Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/141/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318200307 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318200307.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. Z., I.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W.. Y. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z., Ž. X, Š. T. M., T. - W.. W. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B., I. XX, štátny občan SR, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/7/2018 - 73 zo dňa 31. mája 2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/7/2018-73 zo dňa 31. mája 2018 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 37P/7/2018 - 73 zo dňa 31. mája 2018 o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného a zrušenie tvorby úspor a tiež návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Návrhom podaným na okresný súd dňa 10.01.2018 otec maloletého žiadal, aby súd znížil výživné na maloletého zo sumy 480 eur na sumu 270 eur mesačne od 01.12.2017 a aby zrušil výživné určené na tvorbu úspor v sume 130 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od konca roka 2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, nakoľko do 15.11.2017 pôsobil ako veľvyslanec Slovenskej republiky v Macedónskej republike s mesačným netto príjmom 5 000 eur a od 16.11.2017 pracuje v ústredí Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave na pozícii generálneho štátneho radcu a v tej súvislosti došlo k poklesu jeho mesačného príjmu, ktorý predstavuje sumu 2 679,50 eur mesačne. Zníženie výživného odôvodňoval aj tým, že v roku 2017 si zakúpil ojazdené motorové vozidlo značky Mercedes, rok výroby 2004. Ďalej uviedol, že je ženatý, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje súkromnú materskú školu s mesačným poplatkom 450 eur a jeho manželka je od 01.12.2017 zamestnaná v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave ako lekárka. K zmene došlo aj v stretávaní sa otca s maloletým, nakoľko odkedy ukončil pôsobenie ako veľvyslanec v Macedónsku, sa opäť pravidelne so synom stretáva každý druhý víkend, tiež ho berie na dovolenky, prázdniny a tak sa okrem výživného podieľa aj na výdavkoch v čase, keď je s maloletým a tiež prispieva na školské výlety, školu v prírode a zakupuje maloletému aj hračky. Otec uviedol, že znížil mesačné náklady na súkromnú materskú škôlku pre maloletého syna O. na sumu 400 eur. Má tiež vyživovaciu povinnosť voči manželke, ktorá je od jeho návratu z Macedónska nezamestnaná. Vlastní motorové vozidlo značky Mercedes za sumu 15 000 eur, ktorú vyplatil z úspor a ešte ďalšie motorové vozidlo značky Hyundai, rok výroby 2014, tiež vyplatené z úspor v sume 28 000 eur a tiež má úspory na kúpu nehnuteľnosti v sume 200 000 eur a 120 000 eur, ktoré získal predajom nehnuteľnosti, v ktorej býval. Otec má nevyhnutné mesačné výdavky v sume 3 000 eur. Matka nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého a tiež z dôvodu, že otec má lepšie majetkové pomery, vyššiu životnú úroveň a jeho maloletý syn navštevuje súkromnú materskú školu s poplatkom, ktorú otec uhrádza v sume 400 eur. Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 500 eur mesačne a zrušiť výživné na tvorbu úspor. Matka je vlastníčkou bytu, v ktorom býva a motorového vozidla značky Peugeot, rok výroby 2011, ktoré kúpila v sume 5 900 eur. Kolízny opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť a navrhol, aby výživné na maloletého zostalo v sume 470 eur mesačne a tvorbu úspor ponechal na úvahu súdu. 3. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1,2 Zákona o rodine a vychádzal zo zistenia, že naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť otca rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P 405/ 2014-93 zo dňa 05.05.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal platením zvýšeného výživného na W. W. v sume 470 eur mesačne a výživné na tvorbu úspor v sume 130 eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2015. V tom čase matka pracovala v TH TRUCKING, s.r.o. s priemerným mesačným netto príjmom 550 eur, vlastnila byt a maloletý W. navštevoval materskú školu. Otec v tom čase bol ženatý, mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. Z., I.. XX.XX.XXXX, pôsobil v Macedónsku s priemerným mesačným netto príjmom 5 000 eur. 4. Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je stále rozvedená, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Nezmenila ani zamestnanie, naďalej pracuje v TH TRUCKING s.r.o. s priemerným mesačným netto príjmom 538,71 eur , pracuje na 5 hodinový pracovný úväzok, nenašla si prácu na plný pracovný úväzok a venuje sa maloletému synovi, taktiež poberá rodinné prídavky v sume 23,52 eur. Matka naďalej vlastní byt, v ktorom so synom býva a zakúpila si v r. 2011 osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207 za sumu 5 900 eur. 5. Maloletý W. navštevuje 3. triedu na ZŠ G. U.. Z. Rača, kde dosahuje priemerný študijný prospech. Stravuje sa v ŠJ, kde matka platí 30 eur mesačne, chodí do ŠKD, za ktorú matka platí 22 eur mesačne , navštevuje výtvarný krúžok 7,50 eur mesačne, strava doma mesačne 200 eur. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého v sume 600 eur, ročné výdavky na maloletého vyčíslila na sumu 875 eur, v čom sú zahrnuté: zubár, lieky, školské výlety, škola v prírode, školské pomôcky, poplatky v škole, cestovné poistenie, dovolenka. Zdravotný stav maloletého je dobrý. 6. Otec maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je stále ženatý a trvá mu naďalej vyživovacia povinnosť voči maloletému O. Z., nar. 02.07.2014, ktorý navštevuje súkromnú materskú školu, za ktorú platí 400 eur mesačne. Od návratu z Macedónska pracuje otec na Ministerstve zahraničných vecí SR, s priemerným mesačným netto príjmom, ako sám uviedol 2 200 eur. Otcova manželka bola zamestnaná v Národnom ústave srdcových chorôb, Bratislava, kde mala uzatvorený pracovnú zmluvu zo dňa 24.11.2017 a kde s ňou bol rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe dňom 31.01.2018 , t. č. je nezamestnaná, živí ju manžel, aktívne si hľadá prácu, nie je evidovaná na úrade práce a nepoberá žiadne dávky. Otec si zakúpil v 8/2017 staršie motorové vozidlo zn. Mercedes r. v. 2004 za sumu 15 000 eur, ktorú vyplatil v hotovosti z úspor. Taktiež vlastní osobné motorové vozidlo zn. Hyundai, rok výroby 2014 za nadobúdaciu cenu 28 000 eur, ktorú vyplatil z úspor. Na pojednávaní otec uviedol, že má úspory v sume 200 000 eur , plánuje si riešiť bytovú otázku, 120 000 eur vzniklo predajom nehnuteľnosti, v ktorej býval. Otec založil do spisu rozpis svojich nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré vyčíslil na sumu 3 000 eur. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie nie sú dôvodné, a preto obidva návrhy zamietol. Súd zistil, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P 405 / 2014-93 zo dňa 05.05.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa otec zaviazal platením zvýšeného výživného na maloletého W. v sume 470 eur mesačne a výživné na tvorbu úspor v sume 130 eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2015. V tom čase matka pracovala v TH TRUCKING , s.r.o. s priemerným mesačným netto príjmom 550 eur, vlastnila byt a maloletý W. navštevoval MŠ. Otec v tom čase bol ženatý, mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. Z., nar. XX.XX.XXXX, pôsobil v Macedónsku s priemerným mesačným netto príjmom 5 000 eur. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 3 rokov a došlo k zmene pomerov tak na strane maloletého, ako aj jeho oboch rodičov. Súd zistil, že matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je stále rozvedená, ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla, nezmenila ani zamestnanie, naďalej pracuje v TH TRUCKING , s.r.o. s priemerným mesačným netto príjmom 538, 71 eur, pracuje na 5 hodinový pracovný úväzok, nenašla si prácu na plný pracovný úväzok a venuje sa maloletému synovi, taktiež poberá rodinné prídavky v sume 23,52 eur. Matka naďalej vlastní byt, v ktorom so synom býva a zakúpila si v r. 2011 osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 207 za sumu 5 900 eur. Na strane maloletého Michala bolo zistené , že vyrástol, t. č. má 9 rokov, navštevuje 3. triedu na E. G. U.. Z. L., kde dosahuje priemerný študijný prospech, stravuje sa v ŠJ, kde matka platí 30 eur mesačne, chodí do ŠKD, za ktorú matka platí 22 eur mesačne, navštevuje výtvarný krúžok, ktorý stojí 7,50 eur mesačne, strava doma stojí mesačne 200 eur. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletého v sume 600 eur, ročné výdavky na maloletého vyčíslila na sumu 875 eur, v čom sú zahrnuté: zubár, lieky, školské výlety, škola v prírode , školské pomôcky, poplatky v škole, cestovné poistenie, dovolenka. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Súd zistil na strane otca , že od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je stále ženatý a trvá mu naďalej vyživovacia povinnosť voči maloletému O. Z., I.. XX.XX.XXXX, ktorý navštevuje súkromnú materskú škôlku, za ktorú platí 400 eur mesačne. Od návratu z Macedónska pracuje otec na Ministerstve zahraničných vecí SR, s priemerným mesačným netto príjmom, ako sám uviedol 2 200 eur. Otcova manželka bola zamestnaná v Národnom ústave srdcových chorôb, Bratislava, kde mala uzatvorený pracovnú zmluvu zo dňa 24.11.2017 a kde s ňou bol rozviazaný pracovný pomer v skúšobnej dobe dňom 31.01.2018, t. č. je nezamestnaná, živí ju manžel, aktívne si hľadá prácu, nie je evidovaná na úrade práce a nepoberá žiadne dávky. Otec si zakúpil v 8/2017 staršie motorové vozidlo zn. Mercedes rok výroby 2004 za sumu 15 000 eur, ktoré vyplatil v hotovosti z úspor. Taktiež vlastní osobné motorové vozidlo zn. Hyundai, r. v. 2014 za nadobúdaciu cenu 28 000 eur, ktorú vyplatil z úspor. Na pojednávaní otec uviedol, že má úspory v sume 200 000 eur, plánuje si riešiť bytovú otázku, 120 000 eur vzniklo predajom nehnuteľnosti, v ktorej býval. Otec založil do spisu rozpis svojich nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré vyčíslil na sumu 3 000 eur. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že je v otcových možnostiach a schopnostiach platiť naposledy súdom určené výživné na syna, nakoľko mu to umožňujú zárobkové a majetkové pomery a argumentácia otca o poklese jeho príjmu, nie je dôvodom na zníženie výživného, keď dosahuje taký príjem, z ktorého môže platiť naposledy súdom určené výživné , navyše vlastní majetok nezanedbateľnej hodnoty, pričom naposledy v 8/2017 zakúpili s manželkou 2. osobné motorové vozidlo zn. Mercedes za sumu 15 500 eur. Preto súd návrh otca na zníženie výživné zamietol ako nedôvodný. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že otcova manželka je síce t. č. nezamestnaná, avšak má vysokoškolské vzdelanie odborného zamerania , ktoré jej podľa názoru súdu umožňuje nájsť si primerané zamestnanie a dosahovať adekvátny príjem, najmä, keď žijú ako rodina v kraji, kde je nezamestnanosť relatívna nízka. Preto uvedená skutočnosť nemôže byť na ujmu maloletého W.. Čo sa týkalo zvýšenia výživného, súd v tejto súvislosti uvádza, že je pravdou, že maloletý vyrástol a je žiakom základnej školy, s čím súvisia výdavky, predtým boli výdavky súvisiace s návštevou materskej školy, u maloletého pribudol zistený výtvarný krúžok, za ktorý platí 7,50 eur mesačne. Preto nemožno hovoriť o neúmernom náraste výdavkov. Pri stanovení výšky výživného súd zohľadnil matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na syna v sume cca 600 eur, pričom otec platí výživné 470 eur a tiež prispieva na tvorbu úspor v sume 130 eur mesačne. Preto má súd zato, že väčšiu časť výdavkov na maloletého syna pokrýva otec výživným a navyše sa s maloletým synom pravidelne stretáva, zakupuje mu darčeky. Preto súd rovnako návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko ho považoval za nedôvodný a výdavky na maloletého syna sú dostatočne pokryté. Čo sa týkalo tvorby úspor pre maloletého, túto súd nezrušil, nakoľko majetkové pomery otca dovoľujú na tieto úspory maloletého syna naďalej prispievať. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 8. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že zníži výživné na maloletého od 01.12.2017 na sumu 400 eur mesačne a zruší tvorbu úspor pre maloletého vo výške 130 eur mesačne tiež od 01.12.2017 a súhlasil s výrokom, ktorým okresný súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne uviedol v rozsudku, že k zmene pomerov došlo od konca roku 2013, pretože k zmene pomerov došlo u neho od 16.11.2017, kedy začal pôsobiť ako štátny zamestnanec na Ministerstve zahraničných vecí SR na pozícii generálneho štátneho radcu, v dôsledku čoho mu poklesol príjem na sumu 2 229 eur mesačne oproti príjmu, z ktorého súd vychádzal vo výške 5 301 eur mesačne netto. Poukázal na to, že odvtedy je v pravidelnom kontakte s maloletým a prispieva na jeho výživu, kupuje mu darčeky, berie si ho na víkendy, na dovolenky, na prázdniny a má záujem vzťah so synom udržiavať. V podanom odvolaní otec namietal, že okresný súd nevyhodnotil správne a úplne zmenu pomerov a riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie. Na jednej strane skonštatoval zmenu pomerov na jeho strane, pokles jeho príjmu, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a pokiaľ ide o jeho manželku, súd iba skonštatoval, že aj keď je nezamestnaná, má také vzdelanie, ktoré jej umožňuje nájsť si adekvátne zamestnanie. Súd sa nezaoberal tým, prečo jeho manželka prišla o zamestnanie, či má alebo nemá problém sa zamestnať adekvátne svojmu vzdelaniu a praxi. Pokiaľ ide o matku maloletého, ktorá od roku 2014 pracuje na skrátený pracovný úväzok, súd sa uspokojil iba s tvrdením matky dieťaťa, že sa jej nepodarilo nájsť si iné zamestnanie. Na jednej strane súd vyčíta matke štvorročného dieťaťa, že si nehľadá zamestnanie, o ktoré prišla nie svojou vinou v januári 2018 a na druhej strane akceptuje tvrdenie matky 9 ročného dieťaťa, že viac ako 5 rokov si nevie nájsť riadne zamestnanie a musí pracovať za mzdu 540 eur mesačne pri nákladoch, ktoré matka vyčíslila na domácnosť a maloletého, je ťažko uveriteľné, že matka dokáže vyžiť iba z tejto mzdy. Súd sa tiež nezaoberal zmenou pomerov na jeho strane, iba skonštatoval, že u neho došlo k zmene pomerov. Súd nevyhodnotil zmenu pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v súčasnej dobe, keď už nemá príjem ako v období predchádzajúceho rozhodovania súdu a pri jeho súčasnom príjme je výživné vo výške 600 eur už 30 % jeho príjmu, teda ide o nepomerný nárast výživného pre maloleté dieťa v porovnaní s jeho terajším príjmom. V podanom odvolaní otec tiež namietal, že súd sa nezaoberal majetkovými pomermi rodičov, tieto iba skonštatoval, keď na strane matky skonštatoval, že je vlastníčkou bytu a vlastní motorové vozidlo a toto vlastnila už v čase predchádzajúceho rozhodnutia, ale neskúmal, či matka nežije v spoločnej domácnosti s inou osobou, tiež, aké má matka náklady na bývanie. Na jeho strane súd skonštatoval, že vlastní úspory a je schopný platiť výživné vo výške ako doteraz, ale sa nezaoberal skutočnosťou, že v súčasnosti žije aj s rodinou v podnájme, pretože si rieši bytovú otázku, má založenú rodinu, vrátil sa zo zahraničia, má pracovné miesto v Bratislave a ako rodina by chceli mať stabilné miesto na bývanie, preto úspory sú určení na kúpu nového bytu a tieto čiastočne získal aj z predaja jeho pôvodného bytu. Rovnako ako matka, aj on má právo na vlastníctvo vlastnej nehnuteľnosti, pritom nechce zakúpiť žiadnu luxusnú nehnuteľnosť, ale trojizbový byt. Tieto skutočnosti súdu uviedol a preukázal, ale súd sa nimi nezaoberal a ani neuviedol prečo. Rovnako súd neskúmal a nezdôvodnil potreby maloletého, iba skonštatoval výdavky, ktoré matky vyčíslila v sume 600 eur bežné mesačné výdavky a ročné náklady vo výške 875 eur, pričom do ročných nákladov zahrnula matka aj výdavky na zdravotnú starostlivosť, školu v prírode, školské výlety, dovolenky, cestovné poistenie, ale zahrnula tam aj poplatky za školu, ktoré sú pravidelné mesačné ako obedy, družina, potom školské pomôcky, pri mesačných výdavkoch 600 eur matka definovala stravu pre maloletého vo výške 200 eur, krúžok vo výške 7,50 eur, ale čo potom tvorí zvyšok týchto výdavkov a akou sumou prispieva matka na výživu maloletého, pretože maloletý je už vo veku, kedy osobná starostlivosť matky už čiastočne ustupuje do úzadia. Matka hradí náklady na bývanie maloletého, ale tieto súd v odôvodnení neuviedol a nevyhodnotil. Otec namietal, že okresný súd neodôvodnil výrok, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného a rovnako neodôvodnil výrok, ktorým zamietol návrh matky na zrušenie tvorby úspor, údajne má prostriedky na to, aby hradil aj tvorbu úspor. Rozhodnutie okresného súdu je tak zmätočné, pretože otcovi sa znížil príjem, jeho dieťa z terajšieho manželstva je už staršie, má síce úspory, ale nevyriešenú bytovú otázku a s maloletým sa stretáva, prispieva aj navyše. Okresný súd vyslovil názor, že jeho manželka by sa mala zamestnať, aj keď majú štvorročné dieťa a matka maloletého môže pracovať na polovičný úväzok, pretože si nenašla lepšiu prácu, aj keď nepreukázala dôvod, ktorý jej v tom bráni. Matka má vlastné bývanie s nepreukázanými nákladmi, potreby maloletého vzrástli vzhľadom na vek a školu, preto mu stačí výživné, ktoré doposiaľ platí. Na čo sú maloletému úspory, keď matka ich nemôže použiť pre potreby dieťaťa bez súhlasu súdu a aj sama matka navrhla ich zrušenie. Preto je pre maloletého výhodné radšej povoliť matke čerpať pre potreby dieťaťa finančné prostriedky z tejto nasporenej čiastky, teda úspor, pokiaľ je výživné vo výške, ktoré jej platí, nepostačuje. Poukázal tiež na to, že matka má okrem výživného a okrem svojej povinnosti prispievať na výživu dieťaťa aj príspevky štátu, a to prídavky na dieťa a daňový bonus, teda 45 eur mesačne. Preto podľa názoru otca je výživné, ktoré navrhol vo výške 400 eur mesačne spolu s príspevkami štátu, ako aj s výživným zo strany matky, je dostatočnou sumou pre výživu a potreby maloletého dieťaťa vo veku 9 rokov. Z uvedeného dôvodu otec navrhol odvolaciemu súdu jeho odvolaniu vyhovieť a znížiť výživné na sumu 400 eur mesačne a zrušiť tvorbu úspor pre maloletého alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 9. K odvolaniu sa vyjadrila matka podaním zo dňa 23.07.2018, ktorá navrhla odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení matka uviedla, že pracuje na skrátený pracovný úväzok, pretože jej možnosť zamestnania je časovo limitovaná, pretože má dieťa v osobnej starostlivosti a musí ho denne vyzdvihnúť z družiny, ktorá je otvorená len do 17.00 hodiny. Nepodarilo sa jej nájsť iné zamestnanie s vyšším príjmom, kde by jej zamestnávateľ umožnil popoludní odísť z práce v takom čase, aby stihla z miesta zamestnania dopraviť sa do školy najneskôr do 17.00 hodiny. Otec maloletého jej nie je v starostlivosti o syna nápomocný a prechováva k nej dlhodobo nepriateľský postoj a v Bratislave ani v okolí nemá nijakých príbuzných, ktorí by jej mohli so starostlivosťou o syna pomôcť. Nesúhlasí s tvrdením otca, že v čase prechádzajúceho rozhodnutia o výživnom vlastnila motorové vozidlo Peugeot, pretože ho zakúpila až neskôr. Nesúhlasila s námietkou v podanom odvolaní, že súd neskúmal jej náklady na bývanie, pretože súdu predložila doklady a faktúry a uviedla, že v spoločnej domácnosti s ňou a s maloletým nikto nežije. Nesúhlasila s tvrdením otca, že platí maloletému školské výlety, pretože žiaden školský výlet nikdy nezaplatil. Matka súhlasí s rozhodnutím súdu a aj s tvorbou úspor z toho dôvodu, že zistila skutočné majetkové pomery otca, ktoré jej dovtedy neboli známe, keď otec má na účte vyše 200 000 eur, vlastní dve autá s kúpnou cenou 28 000 eur a 15 000 eur, a preto navrhuje, aby naďalej prispieval na maloletého ako doteraz. K vyjadreniu otca, že poberá príspevky od štátu v sume 45 eur, matka uviedla, že od štátu poberá len rodičovský príspevok 23,52 eur, daňový bonus je už zohľadnený v jej mzde, ktorá je v sume 538,71 eur netto a daňový úrad jej pri ročnom zúčtovaní žiadne peniaze nevracia. Z uvedených dôvodov matka navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 10. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l, zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 12. Odvolanie otca je založené na námietke, že okresný súd nesprávne posúdil okolnosti na strane obidvoch rodičov, nezohľadnil dostatočne príjmové pomery rodičov a tvrdil, že rozhodnutie súdu o výške výživného nie je správne a je neprimerané a rozsudok je nepreskúmateľný a riadne neodôvodnený až zmätočný. 13. Z obsahu odvolania otca možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. V zmysle § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Otec odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. 16. Okresný súd vyživovaciu povinnosť na maloleté deti právne posúdil podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. 17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 21. V zmysle uvedeného ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 22. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 23. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 24. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ustanovenie § 75 odsek 7 Zákona o rodine rozšírilo východiská zisťovania a posudzovanie možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potenciálnych príjmov. Princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. 25. V danom prípade okresný súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa vychádzal z toho, že otcove schopnosti a pracovné skúsenosti umožňovali zabezpečiť príjem otca cca 5000 eur, čo bolo v jeho možnostiach aby taký príjem zarobil. Rovnako súd vychádzal aj z jeho majetkových pomerov s prihliadnutím na jeho úspory v sume 200 000 eur a tiež sumu 120 000 eur, ktorú získal predajom nehnuteľnosti a tiež dve motorové vozidlá, ktoré kúpil v auguste 2017 v sume 15 000 eur a ďalšie motorové vozidlo za kúpnu cenu 28 000 eur a k tomu otec uviedol, že ich kúpil z úspor. Z takto zistených majetkových pomerov vyplýva, že ak podľa § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, potom nemožno súhlasiť s námietkou otca v podanom odvolaní, že návrh na zníženie výživného je dôvodný. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec mal v čase rozhodovania súdu prvej inštancie úspory v sume 200 000 eur a tiež sumu 120 000 eur, pričom na aký účel otec tieto úspory chce použiť, v súčasnej dobe nie je podstatné. Otec má finančné prostriedky na účte, z ktorých nepochybne má možnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa v súdom určenej sume. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Preto ak otec má mesačné výdavky v sume 3 000 eur ako uvádza, pre svoje dieťa má dostatok peňazí na platenie výživného a okrem úspor, má vo vlastníctve dve motorové vozidla v hodnote 15 000 eur a 28 000 eur. 26. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o potenciálnych schopnostiach a možnostiach otca zabezpečiť si príjem, aby mohol súdom určené výživné riadne platiť. Na strane maloletého sa podstatne zmenili pomery, najmä jeho vekom, zvýšenými nárokmi na školské povinnosti, voľno-časovými aktivitami, s čím súvisí i rast nákladov matky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, v súvislosti s bežnými, či inými potrebami. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nevyhovel návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca s tým, že výživné v uvedenej výške je postačujúce a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého. 27. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutočný stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní, a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým maloletý nie je schopný sa sám živiť. Je nepochybné, že maloletý nemá možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohol uspokojovať svoje, i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Maloleté dieťa nie je v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery v porovnaní so svojím rodičom. 28. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý správne a dostatočne zistil skutočný stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že nie sú splnené podmienky pre zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu jednoznačne vyplýva. Rovnako neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého a preto návrh matky nebol dôvodný. Povinnosťou rodiča je predovšetkým živiť svoje dieťa, a až následne použiť zostávajúce peniaze na úhradu svojich potrieb. Prvoradé pre rodiča je plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti, a až následne môže zostávajúce peniaze použiť pre svoju potrebu. 29. Pretože okresný súd rozhodol vo výroku o výživnom v súlade so záujmom maloletého, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).