Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/115/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202038 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202038.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté deti: K. Ž., R. A. XX.XX.XXXX, K. S. Ž., R. A. XX.XX.XXXX O. E. Ž., R. A. XX.XX.XXXX, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec - X.. K. Ž.E., R. A. XX.X.XXXX, T. D. A. XXX/XX, W., štátny občan SR, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava , IČO: 36 865 192 a matka - X.. R. Ž., R. A. XX.X.XXXX, T. D. I. XXXX/XX, D., štátna občianka SR, zastúpená Advokátskou kanceláriou FARDOU PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, Šaľa vo veci návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. apríla 2018, č.k. 39P/83/2018 - 81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. apríla 2018, č.k. 39P/83/2018 - 81, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. apríla 2018, č.k. 39P/83/2018 - 81, m e n í t a k , ž e d o p ĺ ň a VI. výrok uznesenia: „Po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 8P/238/2016 -184 zo dňa 07.09.2017 vo výroku o zverení a vo výroku o výživnom na maloletú K. Ž., R. A. XX.XX.XXXX a na maloletého S. Ž., R. A. XX.XX.XXXX.“ o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 23.04.2018, č.k. 39P/83/2018 - 81, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do rozhodnutia o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 39P 83/2018, dočasne zveril maloleté deti a to K. Ž., R. A. XX.XX.XXXX O. K. S. Ž., R. A.Ň. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. Ž.j sumou 120,-€ mesačne, na výživu maloletého S. Ž. sumou 80,-€ mesačne, počnúc dňom tohto rozhodnutia, ktorú je matka povinná zasielať k rukám otca vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred. Druhým výrokom súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do rozhodnutia o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 39P/83/2018, upravil styk otca s K. E. Ž., R. A. XX.X.XXXX tak, že otec má právo sa stretávať s maloletou každý párny víkend v kalendárnom roku vždy od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., a to vždy tak, že v stanovené dni a hodiny si otec maloletú vždy vyzdvihne a vráti späť matke v mieste jej bydliska a matka je povinná pravidelne mesačne ku koncu každého kalendárneho mesiaca informovať otca o maloletej E. zaslaním správy o maloletej na otcovu emailovú adresu: [email protected], a to o zdravotnom stave maloletej, o absolvovaných a plánovaných vyšetreniach o ich výsledkoch a predpísaných liekoch a zdravotníckych pomôckach, o predškolských a iných zariadeniach, ktoré maloletá E. navštevuje. Matka je povinná maloletú E. Ž. na styk s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 22.3.2018 žiadal otec maloletých detí o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči všetkým trom maloletým deťom, pričom súčasťou návrhu bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloleté deti: K. Ž., R. A. XX.XX.XXXX a maloletého S. Ž., R. A. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného na obe deti v sume po 150,- € mesačne, upraviť styk otcovi s maloletou E. Ž., nielen v priebehu kalendárnych týždňov, ale aj počas sviatkov, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, zároveň žiadal matke uložiť povinnosť pravidelne informovať otca o maloletej E. a to pravidelne vždy ku koncu každého mesiaca prostredníctvom emailu. Svoj návrh odôvodnil tým, že napriek rozsudku o rozvode manželstva a zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, u maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, keď dve maloleté deti má otec fakticky sám vo svojej osobnej starostlivosti a to maloletú K. aj keď je zverená do osobnej starostlivosti matke, keď napriek citovanému rozsudku sa dňa 08.01.2018 presťahovala k otcovi do rodinného domu v Rohožníku, kde žije dodnes. Uvedenú skutočnosť oznámila aj matke. Dôvodom podľa maloletej bolo psychické vydieranie matkou, absencia pocitu úprimnej lásky, nerešpektovanie a nechápanie potrieb maloletej K. zo strany matky, obťažujúce správanie a neustále ponižovanie zo strany partnera matky a v neposlednom rade aj neúctivé správanie matky k jej otcovi a bránenie v styku otca s ňou a maloletou E.. Psychický stav maloletej K. sa po rozvode zhoršoval, čo si mali všimnúť aj učiteľky v škole, spolužiaci, priatelia, matka maloletú psychicky údajne vydierala. Maloletá mala problémy aj s partnerom matky, ktorý maloletú údajne stále ponižoval otváral jej údajne aj dvere na toalete, kde s ňou začal komunikovať, čo ju psychicky veľmi zaťažovalo. Z obsahu návrhu tiež vyplynulo, že maloletý S. nechcel žiť v spoločnej domácnosti s matkou, napriek tomu, že bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko matka sa mu nevenovala, opakovane dávala prednosť svojmu partnerovi pred ním, z čoho bol sklamaný. Matka v prítomnosti maloletého otca očierňovala. Po návrate k otcovi, otec musel vyhľadať s maloletým pomoc odborníka pre jeho sústavnú bolesť žalúdka. V lete r. 2017 matka nasilu proti vôli maloletého odviezla maloletého S. k starým rodičom, preto volal otcovi a zdôveril sa, že si chce siahnuť na život, čo otec oznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Maloletá odmieta striedavú osobnú starostlivosť a chce žiť s otcom. Čo sa týkalo maloletej E., matka odmietala otcovi styk s dcérou bez akýchkoľvek relevantných dôvodov a taktiež odmietala informovať otca o podstatných veciach maloletej, pričom maloletá má narušený vývin reči a vyžaduje odborné vedenie na špecializovanom pracovisku, nakoľko maloletá do dnešného dňa riadne nekomunikuje a takmer vôbec nerozpráva. 3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s návrhom otca, s obsahom spisového materiálu a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/238/2016 -184 zo dňa 07.09.2017 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti K. O. E. na základe rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec sa zaviazal platením výživného na maloleté deti sumami po 300,- € mesačne, styk otca s maloletou K. sa neupravil, ale upravil styk s maloletou E.. Zároveň sa rodičia dohodli na zverení maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaviazal platením výživného na maloletého v sume 100,- € mesačne / č.l. 38-39/. 4. Z čestného prehlásenia maloletej K. Ž., súd prvej inštnacie zistil, že maloletá vyslovila prianie zostať v osobnej starostlivosti otca / č.l. 17/, a čestné prehlásenie maloletého S. Ž., ktorý prehlásil, že chce žiť s otcom /č.l. 18/. 5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Malacky súd prvej inštancie zistil, že na úrad sa dostavil otec, ktorý oznámil veľké nezhody s matkou maloletých detí, následne aj súčinnosť polície, pričom uviedol, že napriek uzneseniu maloletý S. žil u svojho otca. Počas telefonátu s maloletým synom keď bol u matky, údajne maloletý uviedol, že ho matka násilne prinútila odísť k starým rodičom tým, že ho zbila a nasilu ho dotiahla do auta, pričom maloletý sa deda bojí. / č.l. 42/. Maloletý tiež uviedol, že matka mu uviedla, že ho otec neľúbi, čo maloletý zle znášal a povedal, že si ublíži / č.l. 42/. 6. Z písomnej správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava súd prvej inštancie zistil, že bolo vykonané opakované šetrenie v rodine matky, kde bola prítomná matka a maloletá dcéra E.. Bolo zistené, že maloletá má k dispozícii samostatnú veľkú izbu vybavenú hračkami, pekný vzťah medzi matkou a dcérou, maloletá sa cítila šťastná, maloletá matku rešpektuje. Úrad konštatoval, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené všetky podmienky pre svoj zdravý vývoj /86-87/. 7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že musí vždy vziať do úvahy, že prijatie navrhovaného neodkladného opatrenia súdom v konaní starostlivosti o maloletých si vyžaduje nielen bezodkladná úprava pomerov na strane účastníkov konania, ale predovšetkým samotný záujem maloletého dieťaťa na jeho nariadení. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť neodkladné opatrenie , ktorým by sa zbytočne nevhodne a dokonca nezvratné zasahovalo do práv účastníkov konania. 8. Na základe zistených skutkových a právnych dôvodov a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, čiastočne návrhu vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol ako nedôvodný. Súd prvej inštancie zistil, že naposledy rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/238/2016 -184 zo dňa 7.9.2017 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti K. O. E. na základe rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec sa zaviazal platením výživného na maloleté deti sumami po 300,-€ mesačne, styk otca s maloletou K. sa neupravil, ale upravil styk s maloletou E.. Zároveň sa rodičia dohodli na zverení maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaviazal platením výživného na maloletého v sume 100,- € mesačne. Súd prvej inštancie zistil, že od posledného rozsudku došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, keď maloletá K. bola zverená do osobnej starostlivosti matke sa napriek citovanému rozsudku dňa 08.01.2018 presťahovala k otcovi do rodinného domu v Rohožníku, kde žije dodnes. Uvedenú skutočnosť oznámila aj matke. Dôvodom podľa maloletej bolo psychické vydieranie matkou, absencia pocitu úprimnej lásky, nerešpektovanie a nechápanie potrieb maloletej K. zo strany matky, obťažujúce správanie a neustále ponižovanie zo strany partnera matky, a v neposlednom rade aj neúctivé správanie matky k jej otcovi a bránenie v styku otca s ňou a maloletou E.. Psychický stav maloletej K. sa po rozvode zhoršoval, čo si všimli aj učiteľky v škole, spolužiaci, priatelia, matka maloletú psychicky vydierala. Maloletá mala problémy aj s partnerom matky, ktorý maloletú stále ponižoval, čo ju psychicky veľmi zaťažovalo. Čo sa týkalo maloletého S., nechcel žiť v spoločnej domácnosti s matkou, nakoľko matka sa mu nevenovala, opakovane dávala prednosť svojmu partnerovi pred ním, z čoho bol sklamaný. Matka v prítomnosti maloletého otca očierňovala. Po návrate k otcovi, otec musel vyhľadať s maloletým pomoc odborníka pre jeho sústavnú bolesť žalúdka . V lete v roku 2017 matka nasilu proti vôli maloletého odviezla maloletého S. k starým rodičom, preto volal otcovi a zdôveril sa mu, čo otec oznámil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Maloletá odmieta striedavú osobnú starostlivosť a chce žiť s otcom. Čo sa týkalo maloletej E., matka odmieta otcovi styk s dcérou bez akýchkoľvek relevantných dôvodov a taktiež odmieta informovať otca o podstatných veciach maloletej, pričom maloletá má narušený vývin reči a vyžaduje odborné vedenie na špecializovanom pracovisku, nakoľko maloletá do dnešného dňa riadne nekomunikuje a takmer vôbec nerozpráva. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daná naliehavosť na nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko deti zverené do osobnej starostlivosti matke s ňou nežijú v spoločnej domácnosti, okrem maloletej E., a osobnú starostlivosť maloletých detí zabezpečuje otec. Preto súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matke zároveň určil vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti v rozsahu, ktorý slúži len uspokojovanie najzákladnejších potrieb maloletých detí a vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný. S definitívnou platnosťou o výživnom súd rozhodne po dôkladnom dokazovaní v merite veci. Čo sa týkalo úpravy styku otca s maloletou E., súd vzhľadom k tomu, že sa rodičia nevedia dohodnúť ani v tejto otázke, matka údajne bráni otcovi v styku s dcérou, súd rozhodol o úprave styku tak, ako je uvedené, nakoľko dospel k záveru, že je v záujme maloletej a vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko s definitívnou platnosťou rozhodne aj o úprave styku v samotnom merite veci. Keďže súd prvej inštancie zistil, že matka údajne neinformuje otca o maloletej E., súd rozhodol aj o uložení tejto povinnosti matke. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadené neodkladné opatrenie je v záujme maloletých detí. 9. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, pričom poukázala na to, že k záveru o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie najmä kvôli tomu, že návrh otca obsahuje množstvo účelových, skresľujúcich a vyfabulovanvch tvrdení nezakladajúcich sa na pravde, ktoré sa prevažne opierajú iba o tendenčné čestné prehlásenia maloletých detí K. O. S.. Najmä čestné prehlásenia detí sú absolútne vykonštruované dôkazy, pretože obsahujú skresľujúci a vo veľkej miere nepravdivý opis rôznych skutočností a matka má dôvodné podozrenie, že tieto prehlásenia nepísali samotné deti, ale tretia osoba a pokiaľ by ich deti aj skutočne napísali, spravili tak iba pod obrovským manipulatívnym vplyvom otca. Matka ďalej v texte odvolania poukazuje najmä na vyjadrenia špecializovaných psychológov a pedagógov, z ktorých okrem iného vyplýva, že aktuálny postoj maloletých K. O. S. tkvie v negatívnom vplyve a manipulátorstva otca a jeho rodiny. Na rozdiel od otca maloletých, pritom matka celé svoje podanie a skutočnosti v ňom uvádzané opiera práve o takéto relevantné dôkazy v podobe mnohých odborných vyjadrení. Z uvedených dôvodov matka s napadnutým uznesením absolútne nesúhlasí, pričom v nasledujúcich častiach tohto odvolania matka postupne vyvracia najzávažnejšie fabulácie uvedené v otcovom návrhu, resp. prehláseniach detí, na základe ktorých súd nariadil neodkladné opatrenie. Matka v rámci odvolania uviedla, že má dôvodné obavy, že aktuálne správanie maloletej K. a rapídna zmena v postoji k vlastnej matke sú výsledkom negatívnej manipulácie zo strany otca maloletých a jeho blízkej rodiny. Je totiž len ťažko pochopiteľné, ako by mohla maloletá K. sama od seba, bez vonkajšieho vplyvu otca a jeho rodiny, takým výrazne negatívnym spôsobom zmeniť svoje správanie vo vzťahu k matke, a to v priebehu len niekoľkých mesiacov. Počas rozvodového konania rodičov a následne aj po rozvode, kedy bola zverená do osobnej starostlivosti matky, bola maloletá K. šťastná a spokojná, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, bola doslova nadšená s výsledkom rozvodového konania a to najmä z dôvodu, že v minulosti mala v dôsledku správania otca psychické problémy, kvôli ktorým sama od seba navštevovala psychológa. V období, po odsťahovaní sa so spoločnej domácnosti rodičov v roku 2016 a následne aj v roku 2017, kedy maloletá bývala v spoločnej domácnosti s matkou, súrodencami a matkiným partnerom, sa maloletej K. konečne uľavilo, že žije v harmonickej domácnosti, bez psychického trápenia a ponižovania zo strany jej otca, v dôsledku ktorého bola veľmi často zúfalá a musela vyhľadať odbornú pomoc psychológa. Tieto skutočnosti potvrdila aj samotná K. v čestnom vyhlásení zo dňa 25.09.2016, ktoré spísala pre účely rozvodového konania rodičov, a ktoré matka prikladá k tomuto podaniu za účelom preukázania výraznej zmeny v postoji maloletej K., a najmä účelovosti aktuálneho čestného prehlásenia K.. Okrem toho matka disponuje množstvom fotografií (viď CD s fotografiami zo spoločných dovoleniek, ktoré matka súdu doručí poštou, keďže samotné odvolanie podáva elektronicky) z rôznych dovoleniek z obdobia, keď maloletá K. žila s matkou a jej novým partnerom, ktoré preukazujú aká bola v tom období šťastná, a teda zároveň preukazujú aj účelovosť a nepravdivosť aktuálneho čestného prehlásenia K., priloženého k otcovmu návrhu, v ktorom maloletá K. účelovo klame, prekrúca fakty, popisuje údajné psychické vydieranie, nerešpektovanie, ponižovanie a dokonca obťažovanie jej osoby v domácnosti matky. Je evidentné, že ide o tendenčné výmysly, ktoré sú výsledkom negatívneho vplyvu otca na maloletú (viď nižšie). Pre porovnanie matka tiež prikladá prepis SMS správ maloletej K. z obdobia konca roku 2017, ktoré sú plné láskavých a milujúcich slov K. na adresu matky. Zároveň matka predkladá súdu aj Vyjadrenie CPPPaP- psychologičky PhDr. Viery Ritomskej zo dňa 15.05.2018, ktoré jasne deklaruje, že „závažné zmeny v postojoch, vzťahoch k matke u oboch dospievajúcich detí, ktoré s ňou mali v minulosti dobrý vzťah, sa z nášho pohľadu nedajú jednoducho, nekriticky pripísať na účet matky, ale treba zvážiť všetky podstatné okolnosti vyplývajúce priamo alebo nepriamo na deti v rodinnom systéme.“ Táto správa teda potvrdzuje, že aktuálny postoj jednak K. ale aj S. je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom manipulácie zo strany tretích osôb - v tomto prípade najmä otca a jeho blízkej rodiny. Okrem toho zo správy taktiež vyplýva, že v minulosti K. sama navštevovala psychológa pre problémy v rodine a rovnako z nej vyplýva veľmi blízky a vrúcny vzťah K. s matkou (naopak, o otcovi sa vyjadrovala výrazne kriticky). Matka v rámci odvolania zdôraznila, že otcove negatívne správanie vo vzťahu k maloletej Martine (ktoré popisuje aj v priloženom čestnom vyhlásení zo dňa 25.06.2016) v spojení s nátlakom rodičov otca počas rozvodového konania (neustále vyčítali Martine, že je zradkyňa, keď žije s matkou a nie otcom), vyústili dokonca až do takého zúfalstva maloletej Martiny, že žiadala matku, „aby napísala závet, že ak by sa matke niečo stalo, chcela byť zverená matkinmu priateľovi a nie otcovi“. Napriek tomu, že matka Martine v žiadnom prípade neodopierala Martine styk s otcom, sama Martina s otcom odmietala komunikovať a navštevovať ho a to všetko jednak kvôli tomu, ako sa správal k nej a jednak kvôli tomu, ako sa počas rozvodového konania snažil účelovo očierňovať matku pre dosiahnutie svojich cieľov. Po rozvode manželstva sa otec maloletej Martine začal doslova vnucovať, čakával ju pred školou, vozil ju na spoločné obedy, večere a kupoval jej doslova všetko, čo chcela. Matka sa dôvodne domnieva, že sa otec takýmto spôsobom snažil „kúpiť“ Martininu priazeň, čo sa mu v konečnom dôsledku aj podarilo. Samozrejme by na tom nebolo nič zlé, keďže matka si uvedomuje dôležitosť role otca v živote maloletých detí, avšak postupom času maloletá Martina začala byť voči matke a jej partnerovi doslova agresívna, drzá, manipulatívna, klamala a zrazu jej začalo vadiť všetko, čo sa udialo v domácnosti matky. Dokonca jej začala prekážať aj samotná sestra Ema, na ktorú začala byť doslova alergická. Z jedného stretnutia s otcom sa Martina dokonca vrátila taká opitá, že po návrate domov zvracala celú noc. Takáto obrovská a náhla zmena v správaní a konaní maloletej Martiny bola pre matku šokujúca a okrem bolesti, ktorú jej maloletá svojim správaním začala spôsobovať, cítila zarážajúce znepokojenie z takéhoto stavu, keďže bolo evidentné, že Martinine správanie pramení v negatívnom vplyve otca, ktorý Martinu zmanipuloval a poštval voči matke. Vzhľadom na vek maloletej Martiny (pubertálny/postpubertálny) je samozrejmé, že jej samotnej lichotí a imponuje benevolencia otca, keď jej neustále kupuje rôzne veci, ktoré si vyžiada, dovolí jej fajčiť a piť alkohol v jeho prítomnosti, a z jej pohľadu je preto pochopiteľné, že sa presťahovala k otcovi, kde má vyslovene voľný režim bez určujúcich a výchovných hraníc. Na druhej strane je nevyhnutné uviesť, že takáto forma výchovy a vplyvu otca je nesmierne nebezpečná a nezodpovedná zo strany otca a je nepochybné, že z objektívneho hľadiska nie je v záujme maloletej K.. Ešte nebezpečnejší fakt je však ten, že otec si zrejme túto nezodpovednosť neuvedomuje. Bezprecedentné zmanipulovanie maloletej K. voči vlastnej matke zo strany otca vyústilo až do takých krajných dôsledkov, že maloletá K. podpísala tendenčné čestné prehlásenie obsahujúce nič iné, iba vykonštruované výmysly, skresľujúce, nepravdivé tvrdenia a prekrútené fabulácie, voči ktorým sa matka ostro ohradzuje, keďže ich jediným cieľom je účelovo očierniť jej osohu, resp. osobu jej partnera a ich spoločnú domácnosť. K najzávažnejším z nich matka uviedla, že dôvodom presťahovania sa K. k otcovi v žiadnom prípade nebolo psychické vydieranie, prípadne obťažujúce a ponižujúce sa správanie k K. zo strany matky a jej partnera. Skutočným dôvodom bolo práve zmanipulovanie K. zo strany otca, ktorý sa neštíti pre dosiahnutie svojho cieľa vystaviť maloletú nebezpečenstvu výchovy formou absolútne voľnej výchovy, kedy otec maloletej všetko dovoľuje a dokonca toleruje aj fajčenie cigariet a užívanie alkoholu, absencia v škole a kruté správanie sa voči matke a jej partnerovi (teraz už manželovi). Matka K. v žiadnom prípade nikdy psychicky nevydierala tak, ako je to popísané v čestnom prehlásení a už vonkoncom sa jej nevyhrážala citáciami, ktoré sú uvedené v čestnom prehlásení. Je nemysliteľné a absurdné, čo i len pomyslieť na smrť vlastného dieťaťa a nie to ešte niečo také vysloviť. Všetky citácie a vyjadrenia maloletej K. v tomto kontexte sú bez výnimky čistými výmyslami a matku nesmieme mrzí, že jej vlastná dcéra sa nechala otcom a jeho rodinou zmanipulovať až do takej miery, že za účelom očiernenia matky neváhala podpísať čestné prehlásenie s takýmito absurdnými výmyslami. Rovnako sú vymyslené aj účelovo skresľujúce fabulácie ohľadom ponižovania, resp. obťažovania K., zo strany partnera matky. Partner matky (dnes už manžel), K. nikdy psychicky neponižoval ani neobťažoval, opäť ide len o snahu bez okolkov očierniť partnera matky. Situáciu spomenutú v čestnom prehlásení, keď partner matky otvoril dvere na WC K., v žiadnom prípade nemožno označiť ako obťažovanie - stalo sa to totiž jediný raz, keď K. nepočula klopanie skrz slúchadiel na ušiach, keď od nej potrebovali niečo súrne. Fakt, že takáto banálna situácia je v návrhu otca označená ako „obťažovanie“ len potvrdzuje účelovosť celého čestného prehlásenia. Matka v rámci odvolania zdôraznila, že negatívny vplyv otca a nepriaznivosť prostredia, v ktorom maloletá K. aktuálne žije, preukazujú aj zhoršené študijné výsledky K.. Matka dodatočne súdu predloží správu z konzervatória, z ktorej bude vyplávať, že študijné výsledky maloletej K. na konzervatóriu sa postupne začali zhoršovať až v období po rozvode, kedy sa maloletá stále viac a viac začala stretávať s otcom a následne potom, ako sa presťahovala k otcovi. Táto správa teda jednoznačne vyvracia účelové a skresľujúce tvrdenia otca v jeho návrhu, podľa ktorého dôvodom zhoršenia školských výsledkov mal byť vplyv matky. Práve naopak, dôvodom zhoršujúcich sa výsledkov maloletej K. bol negatívny vplyv otca a jeho príliš benevolentný (až škodiaci) spôsob výchovy detí. Matka zdôraznila, že v neposlednom rade zmenu v celkovom správaní K. smerom k horšiemu potvrdzuje aj situácia z apríla 2018, keď maloletá na pohrebe svojho starého otca (otca jej matky), na ktorý prišla so sesternicou, keďže s matkou sa odmietla stretnúť, matku ani len nepozdravila, nepodala jej ruku a ani nevyjadrila sústrasť. Je zarážajúce, že maloletá K. úplne odignorovala vlastnú matku v jednej z najťažších chvíľ v živote, keď stratila vlastného otca (čo si všimli aj ostatní blízki rodinní príslušníci), čím dala najavo, že sa z nej vytráca nielen cit k vlastnej matke, ale momentálne u nej absentuje akákoľvek elementárna ľudská slušnosť. Pokiaľ takéto správanie otec K. toleruje a podporuje ju v tom (a očividne tak robí), je nepochybné, že prostredie, v ktorom K. aktuálne žije, je absolútne nevyhovujúce pre maloleté deti, keďže výchova otca na nich zanecháva výrazne negatívne následky, ktoré sa pretavia neskôr do ich vlastných manželstiev a budúcich rodín. Popísané skutočnosti podporené dôkazmi jednoznačne potvrdzujú, že otec má na maloletú K. výrazne negatívny vplyv, zmanipuloval ju a stále manipuluje voči matke, pričom nariadené neodkladné opatrenie o zverení maloletej K. do osobnej starostlivosti otca otvára otcovi ešte väčšie možnosti v pokračovaní deštruovania jednak vzťahu K. k vlastnej matke, a jednak v pokračovaní negatívnych výchovný praktík otca, K. O. S. nenapísali matke ani len správu ku Dňu matiek, pričom pred rokom jej K. pripravila prekvapenie a kúpila kvety, čím sa znovu potvrdzuje negatívny vplyv otca. Matka preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení zrušil v celosti, alternatívne v časti dočasného zverenia maloletej K. do osobnej starostlivosti otca a uloženia povinnosti výživného matke zmenil tak, že maloletú K. dočasne zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, bez určenia výživného. Takúto úpravu matka rovnako navrhuje aj v konaní vo veci samej. Podobne aj v prípade čestného prehlásenia maloletého S. sa matka dôvodne domnieva, že toto prehlásenie bolo spísané treťou osobou a nie samotným S. (otcom alebo jeho rodičmi), jednak preto, že maloletý nie je schopný naformulovať niektoré slovné zvraty obsiahnuté v prehlásení (psychologička Viera Ritomská, ktorá pozná S. 11 rokov, sama potvrdila, že S. nie je mentálne na takej úrovni, aby takto volil slová a dával ich do súvislých viet) a zároveň preto, lebo taktiež obsahuje obrovské množstvo vyfabulovaných, účelových a najmä nepravdivých tvrdení, ktoré matka postupne vyvracia. Matka zdôraznila, že po odchode zo spoločnej domácnosti v roku 2016 v rámci konania o úpravu pomerov k maloletým deťom na čas do rozvodu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého navrhovala zverenie všetkých troch detí do jej osobnej starostlivosti, ktorému návrhu Okresný súd Bratislava III. vyhovel. Napriek tomuto rozhodnutiu však matka po porade s psychologičkou a kolíznym opatrovníkom a na základe prosieb maloletého S. súhlasila s tým, aby býval s otcom v Rohožníku. Bolo to pre matku nesmierne ťažké rozhodnutie, keďže vedela, že prostredie u otca je absolútne nevyhovujúce (čo sa v konečnom dôsledku neskôr aj potvrdilo najmä zhoršenými - až alarmujúcimi školskými výsledkami a dochádzkou S.), no matka nechcela maloletého vytrhnúť z domáceho prostredia, kde mal kamarátov a navštevoval tam základnú školu. Tvrdenia obsiahnuté v návrhu otca a čestnom prehlásení maloletého o tom, že v domácnosti u matky sa mu nikto nevenoval a nepomáhal s úlohami, sa vôbec nezakladajú na pravde. Práve naopak, po návšteve matky dostal lepšie známky a dokonca pochvalu od triednej učiteľky. Napriek tomu, že S. žil v domácnosti u otca, matku, svojich súrodencov a matkinho partnera s radosťou navštevoval, pričom s partnerom matky (terajším manželom), mal spočiatku vytvorený pekný vzťah, o čom svedčia aj priložené fotografie zo spoločných dovoleniek na CD nosiči (vo Francúzsku - Disneyland, jarné prázdniny z roku 2017, v Prahe - viď vyššie). Rovnako ani tvrdenia o očierňovaní otca zo strany matky nie sú pravdivé. Na rozdiel od otca, matka pred deťmi nikdy otca neočierňovala, tak ako to je popísané v návrhu otca a čestnom prehlásení S.. Z priloženého vyjadrenia psychologičky PhDr. Viery Ritomskej zo dňa 15.05.2018, okrem iného tiež vyplýva, že matka dlhoročne prejavovala vysokú zaangažovanosť pri starostlivosti o S. a relatívne dobré vzdelávacie výsledky (aj keď doslova vydreté) boli najmä zásluhou matkinej systematickej práce. A taktiež podobne ako v prípade K., aj u S. psychologička evidovala začiatkom roka 2017 výrazné „prepólovanie postoja, vzťahu k mame, oproti minulosti, čo naznačovalo výrazné vtiahnutie chlapca do konfliktu rodičov“, čo sa dá pripísať manipulácii zo strany otca. Priebeh prázdnin u starých rodičov v Sidónii v ČR, popísaný v čestnom prehlásení S. je taktiež účelovo skreslený a nepravdivý. Starí rodičia (K. O. K. P.) sa totiž o S. príkladne starali a venovali sa mu a taktiež sa mu venovali aj jeho strýko s rodinou a dvoma malými deťmi (viď priložená fotografia z ČR). Stará mama mu dokonca nosievala jedlo do postele, tak ako si to želal, strýko ho učil rúbať drevo a celkovo sa mu snažili vytvoriť pekné zážitkové prázdniny. Napriek ich veľkej snahe a namiesto úcty a vďaky voči príbuzným však maloletý S. telefonoval otcovi a vymýšľal si klamstvá, že ho tam „väznia, týrajú, dedko ho bije a on sa chce zabiť“. Išlo o zjavné účelové a hysterické klamstvá, ktoré sú výsledkom manipulácie maloletého zo strany otca. Otec mu tam niekoľkokrát počas dňa telefonoval, aby ho inštruoval, ako sa má správať a čo má hovoriť a neustále ho podporoval v nenávisti voči svojim starým rodičom. Maloletý totiž dobre vedel, že takýmito vážnymi klamstvami by mohol matke ublížiť, čím sa podľa názoru matky chcel otcovi „zavďačiť“ a vyhovieť ľútostivým argumentom otca („ocko zostal sám, on by sa zabil, keby ho ešte aj S. opustil a odíde k matke!“), ktorými otec maloleté deti zaťahoval do vzťahových problémov s matkou pred a počas rozvodového konania. Podobne ako aj u K., O. B. S. sa pomerne rýchlo prejavil negatívny výchovný vplyv otca, resp. jeho „benevolentných“ výchovných praktík, ktoré sú popísané vyššie. Odkedy totiž začal bývať iba s otcom, jeho školský prospech sa rapídne zhoršil (prepadával z viacerých predmetov), znížila sa jeho školská dochádzka (mával aj do 200 vymeškaných hodín) a taktiež sa zhoršilo aj jeho správanie škole - začal klamať, podvádzať a dostával viacero pokarhaní za správanie (na preukázanie týchto skutočností matka predkladá správu školy o výsledkoch maloletého S. - prospech s dochádzkou). Keďže k tomuto „prepadu“ došlo po odchode matky z domácnosti v Rohožníku, je nepochybné, že jeho príčinou sú otcove výchovné praktiky, keď bez problémov dovolí S. zostať doma namiesto toho, aby išiel do školy, dovolí mu celé dni hrať sa na počítači alebo s mobilom. Čo je však ešte horšie, maloletý S. si prestal vážiť vlastnú matku a starých rodičov, vyjadruje sa o nich vulgárne, pričom vlastný otec ho v tejto nenávisti k vlastnej matke a rodine zo strany matky dokonca podporuje. Takouto deštrukčnou výchovou otca sa maloletý S. stáva stále viac a viac bezcitný, arogantný, chladný a absolútne nezodpovedný, čo je z globálneho výchovného hľadiska samozrejme v absolútnom rozpore so záujmami maloletého. K zmene v správaní sa vnúčat a ich nepochopiteľnom krutom obrate hovorí v čestnom prehlásení aj samotná stará matka K. P. (žiaľ iba ona, keďže starý otec nedávno zomreli). V naznačenom kontexte matka tiež predkladá čestné prehlásenie opatrovateľky - K. D., ktorá v minulosti vypomáhala matke maloletých so starostlivosťou o deti. Z tohto prehlásenia vyplýva, že v minulosti (v čase keď deti žili ešte v spoločnej domácnosti s matkou), sa matka o deti vždy príkladne starala a vždy bola milujúcou matkou, pre ktoré je šťastie svojich detí prvoradou hodnotou. V dôsledku popísaného dlhodobého manipulovania S. a podnecovania jeho nenávisti voči matke zo strany otca, si je matka žiaľ vedomá, že dosiaľ platná úprava pomerov, kedy bol maloletý zverený do jej starostlivosti, za daného stavu neobstojí. Vzhľadom na popísaný negatívny vplyv otca a jeho už prejavené dôsledky u S. je však tiež nepochybné, že maloletý S. nesmie zostať bez intervencie a možnosti zásahu do výchovy zo strany matky. Matka totiž všetky S. (tak ako aj ostatné svoje deti) nesmierne miluje, záleží jej na ňom a jednoznačne sa chce podieľať nielen na jeho výchove, ale aj na smerovaní jeho školských a neskôr pracovných záležitostí. Z týchto dôvodov matka rovnako ako v prípade maloletej K. navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o neodkladnom opatrení zrušil v celosti, prípadne aby v časti dočasného zverenia maloletého S. do osobnej starostlivosti otca a uloženia povinnosti výživného matke zmenil tak, že maloletého S. dočasne zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, bez určenia výživného. Takúto úpravu matka rovnako navrhuje aj v konaní vo veci samej. Matka maloletých rázne odmieta všeobecné, jednostranné a skresľujúce tvrdenia otca maloletých o tom, že mu matka bez relevantných dôvodov odmieta umožniť styk s maloletou E.. Takéto tvrdenia by mali relevanciu iba v prípade, pokiaľ by maloletá E. netrpela špecifickou diagnózou. Maloletá E. má totiž diagnostikovanú poruchu autistického spektra (tzv. PAS), v dôsledku ktorej potrebuje 24 - hodinovú starostlivosť, špeciálne upravené podmienky v domácnosti, stabilitu, harmóniu a pokoj. Maloletá E. nie je schopná prijať akékoľvek zmeny vo svojom okolí, či už ide o zmenu ľudí v jej okolí, hračiek s ktorými sa hráva, ako aj prostredia v ktorom bežne trávi čas. Vzťahy so širším okolím sú pre ňu veľmi komplikované, pričom najbližšou osobou je pre ňu matka, na ktorú je nesmieme nafixovaná, znamená pre ňu doslova akýsi styčný bod - „maják“ bezpečnosti, spokojnosti a pohody. Pokiaľ matka nie je v dosahu, správa sa neštandardne, nevie spracovať nové podnety, jednoducho akékoľvek neznáme resp. nové prostredie bez matky vníma ako skľučujúce a ubližujúce, v takom prostredí prestáva komunikovať a uťahuje sa do seba. Svedčí o tom aj správa z materskej škôlky, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ťažko E. zvláda záťažové situácie a nečakané zmeny (viď nižšie priložená správa zo škôlky). Pre E. sú dokonca silne traumatizujúce zážitky aj úplne bežné záležitosti ako strihanie vlasov, sprchovanie, strihanie nechtov, umývanie zubov, pri ktorých často plače a kričí. Dokonca aj bežnú zubnú preventívnu prehliadku musí absolvovať v lokálnej a niekedy aj celkovej anestéze. Nie je schopná rozoznať nebezpečenstvo a reakcie okolia, to čo zdravé deti robia bežne bez učenia a pomoci, E. sa musí prácne učiť, okolitý svet vníma veľmi špecificky (napr. v tom zmysle, že v miestnosti sa zafixuje vždy len na jeden konkrétny predmet, namiesto celej miestnosti, ktoré ani nevníma). Z uvedených dôvodov je pre E. akákoľvek zmena nepochopiteľná, ťažká a neprijateľná, keďže má svoje určité zaužívané rituály, absencia ktorých vplýva na ňu veľmi zle. Ako príklad možno uviesť, že E. veľmi zle znášala odchod svojej sestry K. z domácnosti, kedy E. približne týždeň odmietala stravu, plakala celé noci, pomočovala sa, nechcela spolupracovať. Práve z tohto dôvodu by bolo pre E. jednoznačne najvhodnejšie, keby sa so svojimi súrodencami stretávala v jej domácom prostredí (teda v domácnosti matky), ktoré dôverne pozná, má tam svoje hračky, priestor na oddych a najmä má pri sebe istotu - matku, ktorá vyrieši každý jej vnútorný problém a vie poučiť ostatných, ako sa k nej majú správať, čo robiť, aby bola E. v pohode a harmónii. Ďalším príkladom potvrdzujúcim neschopnosť maloletej E. prijímať zmeny je situácia z posledných Vianoc, kedy bola maloletá u otca v Rohožníku. Po návrate k matke takmer stále plakala a kričala, dokonca pre matku z nepochopiteľných príčin močila do pohára a následne sa bila päsťami do stehien pričom kričala „zlá E., fuj, zlá E.!“ Matka do dnešného dňa nevie čo sa stalo u otca, avšak očividne táto krátkodobá zmena prostredia znamenala pre E. enormné stresujúce trápenie. Z popísaných skutočností vyplýva hneď viacero záverov. Ten kto nemá pravidelnú každodennú skúsenosť s autistickymi deťmi a navyše nie je autistickému dieťaťu najbližšia osoba, s ktorou je dieťa v každodennom kontakte, môže takémuto dieťaťu veľmi ľahko ublížiť, o to viac v prostredí, na ktoré nie je autistické dieťa zvyknuté, V tomto prípade, ako už bolo naznačené, je pre E. najbližšou osobou („styčným majákom“) jej matka a najbližšie prostredie je domácnosť matky, ktoré vo svete E. predstavuje akési „útočisko“. Z toho ďalej plynie ďalší záver, a síce že pre maloletú E. odchod od matky, od jej istoty a od domáceho prostredia znamená pre E. obrovsky stres, jednoducho nedokáže prijať skutočnosť, že by musela od matky odísť a nemať ju na blízku. Takéto zmeny v živote E. by mohli jej psychicky stav zmeniť takým fatálnym spôsobom, že by sa úplne do seba uzavrela, prestala komunikovať, jesť. Ak je E. vytrhnutá z jej prirodzeného, stabilného a milujúceho prostredia, okamžite sa to prejaví na jej správaní v negatívnom zmysle, a v prípade opakujúcich sa zmien by to pre jej psychicky vývin mohlo znamenať nezvratný regresný účinok a úpadok do mentálnej retardácie. Maloletá E. žije aktuálne v spoločnej domácnosti s matkou a jej novým manželom - K.. C. C.W., na ktorého je maloletá zvyknutá a dôveruje mu, nakoľko v jednej domácnosti s ním žije už takmer 2 roky. Tak matka, ako aj jej nový manžel absolvovali školenia pre rodičov s autistickým dieťaťom (viď nižšie spomenutá a priložená správa), čo sa odzrkadlilo v tom, že nielen matka, ale aj jej nový manžel dokáže maloletú E. v kritických situáciách utíšiť a maloletá ho počúva. Pri zložitej diagnóze maloletej E. je navyše prínosom, že nový manžel matky má medicínske vzdelanie, a teda pri starostlivosti o maloletú E. dokáže byť matke veľmi nápomocný využitím svojich medicínskych znalostí. Maloletá E. v súčasnosti navštevuje súkromnú škôlku Montessori (Rodinné centrum Sovička), nakoľko v tejto škôlke sa jej po celý čas individuálne venuje odborne spôsobilá osoba. V prílohe odvolania matka predkladá súdu tiež správu z materskej školy, ktorú navštevuje E., z ktorej okrem iného rovnako ako z nižšie uvedených správ špecializovaných psychológov (odsek 5) vyplýva, že ,,E. je dieťa, ktoré bezpodmienečne potrebuje svoje rutinné činnosti a denný stereotyp, v ktorom sa cíti bezpečne, nakoľko každá zmena v E. vyvoláva úzkosť a rozrušenie. Je preto dôležité, aby mala stabilné zázemie i v domácom prostredí, pretože každá zmena so odzrkadľuje na E. správaní formou neochoty k spolupráci, negáciou činností, či odmietaním potravy a tekutín. U E. možno badať veľmi silné citové naviazanie na mamu...“ V súvislosti s diagnózou PAS maloletá E. pravidelne navštevuje autistické centrum - „Poradenské a vzdelávacie centrum F84 v oblasti autizmu“, o čom svedčí priložená „správa zo špeciálnopedagogických terapií“. Táto správa okrem iného potvrdzuje vyššie popísané skutočnosti o zdravotnom stave maloletej E., najmä jej neschopnosť prijímať akékoľvek zmeny. Pokiaľ ide o školskú dochádzku E., táto jej bola aktuálne odložená o jeden školský rok, práve pre jej diagnózu (na odporúčanie pediatra MUDr. O. Č. a psychologičky PhDr. Viery Ritomskej). Okrem špeciálnopedagogického autistického centra matka s maloletou E. navštevuje aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, v ktorom práve psychologička PhDr. Viera Ritomská odporučila aj navštevovanie autistického centra. Vyjadrenie psychologičky Ritomskej k priebehu sedení v CPPPaP vo vzťahu k maloletej E. je zachytené vo vyššie zmienenej správe, ku ktorej matka tiež prikladá aj správu z kontrolného psychologického vyšetrenia zo dňa 21.02.2018. Z tejto správy jednoznačne vyplývajú vyššie uvedené závery, a síce že „najbližšou vzťahovou osobou pre E. je matka, ktorá predstavuje primárny zdroj zabezpečenia jej emocionálnych aj vývinových potrieb.“ Okrem uvedených skutočností je nevyhnutné uviesť, že otcom deklarovaný záujem o maloletú E. je z veľkej miery predstieraný a účelový. Napriek tomu, že otec súdu predložil SMS komunikáciu, z ktorej má vyplývať, že matku žiadal o umožnenie styku s maloletou, túto SMS komunikáciu je nutné považovať za tendenčný a výrazne skresľujúci dôkaz. Veľa krát sa totiž stalo, že matka sa s otcom dohodla na stretnutí s E. za jej prítomnosti, otec sľúbil, že príde, no napriek tomu bez bližšie zdôvodnenia nakoniec na stretnutie neprišiel. Okrem toho, niektoré SMS správy chýbajú, takže je viac ako relevantné sa domnievať, že tie správy otec vymazal účelovo. Z tohto pohľadu preto SMS komunikáciu nemožno považovať za relevantný dôkaz preukazujúci úprimný záujem otca o maloletú E., naopak ide o účelovo vopred pripravené dôkazy výlučne pre súdne konanie. Z vyššie uvedených odsekov týkajúcich sa maloletej E. vyplýva jednoznačný záver o nemožnosti a najmä nevhodnosti súdom stanovenej úpravy styku otca s maloletou E. v napadnutom uznesení o neodkladnom opatrení. Najmä priložené správy špecializovaných psychológov a odborných pedagógov potvrdzujú, že maloletá E. je dieťa so špecifickou diagnózou, v dôsledku ktorej u nej nemožno dodržiavať pokyny tradičného stretávania sa s otcom v štandardnom rozsahu v presne určenom čase tak, ako to stanovil súd v napadnutom uznesení. Pokiaľ by sa maloletá E. musela podrobovať napadnutému uzneseniu, pravidelne by bola vytrhávaná zo svojho domáceho prirodzeného a stabilného prostredia a najmä od svojej matky, čo by pre ňu mohlo znamenať alarmujúco negatívne dôsledky vo vzťahu k jej psychike. Tieto závery jednoznačne vyplývajú z priložených správ špecializovaných odborníkov (viď najmä vyššie citované časti správ a farebne vyznačené časti priamo v jednotlivých prílohách). V neposlednom rade je nutné poukázať tiež na to, že súd prvej inštancie úpravou styku otca s maloletou E. v čase od 15:00 hod, do 18:30 hod, nebral ohľad na fakt, že maloletá navštevuje súkromnú materskú školu, v ktorej býva do 17:00 hod. Z týchto dôvodov matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti úpravy styku otca s maloletou E. zrušil, a aby tak zostala zachovaná doterajšia úprava, podľa ktorej sa styk otca s maloletou E. realizuje vždy podľa dohody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je evidentné, že takáto úprava je za daného stavu v najlepšom záujme maloletej E.. V konaní vo veci samej je však matka prístupná možnosti upraviť styk otca s E. napríklad v prítomnosti psychológa, avšak iba po dôkladnom preukázaní, že takáto úprava bude v záujme maloletej, a vzhľadom na jej diagnózu nebude kontraproduktívna. Matka v závere vyčíslila pravidelné mesačné výdavky na maloletú E. v sume 1.100,- € mesačne. Matka zdôraznila, že výchovné prostredie otca navyše zjavne nevplýva pozitívne na K. O. S., čo je zrejmé z aktuálnych študijných výsledkov, resp. školskej dochádzky. Je tiež potrebné poukázať aj na to, že otec s najväčšou pravdepodobnosťou trpí obsedantno- kompulzívnou poruchou, keďže neustále bezdôvodne aj viac krát po sebe kontroluje, či zamkol dvere, vypol elektrické spotrebiče, pri odchode z domu všetky kľučky na dome, oknách pivnici a podobne (takéto otcove „rituály kontroly“ boli príčinami častých hádok ešte pred rozvodom manželstva). Z týchto dôvodov matka nesúhlasí s nariadením neodkladným opatrením, keďže matke odopiera možnosť vplyvu na výchovu K. O. S., čo sa v konečnom dôsledku vzhľadom na uvedené skutočnosti javí v absolútnom rozpore so záujmami maloletých detí. Pokiaľ ide o maloletú a nariadenú úpravu styku otca s ňou, ani v tomto prípade matka nesúhlasí s nariadením neodkladným opatrením, z dôvodov bližšie popísaných vyššie (špecifická diagnóza maloletej E.). Matka v rámci odvolania súčasne poukázala na procesnú zmätočnosť, ktorú súd prvej inštancie spôsobil vydaním napadnutého uznesenia a z toho plynúcu aj nezákonnosť samotného napadnutého uznesenia. Rodičovské práva a povinnosti ku všetkým maloletým deťom - S., K. O. E. sú totiž dosiaľ upravené rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8C/238/2016 - 184zo dňa 07.09.2017, ktorý je priložený k otcovmu návrhu, ktorý rozsudok (a teda aj úprava v ňom obsiahnutá) je doposiaľ právoplatný a vykonateľný. Z procesného hľadiska, k zmene uvedenej skupiny rozsudkov s poukazom na § 120 ods. 1 CMP môže dôjsť len vydaním nového rozsudku v konaní, ktoré sa začína na návrh alebo aj bez návrhu, pričom vo výroku zmeňujúceho rozsudku sa musí vyslovene vyjadriť, že ide o zmenu pôvodného rozsudku. Napadnutým neodkladným opatrením však súd upravil otázku zverenia maloletého S. O. K., ako aj styk otca s maloletou E., napriek tomu, že tieto otázky sú upravené právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ktorý doposiaľ nebol zákonom predpísaným spôsobom zmenený, pričom úprava obsiahnutá v napadnutom uznesení je diametrálne odlišná od úpravy obsiahnutá už v existujúcom právoplatnom a vykonateľnom rozsudku Okresného súdu Malacky. Vo výrokovej časti napadnutého uznesenia sa však súd prvej inštancie absolútne nezmienil o stále právoplatnom a vykonateľnom rozsudku Okresného súdu Malacky. Keďže je nepochybné, že z dôvodu absencie zmienky o rozsudku Okresného súdu Malacky vo výroku napadnutého uznesenia nemôže byť dotknutá právoplatnosť ani vykonateľnosť existujúceho rozsudku, súd prvej inštancie nariadením napadnutého uznesenia vytvoril stav, kedy popri sebe existujú dve rôzne úpravy - jedna v podobe vykonateľného rozsudku a druhá v podobe predbežne vykonateľného neodkladného opatrenia. Pri odlišnosti oboch úprav je potom nemožné pre rodičov správať sa tak, aby niektorú z nich neporušoval, čo je samozrejme neprípustný stav. Tento stav je pritom práve dôsledkom nezákonného nariadenia neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie. Na základe uvedených dôvodov matka maloletých navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu, alternatívne aby ho zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým na čas do rozhodnutia o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 39P/83/2018, dočasne zverí maloleté deti K. Ž., R.. XX.XX.XXXX O. K. S. Ž., R.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch bez určenia výživného, ktorá sa bude vykonávať tak, že maloletý S. U., R.. XX.XX.XXXX a maloletá K. Ž., R.. XX.XX.XXXX bude v starostlivosti otca od nedele nepárneho kalendárneho týždňa v roku od 17,00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa v roku do 17,00 hod. a v starostlivosti matky bude od nedele párneho kalendárneho týždňa v roku od 17,00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa v roku do 17,00 hod. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Týmto sa dočasne mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8P/238/2016-184 zo dňa 07.09.2017, ktorým súd schválil dohodu rodičov, a to v časti o zverení maloletej K. do osobnej starostlivosti matky a v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej Martine a k maloletému S.. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. 10. Otec sa vyjadril k odvolaniu matky a v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že maloletá K. v čestnom vyhlásení zo dňa 14.03.2018 sama uviedla, že jej predchádzajúce čestné prehlásenie zo dňa 25.09.2016 nepísala ona, ale písala ho matka s tým, že maloletá K. podpisovala len poslednú stranu čestného prehlásenia, pričom predchádzajúce dve strany čestného prehlásenia nevidela. Maloletá K. až potom, čo jej otec dal prečítať jej čestné prehlásenie zo dňa 25.09.2016 zistila, čo je v čestnom prehlásení napísané, pričom podstatná časť z neho boli klamstvá. Na rozdiel od matkou zmanipulovaného čestného prehlásenia maloletej K. zo dňa 25.09.2016, pri čestnom prehlásení zo dňa 14.03.2018 mala maloletá K. možnosť prečítať si celé čestné prehlásenie (nepodpisovala len poslednú „prázdnu" stranu bez predchádzajúceho textu) a na znak svojho súhlasu čestné prehlásenie podpísala, pričom jej podpis na čestnom prehlásení je overený. Čestné prehlásenie zo dňa 14.03.2018 je teda slobodným prejavom vôle maloletej K.. Z uvedených skutočností zároveň vyplýva, že tendenčné a matkou zmanipulované čestné prehlásenie zo dňa 25.09.2016 v žiadnom smere nepreukazuje (ako to tvrdí matka na strane 4 bode 1 odvolania) výraznú zmenu v postoji maloletej K., ani účelovosť čestného prehlásenia maloletej K. zo dňa 14.03.2018. V tejto súvislosti otec navrhuje výsluch maloletej K.. V súvislosti s predloženou správou psychologičky MUDr. Viery Ritomskej zo dňa 15.05.2018 otec poukazuje na to, že nakoľko maloletá K. ani maloletý S. dňa 15.05.2018 neboli na vyšetrení, MUDr. Ritomská nemohla objektívne posúdiť ich zdravotný stav, a preto predmetná správa obsahuje len domnienky psychologičky, ktoré však vychádzajú len zo skreslených skutočností uvedených matkou. Z týchto dôvodov je predmetná správa absolútne irelevantná. Čo sa týka SMS komunikácie medzi maloletou K. a matkou, ktorú predložila matka k odvolaniu otec uvádza, že predmetná SMS komunikácia z novembra 2017 je v súvislosti s pobytom matky v nemocnici, pričom maloletá K. pochopiteľne podporila svojho matku. Otec však predovšetkým poukazuje na to, že v rámci predloženej SMS komunikácie je zrejmé, že v tom čase mala maloletá K. v škole horšie známky, pričom matka jej na to odpovedala, že „Nikdy sa Ťa nikto pýtať na známky nebude". Uvedené správanie matky, ktorým matka zľahčuje situáciu a demotivuje maloletú K. v súvislosti so študijnými výsledkami, nie je podľa názoru otca správne. Zároveň z uvedenej SMS komunikácie jednoznačne vyplýva, že predovšetkým matka je vo vzťahu k študijným výsledkom maloletej K. benevolentná. V tejto súvislosti otec zároveň poukazuje na to, že tvrdenia matky (strana 6 bod 5 odvolania), že dôvodom zhoršenia študijných výsledkov maloletej K. je negatívny vplyv otca a jeho príliš benevolentný (až škodiaci) spôsob výchovy, sa nezakladajú na pravde, čo sa dá preukázať porovnaním vysvedčení z prvého ročníka (v školskom roku 2016/2017 bývala maloletá K. u matky) a druhého ročníka (v školskom roku 2017/2018 býva maloletá K. u otca od 08.01.2018) na konzervatóriu, ktoré navštevuje. V období po rozvode manželstva sa nezhoršovali študijné výsledky maloletej K. z dôvodu toho, že sa stále viac a viac stretávala s otcom, ale z dôvodu enormnej psychickej záťaže spôsobenej správaním matky k maloletej K., čo otec uviedol už v podanom návrhu zo dňa 09.03.2018. V neposlednom rade vo vzťahu k fotografiám, ktoré priložila matka k odvolaniu, a ktoré by podľa tvrdení matky (strana 4 bod 1 odvolania) mali preukazovať, aká bola maloletá K. šťastná v období, keď žila s matkou, a zároveň by mali preukazovať účelovosť a nepravdivosť čestného prehlásenia maloletej K. zo dňa 14.03.2018 otec uvádza, že tieto fotografie sú s ohľadom na čas, kedy boli nasnímané, absolútne irelevantné a nesúvisia s týmto konaním. Otec v podanom návrhu zo dňa 09.03.2018 uviedol skutkové okolnosti, ktoré odôvodňujú zmenu pomerov k maloletej K. s tým, že správanie matky k maloletej K. sa zhoršilo najmä po rozvode manželstva (rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 07.09.2017 je súčasťou súdneho spisu). Pre úplnosť otec poukazuje na to, že zo všetkých fotografií, ktoré sa nachádzali na CD priloženom k odvolaniu, len tri fotografie, na ktorých je len maloletá K. bez matky a boli nasnímané po rozvode manželstva (dňa 09.09.2017 a 06.10.2017). Ďalej otec odmieta ničím nepodložené tvrdenia matky o manipulácií maloletej K. zo strany otca a jeho blízkej rodiny. Bol to práve otec, ktorý matku viackrát upozorňoval, aby maloleté deti nemanipulovala, nakoľko otec si bol vždy vedomý skutočnosti, že maloleté deti boli vystavené enormnej psychickej záťaži už z dôvodu rozvodu manželstva, a preto sa vždy snažil nezaťažovať ich ďalšími problémami. Zároveň otec odmieta aj všetky tvrdenia matky o tom, že by úmyselne viedol resp. vedie maloletú K. a maloletého S. k tomu, aby zavrhli svoju matku, začali ju nenávidieť a správať sa k nej agresívne, ako to tvrdí matka. Práve naopak, otec vždy viedol aj vedie deti k úcte k ich matke. Zároveň otec nikdy nebránil maloletým deťom v styku s matkou a vždy sa snažil ich motivovať k návštevám matky. V tejto súvislosti predkladá otec súdu e- mailovú komunikáciu medzi otcom a matkou zo dňa 03.06. a 04.06.2018). V nadväznosti na uvedené skutočnosti, otec poukazuje na to, že maloletá K. potom, čo odišla bývať k otcovi sama navrhla matke niekoľko stretnutí. Maloletá K. chcela prísť aj s maloletým S. a chcela, aby išli spolu aj s maloletou E. do kina. Matka však ponuky na stretnutia odmietala vždy s nejakým iným odôvodnením (napr. kaderníčka, výlet), avšak následne nenavrhla maloletej K. iný termín, kedy by sa chcela s ňou stretnúť. Maloletá K. sa dokonca aj prostredníctvom SMS dohodla s matkou, že príde pozrieť ju aj maloletú E., ale matka v dohodnutý termín ani nebola doma, pričom ju maloletá K. čakala viac ako hodinu. Nakoľko matka odmietala a stále odmieta umožniť styk otca s maloletou E., niekoľkokrát povedala matka maloletej K., že ak chcú s maloletým S. vidieť maloletú E., musia prísť k nej. Matka pri každej príležitosti takto psychicky vydierala maloletú K. a dokonca matka maloletej K. povedala, že dva dni potom, ako odišla od nej bývať k otcovi potratila, čím vlastne matka obviňovala maloletú K. z potratu. Práve týmto správaním si matka od seba citovo vzďaľuje maloletú K. a prehlbuje už naštrbený vzťah medzi matkou a dcérou. Namiesto toho, aby sa matka aktívne snažila napraviť svoj vzťah s maloletou K., stále len bezdôvodne obviňuje otca z manipulácie. Ďalej otec uvádza, že matka na jednej strane v podanom odvolaní vyčíta deťom, že jej nenapísali ani správu ku Dňu matiek, avšak na druhej strane matka následne maloleté deti absolútne odignorovala na Deň detí, keď im ani nezavolala, ani neprejavila záujem stretnúť sa s nimi. Zo správania matky je sklamaná najmä maloletá K., ktorá sa zúčastnila oslavy narodenín jej starej matky M. P., kde sa stretla aj so svojou matkou a maloletou E.. Na oslave maloletá K. matku pozdravila, avšak matka ju ignorovala. Matka počas celej oslavy vôbec nevyužila čas, ktorý mohla tráviť s maloletou K. a porozprávať sa s ňou. Zároveň bola maloletá K. sklamaná aj zo správania starej matky M. P., ktorá jej stále niečo vyčítala. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že matka neprejavuje skutočný záujem o stretávanie sa s maloletou K.. Od času, keď maloletá K. odišla bývať k otcovi (od 08.01.2018), sa predovšetkým maloletá K. snažila iniciovať stretnutia s matkou a maloletou E., avšak matka sa len vyhovárala. Za daných okolností je preto nepochopiteľný návrh matky, ktorá v rámci podaného odvolania navrhla, aby bola maloletá K. zverená do striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch, bez určenia výživného. Otec považuje tento návrh matky za účelový, a to s jediným cieľom matky vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že matka od 08.01.2018 vôbec neprispela na výživu maloletej K., a to ani napriek vykonateľnému uzneseniu. Zároveň otec poukazuje na to, že maloletá K. sama v čestnom prehlásení zo dňa 14.03,2018 uviedla, že chce bývať u otca.Aj vo vzťahu k maloletému S. otec zásadne odmieta všetky ničím nepodložené tvrdenia matky ohľadom akejkoľvek manipulácie S., očierňovania matky pred ním a podnecovania jeho nenávisti voči matke. Otec v rámci svojho vyjadrenia zdôraznil, že vždy viedol aj vedie deti k úcte k ich matke. Zároveň otec nikdy nebránil maloletým deťom v styku s matkou a vždy sa snažil ich motivovať k návštevám matky. Matka v podanom odvolaní účelovo útočí na študijné výsledky a dochádzku maloletého S. s cieľom vyvolať dojem, že otec nie je schopný sám vychovávať maloletého S., resp. že jeho výchovný vplyv je negatívny. Na tomto mieste otec poukazuje na skutočnosť, že z predloženého katalógového listu žiaka vyplýva, že maloletý S. mal iba v prvom polroku školského roku 2016/2017 zameškaných 194 hodín, čo bolo spôsobené odchodom matky zo spoločnej domácnosti. Odchod matky sa v značnej miere prejavil na psychike maloletého S., čo sa prejavilo žalúdočnými problémami, ktoré otec riešil v súčinnosti lekárkou MUDr. Svitkovou. Pre porovnanie na konci školského roka 2016/2017 mal zameškaných 123 hod. a v prvom polroku 2017/2018 mal zameškaných 92 hod. V tejto súvislosti otec uvádza, že nikdy nedovolil maloletému S. zostať bezdôvodne doma. Otec vždy konzultoval zameškané hodiny s triednou učiteľkou, čo potvrdila aj triedna učiteľka maloletého S. vo svojej správe, ktorú napísala na základe žiadosti matky a ktorá bola súčasťou správy poskytnutej Spojenou školou sv. Františka Assiského. V predmetnej správe triednej učiteľky (s názvom informácia o spolupráci s rodičmi), je uvedené, že otec sa o maloletého S. zaujíma, často komunikuje s triednou učiteľkou, zúčastňuje sa rodičovských združení, pričom vo vzťahu k matke triedna učiteľka uviedla, že sa o maloletého S. zaujímala „hlavne na sklonku klasifikačného obdobia“. Nakoľko správa triednej učiteľky v žiadnom smere nepotvrdila matkou vykonštruované tvrdenia o negatívnom výchovnom vplyve otca, matka predmetnú správu triednej učiteľky súdu pravdepodobne zámerne nepredložila. Pre úplnosť otec uvádza, že kompletnú správu vrátane správy triednej učiteľky zaslala Spojená škola sv. Františka Assiského na základe žiadosti právneho zástupcu otca. Čo sa týka zhoršenia študijných výsledkov maloletého S., otec uviedol, že ide opätovne o nepravdivé a účelové tvrdenie matky. Maloletý S. mal ešte v čase, kedy žil v spoločnej domácnosti aj s matkou (v školskom roku 2015/2016) v prvom polroku tri štvorky a z ostatných predmetov prevažne trojky. V školskom roku 2016/2017 mal päť štvoriek a v prvom polroku 2017/2018 tiež päť štvoriek. V tejto súvislosti otec poukazuje na skutočnosť, že sama matka potvrdila existenciu problémov maloletého S. s učením. Zároveň je zrejmé, že v každom nasledujúcom ročníku je učivo ťažšie. Je síce pravdou, že napriek enormnej snahe otca zvládal maloletý S. učenie ťažšie, avšak s pomocou otca sa maloletý S. pripravil na prijímacie skúšky na Cirkevnú strednú odbornú školu elektrotechnickú v Bratislave a prijímacie skúšky úspešne zložil. V tejto súvislosti však otec poukazuje na to, že matka neprejavila žiadny záujem o ďalšie štúdium maloletého S.. V neposlednom rade otec uvádza, že vzdelávacie problémy maloletého S., ako aj jeho oslabenú koncentráciu pozornosti, krátkodobú mechanickú pamäť a dlhodobú pamäť uviedla vo svojej správe aj PaedDr. Dana Kovárová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Malackách, pričom táto správa jednoznačne vyvracia tvrdenia matky o tom, že príčinou zhoršenia prospechu maloletého S. je benevolencia otca vo výchove. Vo vzťahu k tvrdeniam matky týkajúcich sa údajného zmanipulovania čestného prehlásenie maloletého S., otec poukazuje na to, že aj maloletý S. (rovnako ako maloletá K.) mal možnosť prečítať si celé čestné prehlásenie a na znak svojho súhlasu čestné prehlásenie podpísal, pričom jeho podpis na čestnom prehlásení je overený. Zároveň otec poukazuje na to, že nakoľko maloletá K. ani maloletý S. dňa 15.05.2018 neboli na vyšetrení, MUDr. Ritomská nemohla objektívne posúdiť ich zdravotný stav, a preto predmetná správa obsahuje len domnienky psychologičky, ktoré však vychádzajú len zo skreslených skutočností uvedených matkou. Z týchto dôvodov je predmetná správa absolútne irelevantná. Otec taktiež uvádza, že v predmetnej správe psychologičky sa vôbec neuvádzajú skutočnosti, ktoré podľa tvrdení matky mala potvrdiť psychologička vo vzťahu k schopnosti maloletého S. naformulovať slovné zvraty obsiahnuté v čestnom prehlásení a síce, že maloletý S. nie je na takej mentálnej úrovni, aby takto volil slová a dával ich do súvislých viet. Uvedené konštatovanie matky opätovne nasvedčuje tomu, že matka sa nepravdivými tvrdeniami snaží účelovo zavádzať súd. V súvislosti s priebehom prázdnin u starých rodičov v Sidónii v ČR, otec poukazuje skutočnosti uvedené v návrhu zo dňa 09.03.2018, ako aj na úradný záznam zo dňa 30.08.2017, ktorý tvorí súčasť súdneho spisu. Zároveň otec opätovne odmieta vykonštruované a ničím nepodložené tvrdenia matky, že niekoľkokrát počas dňa telefonoval maloletému S., aby ho inštruoval, ako sa má správať a čo má hovoriť a neustále ho podporoval v nenávisti voči svojim starým rodičom. Rovnako ani tvrdenie matky o tom, ako sa starí rodičia príkladne starali o maloletého S. a venovali sa mu sa nezakladá na pravde. Naopak starí rodičia maloletého S. neustále ponižovali, psychicky manipulovali a obviňovali ho, že klame a ubližuje matke. Pre úplnosť otec uvádza, že čestné prehlásenia K. D. a K. P. považuje za bezpredmetné. Z čestného prehlásenia K. D. jasne vyplýva, že sa o maloleté deti od roku 2005 starala cca 6 rokov, a preto v rámci čestného prehlásenia nemohla uviesť žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by týkali aktuálnych pomerov v rodine. Rovnako ani K. P. (stará matka maloletých detí), ktorá sa s maloletými deťmi takmer nestretáva, v rámci čestného prehlásenia neuviedla žiadne skutočnosti vzťahujúce sa k predmetnému konaniu. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že matka neprejavuje skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým S.. Ako už otec uviedol v podanom návrhu zo dňa 09.03.2018, matka maloletému S. krátko po vydaní rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07.09.2017 oznámila, že nemusí žiť s ňou (v zmysle striedavej starostlivosti) a že stačí aby ju chodil navštevovať cez víkendy. Maloletý S. bol v období od 07.09.2017 do 08.03.2018, ako je uvedené v návrhu zo dňa 09.03.2018 u matky spolu maximálne 10 dní. Za daných okolností je preto nepochopiteľný návrh matky, ktorá v rámci podaného odvolania opätovne navrhla, aby bol maloletý S. zverený do striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch, bez určenia výživného. Otec považuje tento návrh matky za účelový, a to s jediným cieľom matky vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že maloletú S. žije s otcom matka vôbec neprispieva na výživu maloletého S., a to ani napriek vykonateľnému uzneseniu. Dokonca si matka ponechala aj výživné vo výške 100,- €, ktoré jej zasielal otec každý mesiac na základe rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07.09.2017 (súčasť súdneho spisu). Zároveň otec poukazuje na to, že maloletý S. sám v čestnom prehlásení zo dňa 14.03.2018 uviedol, že chce bývať u otca. Vo vzťahu k maloletej E. otec uviedol, že matka do dnešného dňa vôbec neinformovala otca o zdravotnom stave a špecifickej diagnóze maloletej E. zaslaním lekárskej správy. Otec sa všetky skutočnosti o diagnóze maloletej E., podrobnosti o jej liečbe a terapiách dozvedel až z odvolania, keďže matka si v zmysle uznesenia neplní svoju informačnú povinnosť. Otec pritom ponúkal matke pomoc, avšak matka ju odmietala, čo vyplýva z e-mailovej komunikácie. Zároveň z predmetnej komunikácie vyplýva, že matka dokonca aj zdravotný stav maloletej E. pripisuje otcovi, keď uviedla, že „gény autízmu zdedila po tebe a tvojej rodine“. V podanom odvolaní matka tvrdí, že pre maloletú E. je akákoľvek zmena nepochopiteľná a ťažká s ohľadom na jej diagnózu. Podľa názoru matky je touto zmenou aj umožnenie styku maloletej E. s otcom resp. skutočnosť, že by maloletá E. trávila čas v Rohožníku. V tomto prípade však ide len o subjektívne a lekársky nepodložené konštatovanie matky. Závery prezentované matkou nemajú oporu v žiadnej z predložených lekárskych správ. Maloletá E. žila v Rohožníku takmer 4 roky, preto je pre ňu prostredie v Rohožníku známe a nepredstavuje pre ňu zmenu. Na tomto mieste otec poukazuje na to, že je zarážajúce, že matka na jednej strane v podstate považuje styk s otcom za takú zmenu, ktorá by mohla ohroziť zdravotný stav maloletej E., na druhej strane vystavila a stále vystavuje viacerým zmenám. V priebehu roka sa matka s maloletou K. O. K. E. sťahovala z bytu na Sibírskej do bytu na Stromovej a naopak spolu štyrikrát, čo je v priamom rozpore s tvrdením matky o tom, že maloletá E. má „špeciálne upravené podmienky v domácnosti, stabilitu, harmóniu a pokoj“. Zároveň otec poukazuje na to, že matka častokrát nechala maloletú E. v starostlivosti jej známej H. J., aby mohla víkend tráviť sama I. K.. C. bez maloletej E.. Zároveň počas jedného víkendu v novembri 2017 odviezla matka maloleté deti (S., K. O. E.) do kina v Auparku a v tom čase išla s K.. C. do divadla, pričom následne nechala ísť maloleté deti z kina domov samé mestskou hromadnou dopravou. K týmto skutočnostiam navrhuje otec výsluch maloletej K., ktorá žila v spoločnej domácnosti s matkou. Matka vystavila maloletú E. ďalším zmenám aj na oslave narodenín starej matky maloletých detí (K.. P.), na ktorej sa zúčastnila aj maloletá K. ako sme už vyššie uviedli, pričom oslava sa konala na chate, kde boli obaja bratia matky s ich rodinami. Túto zmenu však matka evidentne nepovažuje za zmenu, ktorá by ohrozila zdravotný stav maloletej E.. Matka dokonca plánovala v auguste 2017 presťahovanie maloletých detí (K., S. O. E.) do Martina kvôli pracovnej ponuke K.. C., pričom ju vôbec nezaujímalo, že by maloleté deti vytrhla z ich prirodzeného prostredia. Maloletá K. by musela prestúpiť z konzervatória, maloletý S. by musel dokončiť 9. ročník na inej základnej škole a v cudzom meste a predovšetkým by išlo o radikálnu zmenu pre maloletú E., ktorú však matka opätovne nevníma ako ohrozujúcu. Pre úplnosť otec uvádza, že o plánovanom odchode sa dozvedel od triednej učiteľky, keďže matka túto skutočnosť oznámila základnej škole, ktorú maloletý navštevuje Ďalej otec poukazuje na to, že v správe zo dňa 21.2.2018 vydanej Centrom pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie sa uvádza, že „. pri prvom stretnutí odmietala vstup do pracovne, vzdorovala, postupne sa prispôsobila matkinmu vedeniu...Druhé stretnutie zvládla bez prítomnosti matky v miestnosti, ale občas sa jej dožadovala. Bola spokojná, najmä pokiaľ na ňu neboli kladené požiadavky a mohla sa správať voľne, venovať podnetom podľa svojho výberu alebo záujmu.“ Z citovanej správy vyplýva, že pri rešpektovaní zdravotného stavu maloletej E., jej potrieb a záujmov by návštevy u otca a súrodencov v žiadnom prípade nezhoršili zdravotný stav maloletej E.. Otec v tejto súvislosti opätovne uvádza, že maloletá E. do svojich štyroch rokov žila v Rohožníku, pamätá si priestory, svoje hračky, záhradu so šmykľavkou, trampolínou, preto o prostredí v Rohožníku nemožno hovoriť ako o cudzom prostredí. Napriek tomu, že sa matka toto prostredie účelovo snaží v podanom odvolaní vykresliť ako cudzie a zámerne odopiera otcovi styk s maloletou E., aby aj maloletá začala prostredie v Rohožníku tvoreného otcom, maloletou K. a maloletým S., vnímať ako cudzie, maloletá E. je v tomto prostredí rada a je šťastná, o čom svedčia predložené fotografie, ktoré tvoria prílohu vyjadrenia. Otec zároveň poukazuje na fakt, že sa nestretol s maloletou E. už od 24.12.2017, pričom matka nerešpektuje ani vykonateľné uznesenie. V neposlednom rade otec uvádza, že maloletá E. bola do svojich skoro 4 rokov (kedy žila s otcom v spoločnej domácnosti) citovo a emočne naviazaná na otca rovnako ako na matku. Bol to práve otec, ktorý sa vo veľkej miere o maloletú E. staral. Túto skutočnosť potvrdzujú v ich čestných prehláseniach aj rodičia otca, ktorí rodinu často navštevovali a pomery v rodine sú im dobre známe. Tvrdenia matky v podanom odvolaní o tom, že „otcov deklarovaný záujem o maloletú E. je z veľkej miery predstieraný a účelový“ otec rezolútne odmieta. Otec vždy jednoznačne deklaroval a deklaruje, že ako milujúci otec mal, má a vždy bude mať enormný záujem spolupodieľať sa na živote maloletej E., jej výchove a jej ďalšom napredovaní, toto právo matka otcovi však sústavne odopiera (aj napriek vykonateľnému uzneseniu). V nadväznosti na uvedené skutočnosti otec uvádza, že na základe skutočností, ktoré sa otec dozvedel z podaného odvolania, telefonicky kontaktoval Poradenské a vzdelávacie centrum F84 v oblasti autizmu, konkrétne N.. O. Š., s ktorou sa otec osobne stretol dňa 19.6 2018, aby sa informoval o zdravotnom stave maloletej E.. Navrhol, že by sa aj on rád zúčastnil školenia pre rodičov s autistickým dieťaťom. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z potvrdenia od N.. Š. zo dňa 20.06.2018. Ďalej otec poukazuje na to, že ani vyjadrenie matky, ktorá tvrdí, že „Veľa krát sa totiž stalo, že matka sa s otcom dohodla na stretnutí s E. za jej prítomnosti, otec sľúbil, že príde, no napriek tomu bez bližšieho zdôvodnenia nakoniec na stretnutie neprišiel“ sa nezakladá na pravde. Matka nepredložila súdu žiadny dôkaz, ktorý by tieto tvrdenia preukázal. Zároveň matka nepredložila súdu ani úplnú SMS komunikáciu medzi otcom a matkou, ktorou by preukázala jej tvrdenia o tom, že SMS komunikácia (ktorá tvorila prílohu návrhu zo dňa 09.03.2018) by mala byť tendenčný a výrazne skresľujúci dôkaz. Inak povedané, matka vo vzťahu k SMS komunikácií predloženej otcom neuniesla dôkazné bremeno. V neposlednom rade otec poukazuje na to, že nesúhlasí s návrhom matky, aby zostal styk otca s maloletou E. neupravený, t.j. na základe dohody. V zmysle rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07.09.2017 súd tiež ponechal od 01.01.2018 neupravený styk otca s maloletou E., čo viedlo k súčasnému stavu, že otec nevidel maloletú E. od 24.12.2017 a bol nútený podať návrh zo dňa 09.03.2018. V prípade opätovného ponechania neupravené styku otca s maloletou E. by sa len predlžoval čas, kedy sa otec s maloletou E. nestretáva, čo môže mať nenapraviteľné následky vo vzťahu otca s K. E.. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti otec záverom uvádza, že tvrdenia matky, ktorá v podanom odvolaní viackrát uviedla, že styk otcom predstavuje takú zmenu, ktorá by ohrozila zdravotný stav maloletej E. nemožno označiť inak ako účelové tvrdenia s cieľom vytvorenia dojmu, že matka koná v záujme maloletej E. a ide jej prioritne o zdravotný stav maloletej E.. Skutočným cieľom matky je však za akúkoľvek cenu zabrániť otcovi stretávať sa s maloletou E.. Otec poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že zo žiadnej lekárskej správy nevyplýva, že by lekári považovali umožnenie styku s otcom za takú zmenu, ktorá by ohrozila zdravotný stav maloletej E.. Otec je hlboko presvedčený, že styk s maloletou E. stanovený v uznesení by v žiadnom prípade neohrozil psychiku maloletej E. ani jej nastavenú terapiu. Otec v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že matka v podanom odvolaní uviedla, že uznesenie považuje za nezákonné, v dôsledku zmätočného stavu. V tejto súvislosti otec uvádza, že podľa jeho názoru nie je vytvorený zmätočný stav ani napriek tomu, že nie je vo výroku uvedené, že došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Malacky. Neskoršie vydané uznesenie, ktoré reflektuje zmenu pomerov, upravuje dočasne rodičovské práva a povinnosti a je pre účastníkov konania záväzné. Napriek tejto skutočnosti, matka vykonateľné uznesenie v celom rozsahu nerešpektuje, t.j. nezasiela otcovi výživné na maloletú K. a K.H. S., neumožňuje otcovi styk s maloletou E., ani neposkytuje informácie otcovi ohľadom maloletej E.. S ohľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody otec považuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23.04.2018, č.k. 39P/83/2018-81 za vecne správne, a preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23.04.2018, č.k. 39P/83/2018-81 potvrdil. Súčasne, aby o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 11. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca, pričom zdôraznila skutočnosti uvedené v odvolaní a zotrvala na všetkých doterajších písomných vyjadreniach a prednesoch. 12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 13. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 14. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 15. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 16. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 17. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 18. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 19. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 21. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 22. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 23. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 24. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 25. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 26. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 27. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 28. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 29. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že Maloletá K. K. XX W. O. XX K., maloletý S. K. XX W. O. X K. a maloletá E. K. X W. O. X K., v pričom zo skutočného stavu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/238/2016-184 zo dňa 07.09.2017 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti K. O. E. na základe rodičovskej dohody zverené do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otec sa zaviazal platením výživného na maloleté deti sumami po 300,- € mesačne, styk otca s maloletou K. sa neupravil, ale upravil styk s maloletou E.. Zároveň sa rodičia dohodli na zverení maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, otec sa zaviazal platením výživného na maloletého v sume 100,- € mesačne Momentálny skutkový stav je taký, že maloletá K. ako aj maloletý S. sa toho času nachádzajú u otca, pričom obaja vyjadrili svoj záujem zostať u otca prostredníctvom ich čestných prehlásení. S maloletou E. sa otec napriek jeho snahe momentálne nestretáva. 30. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 31. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku respektíve o zverení maloletého dieťaťa, by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. 32. Odvolací súd vzhľadom na zistený skutočný stav v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že momentálne dôvody na zmenu starostlivosti maloletej K., ako aj maloletého S. boli dané. Z jednotlivých čestných prehlásení, ktoré síce matka spochybňuje vyplýva, že maloleté deti už v tomto veku t.j. vo veku 17 a 15 rokov si dokážu vytvoriť vlastný názor, majú vlastný pohľad na vec a ich názor je potrebné rešpektovať aj v rámci konania o zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom, hlavne za situácie, že tento stav už existuje. Inak povedané maloletá K. O. K. S. už reálne bývajú, respektíve sú v starostlivosti otca, ktorý má záujem o maloleté deti sa starať, vychovávať ich, pričom z jeho vyjadrení vyplýva, že má záujem aj na zachovaní dobrého kontaktu maloletých detí s matkou. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu rešpektovať názor detí, ponechať deti (K. O. S.) dočasne v starostlivosti otca, pričom bude vecou matky, ako strávi čas s maloletými deťmi, nakoľko otec v styku matky s maloletými deťmi podľa jeho vyjadrenia nebráni, naopak podporuje ho. V tomto prípade je nepochybné, že došlo k zmene postoja maloletých detí k matke, inak povedané došlo k zmene pomerov na strane maloletej K. O. K. S., pričom príčinu tejto zmeny správania maloletých detí odvolací súd, ani súd prvej inštancie v tomto štádiu konania objektíve zistiť nemôže, avšak na druhej strane je potrebné rešpektovať uvedenú zmenu pomerov a túto zmenu pomerov je potrebné zohľadniť vo vzťahu k dočasnej zmene zverenia maloletých detí (K. O. S.). Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením došlo k zmene zverenia maloletých detí, bolo potrebné rozhodnúť aj o výške vyživovacej povinnosti, aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletých detí. Odvolací súd poukazuje na zmysel ustanovenia § 366 C.m.p., ktorým je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Na vydanie takéhoto rozhodnutia pritom postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Výživné v rámci tohto neodkladného opatrenia sa určilo iba v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí, pričom nie je rozhodujúce, či povinná (matka) je, respektíve nie je schopná platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Skutočnosti uvedené matkou v odvolaní budú predmetom dokazovania vo veci samej. S poukazom na uvedené, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že za daných okolností je nevyhnutná potreba nariadenia neodkladného opatrenia v záujme momentálnej situácie maloletých detí (K. O. S.). V tejto súvislosti je potrebné v závere zdôrazniť, že v rámci uznesenia o neokladnom opatrení vydanom súdom prvej inštancie bolo potrebné doplniť ďalší výrok uznesenia, podľa ktorého po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia sa dočasne pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07.09.2017 č.k. 8P/238/2016 -184 vo výroku o zverení a vo výroku o výživnom na maloletú K. O. na K. S.. Pri absencii tohto výroku by totiž existovali dve protichodné právoplatné rozhodnutia vzťahujúce sa k zvereniu a k určeniu výšky vyživovacej povinnosti na maloletú K. a na maloletého S..V tejto súvislosti musí odvolací súd pripomenúť, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva povinnosti na nevyhnutnú dobu. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti doplnil (§ 388 CSP) a vo výroku o dočasnom zverení maloletej K. O. K.H. S. a výroku o výživnom na maloletú K. O. K. S. ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 33. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou E. Ž., R. A. XX.XX.XXXX súd prvej inštancie styk otca s maloletou E. nariadeným neodkladným opatrením upravil tak, že otec má právo sa stretávať s maloletou každý párny víkend v kalendárnom roku vždy od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod., a to vždy tak, že v stanovené dni a hodiny si otec maloletú vždy vyzdvihne a vráti späť matke v mieste jej bydliska a matka je povinná pravidelne mesačne ku koncu každého kalendárneho mesiaca informovať otca o maloletej E. zaslaním správy o maloletej na otcovu emailovú adresu: [email protected], a to o zdravotnom stave maloletej, o absolvovaných a plánovaných vyšetreniach o ich výsledkoch a predpísaných liekoch a zdravotníckych pomôckach, o predškolských a iných zariadeniach, ktoré maloletá E. navštevuje. Matka je povinná maloletú E. Ž. na styk s otcom riadne pripraviť. Z rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07.09.2017 č.k. 8P/238/2016 -184 odvolací súd zistil, že rodičia ohľadom maloletej E. uzavreli rodičovskú dohodu týkajúcu sa stretávania otca s maloletou E. na čas do 01.01.2018 tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou E. každý párny kalendárny týždeň v roku od soboty od 10.00 hod do nedele do 17.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod do 18.30 hod, pričom styk otca s maloletou E. sa upravil aj počas vianočných sviatkov, ako aj počas Silvestra a Nového roka 2017/2018 konkrétnym spôsobom, avšak iba do 01.01.2018. Po 01.01.2018 bol ponechaný styk otca s maloletou E. na dohodu rodičov. Odvolací súd v tomto prípade poukazuje na rodičovskú dohodu zo septembra roku 2017 uzavretú medzi rodičmi pri rozvode manželstva, pričom matka s uvedenou úpravou styku otca s maloletou E. pri rozvode manželstva súhlasila. Je nepochybné, že maloletá E. mala prejavy autizmu už aj v čase uzatvárania rodičovskej dohody (bez ohľadu na ustálenie diagnózy), pričom je nepochybné, že matka otcovi v styku s maloletou E. od konca roku 2017 bráni, respektíve styk otcovi s maloletou E. neumožňuje, a preto je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia vzťahujúceho sa k úprave styku otca s maloletou. Otázkou v tomto prípade zostáva, vzhľadom na špecifické správanie a potreby maloletej E. (autizmus), aká úprava styku otca s maloletou by bola v danom prípade pre maloletú E. najlepšia. Každopádne správanie matky, ktorým odopiera styk otca s maloletou E. nie je v záujme maloletej E.K. ani za situácie, že treba zohľadniť jej neskorší mentálny vývin. V danom prípade odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ sa matka v septembri v roku 2017 dohodla na tom, že maloletá E. bude tráviť u otca každý párny víkend od soboty do nedele a každú nepárnu stredu napriek tomu, že matka vedela, že maloletá E. potrebuje individuálny prístup vzhľadom na jej špecifické potreby, pričom súhlasila aj s navrhovanou rodičovskou dohodou, uvedené správanie matky t.j. odopieranie styku maloletej E. s otcom s poukazom na diagnózu maloletej E. považuje odvolací súd momentálne za rozporné so záujmom maloletej, ako aj v rozpore s udržiavaním vzájomných vzťahov medzi súrodencami. V tejto súvislosti preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že uvedený rozsah styku otca s maloletou dcérou E. určený súdom prvej inštancie zohľadňuje pocit istoty a bezpečia, ktorý jej poskytuje matka, ale zároveň je potrebné rozvíjať aj vzťah maloletej s otcom a udržiavať vzájomné súrodenecké väzby, a preto má odvolací súd za to, že neodkladným opatrením nariadený styk bude dostatočným zabezpečením práva maloletej na styk s otcom. Treba zohľadniť aj skutočnosť, že otec má záujem sa zdokonaľovať v starostlivosti o maloletú E. nakoľko prejavil záujem o školiace a vzdelávacie aktivity týkajúce autizmu diagnostikovaného u maloletej E.. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že s poukazom na diagnózu maloletej E. (autizmus) nie je možné otcovi upierať styk len z dôvodu neprimeraných reakcií a špecifických potrieb maloletej E., nakoľko je potrebné aj v prípade maloletej Emy upevňovať styk otca s dcérou hlavne za situácie, že otec sa snaží získať skúsenosti v tejto špecifickej starostlivosti o maloleté dieťa. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP). 34. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).