Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/240/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201286 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318201286.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. B. F., F. XX/X/X/XX, P.- XXXX, M.Ň., T. T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou SOWA s.r.o., IČO: 50 720 422, Beblavého 8, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. C. K., B. X, A., o určenie vlastníckeho práva, a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.03.2018, č.k. 45C/24/2018-38, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.03.2018, č.k. 45C/24/2018-38, zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.02.2018 domáhala určenia, že RNDr. R. Š.M., narodená XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „poručiteľka“), naposledy bytom T. XX, A. - N. V., bola v čase smrti výlučným vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, na Y. XX, A., na parcele registra „C”, č. XXXXX/X a č. XXXXX/X, okres Bratislava III, obec BA - mestská časť Nové Mesto, katastrálne územie N. V., zapísaného na LV č. XXXX a prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (ďalej len „byt“ alebo „nehnuteľnosť“) dôvodiac tým, že na základe vlastnoručného závetu poručiteľky zo dňa 08.12.2010 mala byť výlučným dedičom predmetného bytu; závet bol registrovaný v zbierke vyhlásených závetov v Notárskom centrálnom registri závetov pod sp. zn. XXXX/XXXX. 3. Počas dedičského konania po poručiteľke, ktorá nezanechala žiadnych zákonných dedičov, žalobkyňa zistila, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalovaný, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2015, uzatvorenej medzi poručiteľkou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim. V zmysle článku VII. kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu vo výške 75.000 eur, ktorá mala byť zložená do notárskej úschovy na notárskom úrade JUDr. V. W. a po predložení listu vlastníctva spolu s právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, potvrdzujúceho vklad vlastníckeho práva k bytu, poukázaná na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Československej obchodnej banke a.s. V prípade nepredloženia požadovaných dokladov do 30.06.2015, mala byť kúpna cena vrátená kupujúcemu. Zmluvné strany sa v zmysle článku VII., bodu 7.3. kúpnej zmluvy dohodli, že žalovaný ako kupujúci nenesie žiadnu zodpovednosť za správnosť určenia bankového účtu, na ktorý mala byť poukázaná kúpna cena, pričom jej zaplatením mal zaniknúť nárok predávajúcej na kúpnu cenu. Súdna komisárka JUDr. Z. J. nezistila ku dňu smrti poručiteľky existenciu žiadnych bankových účtov, ani inú formu majetku poručiteľky v Československej obchodnej banke a.s., t.j. ani existenciu bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý mala byť prevedená kúpna cena bytu, nakoľko poručiteľka bola vlastníčkou len depozitného účtu, s finančným zostatkom vo výške 2.272,80 eura ku dňu smrti. Poručiteľka sa počnúc od apríla 2013 nachádzala v F. B. P., nakoľko bola bezvládna a odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, so stupňom odkázanosti VI., ktorý je najvyšším možným stupňom odkázanosti, v zmysle Prílohy č. 3, zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. V čase podpísania kúpnej zmluvy bola poručiteľka vo veľmi zlom zdravotnom stave, bez schopnosti pohnúť sa z lôžka, a preto podľa mienky žalobkyne predstavovala ľahkú obeť na uskutočnenie nepoctivého zámeru, akým bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez poskytnutia akejkoľvek protihodnoty. Žalovaný mal predložiť poručiteľke kúpnu zmluvu s bankovým účtom, ktorý podľa všetkého nebol jej, v dôsledku čoho poručiteľka previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaného bez akéhokoľvek protiplnenia. Zároveň, podľa článku XI., bodu 11.3 kúpnej zmluvy, mala poručiteľka súčasne s kúpnou zmluvou uzatvoriť darovaciu zmluvu s treťou osobou, ktorej predmetom bol dar peňažných prostriedkov získaných z predaja bytu tretej osobe, pričom poručiteľka sa mala zaviazať odovzdať jeden exemplár darovacej zmluvy žalovanému. Predmetný záväzok bol podľa žalobkyne veľmi neštandardný, nezodpovedal poctivému zámeru žalovaného a potvrdzoval jeho úmysel nezaplatiť poručiteľke kúpnu cenu bytu, čo malo byť zhojené ustanoveniami bodov 7.3 a 11.3 kúpnej zmluvy. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie o existencii hrubého nepomeru medzi plneniami strán kúpnej zmluvy, nakoľko poručiteľka previedla na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez akéhokoľvek protiplnenia, keďže žalovaný nemal úmysel uhradiť za prevod vlastníckeho práva kúpnu cenu. Tieto okolnosti mali za následok rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi, a preto žalobkyňa považovala kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. 4. Žalobkyňa spolu s podanou žalobou žiadala aj o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť neprevádzať, nezaťažovať a iným spôsobom nenakladať s bytom až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že existuje riziko, že žalovaný by ako vlastník bytu na základe neplatnej kúpnej zmluvy, mohol s nehnuteľnosťou nakladať, previesť ju na tretiu osobu alebo zaťažiť, a tak ohroziť vlastnícke právo žalobkyne. 5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Považoval za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáhala určenia, že poručiteľka bola v čase smrti výlučným vlastníkom bytu, ktorý mala žalobkyňa nadobudnúť na základe vlastnoručného závetu poručiteľky zo dňa 08.12.2010. Vzhľadom na to, že v dedičskom konaní po poručiteľke sa dozvedela, že táto ešte počas života previedla vlastnícke právo k bytu na žalovaného, na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2015, a to takým spôsobom, že žalovaný, zneužijúc tieseň, zdravotnú a sociálnu situáciu poručiteľky získal vlastnícke právo k bytu bez akéhokoľvek protiplnenia, predstavovala kúpna zmluva zo dňa 25.05.2015 zdanlivý právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Žalovaný bol pritom podľa výpisu z LV č. XXXX, pre okres Bratislava III, obec BA - mestská časť Nové Mesto, katastrálne územie N. V., zapísaný ako výlučný vlastník bytu. Žalobkyňa však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím a nijako neosvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému. Obava žalobkyne, že žalovaný by mohol s nehnuteľnosťou nakladať, najmä ju previesť na tretiu osobu alebo ju zaťažiť, a tým ohroziť vlastnícke právo žalobkyne, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, za situácie, keď žalobkyňa neopísala žiadne konkrétne konanie žalovaného nasvedčujúce tomu, že by v tomto smere podnikal konkrétne kroky. Súd prvej inštancie dal žalobkyni do pozornosti, že podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) môže dať zapísať informatívnu poznámku o začatí súdneho konania, ako aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. 6. So zreteľom na tieto skutočnosti a s poukazom na § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 329 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s tým, že o práve na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. 7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby ho odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil a neodkladné opatrenie v požadovanom znení nariadil, keď jeho nesprávnosť odôvodňovala s poukazom na § 365 ods. 1, písm. h) C.s.p. Nesúhlasila s tým, že na nariadenie neodkladného opatrenia bola povinná uviesť konkrétne konanie žalovaného, ktoré by nasvedčovalo jeho úmyslu nakladať s nehnuteľnosťou, a tým ohroziť jej vlastnícke právo. Úmysel, ako vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je najmä pri neodkladných opatreniach preukázateľný iba s nepomernými ťažkosťami, vo výnimočných prípadoch a rozpoznateľný väčšinou až v štádiu, keď tomuto úkonu už nemožno zabrániť, nakoľko jeho účinky už nastali. Keďže efektívnosť neodkladného opatrenia je podmienená jeho včasnosťou, žalobkyňa považovala nutnosť preukazovania úmyslu žalovaného, resp. jeho konkrétneho konania, za procesnú povinnosť, ktorú z objektívnych dôvodov nie je spôsobilá splniť. Podľa mienky žalobkyne, ak má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou prostredníctvom neodkladného opatrenia účinná, nemožno vyčkávať na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného. V prípade ochrany vlastníckeho práva vyplýva totiž potreba dočasnej úpravy pomerov už z potreby zachovania stavu existujúceho v čase uplatnenia práva žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej, tak ako to vyplývalo zo súdnych rozhodnutí, ktorých odôvodnenie v odvolaní citovala. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 9. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 17. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neuviedla také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení, keď neosvedčila zákonné podmienky pre jeho nariadenie, najmä potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 C.s.p.) odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobkyňa v podanom návrhu odôvodňovala potrebu dočasnej a neodkladnej úpravy pomerov tým, že v prípade, ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k bytu na inú osobu stane sa bez nariadenia neodkladného opatrenia jej právo domáhať sa vlastníctva k bytu sťažené, rovnako nezistil žiadne dôvody na žiadanú úpravu pomerov strán sporu. Žalobkyňa totiž nielenže neuviedla, ale ani nepredložila žiaden dôkaz osvedčujúci, žeby žalovaný vykonával, resp. zamýšľal vykonať akékoľvek faktické alebo právne úkony smerujúce k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Iba samotné konštatovanie žalobkyne o obave z predaja bytu v hypotetickej rovine nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému ako vlastníkovi bytu disponovať s predmetom vlastníctva. Za absencie takého dôkazu by obmedzenie dispozície s vlastníckym právom žalovaného bolo neprimerané a nad rámec zákonom stanovených podmienok, čo by malo za následok porušenie základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a následne právnymi normami. 19. Pokiaľ žalobkyňa namietala nemožnosť objektívneho preukázania úmyslu žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou, odvolací súd udáva, že hoci úmysel vyjadruje vnútorný psychický vzťah osoby (v danom prípade žalovaného) k určitému právnemu následku, tento je možné rozpoznať práve v jednotlivých postupných krokoch, z ktorých by bolo možné vyvodiť vôľu osoby (žalovaného) uskutočniť faktické a/alebo právne úkony majúce za následok zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti. Žalobkyňa však neosvedčila existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo možné vôbec zistiť akúkoľvek vôľu žalovaného disponovať s nehnuteľnosťou. 20. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, možno uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia stanovené v § 325 ods. 1 C.s.p. Skutočnosti ňou uvádzané v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje zamietavé rozhodnutie, z dôvodu ktorého odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 21. Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).