Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/109/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317218930 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317218930.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: EIS Bratislava o.z., so sídlom Matejkova 3520/30, Bratislava, IČO: 31 806 457, zastúpeného Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: EIS Bratislava s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 46 519 355, zastúpenému advokátskou kanceláriou LEGATE s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. januára 2018, č.k. 12C/166/2017-58, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zamietol súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek prevodu a prechodu práv zriaďovateľa školy Súkromná základná škola EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 42 364 531, a školy Súkromné gymnázium EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava, IČO: 42 268 877, na tretiu osobu, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Poukázal na to, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 11.04.2017 došlo k prevodu práv a povinností zriaďovateľa Súkromnej základnej školy EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava, zo žalovaného na jeho osobu a na základe Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 11.04.2017 došlo tiež k prevodu práv a povinností zriaďovateľa Súkromného gymnázia EISB zo žalovaného na žalobcu. Dňa 22.06.2017 bolo vydané rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 201 7-8466/23758:2-1 OHO, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2017 a v rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené rozhodnutím Ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR, proti ktorému podal rozklad, ktorým žiada, aby príslušný orgán rozhodnutie ministerky zrušil. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je právnickou osobou, ktorej pasíva prevyšujú aktíva, pričom sporné zmeny v osobe zriaďovateľa spôsobujú stav právnej neistoty a poškodzujú dobré meno školy, v dôsledku čoho môžu spôsobiť školám stratu žiakov. Existuje preto dôvodná obava, že žalovaný pristúpi k prevodu práv a povinností zriaďovateľa na tretiu osobu, čo môže jemu a školám spôsobiť nenávratnú ujmu. Žalovaný je dlhodobo v strate a vykazuje mínusové hospodárske výsledky niekoľko rokov po sebe, jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného je spoločnosť EISB s.r.o. Koprivnická 3401/9A, Bratislava, ktorá taktiež po celé roky vykazuje mínusové výsledky hospodárenia a má záväzky. Žalovaný si v posledných rokoch požičal značné finančné prostriedky, ktoré nie je schopný vrátiť, pretože v súčasnosti nevykonáva žiadnu činnosť, z ktorej by mu plynul nejaký príjem alebo aktíva, pričom e- mailová komunikácia z júla 2017 medzi S.. Z. S. M. G. H. Ž. M. N. H. Ž., V. O., F.. H. A. M. F.. S. I. svedčí o tom, že žalovaný splnil podmienky na vyhlásenie konkurzu, ktorý chceli i viacerí spoločníci odvrátiť "dofinancovaním" spoločnosti žalovaného; žalovaný obom školám dlhuje 597.958 eur na neprevedených školných poplatkoch za roky 2014-2016 a za neprevedené finančné normatívne príspevky na žiakov so štátneho rozpočtu a existuje reálna hrozba prevodu práv a povinností zriaďovateľa zo žalovaného na tretiu osobu, keď žalovaný mal už v minulosti zámer "previesť" školu a za týmto účelom uskutočňoval aj rokovania s potenciálnym investorom, čo deklaruje aj e-mail zo dňa 07.02.2017 a na neho nadväzujúca e-mailová komunikácia zo dňa 14.02.2017 a 16.02.2017. K prevodu práv a povinností zriaďovateľa nakoniec nedošlo z dôvodu, že žalovaný sa nedohodol s investorom na výške odplaty za prevod práv a povinností zriaďovateľa. Bez neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania sa žalovaný môže stať zriaďovateľom, ktorý sa ocitne v konkurze a nebude schopný zabezpečiť fungovanie súkromných škôl a zabezpečiť ústavné právo žiakov na vzdelanie. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie o zmene zriaďovateľa bolo v súlade so zákonom a neexistuje dôvod na jeho zrušenie, pričom v prípade, ak nedôjde k zrušeniu rozhodnutia ministerky v rozkladovom konaní, bude sa brániť správnou žalobou, o ktorej bude rozhodovať príslušný súd. V konaní vo veci samej sa mieni domáhať žalobou určenia platnosti Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 11.04.2017 Súkromnej základnej školy EISB a Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 11.04.2017 Súkromného gymnázia EISB. Na základe uvedené, vychádzajúc z ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 vety prvej C.s.p. dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobca neosvedčil svoj nárok, nakoľko vo veci samej sa žalobou mieni domáhať určenia platnosti Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 11.04.2017 Súkromnej základnej školy EISB a Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa zo dňa 11.04.2017 Súkromného gymnázia EISB, pričom tieto subjekty nie sú stranami sporu. Žalobca naviac žiadnym spôsobom neosvedčil dôvody existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaným, pričom nešpecifikoval, v čom spočíva obava z ohrozenia exekúcie. Na základe uvedeného dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v navrhnutom znení. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval dôvody na zamietnutie jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že sa s jeho návrhom a priloženými dôkazmi riadne neoboznámil. Uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať platnosti Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa Súkromnej základnej školy EISB, zo dňa 11.04.2017 a Zmluvy o prevode práv a povinností zriaďovateľa Súkromného gymnázia EISB zo dňa 11.04.2017, ktoré boli uzavreté medzi ním ako nadobúdateľom a žalovaným ako prevádzajúcim, a ktoré sa týkajú Súkromnej základnej školy EISB a Súkromného gymnázia EISB, ktoré však nie sú zmluvnými stranami týchto zmlúv. Tieto skutočnosti sú zrejmé z oboch zmlúv, ktoré boli súdu predložené pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Medzi stranami je sporná platnosť oboch zmlúv, a preto je potrebné rozhodnutie súdu, ktorý ako jediný môže vysloviť, či tu určitý právny vzťah, resp. právo je alebo nie je. V prílohe predložil rozklad žalovaného zo dňa 02.08.2017 voči Rozhodnutiu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2017-8466/23758:2-10HO zo dňa 22.06.2017, z ktorého vyplýva ich spor v otázke platnosti predmetných zmlúv o prevode práv a povinností zriaďovateľskej pôsobnosti. Poukázal na čl. IV bod A/ svojho návrhu, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru nastala potreba bezodkladne upraviť pomery strán a zaoberal sa aj dôvodmi tejto potreby úpravy pomerov, predložil listinné dôkazy a nie je mu zrejmé, prečo sa prvoinštančný súd nevyjadril k jeho argumentom ohľadne potreby dočasnej úpravy pomerov strán a zamietol jeho návrh z dôvodu neosvedčenia existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaným. Poukázal na § 236, § 234 ods. 2, § 220 ods. 2 C.s.p., nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 14/07 zo 17.05.2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2M Cdo 7/2009 z 29.07.2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 106/2010 z 15.07.2010 a namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentmi, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú dočasnú úpravu pomerov, keď bez neodkladnej úpravy pomerov strán sa žalovaný môže stať zriaďovateľom, ktorý sa ocitne v konkurze a nebude schopný zabezpečiť fungovanie súkromných škôl a zabezpečiť ústavné právo žiakov na vzdelanie; že "opätovnou zmenou" zriaďovateľa dôjde k vzniku právnej neistoty v riadení súkromných škôl, ktoré sa môže prejaviť úbytkom žiakov, ktorí sú pre fungovanie súkromných škôl dôležití; teda súkromné školy môžu zaznamenať stratu žiakov, ktorú bude sprevádzať poškodenie dobrého mena týchto škôl, pričom pôjde o ujmu, ktorá je len ťažko napraviteľná; že prípadný prevod práv a povinností zriaďovateľa na tretiu osobu významne obmedzí možnosť navrátiť pôvodný stav v prípade, ak bude správnym súdom konštatované porušenie zákona zo strany z správneho orgánu. Pre nedostatočné odôvodnenie považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Opätovne zdôraznil, že relevantným spôsobom osvedčil potrebu a zároveň naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom trvá na všetkých tvrdeniach a dôkazoch, ktoré predložil k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a s ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal. Do podania odvolania mu nebolo doručené rozhodnutie v správnom konaní o jeho rozklade, pričom ak Ministerka školstva, vedy výskumu a športu SR jeho rozkladu nevyhovie, žalovaný sa opätovne stane zriaďovateľom Súkromnej základnej školy EISB a Súkromného gymnázia EISB a žalobca sa v prípade neúspechu jeho rozkladu bude brániť formou správnej žaloby, ktorej súčasťou bude aj návrh na priznanie odkladného účinku napadnutému rozhodnutiu, o ktorom je správny súd povinný v zmysle § 187 ods. 3 S.s.p. rozhodnúť do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, čo je dostatočne dlhá lehota na to, aby nastal prevod práv a povinností zriaďovateľa žalovaným na inú osobu, čo by znamenalo vážny a nenapraviteľný, resp. ťažko napraviteľný následok pre žalobcu. Podľa jeho názoru je ohrozené nielen jeho právo ako zriaďovateľa súkromných škôl, ale vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovaného a jeho nezodpovedné konanie vo vzťahu ku školám, aj zabezpečenie ústavného práva na vzdelanie pre všetkých žiakov súkromných škôl. Nariadením neodkladného opatrenia nehrozí vznik žiadnej škody žalovanému a vzhľadom na povahu právneho vzťahu medzi stranami je obmedzenie pre žalovaného formu nariadenia neodkladného opatrenia primerané. Z uvedených dôvodov považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť, konanie zastaviť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietal, že tvrdenia žalobcu o jeho údajnom predĺžení sú jednostranné a účelové, nezobrazujú jeho súčasnú finančnú situáciu verne a komplexne, žalobca nešpecifikuje zloženie jeho vlastného imania, a nezohľadňuje ani spriaznenosť aktuálnych veriteľov žalovaného v zmysle § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Údajné predĺženie je zo strany žalobcu umelo vykonštruované. Uviedol, že jeho spoločník a spoločníci (právnické osoby) jeho spoločníka dlhodobo zabezpečujú priame finančné investície spojené s prevádzkou škôl v hodnote prevyšujúcej 1.000.000 eur a naopak žalobca nevykonal, nezabezpečil, a ani neuskutočňuje akékoľvek finančné investície vo vzťahu k školám. Zdôraznil, že ani prípadné hroziace konkurzné, či reštrukturalizačné konanie nie je dostatočným dôvodom, ktorý by osvedčoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Poukázal na to, že zoznam predložený žalobcom (vývoj počtu žiakov v SZŠ EISB a SG EISB) nie je relevantným dôkazom o skutočnom úbytku žiakov, pretože nepreukazuje napr. zníženie počtu uzatvorených zmlúv na zabezpečenie vzdelávania a pod. Uviedol, že práve žalobca a jeho štatutár (S.. Z. S. K..) zapríčinili pôvodnú (nezákonnú) zmenu v osobe zriaďovateľa škôl v neprospech žalovaného, ktorá ako jediná môže mať negatívny vplyv na údajný úbytok žiakov. Tvrdenie žalobcu o existencii obavy, že vykoná prevod alebo prechod práv a povinností zriaďovateľa škôl na tretiu osobu, považuje za nepreukázanú a umelo vytvorenú domnienku na strane žalobcu. Ďalej uviedol, že rozhodnutie ministerstva č. 2017/13 100:5-59AA zo dňa 08.11.2017 (ďalej len "zrušujúce rozhodnutie"), proti ktorému žalobca podal rozklad, bolo potvrdené rozhodnutím ministerstva č. 2018/1588:1-60BO zo dňa 06.02.2018 (ďalej len "potvrdzujúce rozhodnutie"). Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 10.02.2018. Dňa 15.02.2018 žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti zrušujúceho rozhodnutia a potvrdzujúceho rozhodnutia, a to v konaní sp.zn. 5S/31/2018. Namietal, že rozhodovacia činnosť ministerstva v uvedenom správnom konaní a tiež úkony žalobcu v konaní o správnej žalobe nasvedčujú nevhodnosti, neaktuálnosti a neopodstatnenosti navrhovaného neodkladného opatrenia, ako aj žaloby vo veci samej, a to najmä preto, že posúdenie právnych a skutkových otázok na účely vydania rozhodnutia v správnom konaní, je úlohou príslušného správneho orgánu - ministerstva; prevod práv zriaďovateľa škôl je podmienený rozhodovacou činnosťou ministerstva. Ministerstvo s ohľadom na prebiehajúce konanie o správnej žalobe nemôže konať a rozhodovať o akejkoľvek zmene zriaďovateľa škôl a správna žaloba žalobcu s uplatneným návrhom na priznanie odkladného účinku vylučuje možnosť uplatnenia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež aj žaloby vo veci samej v civilnom konaní. Namietal, že civilné súdy rozhodujúce súkromnoprávne spory nemajú právomoc poskytovať ochranu právam alebo právom chránených záujmov osôb v oblasti verejnej správy, keďže prejednanie a rozhodovanie týchto sporov spadá do právomoci správnych súdov podľa S.s.p. Vzhľadom na to prvoinštančný, a ani odvolací súd nemajú právomoc rozhodovať vec, ktorá je predmetom konania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, pretože údajný prevod práv zriaďovateľa škôl na tretiu osobu by údajne významne obmedzil možnosť navrátiť pôvodný stav a v tejto súvislosti poukázal na to, že ak v konaní o správnej žalobe rozhodne príslušný súd tak, že zruší zrušujúce rozhodnutie a potvrdzujúce rozhodnutie pre ich nezákonnosť, zriaďovateľom škôl bude žalobca. Poukázal aj na rozhodnutia súdov v konaní o jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči žalobcovi, a to uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14.09.2017 sp. zn. 25C/47/2017, v odôvodnení ktorého súd konštatoval, že žalobca neosvedčil zámer žalovaného previesť na tretiu osobu zriaďovateľské práva a povinnosti a poukázal aj na pôsobnosť ministerstva, ktoré v konečnom dôsledku rozhoduje, či dôjde k zmene v sieti škôl a taktiež na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.12.2017 sp. zn. 4Co/314/2017, ktorým bolo potvrdené uvedené uznesenie okresného súdu, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne a reálne mu hroziacej ujmy, nakoľko neosvedčil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že vykonáva, alebo má reálne v úmysle a mieni vykonávať nejaké úkony smerujúce k prevodu alebo prechodu práv zriaďovateľa. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný § 380 ods. 1 Cs.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Odvolací súd na základe tvrdení žalobcu a skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel; zhodne so súdom prvej inštancie; k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p., keď nie je splnený jeden zo základných predpokladov pre jeho nariadenie, ktorým je v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Dôvodne žalobca namieta, že súd prvej inštancie zamietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne odôvodnil tým, že žalobca neosvedčil dôvody existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalovaným, keď z návrhu žalobcu je zrejmé, že tento odôvodnil potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán, vyplývajúcej zo súčasného skutkového stavu, uvedeného v jeho návrhu, zo zlej finančnej situácie žalovaného a jeho zadlženosti, zo skutočnosti, že sporné zmeny v osobe zriaďovateľa spôsobujú stav právnej neistoty a poškodzujú dobré meno školy, v dôsledku čoho môžu spôsobiť školám stratu žiakov a tiež z existenciou dôvodnej obavy, že žalovaný pristúpi k prevodu práv a povinností zriaďovateľa na tretiu osobu, čo môže žalobcovi a školám spôsobiť nenávratnú ujmu. Odvolací súd však dospel k záveru, že z týchto žalobcom tvrdených skutočností nevyplýva potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď z nich nevyplýva nebezpečentsvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu alebo škôl, a žalobca neosvedčil ani dôvodnú obavu, že žalovaný pristúpi k prevodu práv a povinností zriaďovateľa na tretiu osobu a tiež, že prípadný takýto prevod zriaďovateľských práv a povinností žalovaným by mal za následok aj zmenu siete škôl spočívajúcu v zmene zriaďovateľa predmetných škôl, o ktorej rozhoduje príslušné ministerstvo. 8. V preskúmavanej veci je nesporné, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodnutím zo dňa 22.06.2017 č. 2017-8466/23758:2-1 OHO rozhodlo o zmene sieti škôl a školských zariadení SR, spočívajúcej v zmene zriaďovateľa Súkromné gymnázia EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava a Súkromnej základnej školy EISB, Kalinčiakova 12, Bratislava, z pôvodného zriaďovateľa právnickej osoby EIS Bratislava s.r.o., Kalinčiakova 12, Bratislava, na nového zriaďovateľa, právnickú osobu, EIS Bratislava o.z., Matejkova 30, Bratislava, a to na základe predložených zmlúv o prevode práv a povinností zo dňa 11.04.2017, uzatvorených medzi prevodcom - pôvodným zriaďovateľom EIS Bratislava s.r.o., Kalinčiakova 12, Bratislava a nadobúdateľom - novým zriaďovateľom EIS Bratislava o.z., Matejkova 30, Bratislava. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 08.11.2017 č. 2017/13100:5-59 AA, proti ktorému žalobca podal rozklad. 9. Z uvedených skutočností vyplýva, že na žalobcu ako nadobúdateľa mali byť všetky práva a povinnosti zriaďovateľa uvedených súkromných škôl prevedené na základe zmlúv uzatvorených so žalovaným dňa 14.12.2017, pričom žalovaný bol pôvodným zriaďovateľom týchto súkromných škôl, a to až do uzavretia predmetných zmlúv so žalobcom dňa 14.12.2017. Vzhľadom na to zo samotnej skutočnosti tvrdenej žalobcom, že žalovaný sa môže stať zriaďovateľom, ktorý sa ocitne v konkurze a nebude schopný zabezpečiť fungovanie súkromných škôl a ústavné právo žiakov na vzdelanie, a to vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu a zadlženie, nevyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi alebo školám a nemožno považovať za osvedčenú ani skutočnosť, že by žalovaný ako zriaďovateľ nebol schopný zabezpečiť fungovanie predmetných súkromných škôl a ústavné právo žiakov na vzdelanie. Zriaďovateľom týchto škôl bol totiž až do uzavretia zmlúv o prevode práv a povinností zriaďovateľa so žalobcom dňa 11.04.2017 práve žalovaný, pričom žalobca predložil zmluvy o pôžičkách uzavreté žalovaným v období od 1.7.2012 do 27.5.2015 ale neosvedčil, že by ich uzatvorenie žalovaným alebo jeho zlá finančná situácia a zadĺženosť negatívne ovplyvnila výkony funkcie zriaďovateľa predmetných práv žalovaným do uzavretia zmlúv o prevode zriaďovateľských práv a povinností so žalobcom. Ďalšie žalobcom tvrdené skutočnosti, týkajúce sa vzniku právnej neistoty v riadení súkromných škôl "opätovnou zmenou" zriaďovateľa, ktorá sa môže prejaviť úbytkom žiakov a poškodením dobrého mena týchto škôl, odvolací súd posúdil ako hypotetické a ničím nepodložené domnienky žalobcu, pretože žalobca neosvedčil žiadne také konkrétne skutočnosti, z ktorých by reálne vyplývala hrozba či už vzniku právnej neistoty v riadení súkromných škôl alebo straty žiakov, príp. poškodenia dobrého mena predmetných škôl, a to výlučne v dôsledku prípadnej opätovnej zmeny zriaďovateľa. Žalobca ním tvrdenú prípadnú a podľa jeho názoru hroziacu ďalšiu zmenu zriaďovateľa žiadnym spôsobom nekonkretizoval, a teda ani nie je známa osoba prípadného ďalšieho nového zriaďovateľa, a nemožno preto v tomto štádiu ani hodnotiť vplyv tejto prípadnej ďalšej zmeny zriaďovateľa, z hľadiska jeho osoby, na riadne fungovanie a dobré meno súkromných škôl. Okrem toho žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil ani zámer žalovaného previesť práva a povinnosti zriaďovateľa na tretiu osobu, keď z e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom k jeho návrhu vyplýva, že sa týka odkúpenia a prevodu obchodných podielov, a nie prevodu práv a povinností zriaďovateľa súkromných škôl. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú tiež argumentáciu žalobcu, že prípadný prevod práv a povinností zriaďovateľa na tretiu osobu by mohol obmedziť možnosť navrátiť pôvodný stav, keď nesporné je, že zmena v sieti škôl spočívajúca v zmene zriaďovateľa, je podmienená rozhodnutím príslušného správneho orgánu - ministerstva, z čoho je zrejmé, že k takejto zmene nemôže dôjsť výlučne len na základe konania samotného žalovaného s treťou osobu. Absencia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením pritom vyplýva taktiež z možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv žalobou podanou v správnom konaní spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku. 10. Námietku žalovaného, uvedenú v jeho vyjadrení k odvolaniu, týkajúcu sa nedostatku právomocí súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu rozhodovať vec, ktorá je predmetom konania, odvolací súd považuje za účelovú, keď zo samotných ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný sa taktiež domáhal vydania neodkladného opatrenia súdom proti žalobcovi, o ktorom návrhu konal a rozhodol súd prvej inštancie a taktiež odvolací súd, a zároveň za nedôvodnú, keď je nesporné, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal uloženia obmedzenia žalovanému pri (súkromnoprávnom) zmluvnom prevode práv zriaďovateľa na tretiu osobu, ktorý treba dôsledne odlišovať od rozhodnutia v správnom konaní. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.sp. tak, že žalovaný, ktorý ml úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).