozsahu, ktoré by plnohodnotne mohli nahradiť platenie výživného v peniazoch, odvolací súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere vo výške 100 eur mesačne na každé z nich tak, aby výživné pokrylo aspoň najnevyhnutnejšie životné náklady maloletých detí. Odvolací súd zohľadnil otcom poskytované a preukázané plnenia ( napr. platenie materskej školy a školskej jedálne a iné drobné plnenia poskytované maloletým deťom nepravidelne ), ktoré však nemožno považovať za plnenia dostatočné, spôsobilé finančne pokryť zabezpečenie najzákladnejších potrieb maloletých detí. 9. Odvolací súd pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletých detí ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté deti, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na maloleté deti podľa § 388 C.s.p. zmenil. 10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).