Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/201/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1393899599 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1393899599.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: X.. O.. M. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Č.. X, S., zastúpený JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, so sídlom Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: Y.. U. N., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, B., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., IČO: 36 856 592, so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o zaplatenie 4.555,10 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 8C/97/1993-415 zo dňa 3.novembra 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( výrok V. ) potvrdzuje. Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.317,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne od 16.02.1993 až do zaplatenia, a to v lehote do 3. dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. IV. Štátu sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 49 %. V. Štátu sa priznáva proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 51 %. 1.1. Svoje rozhodnutie vo veci samej vrátene príslušenstva odôvodnil ustanoveniami Obchodného zákonníka , keď v konaní bolo nesporné, že strany si určité plnenia zo zmluvy o dielo poskytli. Z uvedeného vyplýva vzájomne podmienená povinnosť zmluvných strán (strán sporu) vrátiť si všetko, čo si pred odstúpením zmluvy o dielo poskytli a sporným bola v konaní však výška týchto vzájomných plnení, ktoré sú strany povinné si vrátiť. Súd prvej inštancie na základe skutkových zistení a vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na obchodnoprávny charakter vzťahu strán, hodnota vykonaných prác nepodlieha oceneniu obvyklou cenou v čase realizácie týchto prác (tak ako by to bolo pri aplikácii ustanovení o bezdôvodnom obohatení v prípade občianskoprávneho vzťahu), ale bolo nutné zohľadniť zmluvne dojednanú cenu diela a z tejto bolo potrebné vychádzať pri určení výšky hodnoty skutočne vykonaných prác žalovaným. Na základe uvedeného má súd za to, že výška ceny žalovaným ako zhotoviteľom vykonaných prác predstavuje sumu 3.325,97 € (100.198,28 Kčs) tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.05.2011 a z jeho doplnenia č. 1 zo dňa 10.03.2016 vypracovaného súdnym znalcom Y.. S. M., M... Z uvedeného dôvodu pri zaplatení preddavku v sume 170.000 Kčs (5.642,97 €) po odpočítaní výšky ceny žalovaným ako zhotoviteľom skutočne vykonaných prác v sume 3.325,97 € (100.198,28 Kčs) je žaloba dôvodná vo výške 2.317 € (69.801,72 Kčs). 1.2. O nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. podľa celkového pomeru (miery) úspechu a neúspechu strán sporu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci čiastočný úspech v časti sumy 2.317 € (51 %) a žalovaný v časti sumy 2.238,10 € (49 %) čistý úspech žalobcu predstavuje 2 %. Vzhľadom na uvedený čistý úspech žalobcu vo veci v rozsahu 2 % súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II. výrokovej časti tohto rozsudku a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keďže pomer úspechu obidvoch strán sporu bol takmer rovnaký. Preto s poukazom na Článok 17 C.s.p., podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, súd samostatné uznesenie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. nevydá, keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a nie je potrebné rozhodnúť o výške náhrady trov konania. 1.3. O nároku štátu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s Čl. 4 ods. 1, C.s.p. § 57 C.mp. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. bez návrhu podľa úspechu a neúspechu strán sporu v konaní. Žalobca bol v konaní neúspešný v rozsahu 49 % a žalovaný bol neúspešný v rozsahu 51 %, preto súd v tomto rozsahu zaviazal strany sporu na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu tým, že zo štátnych finančných prostriedkov boli uhrádzané náklady vynaložené na vypracovanie znaleckých posudkov súdom ustanovenými súdnymi znalcami. Konanie sa začalo ešte za účinnosti O.s.p., ktorý v ust. § 148 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 6 O.s.p. priamo ustanovoval, že o trovách štátu súd rozhodoval bez návrhu s tým, že priamo zákon ustanovil, že štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. v C.s.p. síce nemá ekvivalent, keďže C.s.p. predpokladá preddavkovanie v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania (§ 253 C.s.p.), avšak s poukazom na ust. § 470 ods. 2 C.s.p. zachovanie právnych účinkov týchto úkonov, a vzhľadom na nárok štátu na náhradu trov konania v tomto spore, súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení tak, ako je uvedené vo výroku č. IV. a V. výrokovej časti tohto rozsudku. O výške týchto trov v súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník, ktorý pri určení výšky zohľadní platby vyplatené súdnym znalcom z preddavkov zložených stranami sporu. 2. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku V. ktorým súd priznal štátu proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 51 % podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré doplnil na základe výzvy súdu prvej inštancie. Vo svojom odvolaní uviedol, že sú u neho dané dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže jeho príjem nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb, je 68 ročný onkologický pacient s jednou obličkou a obštrukčnou chorobou pľúc, vdovec odkázaný na pomoc rodiny. Mal zato, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. a preto sa domáhal odpustenia plnenie podľa výroku V. t.j. odpustenia náhrady trov konania v prospech štátu vo výške 51% celkových trov. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. 4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6.Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok V.) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok v napadnutej časti je potrebné potvrdiť. 7.Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 8. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 11. Súd prvej inštancie vzhľadom na spôsob rozhodnutia vo veci samej správne určil pomer úspechu strán sporu v konaní vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu, ako aj žalovaného. Rovnako správne vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. a skutočnosť, že trovy konania štátu vznikli ešte za účinnosti O.s.p. o týchto rozhodoval s odkazom na úspech strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu však nebolo potrebné rozhodnúť použitím analógie iuris v zmysle čl. 4 C.s.p. s odkazom na ustanovenie § 57 C.m.p., ale v prípade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p. je potrebné rozhodnúť po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa ustanovení § 255 či 256 C.s.p. v spojení § 470 ods. 2 C.s.p.. Štát v takomto prípade má postavenie strany sporu s tým, že o ich výške v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Uvedená nesprávna aplikácia § 57 C.m.p. nemá ale vplyv na celkovú správnosť napadnutého výroku. 12. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentmi žalovaného uvedenými v odvolaní, podľa ktorej mal súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodnúť podľa ustanovenia §150 O.s.p. , ktoré ustanovenie má ekvivalent v preformulovanom a zjednodušenom v znení v ustanovení § 257 C.s.p.. 13. Ustanovenie § 257 C.s.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 257 C.s.p.. V posudzovanej veci odvolací súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili postup v zmysle citovaného ustanovenia. 14. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, táto skutočnosť nemá priamy súvis s rozhodovaním o náhrade trov konania a rovnako ani trov konania štátu. Aj v prípade, že strana sporu by bola oslobodená od súdnych poplatkov (pritom však žalovaný oslobodený nebol), táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 C.s.p.. Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 254 C.s.p. sú síce nepriaznivé majetkové či príjmové pomery, avšak tieto, ak sú dané, nie vždy dosahujú takú intenzitu, aby ich bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p.. Inými slovami, určitá majetková či príjmová situácia strany sporu môže zároveň odôvodňovať oslobodenie od súdnych poplatkov podľa §254 C.s.p., ale nie nepriznanie náhrady trov konania štátu, ktorý ma v takomto prípade postavenie strany sporu. V posudzovanej veci však žalovanému, ako už bolo uvedené, oslobodenie od súdnych poplatkov ani priznané nebolo, keď svoje osobné, majetkové a príjmové pomery nepreukázal v takej miere, aby mu ho súd prvej inštancie mohol priznať. Žalovaný spolu s odvolaním založil do spisu len Oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonaní zrážok z dôchodku, z ktorého oznámenia vyplýva, že žalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 422,30€, vdovského dôchodku vo výške 114,40€ spolu vo výške 536,70€ a že sú na základe exekučných príkazov vykonávané zrážky z jeho dôchodku. Samotné vykonávanie zrážok z dôchodku (samé o sebe) na základe exekúcie, keď žalovaný ako dlžník dobrovoľne neplnil svoje pohľadávky, na úhradu ktorých bola nariadená exekúcia nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. Žiadne iné doklady žalovaným s odvolaním, ani s doplnením odvolania predložené neboli, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zastáva názor, že žalovaný ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal, že by jeho pomery boli natoľko nepriaznivé, aby ich bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p.. 14.1. Odvolací súd nevzhliadol ani žiadne také zvláštnosti posudzovanej veci, ktoré by zdôvodňovali postup podľa § 257 C.s.p.. Žalobca sa domáhal od žalovaného žalobou doručenou súdu ešte dňa 29.4.1993 zaplatenia sumy 4.555,10 € s príslušenstvom, ktorú pohľadávku žalovaný dobrovoľne neuhradil. V rámci konania popieral iba všetky dôkazy predložené žalobcom, vrátane nariadeného znaleckého dokazovania, bez toho, aby relevantným spôsobom preukázal nedôvodnosť uplatneného nároku, ktorý súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako čiastočne dôvodný, t.j. nebol uplatnený zjavne svojvoľne a preto správanie žalovaného v konaní neumožňuje v jeho prospech uplatniť inštitút nepriznania náhrady trov konania protistrane. 15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok V.), ktorým súd vzhľadom na úspech strán sporu priznal štátu proti žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 51 % ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).