KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava11. 9. 2018plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/240/2018 z 11. 9. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2018, sp. zn. 3Co/240/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1318201286.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/240/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201286
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318201286.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.
Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. B. F., F. XX/X/X/XX, P.-
XXXX, M.Ň., T. T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou SOWA s.r.o., IČO: 50 720 422, Beblavého 8,
Bratislava, proti žalovanému: Mgr. C. K., B. X, A., o určenie vlastníckeho práva, a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa
05.03.2018, č.k. 45C/24/2018-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.03.2018, č.k. 45C/24/2018-38, zamietol návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.02.2018 domáhala určenia,
že RNDr. R. Š.M., narodená XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „poručiteľka“), naposledy
bytom T. XX, A. - N. V., bola v čase smrti výlučným vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa na
1. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, na Y. XX, A., na parcele registra „C”, č. XXXXX/X
a č. XXXXX/X, okres Bratislava III, obec BA - mestská časť Nové Mesto, katastrálne územie N. V.,
zapísaného na LV č. XXXX a prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu (ďalej len „byt“ alebo „nehnuteľnosť“) dôvodiac tým, že na základe vlastnoručného závetu
poručiteľky zo dňa 08.12.2010 mala byť výlučným dedičom predmetného bytu; závet bol registrovaný v
zbierke vyhlásených závetov v Notárskom centrálnom registri závetov pod sp. zn. XXXX/XXXX.

3. Počas dedičského konania po poručiteľke, ktorá nezanechala žiadnych zákonných dedičov, žalobkyňa
zistila, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalovaný, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2015,
uzatvorenej medzi poručiteľkou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. V zmysle článku VII.
kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 75.000 eur, ktorá mala byť zložená do
notárskej úschovy na notárskom úrade JUDr. V. W. a po predložení listu vlastníctva spolu s právoplatným
rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, potvrdzujúceho vklad vlastníckeho
práva k bytu, poukázaná na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Československej
obchodnej banke a.s. V prípade nepredloženia požadovaných dokladov do 30.06.2015, mala byť kúpna
cena vrátená kupujúcemu. Zmluvné strany sa v zmysle článku VII., bodu 7.3. kúpnej zmluvy dohodli,
že žalovaný ako kupujúci nenesie žiadnu zodpovednosť za správnosť určenia bankového účtu, na ktorý
mala byť poukázaná kúpna cena, pričom jej zaplatením mal zaniknúť nárok predávajúcej na kúpnu
cenu. Súdna komisárka JUDr. Z. J. nezistila ku dňu smrti poručiteľky existenciu žiadnych bankových
účtov, ani inú formu majetku poručiteľky v Československej obchodnej banke a.s., t.j. ani existenciu
bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mala byť prevedená kúpna cena bytu, nakoľko
poručiteľka bola vlastníčkou len depozitného účtu, s finančným zostatkom vo výške 2.272,80 eura ku dňu
smrti. Poručiteľka sa počnúc od apríla 2013 nachádzala v F. B. P., nakoľko bola bezvládna a odkázaná



na pomoc inej fyzickej osoby, so stupňom odkázanosti VI., ktorý je najvyšším možným stupňom
odkázanosti, v zmysle Prílohy č. 3, zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. V čase podpísania
kúpnej zmluvy bola poručiteľka vo veľmi zlom zdravotnom stave, bez schopnosti pohnúť sa z lôžka, a
preto podľa mienky žalobkyne predstavovala ľahkú obeť na uskutočnenie nepoctivého zámeru, akým
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez poskytnutia akejkoľvek protihodnoty. Žalovaný mal
predložiť poručiteľke kúpnu zmluvu s bankovým účtom, ktorý podľa všetkého nebol jej, v dôsledku čoho
poručiteľka previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného bez akéhokoľvek protiplnenia.
Zároveň, podľa článku XI., bodu 11.3 kúpnej zmluvy, mala poručiteľka súčasne s kúpnou zmluvou
uzatvoriť darovaciu zmluvu s treťou osobou, ktorej predmetom bol dar peňažných prostriedkov získaných
z predaja bytu tretej osobe, pričom poručiteľka sa mala zaviazať odovzdať jeden exemplár darovacej
zmluvy žalovanému. Predmetný záväzok bol podľa žalobkyne veľmi neštandardný, nezodpovedal
poctivému zámeru žalovaného a potvrdzoval jeho úmysel nezaplatiť poručiteľke kúpnu cenu bytu, čo
malo byť zhojené ustanoveniami bodov 7.3 a 11.3 kúpnej zmluvy. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie
o existencii hrubého nepomeru medzi plneniami strán kúpnej zmluvy, nakoľko poručiteľka previedla
na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez akéhokoľvek protiplnenia, keďže žalovaný nemal
úmysel uhradiť za prevod vlastníckeho práva kúpnu cenu. Tieto okolnosti mali za následok rozpor kúpnej
zmluvy s dobrými mravmi, a preto žalobkyňa považovala kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny
úkon.

4. Žalobkyňa spolu s podanou žalobou žiadala aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť neprevádzať, nezaťažovať a iným spôsobom nenakladať
s bytom až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila tým, že existuje riziko, že žalovaný by ako vlastník bytu na základe neplatnej
kúpnej zmluvy, mohol s nehnuteľnosťou nakladať, previesť ju na tretiu osobu alebo zaťažiť, a tak ohroziť
vlastnícke právo žalobkyne.

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s
priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Považoval za osvedčenú
existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko žalobkyňa sa žalobou vo veci samej
domáhala určenia, že poručiteľka bola v čase smrti výlučným vlastníkom bytu, ktorý mala žalobkyňa
nadobudnúť na základe vlastnoručného závetu poručiteľky zo dňa 08.12.2010. Vzhľadom na to, že v
dedičskom konaní po poručiteľke sa dozvedela, že táto ešte počas života previedla vlastnícke právo
k bytu na žalovaného, na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2015, a to takým
spôsobom, že žalovaný, zneužijúc tieseň, zdravotnú a sociálnu situáciu poručiteľky získal vlastnícke
právo k bytu bez akéhokoľvek protiplnenia, predstavovala kúpna zmluva zo dňa 25.05.2015 zdanlivý
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Žalovaný
bol pritom podľa výpisu z LV č. XXXX, pre okres Bratislava III, obec BA - mestská časť Nové
Mesto, katastrálne územie N. V., zapísaný ako výlučný vlastník bytu. Žalobkyňa však v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia ničím a nijako neosvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému. Obava žalobkyne, že žalovaný by
mohol s nehnuteľnosťou nakladať, najmä ju previesť na tretiu osobu alebo ju zaťažiť, a tým ohroziť
vlastnícke právo žalobkyne, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, za situácie,
keď žalobkyňa neopísala žiadne konkrétne konanie žalovaného nasvedčujúce tomu, že by v tomto
smere podnikal konkrétne kroky. Súd prvej inštancie dal žalobkyni do pozornosti, že podľa zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len
„katastrálny zákon“) môže dať zapísať informatívnu poznámku o začatí súdneho konania, ako aj o tom,
že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

6. So zreteľom na tieto skutočnosti a s poukazom na § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 329
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd prvej inštancie návrh
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s tým, že o práve na náhradu trov konania
spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne až v súvislosti s rozhodnutím
vo veci samej.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a
žiadala, aby ho odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil a neodkladné opatrenie v požadovanom
znení nariadil, keď jeho nesprávnosť odôvodňovala s poukazom na § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p.
Nesúhlasila s tým, že na nariadenie neodkladného opatrenia bola povinná uviesť konkrétne konanie



žalovaného, ktoré by nasvedčovalo jeho úmyslu nakladať s nehnuteľnosťou, a tým ohroziť jej vlastnícke
právo. Úmysel, ako vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je najmä pri neodkladných
opatreniach preukázateľný iba s nepomernými ťažkosťami, vo výnimočných prípadoch a rozpoznateľný
väčšinou až v štádiu, keď tomuto úkonu už nemožno zabrániť, nakoľko jeho účinky už nastali. Keďže
efektívnosť neodkladného opatrenia je podmienená jeho včasnosťou, žalobkyňa považovala nutnosť
preukazovania úmyslu žalovaného, resp. jeho konkrétneho konania, za procesnú povinnosť, ktorú
z objektívnych dôvodov nie je spôsobilá splniť. Podľa mienky žalobkyne, ak má byť ochrana pred
nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou prostredníctvom neodkladného opatrenia účinná, nemožno
vyčkávať na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného. V prípade ochrany vlastníckeho práva vyplýva
totiž potreba dočasnej úpravy pomerov už z potreby zachovania stavu existujúceho v čase uplatnenia
práva žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej, tak ako to vyplývalo zo súdnych
rozhodnutí, ktorých odôvodnenie v odvolaní citovala.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

17. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom na
skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuviedla také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení, keď neosvedčila zákonné



podmienky pre jeho nariadenie, najmä potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami
sporu.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 C.s.p.) odvolací súd udáva, že
pokiaľ žalobkyňa v podanom návrhu odôvodňovala potrebu dočasnej a neodkladnej úpravy pomerov
tým, že v prípade, ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k bytu na inú osobu stane sa bez nariadenia
neodkladného opatrenia jej právo domáhať sa vlastníctva k bytu sťažené, rovnako nezistil žiadne dôvody
na žiadanú úpravu pomerov strán sporu. Žalobkyňa totiž nielenže neuviedla, ale ani nepredložila žiaden
dôkaz osvedčujúci, žeby žalovaný vykonával, resp. zamýšľal vykonať akékoľvek faktické alebo právne
úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Iba samotné konštatovanie žalobkyne o
obave z predaja bytu v hypotetickej rovine nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd zakázal žalovanému ako vlastníkovi bytu disponovať s predmetom vlastníctva. Za absencie takého
dôkazu by obmedzenie dispozície s vlastníckym právom žalovaného bolo neprimerané a nad rámec
zákonom stanovených podmienok, čo by malo za následok porušenie základného práva garantovaného
Ústavou Slovenskej republiky a následne právnymi normami.

19. Pokiaľ žalobkyňa namietala nemožnosť objektívneho preukázania úmyslu žalovaného nakladať
s nehnuteľnosťou, odvolací súd udáva, že hoci úmysel vyjadruje vnútorný psychický vzťah osoby
(v danom prípade žalovaného) k určitému právnemu následku, tento je možné rozpoznať práve v
jednotlivých postupných krokoch, z ktorých by bolo možné vyvodiť vôľu osoby (žalovaného) uskutočniť
faktické a/alebo právne úkony majúce za následok zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa
však neosvedčila existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné vôbec zistiť akúkoľvek vôľu
žalovaného disponovať s nehnuteľnosťou.

20. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu, možno uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia stanovené v § 325 ods. 1 C.s.p. Skutočnosti ňou
uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých
založil svoje zamietavé rozhodnutie, z dôvodu ktorého odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalobkyňa sa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na
náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1318201286)