Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/230/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212929 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412212929.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: G. W. B., R. XX, R. Q., Xnd V., V. XX, G..Q..XXXX, L., Q. O., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Barbara Holíková, s. r. o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 36 863 971, proti žalovaným: X/ E. E., Š.. G.., G..M..J. XX, T. X, J., W.: XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, X/ D.L. E. G., Š..G.., O. L. X, J. Š., W.: XX XXX XXX, zast. advokátkou JUDr. Evou Slašťanovou, Tomášikova 50/A, Bratislava, IČO: 50 611 089, o zaplatenie 32.290.559,- eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 5. decembra 2017 č. k. 5C/95/2012- 583, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovaným 1//, 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal zaplatenia 32.290.559 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalovaným 1/, 2/ súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní dňa 16.9.2008 ako prenajímatelia uzavreli so spoločnosťou Z., S..D.. zmluvu Č.. XXXX/XXXX/XXXX; XXXX/XXX/XXXX o podnájme územia v lokalite Jarovecké rameno, predmetom ktorej bol nájom pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. G.a zapísaných na B. Č.. XXXX a pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. I. zapísaných na B. Č.. XXX konkrétne vyšpecifikovaných v čl. II nájomnej zmluvy. Prenajímateľ oboznámil nájomcu so skutočnosťou, že v časti "C" na B. Č.. XXXX S. Č.. XXX bolo zriadené vecné bremeno na pozemku v prospech oprávnenej osoby, ktoré bolo zrušené na základe dohody prenajímateľa a oprávnenej osoby ku dňu podpisu tejto zmluvy (bod 2.2 nájomnej zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že nájom predmetných pozemkov vznikne splnením odkladacej podmienky, ktorou je doriešenie právneho vzťahu k predmetným pozemkom spôsobom, ktorý odstráni existenciu duplicitného vlastníctva k týmto pozemkom alebo ich častiam (bod 2.3 nájomnej zmluvy). Podľa čl. III nájomnej zmluvy bolo účelom nájmu vybudovanie obytných budov na pozemku a objektov sociálnych zariadení a objektov pre šport, rekreáciu a voľný čas a ich následné užívanie alebo podnájom v súlade s územnými a stavebnými rozhodnutiami vydanými na základe projektu nájomcu. Nájomca bol oprávnený užívať predmet nájmu, najmä vybudovať budovy aj ďalšie stavby na pozemku, uskutočniť terénne úpravy, ďalšie záhradné úpravy pozemku a akékoľvek ďalšie činnosti potrebné na uskutočnenie projektu, pričom je povinný rešpektovať príslušné právne predpisy upravujúce a vzťahujúce sa na predmet nájmu. Nájom bol dohodnutý na dobu 99 rokov s tým, že mohol byť predĺžený o ďalšie roky na základe vzájomnej dohody nájomcov a prenajímateľov (bod 4.2 nájomnej zmluvy). Podľa bodu 4.8 nájomnej zmluvy v prípade, že strane, ktorá nezavinila ukončenie zmluvy, bude spôsobená akákoľvek škoda, táto strana má právo na jej kompenzáciu. Nájomca sa zaviazal splniť všetky svoje povinnosti vo vzťahu k prenajímateľovi 1 a 2 pri akomkoľvek ukončení nájomného vzťahu, a to ku dňu ukončenia nájmu. Nájomca sa ďalej zaviazal platiť nájomné v štvrťročných splátkach na základe riadne vystavenej a doručenej faktúry, ktorú vystaví prenajímateľ 1 vždy najneskôr do 5. dňa od začiatku príslušného štvrťroka (bod 7.1 nájomnej zmluvy). Podľa bodu 9.1 nájomnej zmluvy ak ktorákoľvek zmluvná strana poruší záväzky dohodnuté v tejto zmluve, zaväzuje sa nahradiť druhej zmluvnej strane škodu, ktorá druhej zmluvnej strane v tejto súvislosti vznikne, pričom náhrada škody sa v tomto prípade riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa bodu 9.2 nájomnej zmluvy nájomca berie na vedomie, že prenajímateľ 1 a 2 nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú nemožnosť realizácie účelu nájmu alebo ak nebude dosiahnutý účel nájmu nájomcom na pozemkoch a objektoch a zmluvné strany sa dohodli, že si nájomca nebude voči prenajímateľom 1 a 2 z tohto dôvodu uplatňovať žiadne nároky alebo sankcie. 3. Dňa 16.9.2008 uzavreli žalovaný 1/ ako povinný z vecného bremená a K. B. lesy ako oprávnený z vecného bremena zmluvu o zrušení vecného bremena č. 515 - 1100/08. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán na zrušení vecného bremena zapísaného na B. Č.. XXX, kat. úz. I., vecného bremena zapísaného na LV č. 1959, kat. úz. G., vecného bremena zapísaného na B. Č.. XXX, T.. Ú.. Š.L. a vecného bremena podľa E. - XXXX/XXXX, ktorého vklad do katastra nehnuteľností nebol povolený z dôvodu formálnych nedostatkov podaného návrhu a jeho príloh. 4. Podľa uznesenia vlády SR č. 490 z 1. júla 2009 k návrhu postupu transparentného riešenia komplexného využitia potenciálu sústavy vodných diel N. - L. a priľahlého územia vláda uložila ministrovi životného prostredia zastaviť všetky investičné aktivity na riešenom území, ktoré neschválila vláda, s poznámkou ihneď. 5. Podľa listu zo dňa 9.9.2008 označeného ako posúdenie zmluvy Č.. XXXX/XXXX/XXXX; XXXX/XXX/ XXXX o nájme územia v lokalite I.É. O. - D. C. Ž. G. D., Sekcia legislatívy a starostlivosti o životné prostredie, zaslalo na základe žiadosti Sekcii vôd a energetických zdrojov stanovisko, v ktorom uviedlo, že platný súhlas k uzavretiu zmluvy môže udeliť jedine minister alebo osoba ním poverená. Sekcia legislatívy v stanovisku uviedla, že neodporúča sekcii vôd udeliť súhlas s uzavretím takejto zmluvy, resp. odporučiť udelenie súhlasu za ministerstvo ako zakladateľa, pretože zmluva obchádza zák. č. 92/1991 Zb. 6. Listom zo dňa 9.9.2009 adresovaným právnemu predchodcovi žalobcu žalovaný 1/ ukončil zmluvu o nájme územia v lokalite I. O. zo dňa 16.9.2008. Žalovaný 1/ v liste uviedol, že predmetná nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona. 7. Listom zo dňa 18.9.2009 adresovaným právnemu predchodcovi žalobcu žalovaní 1/, 2/ vypovedali právnemu predchodcovi žalobcu zmluvu o nájme územia v lokalite I. O. zo dňa 16.9.2008 s tým, že výpovedná doba uplynie dňa 31.12.2009. Žalovaní ako prenajímatelia zároveň oznámili, že odmietajú uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako nájomcovi akékoľvek náklady, škodu, ušlý zisk a pod. z titulu ukončenia právneho vzťahu. 8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012 spoločnosť Z., S..D.. postúpila žalobcovi pohľadávku proti žalovaným z titulu náhrady škody vo výške 33.000.000 eur, ktorá vznikla ako skutočná škoda a ušlý zisk z dôvodov, že žalovaní spôsobili neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy zo dňa 16.9.2008 uzavretej medzi postupcom ako nájomníkom a žalovanými ako prenajímateľmi. 9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.9.2013 č. k. 29Cb/29/2010 - 245 bola spoločnosť Z., S..D.. zaviazaná zaplatiť spoločnosti Q. B. (právny nástupca K. B. lesy) sumu 32.290.559,- eur s prísl. na základe nesplnenia si povinností (nezaplatenia odmeny) zo Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi K. B. lesy a spoločnosťou Z., S..D.. zo dňa 5.9.2008 v znení Dodatku zo dňa 20.7.2009. 10. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v žalobe tvrdil, že neplatnosť nájomnej zmluvy spôsobil žalovaný 1/ v súčinnosti so žalovaným 2/. Právny predchodca žalobcu zabezpečil pre žalovaného 1/ odplatné zrušenie vecných bremien zaťažujúcich pozemky v jeho správe, pričom práve vysporiadaním právnych vzťahov k pozemkom, ktoré mali byť predmetom prenájmu, podmieňovali žalovaní 1/ a 2/ uzavretie nájomnej zmluvy. Právny predchodca žalobcu nemohol realizovať svoj podnikateľský zámer a uhradiť K. B. lesy dohodnutú odplatu za zrušenie vecných bremien. Vzhľadom na túto skutočnosť si K. uplatnilo svoj nárok žalobou na Okresnom súde Bratislava III, ktorý rozsudkom zo dňa 12.9.2013 zaviazal právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie odplaty 32.290.559,- eur s prísl. za zrušenie vecných bremien zriadených v prospech oprávneného K.. Právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikla skutočná škoda spočívajúca v nákladoch na zrušenie vecných bremien v sume 32.290.559,- eur. Pôvodne si žalobca uplatňoval v konaní aj ušlý zisk z dôvodu nemožnosti realizácie podnikateľského zámeru právnym predchodcom žalobcu, ktorý si však v zmysle poslednej zmeny žalobného petitu pripustenej na pojednávaní dňa 5.12.2017 v konaní neuplatňuje. 11. K otázke platnosti zmluvy o nájme územia v lokalite I. O. zo 16.9.2008 súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vzhľadom na skutočnosť, že na strane prenajímateľa vystupujú štátne podniky, je potrebné vyhodnotiť práva a povinnosti pri uzatváraní zmlúv zverené im zákonom s ohľadom na ich osobitné postavenie a špeciálnu zákonnú úpravu vzťahujúcu sa k režimu ich pôsobenia. Hospodárenie štátneho podniku s majetkom vo vlastníctve štátu je ohraničené úpravou zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v zmysle neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o podmienkach prevodu majetku štátu“). V zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona o podmienkach prevodu majetku štátu: „Podniky nemôžu uzavierať zmluvy o prevode vlastníctva majetku slúžiaceho na prevádzkovanie ich podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, prípadne slúžiaceho na kultúrne a sociálne potreby, ku ktorému majú právo hospodárenia...“ Predmetným ustanovením upravený všeobecný zákaz prevodu majetku štátu môže byť platne porušený len v odôvodnených prípadoch na základe rozhodnutia vlády SR v súlade s ust. § 45 ods. 5 Zákona o podmienkach prevodu majetku štátu. V zmysle ustanovení § 45a ods. 1 a ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu v prípade prevodu hmotného investičného majetku štátneho podniku v zostatkovej hodnote do 165.969,59 eur postačuje súhlas príslušného ministerstva, ktoré je zakladateľom štátneho podniku. Podľa ust. § 45 ods. 3 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu štátne podniky môžu uzavierať nájomné zmluvy s inými subjektmi len na dobu do dňa zrušenia podniku bez likvidácie alebo vyňatia časti majetku podniku zakladateľom podľa ust. § 11 ods. 1 tohto zákona, okrem zmlúv o nájme nebytových priestorov podľa osobitých predpisov, kedy uvedené časové obmedzenie trvania zmluvy neplatí. Z účelu nájmu špecifikovaného v ust. čl. III Nájomnej zmluvy: „...prenájom pozemkov a objektov na účel vybudovania obytných budov, sociálnych zariadení, oblastí a objektov pre šport, rekreáciu a voľný čas na pozemkoch, užívanie alebo podnájom pozemkov v súlade s územnými a stavebnými rozhodnutiami vydanými na základe projektu nájomcu“ však nevyplýva, že nájomca bude schopný po uplynutí doby nájmu vrátiť predmet nájmu v stave zodpovedajúcom zachovaniu jeho podstaty. Takto dojednané užívanie pozemku zodpovedá spôsobu, aký prislúcha vlastníkovi veci - realizovať úžitkovú hodnotu veci so zmenou charakteru a podstaty veci, a teda vzbudzuje pochybnosť o tom, čo účastníci zmluvy mienili dohodnúť. Predmetné ustanovenie napĺňa znaky zmluvy o prevode vlastníctva, a nie nájomnej zmluvy, čím obchádza zákon a to ust. § 45 ods. 1 a § 45 ods. 5 zákona o podmienkach prevodu majetku štátu a v zmysle ust. § 39 Obč. zák. je preto zmluva o nájme, ktorou zmluvné strany disimulovali zmluvu o prevode vlastníctva, absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Navyše sa predmet nájmu nachádza v zdrži Y., objektu vodného diela N. - L.. Podľa dvojstrannej medzinárodnej zmluvy uzatvorenej medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel N. - L. zo dňa 16.9.1977 nesmú národné investície nepriaznivo ovplyvňovať výsledky spoločnej investície, pričom sa zmluvné strany zaviazali realizovať národné investície, ktoré budú slúžiť výlučne ich vlastným záujmom a cieľom. Podľa čl. 25 Zmluvy sú zmluvné strany spoločne zodpovedné za vykonávanie tejto zmluvy počas výstavby a prevádzky sústavy vodných diel N. - L., spoločne prijatých opatrení a rozhodnutí splnomocnencov vlád. Za Slovenskú republiku vykonáva túto zmluvu vláda SR. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Na základe vyššie uvedených skutočností využitie zdrže Y. ako objektu spoločnej investície Sústavy vodných diel N. - L. musí realizáciu národnej investície odsúhlasiť vláda SR, inak plnenie zo zmluvy nemôže spôsobovať právne účinky.“ 12. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či v prejednávanej veci existujú predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody, nakoľko počas celého súdneho konania trvajúceho viac ako 5 rokov nepredložil, ani len neoznačil jediný relevantný dôkaz ohľadom vzniku škody. Po zmene žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 5.12.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie skutočnej škody vo výške 32.290.599,- eur, ktorá mu vznikla titulom zaplatenia odmeny za zrušenie vecných bremien, kde povinným z vecných bremien bol žalovaný 1/ a oprávneným z vecných bremien bolo K. B. B.. Zrušenie vecných bremien bolo odkladacou podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy na pozemkoch Jaroveckého ramena, ktorej zmluvnými stranami boli žalovaní ako prenajímatelia a právny predchodca žalobcu ako nájomca. Právny predchodca žalobcu ako nájomca bol podľa zmluvy o nájme povinný zabezpečiť zrušenie uvedených vecných bremien, za čo sa zaviazal zaplatiť oprávnenému z vecného bremena odplatu. Na zaplatenie odplaty za zrušenie vecných bremien bol právny predchodca žalobcu zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.9.2013 č. k. 29Cb/29/2010 - 245. Súd uvádza, že pokým dlžník (spoločnosť Z., S..D.. ako právny predchodca žalobcu) nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi (oprávnený z vecného bremena), nemôže úspešne uplatniť nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh, nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.2.2003 sp. zn. 25 Cdo/986/2001; 25Cdo/987/2001). 13. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 14. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 5.12.2017 za účelom oboznámenia sa s podaním žalovaného 1/ vo veci samej, ktoré súd prvej inštancie doručil žalobcovi krátkou cestou na tomto pojednávaní. Tým podľa žalobcu súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Ďalej žalobca v odvolaní namietol nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval ust. § 181 ods. 4 C.s.p., pričom tento postup (sudcovská koncentrácia konania) neumožňuje v konaniach začatých pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku ust. § 470 ods. 2 C.s.p. Ďalej žalobca v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnuté dokazovanie. K uplatnenej škode vo výške 32.290.599 eur žalobca v odvolaní (bod 36.) uviedol: „Žalobca počas konania jednoznačne deklaroval, že na jeho strane vznikla škoda v podobe skutočnej škody v celkovej výške 32.290.599 eur, pričom táto vznikla titulom úhrady odmeny za zrušenie vecných bremien, ktoré viazli na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobca tak jasne uviedol v predmetnom konaní charakter vzniknutej škody, jej výšku, ako aj skutkový a právny dôvod jej vzniku. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie navrhoval a označoval dôkazy, ktoré mali preukázať samotnú výšku škody, jej charakter (žalobca navrhol predloženie znaleckého posudku, avšak súd tento dôkaz nepripustil), ako aj samotný jej vznik (opätovne súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy nepripustil).“ Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že na jeho strane doposiaľ škoda nevznikla, mal vyhodnotiť, či zistený skutkový stav nemožno subsumovať pod iné právne normy. Konkrétne podľa žalobcu sa žalovaní na jeho úkor bezdôvodne obohatili, pretože v dôsledku konania právneho predchodcu žalobcu došlo k zrušeniu vecných bremien viaznúcich na ich nehnuteľnostiach bez toho, aby žalovaní za to zaplatili odmenu. 15. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Žalobcovi sa prostredníctvom odvolania nepodarilo spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( § 387 ods. 2 C.s.p. ). 18. K odvolacej argumentácii žalobcu treba uviesť, že žalobe o náhradu škody nebolo možné vyhovieť už len z jedného dôvodu, ktorým je to, že žalobca nepreukázal vznik škody a nepreukázal teda existenciu základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu či už v zmysle Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdil, že škoda predstavuje sumu 32.290.559 eur, na zaplatenie ktorej bol súdom zaviazaný v prospech právneho nástupcu K. B. lesy z titulu nezaplatenia odmeny za zrušenie vecného bremena vyplývajúcej zo zmluvy o spolupráci uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a spomenutým družstvom. Odvolací súd poukazuje na to, že samotný žalobca v podaní zo 7.11.2017 (č. l. 465) uviedol: „K vzniku skutočnej škody na strane právneho predchodcu žalobcu došlo okamihom splnenia záväzku vo výške 32.290.559 eur z titulu nezaplatenej odplaty priznanej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 29Cb/29/2010 v prospech veriteľa právneho predchodcu žalobcu.“ Žalobca teda uznáva, že škoda v uvedenej výške by mu vznikla iba za predpokladu, že by sumu 32.290.559 eur jeho právny predchodca skutočne uhradil. Túto skutočnosť však žalobca v konaní nepreukázal. Na preukázanie zaplatenia uvedenej sumy veriteľovi - družstvu B. lesy nebolo potrebné vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, najmä nebolo potrebné za tým účelom nariaďovať znalecké dokazovanie. Postačovalo, aby žalobca predložil doklad, z ktorého by vyplývalo, že ako dlžník zaplatil sumu 32.290.559 eur veriteľovi. Takýto doklad však žalobca v konaní nepredložil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ods. 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie podrobne vysvetlil, prečo bol toho názoru, že žalobca nepreukázal vznik škody. K bodu 36. odvolania treba uviesť, že žalobca v konaní síce skutočne deklaroval vznik škody vo výške 32.290.599 eur a uviedol právny a skutkový dôvod jej vzniku. Samotné „deklarovanie“ vzniku škody je však nepostačujúce, pokiaľ žalobca vznik škody dôkazne nepreukázal. 19. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, že ak mu nevznikol nárok na náhradu škody, vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Neexistuje tu totiž žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia uvedených v §§ 451 ods. 2, 454 Obč. zák. Sumu 32.290.559 eur bol právny predchodca žalobcu povinný zaplatiť K. B. lesy na základe právneho vzťahu založeného zmluvou o spolupráci z 5.9.2008. Ani jeden zo žalovaných nezískal v súvislosti s uvedeným zmluvným vzťahom medzi právnym predchodcom žalobcu a K. B. lesy na úkor právneho predchodcu žalobcu majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ani jeden zo žalovaných totiž nezískal žiadne plnenie v súvislosti so zrušením vecných bremien zaťažujúcich predmetné pozemky, v rámci ktorých malo družstvo Lužné lesy postavenie oprávneného z vecného bremena. Napokon zrušenie vecného bremena na základe zmluvy o spolupráci nemá charakter „plnenia“, ktoré by mali žalovaní získať na úkor právneho predchodcu žalobcu. Dojednaním odplatného zrušenia vecných bremien nebolo za žalovaných plnené to, čo by podľa práva mali plniť oni. 20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 5.12.2017, aby sa mohol oboznámiť s podaním žalovaného 1/, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku a na tento bod odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje. 21. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a na jeho základe zistil správne skutkový stav veci. K námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy treba uviesť, že z ust. § 185 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované stranou, ale je na jeho rozhodnutí, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Rozhodnutie v prejednávanej veci nezáviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a preto nebolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie v zmysle § 207 ods. 1 C.s.p. a ani nebolo potrebné, aby žalobca do spisu zakladal súkromný znalecký posudok (§ 209 C.s.p.). Ako je to totiž uvedené vyššie, žalobca v konaní nepreukázal, že by zaplatil veriteľovi (K. B. B.) sumu 32.290.599 eur a teda nepreukázal, že by mu v tejto výške vznikla škoda. Za tejto situácie vykonávať dokazovanie ohľadom výšky škody postráda zmysel. Okrem toho, žalobca v konaní a aj v odvolaní tvrdil, že „počas konania jednoznačne deklaroval, že na jeho strane vznikla škoda v podobe skutočnej škody v celkovej výške 32.290.599 eur, pričom táto vznikla titulom úhrady odmeny za zrušenie vecných bremien, ktoré viazli na predmetných nehnuteľnostiach“ (viď bod 36. odvolania). Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že výšku škody žalobca celkom jednoznačne špecifikoval, takže akékoľvek znalecké dokazovanie by bolo v tomto ohľade nadbytočné. 22. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 3.10.2017 vyzval strany, aby v lehote 30 dní doručili dôkazy, prípadne návrhy na doplnenie dokazovania. V bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 3.10.2017 postupoval v súlade s § 181 ods. 4 C.s.p. V tomto ustanovení je upravená tzv. sudcovská koncentrácia konania. Konanie v prejednávanej veci sa začalo dňa 7.9.2012, teda pred tým, než nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Z ust. § 470 ods. 2 druhá veta C.s.p. vyplýva, že ak sa Civilný sporový poriadok použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti, nemožno uplatňovať okrem iného i ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd je toho názoru, že použitie ust. § 181 ods. 4 C.s.p. súdom prvej inštancie nebolo v neprospech žalobcu. Ten totiž podaním zo 7.11.2017 (č. l. 465 ) oznámil súdu prvej inštancie svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Postup súdu prvej inštancie by bol v neprospech žalobcu v prípade, ak by žalobca v dôsledku použitia ust. § 181 ods. 4 C.s.p. nebol schopný v stanovenej lehote doručiť súdu prvej inštancie svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca v odvolaní nekonkretizoval, aké nepriaznivé dôsledky pre neho mala tá skutočnosť, že súd prvej inštancie použil ust. § 181 ods. 4 C.s.p. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie svojím postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. 23. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).