Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/162/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409204305 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409204305.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha, členov JUDr. Beáty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. l6, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: S. H., W..Č.. XXXXXX/XXXX, D. Š. Č.. XX, XXX XX K., Š. V. I., zastúpený opatrovníčkou Ľ. T., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, pre vymoženie peňažného plnenia vo výške 5.494,09 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: úrok vo výške 6% ročne zo sumy 5.494,- Eur od 01.01.2008 do zaplatenia, zmenková odmena vo výške 18,32 Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur, trovy exekučného konania a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Patricius Baďura, Exekútorský úrad so sídlom Štefana Rosívala č. 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/892/2009-21 zo dňa 06.02.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/892/2009-21 zo dňa 06.02.2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, v osobe vyššieho súdneho úradníka, I., zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len: „EP“), na tom skutkovom zistení, že výzvou doručenou dňa 13.12.2010 vykonal dopyt na súdneho exekútora, či bol zistený akýkoľvek majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Následne dňa 20.12.2010 súdny exekútor zaslal súdu exekútorský spis a oznámil, že nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke boli neúspešne, taktiež nebol zistený žiadny zamestnávateľ ani poskytovateľ dôchodku povinného. Lustráciou nebol zistený žiadny iný majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na čiastočné uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného. II., Podľa § 203 ods. 2 EP v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len: „vyhláška“), oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi 97,33 Eur titulom trov exekúcie v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP“) tak, že oprávnený ani povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania. 2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že oznámenie súdneho exekútora o tom, že nebol zistený žiadny majetok povinného, je z roku 2010 a teda svojím obsahom predstavuje opísanie skutkových okolností platných ku dňu jeho vyhotovenia. Od vyhotovenia tejto správy súdneho exekútora uplynula doba viac ako štyri roky, pričom exekučný súd bez ďalšieho skúmania a overenia stavu exekúcie u povereného súdneho exekútora rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného napriek tomu, že v roku 2015 boli v rámci exekúcie vymožené prostriedky v celkovej výške 474,- Eur a napriek tomu, že z pripojenej správy súdneho exekútora je evidentné, že od 05.06.2015 je povinný zamestnaný a je teda predpoklad uspokojenia vymáhaného nároku v rámci exekučného konania. Mal za to, že súd otázku nemajetnosti povinného posúdil zo skutkového, ako aj z právneho hľadiska nesprávne, čo predstavuje samostatný odvolací dôvod, rovnako ako to, že nesprávnym postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom vo vzťahu k oprávnenému. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávneným smerujúce proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zastavení exekúcie (I.) Exekučný poriadok pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o zastavení exekúcie v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len: „CSP“), zostali zachované aj po 01.07.2016. 5. Odvolanie oprávneného smerujúce proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorým tento súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal (II.) a o náhrade trov konania (III.) predmetom prieskumu odvolacieho súdu neboli, nakoľko rozhodnutie v týchto výrokoch sa podaním odvolania zrušilo, keďže voči týmto výrokom odvolanie prípustné nebolo (§ 374 ods. 4 OSP). 5.1. Podľa § 243b ods. 1, 3 EP text novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom NR SR č.299/2013 Z.z. účinnej dňom 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Odsek tretí tohto ustanovenia upravil, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. 5.2. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní o trovách exekučného konania v súvislosti so zastavením exekúcie, podľa § 57 EP, Exekučný poriadok predpokladal, pred jeho novelou vykonanou pod č. 299/2013 Z.z., v ustanovení § 58 ods. 6 EP, prípustnosť odvolania. Tento právny stav sa, ale spomínanou novelou Exekučného poriadku zmenil tak, že pre tento typ rozhodnutia platí všeobecná neprípustnosť odvolania predpokladaná § 202 ods. 2 OSP. Prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 243b identifikovanej novely tento dopad na procesnú situáciu prípadného odvolateľa spresnilo tak, že prípustnosť odvolania bude zachovaná len za predpokladu, že rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník pred 1. novembrom 2013 a doposiaľ o odvolaní nerozhodol sudca, inak je odvolanie neprípustné. 5.3. V predmetnej veci rozhodnutie o trovách konania (exekúcie), v súvislosti so zastavením exekúcie podľa § 57 EP, vydal vyšší súdny úradník pred 1. novembrom 2013, dňa 05.09.2013 a odvolanie podal povinný tiež pred 1. novembrom 2013, dňa 01.10.2013, teda v procesnom režime pred novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom NR SR č. 299/2013 Z.z. účinnou dňom 01.11.2013. Uvedená novela, v súvislosti so zavedením neprípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania, v rozhodnutí podľa § 57, vydaným pred 1. novembrom 2013, zaviedla osobitne výnimku z použitia predpisov účinných do 31. októbra 2013 práve pre prípady, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Devolutívny účinok vyjadrený funkčnou príslušnosťou krajského súdu na rozhodnutie o odvolaní zostal zachovaný len v prípade, ak odvolanie smerovalo voči uzneseniu vydanému sudcom. V prípade odvolaní podaných pred 01.11.2013, ktoré smerovali voči uzneseniam vyšších súdnych úradníkov, v zmysle úpravy § 243b ods. 3 EP, veta za bodkočiarkou, už devolutívny účinok odvolania nenastal, a na rozhodnutie o odvolaní bola daná príslušnosť súdu prvej inštancie konajúcemu osobou zákonného sudcu, proti ktorého rozhodnutiu už odvolanie prípustné nebude. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo do I. výroku o zastavení exekúcie, je nepreskúmateľné. 7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený domáha vymoženia povinnosti uloženej povinnému dňa 08.02.2008 vykonateľným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu Mgr. Erika Končoka pod sp.zn. RK-90/08-EK, ktorým bola povinnému, ako žalovanému, uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, ako žalobcovi, sumu 5.494,09 Eur istiny spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku vo výške 6% ročne zo sumy 5.494,- Eur od 01.01.2008 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 18,32 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Obsah odôvodnenia rozhodnutia o zastavení exekúcie tkvie v konštatovaní, že žiadny majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Exekučné príkazy prikázaním pohľadávky z účtu v banke boli neúspešne, taktiež nebol zistený žiadny zamestnávateľ ani poskytovateľ dôchodku povinného. Lustráciou nebol zistený žiadny iný majetok povinného, ktorý by postačoval na aspoň čiastočné uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného. Identifikácia skutkových zistení odôvodňujúca konštatovanie majetkovej nedostatočnosti povinného z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, samotné konštatovanie súdneho exekútora je neaktuálne - staré štyri roky. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným zdôvodnením rozhodnutia a absencia výsledkov akéhokoľvek šetrenia majetkových pomerov povinného nebola súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP). 8.1. Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 9. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom. 10. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že uznesenie exekučného súdu je nepresvedčivé, neobsahuje dostatočné odôvodnenie, svoje stanoviská prvostupňový súd bližšie nerozvádza, nekonkretizuje, nepoukazuje na vykonané dokazovanie, neuvádza akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. 11. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06). 12. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007). 13. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 9b ods. 4, 5 EP, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 220 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, 14. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). 15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. 15.1. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods. 2, 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa. 16. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu je nepreskúmateľné. Čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, vrátil na ďalšie konanie. Úlohou exekučného súdu bude podrobne zdokumentovať rozsah šetrenia majetkových pomerov povinného a ich výsledok. Vyhodnotiť komplexnosť tohto šetrenia a jeho dopad na prebiehajúcu exekúciu. To, že povinný je vo výkone trestu je z hľadiska núteného výkonu rozhodnutím uloženej povinnosti parciálnym a tento fakt sám o sebe nesúvisí s jeho majetkovými pomermi. 17. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí Vo veci (§ 396 ods. 3 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).