Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/34/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409200072 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409200072.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: W. E., I.. XX.X.XXXX, Z. Z.-X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 10909/08, pre vymoženie istiny vo výške 423,55 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/21/2009-33 zo dňa 6.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/21/2009-33 zo dňa 6.9.2013, p o t v r d z u j e . Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania 0,21% denne zo sumy 720,31 eur za obdobie od 1.6.2008 do 10.9.2008, zo sumy 617,41 euro za obdobie od 11.9.2008 do 24.9.2008, zo sumy 514,51 eur za obdobie od 25.9.2008 do 24.11.2008 a zo sumy 423,55 eur za obdobie od 25.11.2008 do zaplatenia a to s poukazom na ust. § 45 ods. ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Súd mal za to, že úrok z omeškania v sadzbe 0,25% denne, teda 91,25% ročne, na zaplatenie ktorého povinného zaväzuje exekučný titul, je plnením odporujúcim dobrým mravom, nakoľko sa jedná o sankciu, ktorá je v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi pravidlami správania sa, nakoľko viac ako päťnásobne prevyšuje zákonný úrok z omeškania v sadzbe 14,25% ročne/0,039% denne (ku dňu, kedy sa povinná dostala do omeškania) podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 31.10.2007, kedy bola uzavretá zmluva o úvere. Súd prvej inštancie preto zastavil exekúciu v časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi rozhodcovským rozsudkom priznanou sadzbou úroku z omeškania, ktorá odporuje dobrým mravom, a zákonnou sadzbou úroku z omeškania. Ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka síce umožňuje dohodnúť úroky z omeškania v odlišnej sadzbe ako je zákonom stanovená, avšak takáto zmluvná sloboda nie je absolútna a je okrem iného obmedzená aj v spoločnosti všeobecne uznávanými pravidlami správania sa. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, kde žiadal, aby súd uznesenie zrušil. Namietol nesprávnosť záveru súdu o neprimeranosti úrokov z omeškania. Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o úroku z omeškania. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinného) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Z právnych predpisov v čase uzavretia zmluvy nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.05.1996 sp. zn. 3Obdo 3/96). Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 1Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, rozhodnutie zo dňa 22.09.2005 sp. zn. 2Obdo 26/2004, rozhodnutie zo dňa 22.09.2005 sp. zn. 2Obdo28/2004) Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré mravy sa nemôže dovolávať ten, kto ich ako prvý porušil. Povinný mal možnosť uplatnenie sankcie odvrátiť riadnym splnením svojej povinnosti, čo sa nestalo. 3. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne. 5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Exekučné konanie sa začalo dňa 6.12.2008, spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 08819/08 zo dňa 10.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2008 a stal sa vykonateľný dňom 2.10.2008. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť uhradiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 22 060,- Sk (732,26 eur) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 21 700,- Sk (720,31 eur) od 1.6.2008 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 6 536,- Sk (216,95 eur), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 8. V predmetnej veci je aj podľa odvolacieho súdu nepochybne preukázané, že je plne v kompetencii exekučného súdu zaoberať sa tak formálnym, ako aj materiálnym preskúmavaním exekučného titulu, čo súd prvej inštancie aj správne urobil. Takéto oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, pretože exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd prvej inštancie je preto povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 9. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91,25% ročne) je neprimeraný a je v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.2.2011). Ide teda o určité pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu a preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. Výšku úroku z omeškania, ktorá bola oprávnenému priznaná rozhodcovským rozsudkom, na podklade ktorého oprávnený žiada vykonať exekúciu, je treba považovať za absolútne neprimeranú, za hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zásada zmluvnej voľnosti, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, úzko súvisí s účelom a zmyslom sankčnej podstaty úroku z omeškania. Odvolávanie sa na ňu je možné a zákonné, v konečnom dôsledku však dohodnutá výška úroku z omeškania nemôže odporovať zákonom ustanoveným zásadám, rovnako ako ani zmluvná sloboda účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. V opačnom prípade nemožno týmto právnym vzťahom a právam z nich plynúcim priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade prekročilo hranice dobrých mravom, resp. poctivého obchodného styku, ako určitého spoločensky uznávaného a akceptovaného ľudského správania sa. 10. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne ustálil, že dohodnutý úrok z omeškania 91,25% ročne predstavuje hrubý nepomer a rozpor s dobrými mravmi, čo je pri uplatnení úroku z omeškania nutné vždy skúmať vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu. V tomto prípade neproporcionálnosť vyplýva aj zo samotnej istiny a výšky úroku z omeškania pri ročnom omeškaní. Dôsledkom toho je hrubý nepomer medzi vzájomnými povinnosťami strán. Zmysel úroku z omeškania spočívajúci v jeho motivačnej alebo sankčnej funkcii, ak sa dlžník dostane do omeškania s včasným a riadnym plnením svojich povinností, musí rešpektovať zásadu primeranosti, pretože ani zmluvné dojednanie úroku z omeškania nemôže byť nadmerné. 11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že povinný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).