Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/183/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411215010 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1411215010.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: M. O. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom I., kpt. G. č. XXXX, zastúpený JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina č. 3A, proti žalovanej: Q. J. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom K., V. č. XX, zastúpená JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, so sídlom Bratislava, Björnsonova č. 8, v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva a o zaplatenie 33.194,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 4. decembra 2013, č.k. 16 C/308/2011-164, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 4. decembra 2013, č.k. 16 C 308/2011-164, vo výroku, ktorým súd určil, že do dedičstva po poručiteľke M. J. patrí suma 66.388,- €, z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a . II. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom zo dňa 4.12.2013, č.k. 16 C 308/2011-164 súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po poručiteľke M. J., rod. I., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, patrí suma 66.388,- €. Vo zvyšku žalobu zamietol a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 2.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobca, žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.11.2011, žiadal o určenie, že do dedičstva po poručiteľke M. J. patrí suma 66.387,84 €. Ďalej sa domáhal, aby bola žalovaná (pôvodne žalovaná v I. rade) povinná vrátiť mu ako zákonnému dedičovi bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme vo výške 33.193,92 € s príslušenstvom alebo aby mu žalovaná v II. rade T.. M. I. bola povinná vrátiť ako zákonnému dedičovi bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme vo výške 33.193,92 € s príslušenstvom; obidve žalované žiadal zaviazať na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je synovec M. J., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, narodenej dňa X.X.XXXX, naposledy bytom L. č. XX, K., a zákonným dedičom v zmysle § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. dedičom v III. skupine. M. J. bola pred smrťou vlastníčkou nasledujúcich nehnuteľností: bytu č. XX na T.. poschodí bytového domu súp. č. XXXXXX, na L. č. XX, vybudovaného na parcele registra „C“ č. XXXX/X v K., katastrálne územie K. - A. M., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Bratislava, Katastrálny úrad Bratislava, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo veľkosti XXX/XXXXX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na pozemku - parcela č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, katastrálne územie K. - A. M., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Bratislava, Katastrálny úrad Bratislava. Dňa 23.10.2009 Správa katastra pre Hlavné mesto Bratislava povolila vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zapísanej pod V-X./XX v prospech žalovanej v II. rade T.. M. I.. Za kúpu týchto nehnuteľností žalovaná v II. rade mala zaplatiť podľa kúpnej zmluvy kúpnu cenu vo výške 2.000.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 66.387,84 €. Kúpna cena mala byť podľa zmluvy zaplatená nasledovne. Časť kúpnej ceny vo výške 26.555,14 € mala žalovaná v II. rade uhradiť v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a zostatok mala uhradiť prostredníctvom úveru, ktorý si pre tento účel zobrala. Podľa vlastných vyjadrení mala žalovaná v II. rade navyše uhradiť vysťahovanie všetkých vecí z priestorov bytu do Ústavu sociálnych služieb v K., kde sa M. J. po predaji bytu presťahovala. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o účte M. resp. o účte, na ktorý bola poslaná kúpna cena za byt. Žalovaná v II. rade mu odmietla poskytnúť akékoľvek údaje v súvislosti s predajom, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v žalobe. Žalobca nemá vedomosť o tom, či žalovaná v II. rade skutočne sumu vyplatila na účet M. J.. Všetky informácie o priebehu platby má len sprostredkované. Dňa 25.11.2009, t.j. mesiac po predaji, M. J. zomrela. So svojim bratom B. O. bývajú mimo K., majú však vedomosť o tom, že posledné roky M. J. komunikovala a stretávala sa so svojou známou, žalovanou v I. rade, ktorá jej tiež pomohla pri jej umiestnení v Ústave sociálnych služieb v K.. Za prijatie do Ústavu sociálnych služieb, ktorého riaditeľom je MUDr. Juraj Lendel, podľa vyjadrenia žalovanej v I. rade, mal byť ústavu poskytnutý sponzorský dar vo výške 6.638,78 €. O tejto platbe však nie sú záznamy a riaditeľ MUDr. Juraj Lendel túto informáciu poprel. Žalobca v žalobe uviedol, že M. J. v rámci svojich možností navštevovali on a aj jeho deti, a to v čase, keď ešte bývala v byte, ako aj počas mesiaca, keď už bývala v Ústave sociálnych služieb v K.. I napriek tomu, že boli jej najbližší príbuzní, sa o jej smrti dozvedeli sprostredkovane od žalovanej v II. rade, dva dni po jej smrti. Z Ústavu sociálnych služieb ich v predmetnej veci nikto nekontaktoval. Žalobca to považuje za neobvyklé, keďže o tom, že sú najbližší príbuzní M. J., vedeli. Domnievajú sa, že žalovaná v I. rade dala v Ústave sociálnych služieb takúto informáciu, teda aby bola v prípade úmrtia M. J. kontaktovaná práve ona. Taktiež je zarážajúce, že ich nikto nekontaktoval ani ako dedičov. Žalovaná v I. rade veci vo vlastníctve M. J. rozpredala a podelila podľa vlastného uváženia, túto informáciu im poskytla ona sama. Toto konanie považuje žalobca za protiprávne a navyše dokazuje skutočný zámer žalovanej v I. rade. Po skončení dedičského konania sp.zn. 2 D 607/2009, Dnot X/XXXX, po poručiteľke M. J. sa dozvedel, že dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nepatrnej hodnoty majetku. Vzhľadom k tomu, že M. J. predala nehnuteľnosti krátko pred smrťou, má za to, že predmetom dedičského konania by mala byť minimálne suma z predaja týchto nehnuteľností, t.j. suma 66.387,84 €. Náklady za ubytovanie a stravu v Ústave sociálnych služieb vo výške 663,88 € mesačne boli pokryté dôchodkom M. J. vo výške 531,10 €, iné výdavky nemala. Je nepravdepodobné, aby M. J. za obdobie jedného mesiaca spotrebovala finančnú sumu vo výške 66.387,84 €. Pre uvedené nezrovnalosti oslovil obe žalované, avšak ani jedna z nich s ním po pohrebe M. J. nechcela riadne komunikovať. Podľa tvrdenia žalovanej v II. rade mali byť vyplatené peniaze za predaj bytu na bankový účet, avšak číslo účtu mu odmietla oznámiť. Z tohto dôvodu aj nakoniec musel podať trestné oznámenie. Zo strany žalovanej v II. rade sú však v konaní neustále spôsobované prieťahy, aby sa predmetná vec riadne a včas vyšetrila. Žalovaná v I. rade pri výsluchu na polícii uviedla, že pre potreby predaja bytu vytvorila M. J. účet vo VÚB a týmto mala vraj disponovať aj M. J.. Z výpovede žalovanej v I. rade vyplýva, že tento účet bol pravdepodobne zriadený na meno žalovanej v I. rade. Žalobca uviedol, že nevie, čo viedlo žalovanú v I. rade, aby vytvorila účet na svoje meno a nie na meno M. J.. Z právneho hľadiska majiteľom peňazí bola výhradne M. J., a preto nemala žalovaná v I. rade žiadne právo a už vôbec nie morálne, dať cudzie peniaze na svoj účet a neprihlásiť ich do dedičského konania. Podľa vyjadrenia žalovanej v I. rade z tohto účtu mali odísť aj platby na penzión, ale časť sa mala aj údajne rozdať a poplatiť dlžoby. Žalobcova teta však počas života nikdy žiadne dlhy nemala, všetko mala vždy riadne a včas uhradené. Prípadné darovanie finančnej čiastky inej osobe je tiež sporné. M. J. žalobcovi nikdy nepovedala, že by čo i len premýšľala nad možnosťou darovať peniaze za predaný byt nejakej tretej osobe. Taktiež neexistuje žiadna darovacia zmluva, na ktorej podpis darcu by bol notársky overený. Každá iná forma zmluvy vzbudzuje podozrenie o jej dodatočnom vytvorení. Navyše žalovaná v I. rade, ani žalovaná v II. rade, žiadnu takúto zmluvu neposkytla polícii, takže žalobca nemá ani dôvod veriť v ich existenciu. Podľa vyjadrenia žalovanej v I. rade by mali byť peniaze za predaj bytu na jej účte. V prípade ak nie, tak nikdy reálne neprišlo k prevedeniu peňazí z účtu žalovanej v II. rade, a teda nebola zaplatená kúpna cena podľa kúpnej zmluvy. V oboch prípadoch teda prišlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak peniaze nikdy neopustili účet žalovanej v II. rade, resp. ak nebola zaplatená celá kúpna cena podľa príslušnej kúpnej zmluvy, žalovaná v II. rade sa na úkor M. J. obohatila. Získala majetkový prospech z nepoctivých zdrojov, keďže peniaze určené na vyplatenie kúpnej ceny z hypotekárneho úveru si ponechala pre seba a svoje potreby. V prípade, ak sú peniaze na účte žalovanej v I. rade, tá sa svojím konaním obohatila na úkor M. J., keďže prijala peniaze na svoj účet, hoci na to neexistoval právny dôvod. 2.2. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 16 C 308/2011-47 zo dňa 19.4.2012, právoplatným dňa 22.5.2012, konanie voči žalovanej v II. rade (T.. M. I.) zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu voči nej späť. 2.3. Žalovaná Q. J. (pôvodne žalovaná v I. rade) vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nebohá M. J. ešte počas svojho života napísala dňa X.X.XXXX na Notárskom úrade B.. M. O. závet formou Notárskej zápisnice N XX/XX, Nz XX/XX, kde za svojich dedičov bytu na L. ul. č. XX v K. určila Y. P. a jeho manželku I. P., obaja bytom C., E. XXX. V závete nebohá M. J. tiež vyhlásila: „Vyhlasujem, že nemám žiadnych neopomenuteľných dedičov.“ Aj táto veta uvedená v závete, ktorý sa tiež nerealizoval, vyjadruje vzťah nebohej M. J. k jej príbuzným. Nebohá M. J. ešte počas svojho života ako osoba plne spôsobilá na právne úkony, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2009, previedla vlastnícke právo k bytu č. XX na L. ul. č. XX v K. na kupujúcu označenú v žalobe ako žalovaná v II. rade, T.. M. I., vklad vlastníckeho práva bol správou katastra povolený pod V-XXXXX/XX. Žalovaná uviedla, že sa s nebohou M. J. poznala a mali k sebe veľmi blízky a priateľský vzťah. Na základe priania M. J., počas choroby, keď už bola takmer nevládna, zabezpečila jej starostlivosť v Ústave sociálnych služieb W. v K., kde bolo o nebohú počas ťažkej choroby náležite postarané až do konca jej života. Skutočnosť, že nebohá M. J. bola chorá a jej stav si vyžadoval trvalú opateru, viedla k rozhodnutiu nebohej uvedený byt predať a zabezpečiť si tak dôstojné prežitie zvyšku života. O smrti M. J., v súlade s jej vôľou, bola informovaná žalovaná, ktorá nebohú pravidelne navštevovala a starala sa o jej dôstojný život v starobe. Žalovaná sa dňa 16.2.2010 dostavila na notársky úrad na predbežné vyšetrenie a nahlásila okruh dedičov zo zákona a skutočnosť, že poručiteľka nezanechala žiaden nehnuteľný majetok, pričom z hnuteľného majetku uviedla iba štyri prstene zo žltého kovu a jednu retiazku s príveskom v neurčenej hodnote. Ďalej uviedla notárovi, súdnemu komisárovi, že ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine po zomrelej sestre poručiteľky K. O. prichádzajú do úvahy jej deti, t. j. synovci poručiteľky, žalobca a B. O.. Okresný súd Bratislava I. konanie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke M. J. zastavil. Ak by sa žalobca a jeho ďalší príbuzní s náležitou starostlivosťou starali o nebohú M. J. a taktiež ju navštevovali, či už v byte na L. ul. č. XX v K., alebo v nemocnici počas hospitalizácie, alebo v Ústave sociálnych služieb, určite by mali možnosť poznať vôľu nebohej a určite by boli oboznámení o smrti nebohej ako prví a boli by mali možnosť postarať sa aj o jej pohreb. Nebohá M. J. mala jedinú oporu počas posledného obdobia svojho života v žalovanej. Všetko, čo nebohá M. J. počas svojho života vykonala, každý jeden právny úkon, vykonala s plným vedomím. Ak nebolo po smrti M. J. čo dediť, bola to jej vôľa, ktorá sa nedá nikým a ničím spochybniť. To, ako naložila nebohá M. J. počas svojho života s nehnuteľným majetkom, ako aj s hnuteľným majetkom vrátane peňazí, bola jej slobodná vôľa a jej slobodné rozhodnutie, ktoré sa nedá ničím spochybniť. O spochybnenie zákonnosti prevodu vlastníctva bytu na L. ul. č. XX, ako aj spochybnenie, ako bolo naložené s peniazmi za predaj uvedeného bytu, prípadne za predaj iných hnuteľných vecí, bolo vedené vyšetrovanie vo veci prečinu sprenevery na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave I., Odbor kriminálnej polície, pod ČVS: U.-XXX/X- OVK-BX-XXXX, kde bola žalovaná vypočúvaná ako svedok. V tomto konaní náležite objasnila všetky skutočnosti týkajúce sa predaja predmetného bytu, ako aj skutočnosti týkajúce sa peňazí za predaj uvedeného bytu, aj ako bolo naložené s iným hnuteľným majetkom po nebohej M. J.. Peniaze za predaj bytu na základe vôle nebohej M. J. boli podľa kúpnej zmluvy poukázané na bankový účet jediného majiteľa bankového účtu, ktorým bola a aj je žalovaná. Z darovaných peňazí od M. J., ktoré pochádzali z predaja predmetného bytu, žalovaná zabezpečovala počas jej života všetky jej potreby. V dokumentácii k zriadenému účtu, ktorého majiteľom je žalovaná, je podľa vôle majiteľa účtu uvedená aj nebohá M. J.. Skutočnosť, že žalobca nemal informácie o nakladaní s majetkom nebohej M. J., bola vôľa nebohej z dôvodu, že žalobca ani nikto iný z okruhu ďalších príbuzných nejavil o nebohú záujem a neposkytoval jej pomoc a starostlivosť v čase, keď to nebohá najviac potrebovala. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že peniaze by sa mali darovať vo forme písomnej darovacej zmluvy s notársky overeným podpisom, je podľa žalovanej právny nezmysel. Tvrdenie žalobcu, že žalované sa bezdôvodne obohatili, je vymyslený skutok, ktorý sa nikdy nestal. Ak by došlo k akémukoľvek porušeniu zákona zo strany žalovaných, určite by to zistil, v rámci prešetrenia prečinu sprenevery, vyšetrovateľ v rámci konania, ktoré dozoroval príslušný prokurátor. Podľa vedomosti žalovanej, žiadne porušenie zákona v súvislosti s vyšetrovaním údajnej sprenevery za obdobie takmer jeden a pol roka nebolo zo strany vyšetrovateľa ani prokuratúry zistené. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V tomto ustanovení sú upravené osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia. Ide o 1. plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 2. plnenie z neplatného právneho úkonu, 3. majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neplatnosť právneho úkonu môže byť absolútna (§ 37 a nasl. Občianskeho zákonníka) a relatívna (§ 40a Občianskeho zákonníka), ktorá má v rámci bezdôvodného obohatenia význam, len keď bola uplatnená. Ak ide o neplatnosť zmluvy, na základe ktorej plnili obe strany, nastupuje povinnosť vrátenia si poskytnutého plnenia (tzv. obojstranná reštitúcia), ktoré nároky sú vzájomne podmienené (synalagmatické). Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať napríklad prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj činnosťou, ktorá síce nie je trestná, ale je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a pod. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia túto nepoctivosť zdroja preukazuje žalobca. Zo strany žalobcu nebolo v žalobe špecifikované, na základe akej skutkovej podstaty definovanej v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka malo alebo mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej. Zo strany žalobcu nebolo tiež definované, na základe akého úkonu, resp. ustanovenia zákona má patriť suma 66.387,84 € do dedičstva po poručiteľke M. J.. Žalobca ničím nepreukázal a ani nemôže preukázať svoje tvrdenia, že je zákonným dedičom sumy 33.193,92 € a na základe akých právnych skutočností. 2.4. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 18.7.2012 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že do dedičstva po M. J. patrí suma 66.388,- €. 2.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodnutia, ktorými súd určil, že vec patrí do dedičstva, sú odôvodňované tým, že požadované určenie sa nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti, ale len práva alebo právneho vzťahu. Právo alebo právny vzťah, existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom určované vždy len vo vzťahu k prítomnosti. Výrok rozsudku v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právu alebo právnemu vzťahu v prítomnom čase, t.j. aj v čase vyhlásenia rozsudku, pre rozsudok nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je. Podľa tohto právneho názoru pri rozpore v konaní o dedičstve v tom, čo patrí do dedičstva, je procesnou možnosťou odstránenia tohto rozporu žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Takáto žaloba o určenie predmetu dedičstva je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec patrí do dedičstva (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8 Co 159/2007 zo dňa 13.3.2008, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 162/2005, sp.zn. 3 Cdo 43/1998). Na podanie predmetnej žaloby nebol žalobca odkázaný súdom v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. a nejde ani o vec spornú medzi stranami sporu v rámci dedičského konania v zmysle § 175k ods. 3 O.s.p. V predmetnej veci má žalobca na požadovanom určení, t.j. či suma 66.388,- € za predaj bytu M. J. patrí do dedičstva, naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.), pretože prichádza do úvahy ako dedič v III. dedičskej skupine po poručiteľke. Žalobca bol synovec M. J. (bola sestra jeho matky), ktorá zomrela dňa 25.11.2009 ako vdova a bezdetná. Dedičské konanie po M. J. bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 2 D 607/2009, uznesením sp.zn. 2 D 607/2009, Dnot/2/2010, zo dňa 19.3.2010 bolo dedičské konanie po poručiteľke M. J. zastavené a majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúci zo 4 prsteňov zo žltého kovu a jednej retiazky s príveskom v tvare srdca zo žltého kovu bol vydaný známej poručiteľky, žalovanej, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2010. Žalovaná a M. J. boli kolegyne a priateľky. Žalovaná v roku 2009 vybavila M. J. pobyt v Ústave sociálnych služieb W. v K. z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, kde bola umiestnená v auguste 2009. M. J. bola vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v K. na L. ul. č. XX, kde žila do doby, než bola umiestnená v Ústave sociálnych služieb v K.. Tento byt za svojho života M. J. ako predávajúca previedla kúpnou zmluvou zo dňa 23.9.2009 na kupujúcu T.. M. I.. Podľa čl. VI. zmluvy sa predávajúca a kupujúca dohodli na kúpnej cene za prevod uvedeného bytu vo výške 66.388,- €, pričom kúpna cena mala byť vyplatená tak, že 1. časť kúpnej ceny vo výške 26.389,- € bude vyplatená po podpise zmluvy na účet predávajúcej, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, najneskôr do 24.9.2009 a 2. časť kúpnej ceny vo výške 39.999,- € bude uhradená z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, a.s., do 14 dní od podpísania kúpnej zmluvy, pričom uvedená suma bude pripísaná na účet predávajúcej, číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX. Peniaze za predaj vyššie uvedeného bytu boli vyplatené na účet uvedený v kúpnej zmluve, číslo účtu: XXXXXXXXXX vedený vo Z. K., tak, že 1. časť kúpnej ceny bola poukázaná na tento účet dňa 23.9.2009 a 2. časť dňa 2.10.2009. Majiteľom tohto účtu bola žalovaná, ktorý založila dňa 31.8.20009 a M. J. bola ako disponent, mala k tomuto účtu právomoc dispozície (zmluva o bežnom účte zo dňa 31.8.2009). M. J. splnomocnila plnou mocou zo dňa 11.8.2009 žalovanú, aby za ňu a v jej mene predala jej byt na L. ul. č. XX v K., aby v jej mene podpísala kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra a prevzala celú kúpnu cenu a v tejto veci za ňu a v jej mene podpísala všetky právne dokumenty, ktoré bolo v jej mene potrebné podpísať, aby za ňu uhradila všetky poplatky, ktoré je potrebné zaplatiť a aby preberala všetky písomnosti od správy katastra spojené s predajom bytu. Ďalej ju splnomocnila na odhlásenie energií, plynu, vody, telefónu a aby v jej mene vybavila všetko, čo bolo potrebné vybaviť v príslušnej správcovskej spoločnosti. Žalobca, potom ako sa dozvedel o skončení dedičského konania, podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I. uznesením č. ČVS:U.-XXX/X-OVK-BX-XXXX začalo trestné stíhanie pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. V rámci tohto konania bola vypočutá žalovaná, ktorá uviedla, že M. J. ju po predaji bytu splnomocnila uhrádzaním všetkých výdavkov, týkajúcich sa bytu na L. ul. v K. a doplácania platieb za penzión W. v K.. Taktiež ju splnomocnila na všetky úkony týkajúce sa predaja bytu. V súvislosti s predajom uvedeného bytu žalovaná vytvorila účet vo VÚB, s ktorým disponovala aj pani J., ktorá za svojho života rozhodovala o nakladaní s finančnými prostriedkami. Podľa žalovanej, pani J. určité čiastky týchto finančných prostriedkov rozdala a určité vrátila ako dlžobu za predchádzajúce výdavky, ktoré jej vznikli počas života, ako aj za úhradu nákladov v penzióne W.. Žalovaná robila len tie úkony, ktoré pani J. chcela a transakcie na zriadenom účte vykonala len tie, o ktoré ju pani J. žiadala. Žalovaná v predmetnom súdnom konaní uviedla, že M. J. bola jej blízka kolegyňa, pomáhala jej. Z dôvodu umiestnenia M. J. do penziónu W. sa rozhodla svoj byt na L. predať, keďže nemala finančné prostriedky na hradenie tohto penziónu. Žalovanú poverila predajom bytu. Časť kúpnej ceny bola uhrádzaná prostredníctvom hypotekárneho úveru, preto žalovaná založila účet na svoje meno, so súhlasom M. J.. Táto jej peniaze za predaj bytu podarovala. K tejto dohode došlo aj za účasti kupujúcej a pracovníčky notárskeho úradu, ktorá overovala podpis M. J.. Tvrdenie žalovanej o darovaní peňazí M. J. nebolo v konaní ničím preukázané, medzi žalovanou a M. J. darovacia zmluva o darovaní peňazí za predaj bytu napísaná nebola. Ani jeden zo svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, neuviedol, že bol osobne prítomný pri tom, keď M. J. darovala peniaze za predaj svojho bytu žalovanej. V plnej moci zo dňa 11.8.2009, na ktorú sa žalovaná odvolávala, taktiež nie je uvedené, že M. J. jej peniaze za predaj svojho bytu daruje, je v nej len uvedené, že splnomocňuje žalovanú na vybavovanie záležitostí ohľadne predaja jej bytu a aby žalovaná prevzala celú kúpnu cenu. Žalovaná v rámci trestného konania vo svojej prvej výpovedi dňa 27.9.2010 neuviedla, že jej M. J. peniaze za predaj svojho bytu darovala, túto skutočnosť uviedla až vo výpovedi dňa 14.7.2011. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor M. J., keď si peniaze za predaj jej bytu vo výške 66.388,- € ponechala, a tým získala majetkový prospech bez právneho dôvodu. Žalovaná zriadila účet vo Z., na ktorý bola poukázaná kúpna cena za predaj bytu a ku ktorému mala M. J. len dispozičné právo. V plnej moci zo dňa 11.8.2009, ktorou M. J. splnomocnila žalovanú na vybavovanie záležitostí ohľadne predaja jej bytu, ale nie je uvedené, aby žalovaná zriadila účet v peňažnom ústave na svoje meno a aby naň poukázala peniaze za predaj jej bytu a ani to, že jej peniaze z predaja bytu daruje. Vzhľadom k tomu, že M. J. peniaze za predaj svojho bytu žalovanej nedarovala, táto si ich ponechala na svojom účte a ďalej s nimi disponovala (sama uviedla, že časť peňazí vložila na termínované vklady na svoje meno), súd prvej inštancie určil, že všetky peniaze za predaj bytu vo výške 66.388,- € patria do dedičstva po M. J., ktorá za túto sumu byt, ktorého bola vlastníčkou, predala počas svojho života. Súd prvej inštancie žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby mu žalovaná zaplatila 33.194,- € s príslušenstvom, zamietol. Dôvodil, že výrok, ktorým určil, že suma 66.388,- € patrí do dedičstva, tvorí základ pre následné rozhodnutie v dedičskom konaní. V rámci dedičského konania budú môcť, okrem iného, veritelia aj žalovaná uplatniť svoje pohľadávky, následne bude určená čistá hodnota dedičstva a bude rozhodované koľko a ktorému dedičovi pripadne. Žalovaná uhrádzala za M. J. poplatky za jej byt, ako aj náklady za jej pobyt v penzióne W., čo bolo preukázané výpisom z jej účtu. Podľa súdu prvej inštancie až po opätovnom prejednaní dedičstva bude možné ustáliť, aká suma má byť vyplatená jednotlivým dedičom, t.j. aj žalobcovi, ktorý prichádza do úvahy ako dedič v III. dedičskej skupine. Súd prvej inštancie návrhy na doplnenie dokazovania, a to oboznámením sa s výpisom zdravotnej dokumentácie M. J. z Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnice Staré Mesto, Národného onkologického ústavu v Bratislave, výsluchom svedkov (M.. B. L., M. M., p. O., M. L., O. L., O. L.) a vyžiadaním si správy z VÚB banky k účtom žalovanej č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, a s koncovým číslom XXX, zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na vykonané dokazovanie už nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže predmetom konania nebolo posúdenie zdravotného stavu M. J. a ani starostlivosť strán sporu o ňu. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keď žalobca mal v konaní úspech len čiastočný (úspešný bol v časti určenia, že suma 66.388,- € patrí do dedičstva po poručiteľke M. J. a neúspešný bol v časti o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu 33.193,92 € spolu s príslušenstvom). 3. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd určil, že do dedičstva po poručiteľke M. J. patrí suma 66.388,- €, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá namietala, že postupom súdu prvej inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., resp. konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá má v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. K procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, keď tento nevykonal odvolateľkou navrhované dokazovanie (oboznámením sa s výpisom zdravotnej dokumentácie M. J. z Univerzitnej nemocnice K., G. A. M., Národného onkologického ústavu v K., výsluchom svedkov M.. B. L., M. M., p. O., M. L., O. L., O. L., vyžiadaním si správy z VÚB banky k účtom žalovanej č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a s koncovým číslom XXX) odvolateľka uviedla, že O. L. bola často osobne prítomná pri jej návštevách u M. J., keďže ju na tieto návštevy pravidelne vozila. Z uvedeného dôvodu by mohla mať vedomosť o vôli M. J. darovať jej peňažné prostriedky z predaja svojho bytu a svojou výpoveďou tak preukázať jej tvrdenie o existencii darovacej zmluvy. Z tohto dôvodu mohlo mať vykonanie dôkazu výsluchom svedka O. L. v prvoinštančnom konaní zásadný význam a vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej. Zamietnutie návrhu na vykonanie uvedeného dôkazu zo strany súdu prvej inštancie preto žalovaná považuje za hrubý zásah súdu prvej inštancie do jej práva na spravodlivý súdny proces. Odvolateľka ďalej namietala, že súd prvej inštancie vykonanie listinného dôkazu čestným prehlásením svedkyne O. O. (susedy zosnulej M. J.) síce pripustil, ale napriek konštatovaniu v zápisnici z pojednávania zo dňa 4.12.2014 dôkaz nevykonal v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. jeho prečítaním na pojednávaní alebo oboznámením strán sporu o jeho obsahu. Okrem toho sa súd prvej inštancie nevyporiadal s týmto dôkazom ani v odôvodnení svojho rozhodnutia a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. neuviedol, či na tento dôkaz prihliadal, príp. ako ho vyhodnotil pri posudzovaní skutkových okolností rozhodujúcich pre rozhodnutie o predmete sporu. Odvolateľka ďalej namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov a z akých vykonaných dôkazov vyvodil záver, že sa bezdôvodne obohatila na úkor M. J., keď si peniaze za predaj jej bytu ponechala. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá ani tvrdenie súdu prvej inštancie o neexistencii právneho dôvodu oprávňujúceho ponechať si peňažné prostriedky z predaja bytu pani J.. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu napriek tomu, že tieto neboli v prvoinštančnom konaní podporené žiadnymi dôkazmi. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že (žalovaná) zriadila účet v banke, na ktorý bola prevedená kúpna cena z predaja bytu pani J., na svoje vlastné meno, bez vedomia a súhlasu pani J., keď tento svoj skutkový záver vyvodil zo skutočnosti, že v plnej moci zo dňa 11.8.2009 nie je uvedené, aby zriadila účet v peňažnom ústave na vlastné meno a aby naň poukázala peniaze za predaj bytu pani J.. Podľa názoru žalovanej možno z plnej moci zo dňa 11.8.2009, ktorou ju M. J. splnomocnila na všetky úkony súvisiace s predajom jej bytu, vyvodiť práve opačný skutkový záver, a to, aby si zriadila účet v peňažnom ústave na svoje meno a na tento prijala celú kúpnu cenu za prevod bytu. Ak by pani J. chcela, aby zriadila účet v peňažnom ústave na jej meno, v súlade s bežnou praxou bánk by ju na to musela výslovne splnomocniť a takúto plnú moc podpísať pred notárom alebo matrikou. O. J. však chcela, aby cenu za prevod jej bytu prevzala v jej mene ona, čo jednoznačne vyplýva aj z plnej moci zo dňa 11.8.2009, v ktorej sa okrem iného výslovne uvádza „...menovanú splnomocňujem, aby za mňa a v mojom mene podpísala kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra, dohodla a prevzala celú kúpnu cenu a v tejto veci za mňa a v mojom mene podpísala všetky právne dokumenty... .“ Pani J. teda nielenže ponechala na jej vôli, akú výšku kúpnej ceny za jej byt s kupujúcou dohodne, ale ju splnomocnila aj k tomu, aby túto kúpnu cenu sama od kupujúcej prevzala. To však logicky predpokladalo, že si zriadi za týmto účelom vo vlastnom mene účet v banke, na ktorý bude môcť túto kúpnu cenu prijať, keďže zaplatenie kúpnej ceny sa podľa kúpnej zmluvy nemalo realizovať v hotovosti, ale bezhotovostným prevodom na jej účet, v kúpnej zmluve uvedený. O spôsobe zaplatenia kúpnej ceny za prevádzaný byt a o tom, že celá kúpna cena bude uhradená na účet (žalovanej) pani J. vedela (čo pri plnom vedomí potvrdila aj svojím podpisom na kúpnej zmluve) a s uvedeným postupom súhlasila, čo jednak vyplýva z predmetnej plnej moci, a jednak z jej správania po uzavretí kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej ceny. Pani J. ani po uzavretí kúpnej zmluvy a uhradení kúpnej ceny za jej byt nikdy nenamietla a nevyjadrila nesúhlas s tým, že kúpna cena je na účte (žalovanej) a že táto s ňou nakladá ako s vlastným majetkom, čo potvrdili aj svedkovia vypočutí v konaní pred súdom prvej inštancie. Okrem toho, ak by pani J. mala vôľu prijať kúpnu cenu prevádzaného bytu na svoj vlastný účet, takýto účet by si v peňažnom ústave sama zriadila, keďže jej v tom nič nebránilo. Ako bolo v prvoinštančnom konaní výpoveďami svedkov preukázané, pani J. jej zdravotný a mentálny stav v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebránil v tom, aby si sama zriadila účet v peňažnom ústave. Poukazujúc na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. odvolateľka uviedla, že nedostatočné odôvodnenie rozsudku je vážnou vadou súdneho konania, majúcou za následok zásah do práva strany sporu na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry slovenských súdov sa musí súd vo svojom rozsudku vysporiadať so všetkými relevantnými právnymi a skutkovými otázkami, v opačnom prípade nie je možné hovoriť o výkone spravodlivosti. V súvislosti s týmto žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obo 126/2010, sp.zn. 6 Cdo 43/2010. Podľa žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné podmienky kladené naň zákonom a konštantnou judikatúrou, keď je z veľkej časti neodôvodnený, a teda nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie rovnako procesne pochybil, keď nevykonal niektoré žalovanou navrhnuté dôkazy, nevysporiadal sa s niektorými v konaní vykonanými dôkazmi, stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, ktoré neboli v konaní relevantne preukázané a svoje závery nezdôvodnil a ani neoprel o príslušné zákonné ustanovenia. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolateľka uviedla, že žalobca sa v konaní pred súdom prvej inštancie okrem iného domáhal určenia, že do dedičstva po zosnulej M. J. patrí suma 66.388,- €, predstavujúca kúpnu cenu, za ktorú pani J. previedla vlastníctvo svojho bytu na L. ul. v K. na T.. M. I.. Svoju žalobu pritom okrem iného zdôvodnil tým, že nevie, čo viedlo žalovanú k tomu, aby vytvorila účet na svoje meno a nie na meno M. J. a že podľa jeho názoru bola z právneho hľadiska majiteľom peňazí výhradne M. J.. Z uvedeného predpokladu potom vyvodil záver, že ak sú peniaze za predaj bytu pani J. na jej účte (žalovanej), na úkor M. J. sa bezdôvodne obohatila. J. však na podporu svojich tvrdení nepriložil k žalobe žiadne relevantné dôkazy. Naopak sama v konaní nielen tvrdila, ale aj dostatočne preukázala, že peniaze z predaja bytu pani J. nadobudla do vlastníctva na základe darovacej zmluvy uzavretej s pani J. počas jej života. Uzavretie zmluvy o darovaní peňazí z predala bytu pani J. medzi pani J. a ňou preukazovala svojím vyhlásením v rámci vykonania dôkazu jej výsluchom. Keďže sa jednalo o darovaciu zmluvu uzavretú v ústnej forme bez prítomnosti ďalších svedkov, priamym dôkazom o jej existencii mohla byť len výpoveď pani J., alebo jej výpoveď. Keďže aj výsluch strany sporu podľa § 131 O.s.p. je považovaný za dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť stav veci, súd prvej inštancie mal v odôvodnení rozhodnutia tento dôkaz vyhodnotiť a patrične odôvodniť, prečo naň pri rozhodovaní o merite veci neprihliadal. Aj keby jej vyhlásenie samo osebe dostatočne nepreukazovalo uzavretie darovacej zmluvy medzi ňou a pani J., ktorej predmetom bolo darovanie peňažných prostriedkov z predaja bytu pani J. s výhradou, že z tejto ešte uhradí jej záväzky voči tretím osobám, resp. vykoná úhrady podľa jej pokynov (napr. prevedie peňažné prostriedky vo výške 6.633,- € v prospech účtu pani P. ako dar od pani J.) a uhradí všetky náklady spojené s jej pobytom v penzióne W. až do jej smrti, z ďalších dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní možno usudzovať vôľu pani J., že peniaze z predaja bytu jej chcela darovať a aj darovala. Takýmito podpornými dôkazmi vykonanými v prvoinštančnom konaní bol výsluch svedkov (aj tých, ktorí boli navrhnutí žalobcom), ktorými bolo preukázané, že s pani J. mala dlhoročný (poznali sa 30 rokov) priateľský vzťah, že sa o pani J. počas jej choroby starala, vybavovala jej vyšetrenia a hospitalizácie v ústavoch a nemocniciach, nosila jej jedlo a zabezpečovala aj jej iné životné potreby, pričom náklady s tým spojené často hradila z vlastných peňazí, že pani J. ju považovala za čestného človeka, bezvýhradne jej dôverovala a spoliehala sa na ňu pri vybavovaní všetkých svojich záležitostí; ďalej výsluch žalobcu a svedkov, z ktorých bolo preukázané, že zákonní dedičia pani J. o ňu počas jej života neprejavovali skutočný záujem (žalobca vo svojej výpovedi dňa 18.7.2012 uviedol, že pani J. pred jej hospitalizáciou a umiestnením v penzióne W. nenavštevoval, keď mu to neumožňovali jeho pracovné povinnosti, a brat žalobcu B. O. vo svojej výpovedi dňa 22.1.2013 uviedol, že s pani J. nebol v žiadnom kontakte od smrti jej manžela, t.j. cca 13 rokov), ďalej čestné prehlásenie pani O. zo dňa 12.11.2013, z ktorého vyplýva, že ju rodina žalobcu chcela presvedčiť, aby svedčila v prospech žalobcu, ďalej notárska zápisnica G G zo dňa 2.2.1999 ako listinný dôkaz, ktorým bolo preukázané, že pani J. v roku 1999 závetne odkázala svoj byt manželom P., čím nepriamo vyjadrila svoju vôľu, že svojim zákonným dedičom (žalobcovi a jeho bratovi) nechce odkázať žiadny majetok, ďalej plná moc zo dňa 11.8.2009 ako listinný dôkaz, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pani J. chcela, aby prevzala celú kúpnu cenu za prevod jej bytu na účet zriadený na jej meno, ďalej výpisy z jej účtov (žalovanej), z ktorých vyplýva, že nakladala s peňažnými prostriedkami z predaja bytu pani J. ako so svojim vlastníctvom, ďalej vyšetrovací spis ČVS: U. XXX/X-OVK-BX-XXXX, z ktorého vyplýva, že vyšetrovateľ nevyhodnotil jej konanie ako protiprávne, a preto voči nej ani po 2 rokoch od začatia trestného konania nevzniesol žiadne obvinenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a kedy teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (uznesenie NS ČR zo dňa 8.8.2007. sp.zn. 30 Cdo 2675/2006). Vychádzajúc z uvedeného možno prijať záver, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania oprávnenosti nároku, ktorého sa žalobca domáha v sporovom konaní, by malo zaťažovať práve žalobcu. Tento prístup je konformný aj s rozhodnutím NS ČR zo dňa 29.10.1997. sp.zn. 2 Cdo 257/97 podľa ktorého: „v sporovom civilnom konaní sa uplatňuje pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, spravidla ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností taktiež tvrdí“. Žalovaná bola toho názoru, že, na rozdiel od nej, žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, že peniaze za predaj bytu pani J. patria do dedičstva po nej, t.j. že ich nenadobudla do vlastníctva na základe darovacej zmluvy a že ich mala na svojom účte a nakladala s nimi ako s vlastným majetkom bez právneho dôvodu, resp. v rozpore s vôľou pani J.. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení a z uvedeného dôvodu nemohol byť v tomto konaní úspešný. K neexistencii bezdôvodného obohatenia na jej strane uviedla, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané, že sa bezdôvodne obohatila na úkor M. J., keď si peniaze za predaj bytu vo výške 66.388,- € ponechala, a tým získala majetkový prospech bez právneho dôvodu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie nemôže z nesprávne tvrdenej dôkaznej núdze u nej ohľadom preukázania, že medzi ňou a M. J. došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o darovaní peňažných prostriedkov z predaja bytu pani J., vyvodiť záver, že k uzavretiu takejto zmluvy nedošlo a že sa žalovaná bezdôvodne obohatila na úkor pani J.. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednou z podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že povinná osoba získala majetkový prospech na úkor oprávnenej osoby niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 alebo § 454 Občianskeho zákonníka. V prípade prijatia kúpnej ceny prevádzaného bytu zosnulej pani J. z jej strany (na jej bankový účet) však nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení z dôvodu prijatia plnenia bez právneho dôvodu, ako to súd prvej inštancie konštatoval v odôvodnení napádaného rozhodnutia, keďže v tomto prípade právny dôvod existoval. Týmto právnym dôvodom bola darovacia zmluva uzavretá medzi pani J. ako darkyňou a ňou ako obdarovanou v ústnej forme, ktorú Občiansky zákonník pre tento typ zmluvy pripúšťa. Samotná neexistencia písomnej darovacej je preto pre preukázanie neexistencie právneho dôvodu na prevzatie a nakladanie s peňažnými prostriedkami za predaj bytu pani J. zo jej strany právne irelevantná. Odvolateľka poukázala na to, že žalobca nesie bremeno tvrdenia a aj bremeno dôkazu vo vzťahu k preukázaniu, že mala na svojom účte (vo faktickej držbe) kúpnu cenu za prevod bytu zosnulej pani J. a že s touto disponovala bez právneho dôvodu, t.j. bez súhlasu pani J. alebo v rozpore s jej vôľou. V rámci dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní však nič také preukázané nebolo. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že sa nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor zosnulej pani J., keď nenaplnila súdom prvej inštancie tvrdenú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia predpokladanú dispozíciou ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda že by kúpnu cenu za predaj bytu pani J. držala na svojom účte v banke alebo ňou disponovala bez právneho dôvodu. K nesprávnemu určeniu výšky sumy, ktorá by mala údajne patriť do dedičstva, odvolateľka poukázala na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvená základná zásada dedičského práva, podľa ktorej k prechodu práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva, dochádza smrťou poručiteľa. Smrť poručiteľa je preto z časového hľadiska rozhodná aj pre určenie predmetu dedičstva, t.j. rozsahu majetku, ktorý poručiteľ vlastnil ku dňu svojej smrti a ktorý má byť zaradený do aktív dedičstva. Takýmto majetkom sú aj peňažné prostriedky poručiteľa nachádzajúce sa ku dňu jeho smrti na jeho účtoch. Ako bolo v prvoinštančnom konaní preukázané a ako to vyplýva aj z odôvodnenia napádaného rozhodnutia, peniaze za predaj bytu zosnulej M. J. boli vyplatené na účet uvedený v kúpnej zmluve, číslo účtu: XXXXXXXXXX, vedený vo Z., a.s., Bratislava, tak, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 26.389.- € bola pripísaná na tento účet dňa 23.9.2009 a druhá časť kúpnej ceny vo výške 39.999,- € dňa 2.10.2009. Rovnako bolo v prvoinštančnom konaní preukázané, že pani J. zomrela dňa XX.XX.XXXX. V období od 23.9.2009 do 25.11.2011 v súlade s vôľou zosnulej pani J. vykonalaviacero úhrad, čo potvrdzuje aj výpis z účtu č. XXXXXXXXXX za dotknuté obdobie, ktorý bol v prvoinštančnom konaní vykonaný ako dôkaz a je súčasťou súdneho spisu. Z uvedeného dôvodu by mal súd prvej inštancie aj v prípade, ak by nepovažoval kúpnu cenu bytu zosnulej pani J. za jej vlastníctvo z titulu darovacej zmluvy, skúmať, aká bola výška peňažných prostriedkov na jej účte ku dňu smrti M. J., resp. koľko z kúpnej ceny bytu M. J. bolo ku dňu jej smrti na účte. V súlade s touto úvahou by súd prvej inštancie potom musel dôjsť k záveru, že do dedičstva môže pripadnúť len tá časť kúpnej ceny za prevod bytu pani J., ktorá zostala ku dňu smrti pani J. na jej účte po odrátaní všetkých oprávnených úhrad vykonaných v súlade s vôľou pani J. počas jej života. Keďže osobne nepozná rodinu P., nie je dôvod sa domnievať, že by pani P. z vlastnej vôle darovala zo svojich peňazí sumu 6.639,- €. Rovnako vo vzťahu k úhradám služieb spojených s užívaním bytu pani J. do dňa rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava o povolení vkladu vlastníckeho práva T.. I. k bytu pani J. do katastra nehnuteľností, ako aj vo vzťahu k platbám (doplatkom) za pobyt pani J. v penzióne W., nemožno predpokladať, že by tieto realizovala, ak by to nevyplývalo z darovacej zmluvy uzavretej s pani J.. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie v konaní predchádzajúcom vydaniu napádaného rozhodnutia dostatočne uspokojivo zistiť, aká bola na účte suma zostatku kúpnej ceny bytu pani J. ku dňu jej smrti. Na základe vyššie uvedeného sa nestotožnila s tvrdením súdu prvej inštancie, že do dedičstva po zosnulej pani J. by mala patriť celá kúpna cena jej bytu vo výške 66.388,-€ a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne. V prípade, že odvolací súd dospeje k názoru, že nie sú splnené podmienky na zmenu napádaného rozsudku navrhla, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý odvolanie považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že žalovaná zotrváva na tvrdení, podľa ktorého peňažné prostriedky pochádzajúce z predaja bytu nadobudla darom od pani J.. Dôkazom toho má byť jej výpoveď, ako aj výpoveď kupujúcej, T.. M. I., a pracovníčky notárskeho úradu, overujúcej podpis pani J.. Ani jedna zo svedkýň však nepotvrdili skutočnosť, že pani J. finančné prostriedky z predaja bytu darovala žalovanej. Ďalším dôkazom darovania finančných prostriedkov malo byť podľa žalovanej plnomocenstvo, z ktorého táto skutočnosť taktiež nevyplýva. Podľa žalobcu výklad žalovanej, že prevzatie kúpnej ceny je identické s inštitútom darovania, je nesprávny. Žalobca spochybnil aj tvrdenie žalovanej, podľa ktorého mala pani J. povedať žalovanej, aby peniaze z predaja bytu dala na svoj účet, keďže žalobcovej rodine nedôveruje. Z tohto by, podľa žalobcu, logicky vyplývalo iba to, že M. J. peniaze nechcela žalovanej dať, ale chcela ich vložiť na účet, z čoho nevyplýva ani to, aby žalovaná s peniazmi voľne nakladala. Žalobca spochybnil žalovanou navrhnutý dôkaz, výsluch svedkyne, ktorá sa sporadicky nachádzala v domácnosti M. J. a mohla by mať vedomosť o jej vôli darovať finančné prostriedky, ak ďalší svedkovia nikdy vyslovenie tohto úmyslu nepotvrdili. K čestnému vyhláseniu O. O. žalobca uviedol, že nikdy nikoho nepodplácal, nemal dôvod, keď dôkazy v súdnom konaní poukazovali na oprávnenosť jeho nároku. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že neuniesol dôkazné bremeno, podľa neho žalovaná, ako účastníčka právneho úkonu, musí preukázať jeho existenciu. Žalobca dôvodil, že právna veda umožňuje tzv. zľahčenie dôkazného bremena zaťaženej strany. Ak je totiž dôkazné bremeno priveľmi ťažké, môže prísť k jeho substancovaniu na žalovanú, aby sa zachovala zásada rovnosti zbraní, ako súčasť práva na spravodlivý proces. Nie je totiž reálne možné, aby akokoľvek preukázal neexistenciu darovacej zmluvy, ktorej nebol účastníkom. Žalovaná v konaní tvrdila, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo pred svedkami (T.. I. a zamestnankyňa notárky), a až keď jej tvrdenie vyvrátili svedkovia, žalovaná v odvolacom konaní už tvrdí, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy malo prísť len v prítomnosti jej a M. J.. Žalovaná údajnú darovaciu zmluvu nespomenula ani pri výsluchu na polícii a zamlčala, že trestné konanie v tejto veci pokračuje. Podľa žalobcu intenzita alebo trvanie vzťahu medzi žalovanou a M. J. nie sú v konaní relevantné, nie sú dôkazom záujmu M. J. čokoľvek darovať žalovanej. Skutočnosť, že M. J. zrušila svoj závet a nezriadila ďalší, je dostatočným dôkazom o tom, že mala záujem o dedenie podľa zákona. Žalobca poukázal na ustanovenie § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom mu nie je zrejmé, prečo by jeho výpoveď mala mať menšiu výpovednú hodnotu ako výsluch žalovanej, alebo akýkoľvek iný dôkaz vykonaný na pojednávaní. Navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovanej zamietol, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú v odvolacom konaní k náhrade trov konania. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Opätovne zdôraznila, že jej bola odňatá možnosť preukazovať, že jej M. J. darovala peňažné prostriedky, keď súd nevykonal ňou navrhované dokazovanie, okrem iného výsluchom svedkyne O. L., ktorá bola osobne prítomná na mnohých jej návštevách u M. J., keďže ju na tieto návštevy vozila. Preto by svedkyňa mohla mať vedomosť o vôli M. J. darovať peňažné prostriedky z predaja bytu a svojou výpoveďou tak potvrdiť jej tvrdenie o existencii darovacej zmluvy. Žalovaná uviedla, že vo všetkých zdravotníckych zariadeniach, v ktorých bola M. J. hospitalizovaná, ako kontaktnú osobu uviedla ju, čo svedčí o blízkom vzťahu. Žalovaná vo vyjadrení ďalej uviedla, že M. J. mala vedomosť o tom, že v kúpnej zmluve bol uvedený účet zriadený na jej meno, s týmto súhlasila, čoho dôkazom je plnomocenstvo, ktoré udelila, ďalej samotná kúpna zmluva, ako aj jej správanie pri uzatvorení kúpnej zmluvy. V ostatnom vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu žalovaná zotrvala na tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní. 6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, poukázal na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení neuviedla, že bolo voči nej vznesené obvinenie uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I., odbor kriminálnej polície zo dňa 14.3.2017, č. ORP-XXX/X-OVK-BX-XXXX, z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ trestného zákona. K navrhovanému dôkazu, výsluchu O. L., žalobca uviedol, že ide o dcéru žalovanej, teda o jej blízku osobu, ktorú považuje za nedôveryhodného svedka, ktorá má záujem na výsledku sporu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že on má preukázať neexistenciu darovacej zmluvy, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 190/2014, podľa ktorého treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda pravidlo, že neexistencia niečoho sa nepreukazuje. Považoval za absurdné závery žalovanej, podľa ktorých, ak M. J. splnomocnila na predaj bytu žalovanú, znamená to jej vôľu darovať žalovanej peňažné prostriedky z predaja bytu, ako aj, že ak M. J. nesplnomocnila žalovanú na zriadenie bankového účtu na meno M. J., znamená to, že chcela peňažné prostriedky darovať žalovanej. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že M. J. nebola schopná vybaviť predaj nehnuteľnosti, preto splnomocnila svoju známu, ktorá si po jej smrti bezdôvodne ponechala peňažné prostriedky z predaja nehnuteľnosti. Tieto presunula z bankového účtu, ktorého disponentom bola počas života M. J., na niekoľko účtov v rôznych bankách, na ktorých už M. J. spoludisponentom nebola. Žalovaná sa snaží navodiť dojem, že M. J. bola schopná si veci vybaviť sama, z čoho následne odvodzuje vôľu M. J. darovať žalovanej peňažné prostriedky. M.. B. L. (riaditeľ zariadenia W.) ale v trestnom konaní konštatoval, že M. J. v rozhodnom čase nebola v stave, aby si sama vybavila prijatie do zariadenia W.. Žalobca ďalej uviedol, že ak bol medzi M. J. a žalovanou blízky vzťah, mohla M. J. darovať žalovanej dotknutú nehnuteľnosť. M. J. však chcela z peňažných prostriedkov z predaja nehnuteľnosti uhrádzať svoje potreby, čo podľa žalobcu vylučuje jej vôľu ich darovať. V ostatnom žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. 7. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že platí prezumpcia neviny a pokiaľ nebola právoplatne odsúdená, je potrebné na ňu hľadieť ako na nevinnú. Zotrvala na tvrdení, že peňažné prostriedky z predaja bytu jej M. J. darovala na základe ústne uzatvorenej darovacej zmluvy. V čase darovania peňažných prostriedkov bola prítomná O. L.. Navrhuje ju v konaní vypočuť ako svedkyňu, navrhuje aj vykonanie ďalších dôkazov, ktoré navrhovala aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý však jej návrh na dokazovanie zamietol. Poukázala na to, že od začiatku konania zotrváva na svojich rovnakých vyjadreniach, ktoré korešpondujú s objektívnou realitou. Uviedla, že na želanie M. J. darovala časť finančných prostriedkov rodine P.. Ďalej uviedla, že M. J. darovala rodine žalobcu obrazy, krištáľ, kožuch, kožušiny, pani O. darovala krištáľ, určité finančné prostriedky darovala aj T.. I.. M. J. sa počas života, podľa žalovanej, vyjadrila, že rodine žalobcu nemieni dať žiadne významnejšie finančné prostriedky, čo taktiež môže dosvedčiť O. Laute. A. prvej inštancie neskúmal, či má žalobca na uvedenej určovacej žalobe naliehavý právny záujem; podľa jej názoru tento absentuje, takže súd prvej inštancie v tomto smere prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom žalovaná zotrvala na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach, navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol alebo aby rozhodnutie súdu prvej inšatncie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná dopĺňa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo je v rozpore s § 365 ods. 3 C.s.p. Uviedol, že podľa žalovanej, skutočnosť, že si M. J. mohla zriadiť účet v banke aj sama, preukazuje, že jej peniaze darovala, keď ju splnomocnila zriadiť účet v banke. Podľa žalobcu však M. J., vychádzajúc aj z výpovede M.. B. L., nebola v stave, aby si mohla vybaviť prijatie do zariadenia W., v takomto stave bola aj v období predaja nehnuteľnosti a podpísania kúpnej zmluvy. Preto k podpisu kúpnej zmluvy došlo v zariadení W., kde pracovníčka notárky overila podpis predávajúcej. Skutočnosť, že M. J. bola v čase podpisu kúpnej zmluvy imobilná, potvrdila vo svojej výpovedi aj T.. M. I.. Žalobca poukázal aj na ďalšiu skutočnosť a to, že po úhrade kúpnej ceny, ktorá bola poukázaná na účet zriadený na meno žalovanej, došlo zo strany žalovanej, počas života M. J., k presunom finančných prostriedkov vo vlastníctve M. J., na iné účty, ku ktorým už ale M. J. nemala dispozičné právo. Podľa žalobcu z kúpnej zmluvy a okolností s ňou súvisiacich vyplýva, že M. J. mala za to, že účet uvedený v kúpnej zmluve je jej a ona bude naďalej s kúpnou cenou disponovať, pretože jej patrí. Tvrdenie žalovanej, že M. J. jej pri podpise kúpnej zmluvy darovala peniaze, mali preukázať svedkyne T.. M. I., kupujúca a B. C., pracovníčka notárky, ktoré však uvedenú skutočnosť vo svojich výpovediach nepotvrdili. Žalovaná pôvodne ani netvrdila, že jej M. J. finančné prostriedky darovala a to ani v trestnom konaní. V trestnom konaní pôvodne uviedla, že vykonávala len tie platby, o ktoré ju M. J. požiadala a ktoré chcela a finančné prostriedky mali slúžiť na úhradu nákladov na pobyt v W.. M. J. preukázateľne rozhodovala o nakladaní s finančnými prostriedkami, čo vylučuje ich darovanie. Žalobca poukázal na to, že žalovaná nikdy počas konania pred súdom prvej inštancie netvrdila, že by jej dcéra alebo iné osoby mali byť prítomné pri darovaní. V odvolaní žalovaná uviedla, že dcéra mala byť prítomná pri niektorých návštevách žalovanej u M. J., na ktoré žalovanú vozila a mohla mať vedomosť o vôli M. J. finančné prostriedky darovať, v poslednom vyjadrení žalovaná už tvrdila, že uzatvorenie darovacej zmluvy môže dosvedčiť jej dcéra. Žalovaná v konaní nepreukázala dôvod ponechania si finančných prostriedkov, bolo preukázané, že M. J. nemala vôľu peniaze darovať. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 9. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) po doplnení dokazovania vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalovanej, výsluchom svedkyne O. L., zopakovaním a doplnením dokazovania oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, ČVS: U.-XXX/X-OVK-BX-XXXX, ako aj výpovedí svedkov z uvedeného spisu a to žalobcu, žalovanej, T.. M. I., V. W., B.. B. L., I. P., O. O., a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Žalobca sa žalobou, po pripustení zmeny petitu žalobného návrhu, domáhal, aby súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po poručiteľke M. J. patrí suma 66.388,- € a zároveň uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 33.194,- € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33.194,- € od 26.3.2010 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a určil, že suma 66.388,- € patrí do dedičstva, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by M. J. bola žalovanej darovala finančné prostriedky pochádzajúce z predaja jej bytu. Zamietnutie zvyšnej časti žaloby súd prvej inštancie odôvodnil tým, že až po opätovnom prejednaní dedičstva bude možné ustáliť, aká suma predstavuje čistú hodnotu dedičstva a aká má byť vyplatená jednotlivým dedičom, pričom žalovaná ako veriteľka si bude môcť svoje pohľadávky uplatniť v dedičskom konaní. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcej časti, podala odvolanie žalovaná tvrdiac, že M. J. jej finančné prostriedky, ktoré sú predmetom žaloby, darovala. 13.1. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, hnuteľný i nehnuteľný, ktorý vlastnil ku dňu svojej smrti, vrátane iných majetkových práv súvisiacich s vlastníctvom, pohľadávky poručiteľa, ako aj jeho dlhy. Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby v prejednávanom prípade bolo, aby žalobca preukázal, že poručiteľka M. J. bola ku dňu smrti vlastníčkou finančných prostriedkov vo výške 66.388,- €. Žalovaná, vzhľadom na svoju obranu, mala preukázať, že M. J. jej darovala finančné prostriedky, ktoré získala predajom bytu v K. na L. ul. č. XX. 13.2. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že M. J. plnomocenstvom zo dňa 11.8.2009 splnomocnila žalovanú, aby za ňu a v jej mene predala jej byt na L. ul. č. XX v K., aby v jej mene podpísala kúpnu zmluvu, návrh na vklad do katastra a prevzala celú kúpnu cenu a v tejto veci za ňu a v jej mene podpísala všetky právne dokumenty, ktoré je v jej mene potrebné podpísať, aby za ňu uhradila všetky poplatky, ktoré je potrebné zaplatiť a aby preberala všetky písomnosti od správy katastra spojené s predajom bytu. Ďalej ju splnomocnila na odhlásenie energií, plynu, vody, telefónu a aby v jej mene vybavila všetko, čo je potrebné vybaviť na príslušnej správcovskej spoločnosti (č.l. 71 spisu). Rovnako bolo preukázané, že M. J. uzatvorila a aj podpísala kúpnu zmluvu s kupujúcou T.. M. I., predmetom ktorej bol byt na L. ul. č. XX v K. (výpoveď T.. M. I. I. na č.l. 79 - 81 spisu a B. C. na č.l. 81 - 83 spisu, kúpna zmluva na č.l. 22 - 25 spisu). Kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá vo výške 2.000.000,- Sk (č.l. 22 - 25 spisu) zaplatila kupujúca tak, že jednu časť kúpnej ceny vo výške 800.000,- Sk poukázala na účet č. XXXXXXXXXX vedený vo Z. K., uvedený v kúpnej zmluve a druhá časť kúpnej ceny bola na uvedený účet poukázaná z banky, v ktorej si kupujúca zobrala úver (výpoveď T.. M. I. na č.l. 79 - 81 spisu). Majiteľom tohto účtu bola žalovaná, ktorý založila dňa 31.8.20009 a M. J. mala k tomuto účtu právomoc dispozície (zmluva o bežnom účte zo dňa 31.8.2009 na č.l. 100 - 102 spisu). 13.3. K otázke nakladania s finančnými prostriedkami, pochádzajúcimi z predaja nehnuteľnosti, počas života M. J. žalovaná pred súdom prvej inštancie uviedla, že z týchto peňazí uhrádzala náklady na byt pani J. až do doby, keď mala kupujúca k dispozícii list vlastníctva k bytu, asi do konca roku 2009, ďalej náklady na pobyt v penzióne do novembra 2009, keďže dôchodok pani J. na úhradu týchto nákladov nestačil (výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa 18.7.2012, č.l. 63 spisu). Úhradu nákladov na pobyt M. J. v penzióne W. potvrdil vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom aj svedok M.. B. L., riaditeľ zariadenia (č.l. 53 - 55 vyšetrovacieho spisu). Z uvedených finančných prostriedkov žalovaná zaslala na účet manželov P. sumu 6.639,- € ako dar na želanie pani J. (výpoveď žalovanej na pojednávaní dňa X.XX.XXXX, č.l. XXX, XXX spisu). O. tejto sumy potvrdila pred vyšetrovateľom aj svedkyňa I. P. vo výpovedi dňa 5.11.2013 (č.l. 65 - 68 vyšetrovacieho spisu), ako aj vo výpovedi dňa 14.3.2018 (č.l. 729 - 733 vyšetrovacieho spisu). 13.4. Pokiaľ ide o darovanie finančných prostriedkov M. J. žalovanej, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, keď k spísaniu darovacej zmluvy, predmetom ktorej by bolo darovanie peňazí, medzi M. J. a žalovanou nedošlo a darovanie peňazí nepotvrdil ani jeden zo svedkov vypočutých v konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že ani žalovaná vo výpovedi dňa 27.9.2010 pred vyšetrovateľom neuviedla, že jej M. J. peniaze za predaj svojho bytu darovala, túto skutočnosť žalovaná tvrdila až vo výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 14.7.2011 (č.l. 55 - 58 vyšetrovacieho spisu). 13.5. Z dokazovania doplneného odvolacím súdom a to výsluchom svedkyne O. L. vyplynulo, že svedkyňa bola prítomná pri tom, keď M. J. požiadala žalovanú o zriadenie účtu v banke, na ktorý mali byť vložené finančné prostriedky z predaja bytu M. J. s tým, že žalovaná bude z finančných prostriedkov na účte uhrádzať všetky životné náklady M. J. a tie finančné prostriedky, ktoré na účte zostanú, patria žalovanej. Z výpovede O. O. pred vyšetrovateľom dňa 12.4.2018, ktorej podstatný obsah bol oboznámený odvolacím súdom na pojednávaní, vyplynulo, že svedkyňa má vedomosť o tom, že želaním pani M. J. bolo, aby peniaze z predaja bytu po jej smrti zostali žalovanej. Podľa výpovedí týchto svedkýň, podľa názoru odvolacieho, by mohlo ísť o darovanie pre prípad smrti. Takýto právny úkon je však podľa nášho právneho poriadku neplatný, podľa § 628 ods. 3 Občianskeho zákonníka, neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti. 13.6. Priamy dôkaz o darovaní peňazí žalovanej nebol predložený v konaní pred súdom prvej inštancie ani po doplnení dokazovania odvolacím súdom. Žalovaná v konaní pred súdom tvrdila, že peniaze z predaja bytu jej M. J. podarovala s tým, že sa o ňu postará. V konaní bolo preukázané výpoveďami žalovanej a svedkov, že žalovaná sa s M. J. poznali dlhé roky, žalovaná ju navštevovala, pomáhala jej, navštevovala ju v nemocnici, vybavila jej prijatie do zariadenia W., uhrádzala náklady na pobyt v zariadení, bola splnomocnená M. J. na uzatvorenie zmluvy o predaji bytu a prevzatie kúpnej ceny, vybavila jej pohreb (výpoveď žalovanej na č.l. 63 - 66 spisu, č.l. 56 - 61, 717 - 722 vyšetrovacieho spisu, výpoveď T.. M. I. na č.l. 79 - 81 spisu, č.l. 63 - 64 vyšetrovacieho spisu, výpoveď E. J., syna žalovanej na č.l. 135 - 139 spisu, výpoveď M.. B. L. na č.l. 53 - 55 vyšetrovacieho spisu, výpoveď I. P. na č.l. 65 - 68, 729 - 733 vyšetrovacieho spisu, výpoveď O. O. na č.l. 267 - 270 spisu). V konaní bola výpoveďami žalobcu a svedkov preukázaná rovnako starostlivosť žalobcu a jeho rodiny o M. J. ako aj skutočnosť, že sa ako rodiny kontaktovali (výpoveď žalobcu na č.l. 61 - 62 spisu, č.l. 42 - 47, 723 - 728 vyšetrovacieho spisu, výpoveď K. O., manželky žalobcu č.l. 83 - 85, E. O., dcéry žalobcu na č.l. 85 - 87 spisu, fotografie z rodinných stretnutí a doklady o úhrade poplatkov za byt za august 2009 na č.l. 90 spisu). Z výpovede svedkyne K. O., manželky žalobcu bolo preukázané (č.l. 83 - 85 spisu), že nemala vedomosť o závete, ktorým M. J. zanechala svoj byt rodine P. ani o tom, že po zrušení tohto závetu a po predaji bytu M. J. darovala tejto rodine finančné prostriedky vo výške 6.639,- € ako vďaku za ich pomoc a starostlivosť o ňu. Že M. J. nemala záujem nič darovať žalobcovi a jeho rodine potvrdila vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom svedkyňa O. L., ako aj svedkyňa O. O. (č.l. 267 - 270 spisu), pričom skutočnosť, že M. J. žalobcovi a jeho rodine počas svojho života nič nedarovala nebola v konaní sporná. Vyhodnotením všetkých uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd dospel k záveru, že tieto nepriame dôkazy svedčia v prospech žalovanej a jej tvrdenia, že M. J. jej peniaze z predaja bytu darovala s tým, že sa o ňu po zvyšok jej života postará. V prospech žalobcu nesvedčí ani potvrdenie riaditeľa W. M.. B. L. (č.l. 103 spisu), že zariadenie kontaktuje v prípade nutnosti toho, kto vybavuje prijatie dôchodcu, vybavuje všetky náležitosti, chodí na návštevy, zaujíma sa o zdravotný stav, platí za pobyt. Tou osobou bola Q. J. a pani J. neurčila inú osobu 13.7. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, považuje za potrebné poukázať aj na to, že M. J. počas svojho života evidentne nakladala s finančnými prostriedkami získanými z predaja bytu na L. ul. č. XX v K., časť týchto finančných prostriedkov darovala rodine P., uhrádzala náklady na byt na L. ul. č. XX do času jeho predaja, uhrádzala náklady na zariadenie W., keď jej dôchodok na úhradu nákladov na pobyt v tomto zariadení nepostačoval. Preto aj z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcu, ktorý tvrdil a zároveň sa domáhal určenia, že celá suma finančných prostriedkov, pochádzajúca z predaja dotknutého bytu, patrí do dedičstva, keď M. J. ku dňu svojej smrti už nebola vlastníčkou finančných prostriedkov vo výške, aká predstavovala kúpnu cenu. Vykonanie dôkazov, aká suma finančných prostriedkov bola z kúpnej ceny spotrebovaná za života M. J. žalobca ani nenavrhol, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a žalobca ani netvrdil, že do dedičstva po poručiteľke M. J. patrí iná suma prostriedkov. 13. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia, zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil, preto bolo potrebné vyhovieť odvolaniu žalovanej, rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo vyhovujúcej časti vo veci samej) zmeniť (§ 388 C.s.p.) a žalobu žalobcu aj v tomto rozsahu zamietnuť. 14. K námietke žalovanej, že žalobca tvoril spolu so svojim bratom M. O. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p., a preto sa určenia, že peniaze patria do dedičstva po zomrelej poručiteľke, nemôže domáhať len žalobca, odvolací súd uvádza nasledovné. Žalobca ako jeden z oprávnených dedičov (jeho postavenie oprávneného dediča nebolo v konaní sporné) sa v predmetnom konaní domáha ochrany vlastníckeho práva a keďže k podaniu žaloby došlo až po smrti poručiteľky M. J., môže sa tejto ochrany domáhať aj len jeden z dedičov a len žalobou o určenie, že finančné prostriedky patria do dedičstva po zomrelej. Ochrany vlastníckeho práva sa teda môže domáhať ktorýkoľvek z dedičov, pričom v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní, by nasledovalo dedičské konanie, ktorého účastníkom by bol aj jeho brat M. O. ako druhý oprávnený dedič. Až v dedičskom konaní by boli obaja bratia, do jeho právoplatného skončenia, oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. 15. Keďže žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, odvolací súd zmenil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania (súvisiaci; § 367 ods. 2 veta druhá C.s.p.) a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 C.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).