Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/335/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408214552 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1408214552.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu : ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpená Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom AK Prievozská 4/B, Bratislava, IČO : 47 239 921 proti žalovanému : J.. W. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XXXX/XA, A.a, štátne občianstvo SR, zastúpený Q.. K. F., A. V. X, A., o zaplatenie 22.738,75 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.apríla 2016 č. k. 4C/300/2009 - 342 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 22.738,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.738,75 € od 27.04.2005 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd úroky z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 22.738,75 € od 27.04.2005 do zaplatenia zamietol . 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že strany sporu dňa 19.04.2004 uzatvorili Leasingovú zmluvu číslo R.. Predmetom uvedenej zmluvy bolo motorové vozidlo A. XXX F. , ktoré žalobca umožnil žalovanému užívať a zaviazal sa, že po ukončení nájmu umožní žalovanému odkúpenie predmetného motorového vozidla za dohodnutých podmienok. Medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá doba finančného prenájmu 36 mesiacov od prevzatia predmetu leasingu žalovaným. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej Leasingovej zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky a Dohoda o platbách nájomného. Predmet leasingu bol po uzatvorení predmetnej leasingovej zmluvy v čase od 20.00 hod. dňa 24.06.20104 do 14.00 hod. 25.06.2004 odcudzený. Predmet leasingu bol poistený, a preto sa žalovaný domáhal náhrady škody od poisťovateľa KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. dňa 28.06.2004 nahlásený ako poistná udalosť č. XXXX XXX XXX, - odcudzené motorové vozidlo. Škodová udalosť bola dňa 29.12.2004 ukončená ako bezpredmetná, nakoľko vzniknutú škodu nie je možné kvalifikovať ako náhodnú udalosť v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že pri preverovaní v AWT BAVARIA, s.r.o. bolo zistené, že došlo k úmyselnému zásahu do elektronickej časti kľúčov. Z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy ČSOB leasing adresovanej žalovanému zo dňa 17.08.2004 bolo zistené, že žalobca ku dňu 24.06.2004 predčasne ukončil Leasingovú zmluvu zo dňa 19.04.2004 z dôvodu trvalého vyradenia predmetu leasingu, prevádzky v dôsledku odcudzenia predmetu leasingu v zmysle bodu 4.3.1. Všeobecných zmluvných podmienok. Predčasným skončením leasingu vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil v Konečným finančným vyúčtovaním vo výške 22.738,75 € a uvedenú sumu mal uhradiť do 7 dní. Súd prvej inštancie z uznesenia OR PZ Bratislava IV zo dňa 25.06.2004 zistil, že bolo začaté trestné stíhanie na neznámeho páchateľa, ktorý v čase dňa 24.06.2004 v čase od 14.00 hod. poobede do nasledujúceho dňa 25.06.2004 v Bratislave IV z parkoviska za obytným domom A. XA odcudzil motorové vozidlo zn. A. XXX F., Z.: A.-XXX Q., ktoré bolo Uznesením Č.: Y.- XXX/OVK-A.-XXXX zo dňa 28.07.2004 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Na Okresnom súdu Bratislava I sa viedlo konanie sp. zn. 14C 84/2008 na návrh žalobcu J.. W. K.Ľ. (v tomto konaní žalovaný) proti KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. o zaplatenie 23.649,69 € (712.470,70 Sk) s príslušenstvom z titulu poistného plnenia (odcudzenie motorového vozidla A. XXXD, Š.: A.-XXX-Q.. Okresný súd Bratislava I Rozsudkom sp. zn. 14C 84/2008 -79 zo dňa 15.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2014 žalobu zamietol nakoľko v konaní žalobca (v tomto konaní žalovaný) nie je aktívne legitimovaný a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami bodu 4.3.1, bodu 4.3.2, bodu 4.3. Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB, a.s. pre dopravnú techniku (ďalej len“ Všeobecné zmluvné podmienky “) , keď mal v konaní za preukázané, že žalobca návrh podal dôvodne. Žalovanému vznikla v zmysle citovaných ustanovení zákona povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu vo výške 2.738,75 €. Žalovaný, ako nájomca leasingovej zmluvy číslo R., predmetom ktorej bol finančný prenájom motorového vozidla A. XXX F. (ďalej len "predmet leasingu) bol povinný zaplatiť žalobcovi 36 mesačných splátok v zmysle Dohody o platbách nájomného k zmluve č. R. zo dňa 19.04.2004. Žalobca ku dňu 24.06.2004 predčasne ukončil Leasingovú zmluvu zo dňa 19.04.2004 z dôvodu trvalého vyradenia predmetu leasingu, prevádzky v dôsledku odcudzenia predmetu leasingu v zmysle bodu 4.3.1. Všeobecných zmluvných podmienok. Predčasným skončením leasingu vznikla žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil v Konečnom finančnom vyúčtovaní vo výške 22.738,75 €, ktorú žalovaný mal uhradiť do 7 dní. Žalovaný finančné vyúčtovanie prevzal dňa 19.04.2005, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Na záver súd prvej inštancie poukázal nato, že v priebehu konania strany sporu viackrát požiadali o prerušenie konania na uzavretie mimosúdnej dohody ako i návrhu na schválenie súdneho zmieru, ale i napriek súdom vyhoveniu, k žiadnej dohode medzi stranami sporu nedošlo. Súd prvej inštancie ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany sporu, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. 1.3. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zamietol z dôvodu, že leasingovú zmluvu posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu. Keďže žalobca v konaní pred súdom dôvodnosť svojho nároku jednoznačne preukázal, súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal v spore úspešnému žalobcovi úroky z omeškania v zmysle cit. ust. zákona vo výške 9 % (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z.) odo dňa 27.04.2005 do zaplatenia. Začiatok plynutia doby omeškania mal súd preukázaný z oznámenia o ukončení a finančnom vyrovnaní (zo dňa 14.04.2005, ktoré prevzal žalovaný dňa 19.04.2005) leasingovej zmluvy. 1.4. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol s poukazom na ustanovenie §151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v ktorom uviedol, že v priebehu celého obdobia vyššie uvedenej právnej veci od roku 2009 sa snažil so žalobcom o vyriešenie daného sporu a prípadu a to dohodou či zmierom ale bezvýsledne. Hlavný dôvod prečo nedošlo k uzatvoreniu dohody bolo, že na pojednávaní od roku 2009 až do ukončenia sa zúčastňovali zo strany žalobcu vždy iní koncipienti právneho zástupcu žalobcu, ktorí nemali znalosť sporu, resp. nemali žiadne právomoci v danej veci robiť konkrétne rozhodnutia, a to až do momentu, kedy v roku 2015 vstúpil do konania F.. T. S., pracovník právneho oddelenia ČSOB Leasing, a.s., ktorý navrhol vhodné riešenie a pokus o dohodu úhrady na tretiny. Po asi polročnom rokovaní s poisťovňou Kooperatíva a.s. sa F.. S.É. podarilo dohodnúť dohodu splátok na tretiny žalovanej sumy. Žalovaný ďalej uviedol, že on na záverečnom pojednávaní však žiadal žalobcu o uzavretie Zmieru a to v 8-10 splátkach dohodnutej tretiny, ktorú by mal splatiť a to sumy 7 580,- €, podľa jeho možností splácania. Toto však súd neakceptoval, zamietol splácanie vo viac ako troch splátkach a trval na splatení dohodnutej tretiny v troch splátkach, čo bolo preňho z finančného pohľadu neriešiteľné. Po vydaní rozsudku následne ďalej jednal žalobcom, hlavne s F.. T. S. v ČSOB Leasing a.s., kde sa mu snažil objasnil momentálnu finančnú situáciu, na základe ktorej požadoval Dohodu o zmieri splatenia tretinovej sumy vo viacerých ako troch splátkach a preto po poslednom jednaní u žalobcu tak zaslal žalobcovi ČSOB Leasing, a.s. Splátkový kalendár na splatenie dohodnutej tretiny v sume 7 580,- €, ktorý tvorí prílohu tohto odvolania. 2.1. Žalovaný ďalej namietal, že v Rozsudku sa uvádza, že došlo k hrubému porušeniu zmluvy z jeho strany. Toto však nikdy a nikým nebolo preukázané, a ak dôjde k takémuto skutku, tak hrubé porušenie zmluvy sa dáva písomne na vedomie strane alebo osobe, ktorá hrubé porušenie spôsobila a až na základe takéhoto písomného oznámenia o hrubom porušení zmluvy sa koná. O hrubom porušení zmluvy nikdy nebola reč a ani žiadne písomné oznámenie mu zo strany žalobcu nebolo doručené. V osobných podmienkach Kooperatívy a.s. Poistenie motorového vozidla je v čl. 1 bodu 1 b) uvedené, že základné postenie motorových vozidiel sa vzťahuje aj na krádež, lúpež motorového vozidiel. Tak z akého dôvodu sa toto ustanovenie nevzťahovalo na jeho motorového vozidlo, ktoré bolo odcudzené neznámym páchateľom. Predmet leasingu bol riadne poistený, poistnú zmluvu mal riadne uzatvorenú a preto mu nie je zrejmé z akého dôvodu nie je možné kvalifikovať vzniknutú škodu ako náhodnú udalosť. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj skutočnosti, že on sám pripravil predmetný Splátkový kalendár na splácanie dohodnutej tretiny a už vykonanej prvej splátke, nakoľko mu zo strany žalobcu do dnešného dňa nebola predložená žiadna Dohoda o zmiery a splátkach na jednu tretinu vo výške 7 580,- €, žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a schválenie Zmieru dohodou na základe už predloženého Splátkového kalendára a uskutočnenej prvej úhrady. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý namietal, že podané odvolanie je neúplné, keďže z tohto nie je zrejmé akými odvolacím dôvodmi podľa § 365 C.s.p. odôvodňuje podanie odvolania. Žalovaný sa obmedzuje len na konštatovanie, že v priebehu konania prebiehali rokovania o mimosúdnom urovnaní sporu, pričom tieto neboli úspešné. Uvedenú skutočnosť žalobca nepoprel, ale mal zato, že v žiadnom prípade nejde o odvolací dôvod v zmysle § 365 C.s.p.. Zastal názor, že v právnom poriadku SR sa nenachádza ustanovenie, ktorým by osoba mohla byť donútená k uzatvoreniu dohody a požiadavka prezentovaná Žalovaným je v priamom rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.“ Pokým žalovaný odkazuje na skutočnosť, že vozidlo bolo poistené, uvedené tvrdenie považuje za účelové a čiastkové, keď v konaní bola táto skutočnosť riadne skúmaná. Žalovaný bez akýchkoľvek dôkazov na podporu svojich tvrdení uvádza, že malo byť vyplatené poistné plnenie. Ako však vyplýva z listinných dôkazov osvedčujúcich priebeh expertízy, vozidlo bolo odcudzené potom, čo bolo manipulované s kľúčom, ktorý mal u seba žalovaný. Poistiteľ v dôsledku tejto skutočnosti ukončil likvidáciu poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia. Uvedenému tvrdeniu žalovaného absentuje logicko-právna následnosť, keď sama skutočnosť, že vozidlo bolo poistené nevylučuje pasívnu legitimáciu žalovaného. Rovnako tak absentuje akákoľvek konkretizácia vplyvu poistného plnenia na výšku uplatňovaného nároku, keď žalovaný bez ďalšieho prezumuje úplné pokrytie všetkých záväzkov voči nemu z poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť a v prípade ak k odmietnutiu nedôjde žiadal rozsudok potvrdiť. 4. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že z jeho odvolania je zrejmé, že sa odvoláva voči rozsudku, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 22.738,75€ s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 22.738,75 € od 27.04.2005 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej trval na tom, že motorové vozidlo mu bolo predsa ukradnuté, odcudzené. Osobné motorové vozidlo bolo riadene poistené, o čom svedčí aj poistná zmluva s KOOPERATÍVOU zo dňa 20.04.2004, ktorú uzatváral priamo s poisťovňou. Motorové vozidlo bolo poistené aj voči prípadnej krádeži,. Hovoria o tom aj osobitné poistné podmienky poistenia motorových vozidiel v čl. I bodu 1 b). Tvrdenie žalobcu, že on odkazuje na skutočnosť, že vozidlo bolo poistené, nie je vôbec účelové a ani čiastkové, keď existuje predsa riadne uzavretá poistná zmluva. Ak žalobca tvrdí, že vozidlo bolo odcudzené potom, čo bolo manipulované s kľúčom tak k tomuto nesprávnemu tvrdeniu uviedol, že osobné motorové vozidlo bolo v čase krádeže riadne uzamknuté. Záverom uviedol, že on vôbec nemenil podmienky dohody, o ktorú sa počas celého obdobia snažil. Naopak ani na jeden jeho návrh na Dohodu strana žalobcu do dnešného dňa žiadne písomné stanovisko. Dokonca ani na posledný pokus o súdny zmier, kde on vôbec neobdržal Návrh na súdny zmier a jeho znenie mu bolo žalobcom predložené na poslednom pojednávaní, kde sa snažil o dohodu, a žiadal o povolenie nie v troch splátkach, ale v 8-10, tak ako mu to dovoľuje finančná situácia. 5. V duplike žalobca uviedol, že nikdy nevyjadril pochybnosť o adresnosti úkonu žalovaného, ale zastáva názor, že podané odvolanie neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a súčasne uvádza nepravdivé skutkové a právne závery. Vo svojom vyjadrení namietal, pričom na tejto námietke stále trvá, že z podania žalovaného nie je zrejmé, akými odvolacími dôvodmi podľa § 365 C.s.p. odôvodňuje podanie odvolania a čoho sa domáha. Žalovaný sa obmedzuje len na konštatovanie, že v priebehu konania prebiehali rokovania o mimosúdnom urovnaní sporu, pričom tieto neboli úspešné. Uvedenú skutočnosť nepopieral, ale trval na tom, že neuzatvorenie súdneho zmieru v žiadnom prípade nepredstavuje odvolací dôvod v zmysle § 365 C.s.p.. V zmysle argumentácie uvedenej v tomto podaní ako i vo vyjadrení k odvolaniu je nepochybné, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, skutkový stav bol spoľahlivo a správne zistený a boli aplikované príslušné hmotnoprávne normy. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav tak ako je popísaný v odseku 1.1., keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 22.738,75 € s príslušenstvom titulom konečného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy číslo R. ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré žalovaný v konaní uvádzal na svoju obranu. Následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 191 (predtým § 132 O.s.p.) dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danom prípade je nárok žalobcu dôvodný, keďže v zmysle bodu 4.3.1 Všeobecných zmluvných podmienok leasingová zmluvy skončila v dôsledku odcudzenia predmetu leasingu, po doručení oznámenia polície, že sa pátranie ukončilo bezvýsledne, spätne k nasledujúcemu dňu po odcudzení vozidla a žalovaný (nájomca) je podľa bodu 4.3.2 Všeobecných zmluvných podmienok v tomto prípade povinný zaplatiť žalobcovi všetky do tej doby vzniknuté a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva a škody, ktoré mu ktoré mu v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy vznikli, ktoré žalobca a v súlade s bodom 4.3 Všeobecných zmluvných podmienok riadne vyúčtoval (č.l. 19 spisu) a toto doručil žalovanému dňa 19.04.2005. Svoje úvahy vedúce k vyhoveniu žaloby súd prvej aj náležite, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2,3 C.s.p. (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.) , odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 9. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada osobitne sa zaoberať odvolacími námietkami, pretože žalovaný v odvolaní neargumentuje skutočnosťami, o ktorých by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil, ako aj také, ktoré by mali za následok zmenu. Zdôrazniť sa žiada predovšetkým to, že zo strany žalovaného nedošlo k spochybneniu sumy uplatnenej žalobou a to nielen pokiaľ šlo o jej výšku, ale ani pokiaľ šlo o uplatnený titul. Preto nebol vytvorený priestor preto, aby odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k týmto aspektom uplatneného nároku. 9.1. Pokým žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť rozsudku z dôvodu, že on sa viackrát pokúšal o vyriešenie daného sporu a prípadu a to dohodou či zmierom k čomu ale nedošlo a to z dôvodov na strane žalobcu, tak uvedené dôvody žalovaného neobstoja. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalobcu, že v právnom poriadku SR sa nenachádza ustanovenie, ktorým by osoba mohla byť donútená k uzatvoreniu dohody resp. k zmieru, to znamená, že toto nie je vynútiteľné. Ak teda z akýchkoľvek dôvodov na jednej alebo druhej strane nedôjde k uzatvorenie mimosúdnej dohody, zmieru, dohody o urovnaní sama táto skutočnosť nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. o uzatvorenie 9.2. Neobstoja ani námietky žalovaného, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že došlo k hrubému porušeniu zmluvy z jeho strany, keď trval na tom, že toto nikdy a nikým nebolo preukázané a o hrubom porušení zmluvy nikdy nebola reč a ani žiadne písomné oznámenie mu zo strany žalobcu nebolo doručené. K uvedenému odvolací súd len dodáva, že hrubé porušenie zmluvy zo strany žalovaného je v rozsudku spomenuté, len v časti, kde súd prvej inštancie popisuje, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal a z akého dôvodu (odsek 1 napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie z týchto dôvodov pri rozhodovaní vo veci nevychádzal, keď ako je uvedené vyššie dospel k záveru, že k skončeniu leasingovej zmluvy došlo v zmysle bodu 4.3.1 Všeobecných zmluvných podmienok a nie ako to popisoval žalobca vo svojej žalobe z dôvodu hrubého porušenie zmluvy v zmysle bodu 4.4 Všeobecných zmluvných podmienok. 9.3. K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa údajnej potreby uspokojenia žalobcu poisťovňou odvolací súd uvádza, že táto námietka bola bez relevancie (významu) na žalobou uplatnený nárok a na správnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ totiž žalovaný v rámci ním použitej obrany argumentoval tým, že povinnosť uhradiť sumu uplatnenú žalobou prešla na poisťovňu (teda na tretiu osobu) a v dôsledku toho mal byť žalobou uplatnený nárok vyhodnotený ako nedôvodný, tak odvolací súd poukazuje na to, že prioritne ide o záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorého existenciu žalovaný nenamietal. K zániku takého záväzku žalovaného potom (bez ohľadu na to, či žalovaný mal alebo nemal uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou) nedošlo. Nadovšetko poistiteľ KOOPERATÍVA poisťovňa a.s. ukončil likvidáciu poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, keď škodová udalosť bola dňa 29.12.2004 ukončená ako bezpredmetná, nakoľko vzniknutú škodu nie je možné kvalifikovať ako náhodnú udalosť v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka. 9.3.1. Pre úplnosť na podporu správnosti záverov súdu prvej inštancie poukazuje odvolací súd na ustanovenie bodu 1.3.1. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého leasingový nájomca nesie riziká výskytu nedostatkov, zničení, strát, odcudzenia a predčasného opotrebovania predmetu leasingu, i keď na tom nenesie vinu. V prípade, že takáto skutočnosť nastane, je leasingový nájomca povinný ihneď informovať žalobcu a je povinný i naďalej platiť leasingové splátky riadne, včas a v plnej výške. Ide tu o zmluvne dojednaný prechod nebezpečenstva škody na nájomcu už predtým, než sa tento v súlade s očakávaniami založenými na riadnom chode veci stane vlastníkom predmetu leasingu. 10. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil . 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie(§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).