Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/208/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413200526 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1413200526.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, S. G. Y., nar. XX.XX.XXXX a P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 4, U., zastúpená advokátskou kanceláriou Nechala & Co., s.r.o., Továrenská 10, Bratislava, a otec - S. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXX G Y. SE B. DC, I., t.č. bytom R. 8, U., zastúpený advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o zvýšenie výživného a uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky a odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/21/2013-2198 zo dňa 04.05.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017 v napadnutej časti vo výroku II., III., IV., V., VI., XII. (v časti o zamietnutí návrhu na uloženie výchovného opatrenia) a XIV. m e n í tak, že II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. III. Zročné výživné na maloletého U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, nevzniklo. IV., V., VI. Styk matky s maloletým U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e. XII. Súd u k l a d á výchovné opatrenie maloletému U. P. Y., nar. XX.XX.XXXX a matke X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A. 4, U. uložením povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb, Vazovova 7/A, Bratislava, v rozsahu spolu 30 hodín v trvaní šiestich mesiacov, za účelom odstránenia odmietania matky maloletým a obnovenia vzťahu medzi maloletým a matkou. Termíny stretnutí určí Úrad práce, práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb. Otec je povinný zabezpečiť účasť maloletého U. P. Y. na realizácii výchovného opatrenia. XIV. Matka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konanie vo výške XXX,XX. eur na účet Okresného súdu Bratislava IV formou splátok vo výške XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet Okresného súdu Bratislava IV, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017 sa vo výroku VII. m e n í tak, že VII. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy XXX eur mesačne na sumu XXX mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.05.2017. Odvolanie otca, ktorým žiadal o zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017 a uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 v časti výroku o poverení súdnej znalkyne J.. E. F., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaním znaleckého posudku, sa o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 13P/21/2013-2198 zo dňa 04.05.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017 I. zveril maloletého U. P. Y., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca, II. matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého U. P. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 a od 01.05.2017 výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. III. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 vo výške XXX,XX eur na maloletého U. P. zaviazal matku zaplatiť k rukám otca maloletého, do 30 dní od právoplatnosti výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca. IV. Matku oprávnil stretávať sa s maloletým U. P., nar. X.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou mesiacov júl a august a počas Vianočných sviatkov. V. Ďalej matku oprávnil stretávať sa s maloletým U. P. každý rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 08.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 08.08. do 19.00 hod. a každý rok v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 24.12. do 20.00 hod. s tým, že VI. miestom odovzdania a prevzatia maloletého určil bydlisko otca s výnimkou dňa 24.12., kedy maloletého prevezme otec v bydlisku matky. Otcovi uložil povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť. VII. Zároveň otca zaviazal prispievať na výživu maloletej P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.05.2017. VIII. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou S. G. Y., nar. XX.X.XXXX a maloletou P. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., s výnimkou mesiacov júl a august a počas Vianočných sviatkov. IX. Ďalej otca oprávnil stretávať sa s maloletou S. G. a P. Q. každý rok v čase od 09.07. do 16.07. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. a od 09.08. do 16.08. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každý rok v štvrtý štvrtok v mesiaci november v čase od 16.00 hod. do 20.00 hod. s tým, že X. miestom odovzdania a prevzatia detí určil v mieste bydliska matky, ktorej uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť. XI. Vo zvyšku návrh otca zamietol a XII. vo zvyšku návrh matky zamietol. XIII. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/42/2011-96 zo dňa 26.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2011 a to v časti zverenia a v časti výživného na maloletého U. P., v časti výživného na maloletú P. Q. a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. XIV. Matke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. XV. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške X.XXX,XX eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. XVI. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uznesením č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017 súd prvej inštancie opravil výrok XV. napadnutého rozsudku tak, že otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov vo výške X.XXX,XX eur. s poukazom na ust. § 224 CSP. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/42/2011-96 zo dňa 26.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2011, pričom od tohto rozhodnutia už uplynulo viac ako šesť rokov a situácia v rodine, ako aj vzťahy medzi rodičmi a deťmi navzájom sa výrazne zhoršili a súčasný stav starostlivosti rodičov o deti už nezodpovedá potrebám detí a ani nezohľadňuje aktuálnu situáciu. Konštatoval, že počas konania rodičia, najmä otec, podávali viaceré návrhy, ktoré menili a rodinná situácia sa čoraz viac vyhrocovala a komplikovala, vyústila až k fyzickému napadnutiu matky maloletým Bradleym, ktorý od matky niekoľkokrát ušiel. Mal za to, že tento stav neprispieva k psychickej pohode a stabilite detí, k ich normálnemu vývoju a budovaniu si vlastného názoru na fungovanie rodiny, vzťahov a modelov správania sa a obaja rodičia majú na tomto svoj podiel, najmä otec, ktorý maloletého U. výrazným spôsobom manipuloval a to až do takej miery, že maloletý úplne preberal jeho názory a jeho vzťah s matkou bol takmer nulový, dokonca až nenávistný. Dospel k záveru, že v súčasnosti jednoznačne existuje potreba zmeny doterajšej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Maloletý U. sa už takmer tri roky nachádza v osobnej starostlivosti otca, keďže jeho vzťah s matkou sa stal, za výraznej podpory otca, úplne deštruovaný. Maloletý matku odmieta, vyjadruje k nej až nenávistné postoje, neustále žiada od nej ospravedlnenie, hoci ona si nie je vedomá ničoho, čo by urobila proti jeho záujmom. Otec vplýva na maloletého dlhodobo a veľmi negatívne, cielene ho manipuluje. Prihliadal na znalecký posudok svedčiaci o negatívnom vplyve otca na maloletého a podporné ďalšie dôkazy, najmä samotnú výpoveď maloletého. Dôsledkom správania maloletého U. voči matke (fyzické napádanie, neustále úteky k otcovi), bol súhlas matky so stále dlhšími pobytmi maloletého u otca a jej neskoršia pasivita vo vzťahu k návratu U. k nej, vidiac, že všetky pokusy boli neúspešné. Konštatoval, že za tohto stavu je maloletý U. v starostlivosti otca minimálne od konca augusta 2014. Mal za to, že aj keď tento stav nie je z pohľadu súdu pre maloletého ideálny a prirodzený, v konečnom rozhodnutí sa priklonil k tomu, aby U. aj naďalej ostal v otcovej starostlivosti, keďže návrat maloletého k matke by bol veľmi zložitý a komplikovaný, a bez aktívneho prístupu v tomto smere, až nereálny. Pri zverení maloletého U. P. do osobnej starostlivosti otca prihliadol na reálnu situáciu v rodine, ktorá nastala, majúc za to, že úpravou styku maloletého s matkou a to aj v dlhších časových obdobiach, bude dostatočne a plnohodnotne zabezpečený jeho kontakt s matkou, ako aj so súrodencami. Dospel k názoru, že pri takejto úprave pomerov maloletý nadobudne pocit istoty a presvedčenie, že sa vždy vráti k otcovi, čo prispeje k celkovému zlepšeniu prístupu maloletého k matke, k ostatným členom rodiny, ako aj k upokojeniu situácie. Určený rozsah styku maloletého U. s matkou považoval za daného stavu za optimálny a dostatočný na obnovenie ich vzájomných vzťahov. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu jeho styku s maloletou S. a P., súd prvej inštancie nevzhliadol dôvodnosť tohto návrhu, keďže mal preukázané, že maloleté už dlhodobo netrávia s otcom čas ani podľa predošlej úpravy styku, u otca vôbec neprespávajú a ako sa samé vyjadrili, ani si nevedia predstaviť byť u otca celý víkend, prípadne počas prázdnin. Prihliadol na názor maloletej S. a P., ktoré prezentovali, že u otca nechcú prespávať ani v budúcnosti. Ich styk s otcom upravil bez prespatia prihliadajúc na záujem detí a zároveň na zabezpečenie dostatočného kontaktu všetkých troch maloletých detí, ktoré majú dobré vzájomné vzťahy a túžbu (najmä dievčatá) tráviť spoločný čas. Mal za to, že určeným rozsahom styku je deťom umožnené byť spolu aj počas bežného týždňa, cez víkendy, sviatky a prázdniny, ako aj počas typických amerických sviatkov (Deň vďakyvzdania), ktoré budú môcť stráviť s otcom a bratom v otcovej domácnosti. Dodal, že pri konečnom rozhodnutí o úprave styku matky s maloletým U. a otca s maloletou S. a P., mal na zreteli predovšetkým najlepší záujem maloletých detí a zohľadnil aj celkovú situáciu a vzťahy v rodine považujúc upravený styk za dostatočný a primeraný. Pri určení výživného matke na maloletého U. vychádzal z veku a potrieb maloletého, ako aj z príjmu oboch rodičov. Výšku výživného XXX eur mesačne od 01.05.2017 (t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom o vyživovacej povinnosti rozhodol), považoval za dostatočnú a zodpovedajúcu kritériám pre jeho určenie. Výživné určil matke na maloletého U. od 01.09.2014, t.j. spätne od obdobia, odkedy sa reálne maloletý nachádza v starostlivosti otca, keďže od tohto obdobia otec hradil všetky výdavky maloletého. Dospel k záveru, že nebolo by spravodlivé, aby otcovi aj počas tohto obdobia plynula vyživovacia povinnosť podľa pôvodného rozhodnutia súdu. Pri určení výživného v minimálnej výške za dané obdobie prihliadal na dobré mravy a na to, že maloletý bol v starostlivosti otca bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie pri zvýšení výživného na maloletú P. na sumu XXX eur mesačne zohľadnil podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy výživného, prechod na vyšší stupeň vzdelávania a zvýšenie jej potrieb a výdavkov. Výživné súd zvýšil prvým dňom mesiaca, v ktorom rozhodol, vyhodnotiac návrh ako dôvodný. Nepriklonil sa k návrhu matky, kolízneho opatrovníka a zástupcu Okresnej prokuratúry na nariadenie výchovného opatrenia, majúc za to, že samotné rozhodnutie súdu bude mať za následok upokojenie rodinnej situácie a stabilizáciu vzťahov, čo považoval za dostatočné. Preto vo zvyšku návrh matky zamietol a zároveň vo zvyšku zamietol aj ďalšie návrhy otca, keďže mal za to, že nie je potrebné vo výroku súdu špeciálne vysloviť bežné a prirodzené práva detí, napríklad požiadanie rodičov o skorší návrat domov a nie je ani obvyklé, vhodné a dôvodné, aby rozhodnutie súdu obsahovalo aj takýto výrok. Zročné výživné na maloletého U. za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017 stanovil sumou XXX,XX eur pozostávajúcou z výživného vo výške XX,XX eur mesačne počas 32 mesiacov, majúc za preukázané, že matka v tomto období na výživu maloletého neprispievala vôbec. Dlh na výživnom povolil matke zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu aplikoval ust. § 58 CMP a prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté deti. Poukázal na to, že vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov maloletých detí, ako aj v záujme samotných maloletých detí. Dospel k záveru, že obaja rodičia majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a za najspravodlivejšie považoval rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy X.XXX,XX eur za vyhotovenie znaleckého posudku a účasť znalkyne na pojednávaní, pričom matka zložila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške XXX eur a otec preddavok na znalecké dokazovanie neuhradil. Matku zaviazal doplatiť rozdiel vo výške XXX,XX eur (po odpočítaní preddavku) a otca zaviazal zaplatiť zvyšok. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. 3. Proti rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo výroku I. až VI. a XIV. ( o zverení maloletého U., výživnom na maloletého a styku s maloletým U.). Navrhla napadnuté výroky rozsudku zmeniť a maloletého U. zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške XXX eur mesačne a určiť styk otca s maloletým v rozsahu, v akom je určený jeho styk s maloletými S. a P.. Zároveň navrhla zrušiť výrok rozsudku, ktorým ju súd zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu. Alternatívne žiadala rozsudok zrušiť v napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považovala za nepochopiteľné, že súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti otca, napriek tomu, že z rozhodnutia vyplýva, že súd v konaní zistil cielené manipulovanie maloletého otcom, jeho ovplyvňovanie a negatívny vplyv otca na maloletého. Takéto rozhodnutie považovala za nemožné, neprijateľné a nesúladné so zákonom. Namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal možným návratom maloletého k nej za asistencie odbornej pomoci. Mala za to, že zabezpečenie starostlivosti o maloletého ňou je pre dieťa prospešné. Vyslovila názor, že dosiahnutie tohto stavu je možné, vyžaduje zásadný zásah zo strany štátu v podobe súdneho rozhodnutia o navrátení maloletého matke a pravidelných stretnutiach s odborníkmi. Takéto riešenie je v záujme maloletého, k čomu však súd nepristúpil. Rozhodnutie súdu nepovažovala za súladné so záujmom maloletých detí z dôvodu, že tieto by nemali byť rozdelené. Poukázala na to, že súd zveril maloletého U. do starostlivosti otca, ktorý už viac ako dva roky porušuje súdneho rozhodnutie a syna drží u seba a manipuluje ho, izoluje od nej a sestier, a zvyšku rodiny. Dala do pozornosti, že tento stav potvrdil i znalecký posudok MUDr. E. F., nezávislá správa zo školy O. i správy U. lekárov. Poukázala na odporúčanie súdnej znalkyne zveriť maloletého matke a potrebu aktívnej spolupráce s odborníkmi k možnému návratu dieťaťa k matke. Nesúhlasila so zamietnutím návrhu na uloženie výchovného opatrenia. Napadnuté rozhodnutie v tomto výroku považovala za nedostatočne odôvodnené. Mala za to, že predpoklad súdu o tom, že situácia v rodine sa ustáli a upokojí, keď bude mať U. istotu, že sa vždy k otcovi vrátiť, sa ukázal ako neopodstatnený. Poukázala na to, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa so synom videla v priebehu dvoch mesiacov len raz, otec nepripravuje maloletého na stretnutia s ňou, styk neumožňuje, otec nápravu vzťahov nepripustí. Vyslovila názor, že jediným úmyslom otca vo veku 67 rokov je pripútať si U., jeho výchovné pôsobenie na dieťa nie je primerané. Podľa jej názoru, napadnuté rozhodnutie prispelo k porušeniu práv všetkých troch maloletých detí. Nesúhlasila s určenou výškou výživného na maloletého U.. Namietala, že súd neskúmal mesačné potreby a výdavky maloletého, ani jej výdavky, príjmy a životnú úroveň. Poukázala na to, že v deň vyhlásenia rozsudku bola nezamestnaná, jej pracovný pomer skončil na dobu určitú, momentálny príjem dosahuje vo výške minimálnej mzdy, má vykonávané zrážky zo mzdy exekútorom v dôsledku záväzkov, ktoré na seba prevzal otec maloletých detí ešte v čase manželstva, o ktorých ona nevedela a otec ich neplnil. Uviedla, že jej mesačný príjem činí XXX eur, má výdavky na dve maloleté deti. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu určenia výživného považovala za arbitrárny, nepreskúmateľný a neodôvodnený. Alternatívne, v prípade, ak súd ponechá maloletého v starostlivosti otca, navrhla určiť jej výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške. Rovnako namietala výšku zročného výživného za obdobie od 01.09.2014 do 30.04.2017. Poukázala na to, že v danom období bol maloletý na základe rozhodnutia súdu zverený do jej starostlivosti. Osobnú starostlivosť o dieťa nevykonávala nie z vlastného rozhodnutia, ale na základe konania otca, ktorý jej syna nevracal a maril a nerešpektoval rozhodnutia súdov. Považovala za neprijateľné, aby spätne doplácala výživné na maloletého za čas, keď otec konal nezákonne. Dala do pozornosti, že aktívne sa snažila o návrat dieťaťa k nej, podala aj návrh na výkon rozhodnutia. Nesúhlasila s uložením povinnosti matke nahradiť trovy štátu. Poukázala na jej nízky príjem, bývanie v prenajatom byte a skutočnosť, že nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného, či nehnuteľného majetku významnej hodnoty. Dala do pozornosti, že osobne sa stará o dve maloleté deti. Zároveň žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Uviedla, že preddavok na trovy znaleckého dokazovania uhradila ešte v roku 2015, kedy bola jej finančná situácia lepšia. 4. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo výroku IV., V. , VIII., IX., XIII., X. a XV. (o úprave styku matky a otca s maloletými deťmi a trovách štátu). Navrhol napadnuté výroky rozsudku zmeniť tak, že súd matku oprávni stretávať sa s maloletým U. každý kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou mesiacov júl a august a počas Vianočných sviatkov. Zároveň žiadal upraviť styk matky s U. P. každý rok v čase od 01.07. do 08.07. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. a od 01.08. do 08.08. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. a každý rok v čase 23.12. pod 10.00 hod. do 18.00 hod. a 24.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a otca oprávniť stretávať sa s maloletými S. G. Y. a P. Q. každý nepárny kalendárny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v prípade záujmu maloletých detí stráviť noc z piatku na sobotu v bydlisku otca, matka im toto umožní, a každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.15 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.15 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu pod 15.00 hod. do 18.15 hod. s výnimkou mesiacov júl a august a počas Vianočných sviatkov. Ďalej žiadal oprávniť otca stretávať s maloletou S. G. a P. Q. každý rok v čase od 09.08. do 16.07. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. a od 09.08. do 16.08. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod., každý rok 25.12. do 31.12. denne od 10.00 hod. do 19.00 hod. a každý rok v štvrtý štvrtok v mesiaci november v čase od 16.00 hod. do 20.00 hod. a v prípade záujmu maloletej S. G. a P. Y. stráviť noc u otca, ak im to matka umožní. Zároveň navrhol zmeniť výrok o trovách štátu tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Súčasne žiadal o zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017 a zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 v časti výroku o poverení súdnej znalkyne MUDr. E. F. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra, vypracovaním znaleckého posudku. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Za nezákonné považoval rozhodnutia (uznesenia) súdu prvej inštancie č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017 a č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je nepresvedčivé a nespĺňa náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Poukázal na právo účastníka na odôvodnenie rozhodnutia (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 777/2014), a povinnosť súdu prvej inštancie náležite a presvedčivo rozhodnutie odôvodniť so zhrnutím a hodnotením všetkých dôkazov. Mal za to, že ním predložené dôkazy spochybňovali znalecký posudok vypracovaný MUDr. F., preukazovali jeho správanie z pohľadu tretích osôb a starostlivosť o maloletého U., odôvodňovali podozrenie z nevhodného správania matky, nevôľu matky k zmierlivému riešeniu sporov rodičov a úspechy U.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s dôkazmi predloženými na vyvrátenie obsahu znaleckého posudku vypracovaného MUDr. F., jej neodbornosť a nekompetentnosť, a s psychologickými správami, znaleckým posudkom PhDr. H. T., znalca z odboru psychológie a odborným posudkom psychológa z odboru klinická a forenzná psychológia PhDr. W. S., PhD.. Rovnako namietal nevysporiadanie sa s vyjadreniami účastníkov konania k znaleckému posudku znalkyne. Vytkol súdu, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje dôvody, na základe ktorých nevykonal ním navrhované dôkazy. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces a porušenie zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a poukázal na právo účastníka konať vo svojom materinskom jazyku z dôvodu, že mu nebol doručený rozsudok preložený do anglického jazyka. Poukázal na čl. 47 ods. 2 a 4 Ústavy SR, t.j. právo na tlmočenie, oboznámenie sa s obsahom dokumentov v jazyku, ktorému účastník rozumie, na ust. § 155 ods. 1 CSP v spojení s č.l.6 a 9 CSP. Vyslovil názor, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť oboznámiť sa s reálnym obsahom rozsudku súdu vo veci samej, keďže ide o dokument, ktorý je výsledkom súdneho konania a ku ktorému má právo zaujať stanovisko a podať opravný prostriedok. Upozornil na odlišnosť medzi obsahom práva na tlmočenie a prípadnou judikatúrou nadväzujúcou na toto právo v trestnom konaní. Poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej princípy obsiahnuté v ust. čl. 6 ods. 3 písm. a/ a e/ Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd sa vzťahujú „na preklad všetkých dokumentov alebo vyhlásení, ktoré sú v konaní proti nemu použité a ktorým musí nevyhnutne rozumieť, aby mohol svoje právo využiť na spravodlivé konanie“. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že nepozná slovenský jazyk, nebola mu poskytnutá taká pomoc zo strany súdneho tlmočníka, aby sa počas konania mohol oboznámiť s celým obsahom rozsudku vo veci samej a prípadne využiť svoje právo na odvolanie. Vyslovil názor, že bez ohľadu na výklad ústavného práva, aj Civilný sporový poriadok zaručuje účastníkom súdneho konania ďalšiu garanciu a práva v súvislosti s doručovaním listín v jazyku, ktorému cudzinec rozumie. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 18C/1/2013 zo dňa 26.5.2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/188/2008 zo dňa 16.6.2009 a 1Cdo/180/2014 z 28.01.2015 obsahujúce okrem iného výklad o práve účastníka konania na povinnosť súdu komunikovať s účastníkmi v tej či onej forme v jeho materčine a právo na preklad písomností ostatných účastníkov konania. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o jeho negatívnom vplyve na maloleté deti, negatívnych osobnostných črtách a manipulatívnom správaní, ktoré tvrdenia vyplývajú zo znaleckého dokazovania vykonané znalkyňou, pričom nešlo o jediný dôkaz v konaní. Spochybnil znalecký posudok, keďže otázky položené znalkyne s výnimkou ot. č. 5 nespadali pod jej znalecký odbor. Dal do pozornosti stanovisko MS SR zo dňa 05.08.2016 a znalecký posudok PhDr. H. T., PhD, znalca z odboru psychológie zo dňa 23.05.2015. Namietal neodbornosť záverov a vyjadrení znalkyne týkajúcich sa rodičov a maloletých detí, keď ide len o sugestívne prezentovanie subjektívneho, osobného názoru znalkyne na predmetný prípad. Poukázal na to, že znalecký posudok PhDr. H. T. PhD. priamo vyvracia tvrdenia znalkyne MUDr. F. k osobnosti otca, keď znalec uvádza, že otec je spôsobilý na výkon rodičovských práv a neboli u neho indikované manipulatívne sklony, či iné negatívne črty osobnosti uvedené znalkyňou. Mal za to, že aj odborným stanovisko PhDr. S. S., PhD., znalca z odboru klinickej a forenznej psychológie je preukázané, že odkedy je maloletý v dlhodobej starostlivosti otca stabilizoval sa jeho zdravotný stav, spoločenský stav a dosahuje výborné študijné výsledky a iné školské úspechy. Naopak maloleté dievčatá mali problémy v školskej dochádzke a v príprave do školy (správy zo škôl). Nesúhlasil so zmenou úpravy styku s dcérami. Vyslovil názor, že tento rozsah styku bolo potrebné rozšíriť. Namietal, že súd prvej inštancie pri určení styku maloletého s U. nezohľadnil jeho narušený vzťah k matke a odmietanie matky, nezohľadnil názor U., avšak pri úprave styku s dcérami, prihliadal na ich názor. Uviedol, že existujú významné a neobjasnené podozrenia, že matka maloletému ubližovala, keďže U. od matky žiada ospravedlnenie a odmieta ju. Rovnako dal do pozornosti, že znalecké dokazovanie bolo vykonané k januáru 2015, súd prvej inštancie rozhodol až po dvoch rokov, za ktoré obdobie sa vzťahy v rodine zmenili. Potrebu vykonania už nového znaleckého posudku potvrdila i psychiatrička MUDr. Y. R. v správe z 21.07.2015. Vyslovil názor, že znalecký posudok znalkyne neobstojí a bolo potrebné nariadiť nové znalecké dokazovanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním opakovane navrhované dôkazy s poukazom na pripojený zoznam dôkazov k odvolaniu. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu k uzneseniu súdu č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017 a uznesenie č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 s poukazom na ust. § 365 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ktoré odvolaním napadol. Nesúhlasil s priznaním odmeny znalkyni vo výške X.XXX,XX eur z dôvodu, že ide o vady uznesenia majúce vplyv na rozsudok vo viacerých častiach, t.j. vo výroku o úprave styku otca s maloletými dcérami a vo výroku o povinnosti otca zaplatiť štátu náhradu trov konania. Namietal odbornú nekompetentnosť a nespôsobilosť znalkyne, nedostatočný obsah znaleckého posudku, ktoré skutočnosti majú vplyv na jeho kvalitu a účelnosť. Poukázal na to, že v priebehu súdneho konania sa zistilo, že znalkyňa nie je príslušná zodpovedať na otázky č. 1 až 4 a 6 až 8, nakoľko tieto spadajú pod obsahové vymedzenie znaleckého odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia s poukazom aj na Znalecký posudok PhDr. H. T., PhD.. Nesúhlasil so zdôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý odkazuje na ust. § 11 ods. 3 zákona o znalcoch, a skutočnosť, že znalkyňa mala na vypracovanie predmetného znaleckého posudku plnú odbornú spôsobilosť, prax, vedomosti a kompetenciu. Mal za to, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia je viazaná na pochopenie účelu predmetného konania a výklad o ustanovení znalca v konaní bez ohľadu na jeho odbornú spôsobilosť by popieral účel znaleckého dokazovania. Namietal, že súd prvej inštancie v uznesení, ktorým ustanovil znalkyňu na vypracovanie znaleckého posudku žiadnym spôsobom neodôvodnil voľbu tejto znalkyne a ani sa neodvolal na aplikáciu daného ustanovenia zákona o znalcoch.Upriamil pozornosť na predložený dôkaz Stanovisko komory psychológov č. SKP/406/2016 zo dňa 09.08.2016 (ktoré tvorí prílohu odvolania), z ktorého vyplýva, že znalkyňa nie je registrovaným psychológom a ani členom Slovenskej komory psychológov, a je zrejmé, že prax v odbore psychológia nevykonávala. Mal za to, že skutočnosť, že znalkyňa vykonávala v iných rodinných veciach znalecké posudky nemá vplyv na vady znaleckého dokazovania v tomto konaní. Poukázal na to, že z uznesenia o ustanovení znalkyne nie je zrejmé, že by účastníci konania mohli namietať odbornú kompetenciu znalkyne alebo jej spôsobilosť, prípadne to, z ktorého odboru súd prvej inštancie znalkyňu zvolil. Mal za to, že účastníkom konania bolo možné vyjadriť sa v lehote 5 dní len k osobe znalca. Dal do pozornosti, že odbornú spôsobilosť znalkyne namietali námietkou zo dňa 02.02.2015, podaniami zo dňa 28.04.2015, 28.01.2015 a 13.02.2015. Namietal, že potreba vyšetrenia duševného stavu členov rodiny sa týkala len otázka č. 5 a dominantná časť otázok (7 a 8) sa týkala psychického stavu, osobností členov rodiny, pričom tieto otázky spadajú pod vymedzenie znaleckého odboru psychológie. Vyslovil názor, že za efektívne a hospodárne by bolo možné považovať ustanovenie znalca z odboru psychológie a pribratie konzultanta z odboru psychiatrie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sa nemohol stotožniť so stanoviskom MS SR vo vzťahu k ustanoveniu znalkyne, keďže MS SR ako príslušný orgán rozhoduje o tom, do akého odboru alebo odvetvia znalecký úkon patrí. Poukázal na obsah daného stanoviska a možnosť znalkyne odmietnuť vypracovanie znaleckého posudku, preto je potrebné znížiť odmenu znalca, resp. ju vôbec nepriznať. Znalecký posudok považoval za nesprávny, nepreskúmateľný, nekorešpondujúci s ďalšími odbornými a znaleckými posudkami v súdnom spise (posudok PhDr. T., PhD. a odborné vyjadrenie PhDr. S., PhD.). Uviedol, že psychologické posudzovanie môže byť veľmi subjektívne, preto psychológovia svoje závery nevyvodzujú len zo správania osôb, ale z viacerých psychologických testov osobnosti, ktoré objektivizujú ich skúmanie, čo v znaleckom posudku MUDr. F. absentuje. Dal do pozornosti vyjadrenie znalkyne pred súdom, že nepoužívala a nepoužíva testové metódy, ktoré používajú psychológovia, pretože nie je psychológ. Mal za to, že vady uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým poveril znalkyňu na vykonanie znaleckého dokazovania majú vplyv na rozsudok, nakoľko ide o uznesenie umožňujúce vykonať znalecký posudok znalkyni, pričom tento posudok zobral súd prvej inštancie za základ svojho rozsudku. Rovnako nedostatočné odôvodnenie predmetného uznesenia. 5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napriek nesúhlasu s odôvodnením rozsudku vo výroku o zverení maloletého U. do starostlivosti otca, určení výživného matke a úpravy styku matky s maloletým, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne. Nesúhlasil s tvrdeniami o jeho negatívnom vplyve na maloletého a manipulovaním dieťaťa s poukazom na dôkazy založené v spise. Zotrval na svojich vyjadreniach ohľadne znaleckého dokazovania. So závermi súdu prvej inštancie o zverení maloletého U. do jeho starostlivosti sa stotožnil a poukázal na to, že maloletý dlhodobo tri roky odmietal kontakt s matkou,odkedy je u neho, jeho zdravotný, spoločenský stav a študijné výsledky sa stabilizovali, dieťa u neho prospieva. Uviedol, že zásahy do stavu maloletého viedli v minulosti k zbytočným konfliktom v rodine a zhoršeniu psychického stavu maloletého. Poukázal na to, že zverenie maloletého do starostlivosti otca navrhol aj kolízny opatrovník a zástupca okresnej prokuratúry, pričom vek otca nemá žiaden vplyv na spôsobilosť vykonávať rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu. Vo vzťahu k výške výživného určenej matke na maloletého U. spochybnil tvrdenia matky o jej finančnej situácii. Poukázal na to, že matka žije s dcérami u MUDr. X. R., ktorá hradí celý chod bytu a náklady s ním spojené. Súčasne on prispieva výživným na obe dcéry. Poprel, že by matka hradila za neho dlhy. K zročnému výživnému, ktoré vzniklo matke, uviedol, že od augusta 2014 zabezpečuje o syna starostlivosť, čo však nemôže zbaviť matku zodpovednosti za výživu maloletého. Od uvedeného obdobia sa matka vôbec nepodieľala na nákladoch na syna, práve naopak exekúciou si vymáha výživné. Dal do pozornosti, že matka na výživu maloletého U. neprispieva, ani napriek vykonateľnému výroku rozsudku o výživnom na maloletého. Mal za to, že z odvolania matky nevyplýva z akého dôvodu napáda rozhodnutie vo výroku o úprave styku otca s maloletými dcérami. Vyslovil názor, že takáto úprava je nedostatočná a je potrebné ju rozšíriť. Navrhol odvolanie matky proti výrokom rozsudku I. až III. a VI. zamietnuť a vyhovieť jeho odvolaniu obsiahnutému na str. 14 a 15. Uviedol, že zrušenie rozsudku a jeho vrátenie súdu prvej inštancie by bolo po viac ako štyroch rokoch trvajúcom konaní, neefektívne. 6. Okresný prokurátor vo vyjadreniu k odvolaniu matky a otca uviedol, že s odvolaniami rodičov sa nestotožňuje, napadnutý rozsudok považoval za náležite a presvedčivo odôvodnený a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. 7. Kolízny opatrovníka sa k odvolaniu otca a odvolaniu matky nevyjadril. 8. Na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom otec vo svojej výpovedi uviedol, že jeho celkový príjem činí X.XXX eur mesačne, jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú náklady na bývanie vo výške XXX eur, nespláca žiadne pôžičky, nevlastní žiaden majetok. Na zabezpečenie potrieb maloletého U. hradí poplatok za školu, XXX eur ročne poplatky za súťaže a testovanie v škole, XX eur poplatok za basketbal, XX eur platby za lieky proti akné, XXX eur poplatok za rehabilitáciu, hudobné krúžky sú bezplatné, synovi zakupoval len hudobné nástroje. Maloletý nosí okuliare. Potvrdil, že s matkou čerpali spoločnú pôžičku u dvoch bánk v celkovej výške X.XXX eur, určenú na nájomné a platby, starali sa o tri deti, pracoval vo T. a peniaze posielal manželke na účet, v tom čase zarábal XX eur na hodinu, nepracoval na plný úväzok. K styku s maloletou S. G. a P. Q. uviedol, že matka ho nekontaktuje, nekomunikuje s ním, dcéry u neho prespali, predpokladá, že to matke oznámili. Po rozhodnutí súdu bol urobený pokus o stretnutie U. s matkou,odvtedy ho matka nekontaktuje. U. je ňu nahnevaný za jej správanie, žiada od nej ospravedlnenie. Syna podporuje v tom, aby sa obrátil na matku. 9. Právna zástupkyňa otca zdôraznila, že výživné na dcéry otec celé uhradil, sporné zostalo len výživné za september 2014. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní, od mája 2017 uhradila na syna len XXX eur. Uviedla, že U. sa stretáva so sestrami, či už počas styku s otcom, alebo aj mimo toho. Pokiaľ ide o zdravotný stav a školu, U. prosperuje výborne. Navrhla upraviť širší styk otca s dcérami, keďže ich stretnutia sú pravidelné, dcéry chodia k nemu spontánne, rezerva je počas sviatkov a prázdnin, kedy to matka neumožňuje, pričom v lete 2018 niekoľkokrát deti u otca prespali. Žiadala neprihliadať na posudok znalkyne MUDr. F. pre neodbornosť s tým, že alternatívne navrhla vykonať nové dokazovanie. Dala na úvahu súdu vypočuť svedkov navrhovaných v podanom odvolaní. 10. Matka vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom potvrdila, že po rozhodnutí súdu sa v máji raz stretla s U., chodievala za ním do školy, do kostola, odmietal sa s ňou stretnúť. Povedal jej, že keď sa ho dotkne, tak ju udrie. Potvrdila, že dcéry sa stretávajú s otcom aj s U., aj mimo určeného styku prespali u otca, po dohode s ňou. Upozornila na to, že bol na ňu vyhlásený osobný bankrot z dôvodu, že splácala dlhy urobené otcom za trvania manželstva, vo výšky XX.XXX eur, ktoré je strhávali zo mzdy mesačne po X.XXX eur. V čase spolužitia bola na materskej dovolenke, otec jej nechával peniaze len na jedlo, nie na účty, pôžičky využil aj na iné účely (cestovanie do I.). Potvrdila, že neprispieva na výživu U., nakoľko čakala na rozhodnutie súdu. Uviedla, že za súčasného stavu si nevie predstaviť návrat maloletého do jej domácnosti, keďže otec syna huckal proti starej mame a proti nej, po stretnutiach s otcom bol agresívnejší, správal sa inak. Dovtedy mali krásny vzťah. Poukázala na vyjadrenie U., ktorý uviedol, že pokiaľ bude u otca, bude sa s ňou stretávať, čo sa však nezmenilo. Považovala za zvláštne, aby sa synovi ospravedlnila. Potvrdila, že umožňuje dcéram styk s otcom aj nad rámec úpravy styku, snaží sa, aby boli spolu aj s U., čo najčastejšie. Uviedla, že ak U. niečo priniesla, otec ju pustil do bytu, teraz nevie, kde bývajú. K svojim pomerov uviedla, že od novembra 2018 pracuje, jej zárobok činí XXX eur, má skončenú strednú školu s maturitou, býva v 4-izbovom byte, ktorého vlastníčkou je jej matka. 11. Právna zástupkyňa matky poukázala na závery znaleckého posudku MUDr. F., podľa ktorého otec nemá predpoklady vychovávať dlhšie maloleté deti, nevedie deti k uznávaniu úlohy matky a jej rodiny. Zdôraznila, že rozhodnutie súdu vzťahy nenapravilo, maloletý je agresívny, keď ho matka čaká na zastávke, nesmie sa ho dotknúť, nesmie naňho hovoriť. Otec nepodporuje U. vo vzťahu k matke. Poukázala na aktuálne náklady matky vo výške XXX eur za bývanie a energie, za stravu v škole XX eur, oblečenie XX eur, stravu v domácnosti XXX eur, hygienu XX eur mesačne, električenku XX,XX eur na jedno dieťa, drobné výdavky XX eur, teda spolu XXX až XXX eur mesačne, pričom príjem matky činí XXX eur mesačne. Navrhla určiť výživné na maloletého U. v minimálnej zákonnej výške. V odvolacom konaní predložila doklady o príjme, výdavkoch a nákladoch a svojich majetkových pomeroch. 12. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní pred odvolacím súdom navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého U. z dôvodu, že tento korešponduje so súčasným stavom, ktorý trvá už niekoľko rokov. Ocenila zachovanie vzťahu medzi U. a sestrami a vzhľadom na správanie sa U. k matke dala na zváženie uloženie výchovného opatrenia na úpravu tohto vzťahu a navrhla zmenu úpravy styku otca s dcérami tak, že styk súd neupraví z dôvodu, že z pojednávania vyplynulo, že sa už sami dohodnú, ako sa stretnú s otcom. V časti výživného ponechala rozhodnutie na úvahu súdu. 13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a odvolanie matky maloletých detí je tiež čiastočne dôvodné. Zároveň dospel odvolací súd k záveru o potrebe zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o výživnom na maloletú P. Q.. 14. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces tým, že mu rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo doručené v anglickom jazyku, teda jazyku, ktorému rozumie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2008, sp. zn. 1Sža/24/2008, z ktorého vyplýva: „Z Ústavy Slovenskej republiky, ani Občianskeho súdneho poriadku (ktoré v časti právnej úpravy práva strany konať vo svojom jazyku boli totožné s právnou úpravou podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 01.05.2017, pozn. odvolacieho súdu) nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.“ S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie doručovať otcovi napádané rozhodnutie vo veci samej v jeho materinskom jazyku. V danom prípade je totiž jednoznačné, že otcovi je zrejmý nielen účel konania, ale aj jeho výsledok, nakoľko rozhodnutie bolo doručené právnej zástupkyni otca, ktorá má adresu sídla na území Slovenskej republiky a naviac o tom, že otec rozhodnutiu porozumel svedčí i fakt, že podal kvalifikované odvolanie voči rozhodnutiu, v ktorom argumentuje ku všetkých napádaných výrokom rozhodnutia, ako aj podal vyjadrenia k podaniam matky, a to v slovenskom jazyku. Argument otca o potrebe vychádzať z judikatúry ESĽP v trestných konaniach, za aplikácie analógie a dospieť k záveru, že právo na tlmočenie v zmysle § 155 CSP v spojení s čl. 47 ods. 2, 4 Ústavy Slovenskej republiky v sebe zahŕňa právo na preloženie súdneho rozhodnutia do materinského jazyka, odvolací súd vyhodnotil za neprípustný. Tu sa žiada zdôrazniť, že s analógiou v civilnom práve procesnom je preto potrebné narábať obozretne a metodologicky korektne. Ak teda určitá procesná situácia nie je pokrytá výslovným textom zákona, umožňuje sa sudcovi analogicky použiť inú, zákonom upravenú skutkovú podstatu po abstrahovaní tzv. účelu zákona. Tento prvý krok predstavuje tzv. idealizačnú generalizáciu, teda myšlienkový úsudok o účele príslušnej právnej normy. Ten možno spoľahlivo vyvodiť predovšetkým z tzv. ochranného účelu normy, z účelu a povahy prípadov, ktorým daná právna norma poskytuje právnu ochranu alebo naopak neposkytuje. Z ochranného účelu normy následne sudca stanoví znaky podstatnej „príbuznosti“ či podobnosti skúmaných javov: toho výslovne zákonom upraveného, a toho, ktorý výslovne v zákone upravený nie je. Analógia tak predstavuje druh myšlienkového úsudku o obdobe, podobnosti či zhode dvoch javov na základe zhody ich podstatných vlastností a charakteristík. Uvedené dva javy tak nie sú zhodné vo všetkých svojich fenomenálnych znakoch a charakteristikách, pretože v tom prípade by išlo o javy totožné, a myšlienkový úsudok by bol zbytočný. Ak však dva javy vykazujú istú mieru podobnosti, predpokladaný myšlienkový úsudok umožňuje vyvodiť záver o ich obdobe, teda analógii. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno vychádzať analogicky z judikatúry ESĽP v trestných veciach. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 579/2016-17 zo dňa 21.09.2016, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd riešil obdobný prípad, keď konštatoval, že „zohľadňujúc všetky okolnosti danej veci považoval za dostatočné na zachovanie práv sťažovateľa, že v súdnom konaní bol rozhodnutím krajského súdu zabezpečený tlmočník prostredníctvom, ktorého sťažovateľ bol oboznámený s priebehom pojednávania, ako aj s rozhodnutím vo veci samej a jeho stručným odôvodnením, ako aj skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa bol schopný komunikovať v jazyku sťažovateľa, ako aj v jazyku konajúceho súdu. Nedoručenie písomného prekladu rozhodnutia krajského súdu nebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi zjavne nevýhodnejšie postavenie v súdnom konaní oproti žalovanému orgánu verejnej správy, ktoré by dosahovalo intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.“. V danej prejednávanej veci bol otcovi ustanovený v konaní tlmočník za účelom zabezpečenia prekladov v priebehu pojednávaní, ako aj tlmočenia vyhláseného rozhodnutia súdom prvej inštancie, oboznámenie sa s jeho stručným odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok. Z celého obsahu spisu je zrejmé, že právna zástupkyňa otca komunikuje v slovenskom i anglickom jazyku, procesné návrhy otca v priebehu konania boli robené otcom alebo jeho právnou zástupkyňou. O tom, že otec riadne porozumel obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie svedčí aj podané kvalifikované 16 stranové odvolanie voči rozsudku a vyjadrenia otca k odvolaniu matky. Možno preto konštatovať, že podanie odvolania právnej zástupkyne otca vyplýva z pokynu klienta (otca), pričom s obsahom odvolania sa otec stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že účastníci konania mali zabezpečené rovnaké možnosti na uplatnenie svojich práv a právo otca na spravodlivý proces nebolo porušené. Odvolací súd vyhodnotil námietky otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako nedôvodné. Odvolací súd konštatuje, že nedoručenie písomného prekladu rozhodnutia nie je spôsobilé privodiť strane zjavne nevýhodnejšie postavenie v súdnom konaní, ktoré by dosahovalo intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. 15. V časti zverenia maloletého U. odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie s prihliadnutím na vek dieťaťa, zisťovanie jeho názoru a osobnostných predpokladov rodičov na riadne zabezpečenie starostlivosti o dieťa a jeho výchovy. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že maloletý U. je v domácnosti otca od augusta 2014, napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti matky a napriek opakovane vydaným rozhodnutiam súdov, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia (dočasné zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti otca). Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aktuálny stav v čase vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd dáva do pozornosti, že maloletý U. sa v máji 2015 pred súdom vyjadril, že v domácnosti otca je spokojný, cíti sa u neho dobre, k otcovi má vytvorený vzťah a vyjadril prianie zostať v jeho starostlivosti, keďže k matke odmieta ísť, kým sa mu neospravedlní. Je potrebné zdôrazniť, že maloletý U. v čase zisťovania názoru bol vo veku 14 rokov, kedy je dostatočne vyspelý a dokáže vyjadriť svoj názor. Zo spisu rovnako vyplývajú vyjadrenia maloletého zisťované aj kolíznym opatrovníkom v priebehu celého konania. Významne narušený vzťah maloletého k matke, potvrdila aj sama matka, ktorá mala snahu o jeho nápravu, so synom sa snažila kontaktovať, avšak maloletý ju neustále odmietal. Za danej situácie aj odvolací súd považuje za vhodné ponechať maloletého U. v starostlivosti otca. Napokon z obsahu spisu vyplýva, že maloletý mal zdravotné problémy, potrebu kontaktovať s maloletým pedopsychiatrickú ambulanciu odporúčala aj MUDr. F. (správa z 05.06.2014). Je nesporné, že nastavenie maloletého nebolo priaznivé, keď pod vplyvom rodinnej situácie, neustálych konfliktov rodičov, tento neprijateľný stav pociťovali všetky tri deti, čo sa odrazilo najviac na správaní U.. Skutočnosť, že U. mal problémy, vyplýva aj z jeho somatických problémov (bolesti brucha), ktoré boli riešené lekármi, bola mu odporúčaná diéta (laktóza) a návšteva psychológa. Rovnako z lekárskych správ vyplýva, že na maloletého zjavne vplýva rodinné prostredie a nezhody a napäté vzťahy v rodine. Konfliktnosť rodičov tiež preukazujú v konaní doložené správy a informácie zasielané aj kolíznemu opatrovníka, v ktorých rodičia žiadali o pomoc. Napriek tomu, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie v roku 2014 a bez ohľadu na výsledok tohto dokazovania, správne postupoval súd prvej inštancie, keď výsluch maloletého dieťaťa aktualizoval a vykonal ho aj pred samotným rozhodnutím vo veci samej. Maloletý jasne vyslovil želanie zostať v starostlivosti otca. Pokiaľ má otec výhrady voči znaleckému posudku, odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade vzhľadom na vek maloletého, je potrebné prihliadať v prvom rade na názor dieťaťa a jeho aktuálny postoj k matke. Nemožno akceptovať odvolacie námietky matky vo vzťahu k zvereniu maloletého do starostlivosti otca, keď matka sama potvrdzuje, že za súčasnej situácie si nevie predstaviť návrat maloletého k nej. Rovnako odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že otec má vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého, poskytuje mu štúdium na škole a zabezpečuje jeho potreby od rozhodnutia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prístup rodičov k maloletému U. nebol správny. Rodičia bez toho, aby si uvedomili následky svojho správania a riešenia záležitostí rodinných a záležitostí ohľadne maloletých detí, viedli konflikty, ktorých boli deti účastné a ktoré ich zjavne ovplyvnili. Povinnosťou každého z rodičov bolo deti usmerniť. Pokiaľ maloletý matke zazlieva, že mu neumožnila byť s otcom v čase prázdnin a odviedla ho k starej matke, nemôže byť tento fakt natoľko závažný, aby ho rodičia nedokázali zvládnuť, usmerniť, porozprávať sa s ním, aby nedošlo k absolútnemu poškodeniu vzťahu maloletého k matke, odmietaniu matky a odcudzeniu, ktorá skutočnosť nemôže mať dobrý vplyv na zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa. Odvolací súd vyslovuje názor, že obaja rodičia majú svojim spôsobom podiel na narušenom vzťahu maloletého k matke. Pokiaľ otec namieta nesprávne hodnotenie jeho osoby súdom prvej inštancie spočívajúce na ovplyvňovaní maloletého a jeho manipulovaní, odvolací súd poukazuje na správu zo Súkromnej školy O.. Y. zo dňa 07.05.2015 jednoznačne hodnotiacu správanie maloletého U., z ktorej vyplýva, že maloletý konfrontuje učiteľov, je provokatívny, riadi sa pokynmi otca, voči matke má averziu. Daná skutočnosť však v konečnom dôsledku aktuálne nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aj matka má zásluhu na odmietaní syna, ktorý prežíval konflikt rodičov a postoj matky a situácie, ktoré prežíval, si vyhodnotil. Je povinnosťou oboch rodičov vplývať na deti tak, aby sa realizovali vzájomné a spoločné stretnutia, aby sa vzťah matky a U. napravil. Aj matka musí byť empatická a so synom, ktorý má pocit, že mu ublížila, sa musí vedieť porozprávať a vysvetliť si veci. Obaja rodičia musia vziať v úvahu vek svojich maloletých detí, ktoré sú aktuálne v období puberty a dlhodobo majú problém vysporiadať sa s rodinnou situáciou. Pokiaľ ide o námietky otca, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. F., odvolací súd poznamenáva, že z rozhodnutia jednoznačne vyplýva zohľadnenie aktuálneho stavu v rodine a postoja maloletých detí v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. K odvolacím námietkam otca a dôkazom preukazujúcim jeho osobnostné predpoklady vo výkone rodičovských práv a povinností, odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o čestné prehlásenia študentov a známych otca, odvolací súd nespochybňuje, že otec je vo vzťahu k podriadeným a iným osobám nekonfliktný, avšak v danom prípade sa posudzuje vzťah rodičov a maloletých detí. Rovnako odvolací súd neprihliadal na otcom doložené listinné dôkazy, znalecký posudok vyhotovený PhDr. H. T., PhD. a odborný posudok PhDr. S. S., PhD., majúc za to, že ide o neobjektívne posudky, vyhotovené bez prítomnosti matky. Odvolací súd vzal v úvahu skutočnosť, že z priebehu celého konania a predložených dôkazov nevyplýva, že by otec nemal s maloletým vytvorený pozitívny vzťah a nedokázal sa o ne postarať. Napokon je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil aj zisťovanie názoru maloletej S. G. a P. Q., ktoré prijali daný stav a akceptujú ho, pričom sa s bratom stretávajú. Za daných okolností nie je možné vyhovieť odvolaniu matky a maloletého U. zveriť do jej osobnej starostlivosti s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých detí a ich aktuálne zastabilizovaný režim, čo nesporne je v prospech ich zdravého psychického a fyzického vývinu. 16. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloletého U., správne postupoval súd prvej inštancie, keď rozhodol o zmene zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca a matke určil výživné na maloletého vo výške XXX eur mesačne, avšak odvolací súd dospel k záveru, že počiatok doby určenia výživného je potrebné stanoviť od právoplatnosti rozsudku o zmene zverenia s prihliadnutím na skutočnosť, že dieťa sa v starostlivosti otca nachádzalo bez rozhodnutia súdu, napriek opakovane vydaným rozhodnutia, ktorými boli zamietnuté návrhy otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého otcovi. Zároveň je potrebné konštatovať, že otec maril svojim konaním právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu vo veci starostlivosti o maloleté deti. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, tu je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie pre posúdenie určenia výšky výživného s prihliadnutím na vek dieťaťa, zabezpečenie jeho potrieb, príjmov a pomerov rodičov a ich schopností a možností. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nárast potrieb dieťaťa a výdavkov na jeho zabezpečenie je nesporný. Zároveň je potrebné prihliadať aj na náklady maloletého súvisiace so školou (teda pravidelný mesačný poplatok za školu vo výške XXX eur a ďalšie príspevky na testovanie a iné školské aktivity), mimoškolskými aktivitami a zabezpečením zdravotnej starostlivosti. Výdavky na zabezpečenie jeho bežných potrieb (strava, ošatenie, hygienické potreby) netreba preukazovať nákupnými bločkami, nakoľko súdu sú tieto výdavky známe a vychádzajú z výšky dostupných cien tovarov pre dieťa vo veku U..V konaní pred súdom prvej inštancie bol riadne preukázaný príjem otca. Odvolací súd, vzhľadom na odvolacie námietky a skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní nemal preukázaný a matkou doložený príjem za rok 2017 a výdavky matky, doplnil v tomto smere dokazovanie. Je potrebné konštatovať, že otcov príjem predstavuje cca X.XXX eur mesačne, matka aktuálne predložila uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6odk/109/2017 zo dňa 20.11.2017 o vyhlásenom konkurze na majetok dlžníka X. Y. a uviedla, že jej aktuálny príjem predstavuje XXX eur mesačne (v odvolacom konaní doložila doklad o príjme za máj 2017 vo výške XXX eur netto). V konaní bolo preukázané, že otec má náklady na bývanie, pričom matka býva v byte svojej matky. Pokiaľ sa matka odvoláva na vyhlásený osobný bankrot a nemožnosť prispievať na výživu U. vyššou sumou ako minimálnym výživným, odvolací súd jej námietky neakceptuje. Matka má ukončené stredoškolské vzdelanie, je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si príjem vyšší, z ktorého dokáže uhrádzať nielen svoje náklady, ale prispievať aj na zabezpečenie potrieb svojho 15 ročného syna. Rovnako treba poukázať na to, že na náklady na maloleté dcéry, ktoré sú zverené do jej osobnej starostlivosti, otec prispieva výživným. Na vzájomné vyporiadanie spoločných záväzkov rodičov pochádzajúcich z ich manželstva odvolací súd neprihliadal. Matka mala možnosť túto situáciu riešiť iným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné je prvoradou pohľadávkou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Správne súd prvej inštancie prihliadal na možnosti a schopnosti matky dosahovať príjem vo vyššej výške, teda v rozsahu, z ktorého bude schopná podieľať sa na zabezpečení odôvodnených potrieb maloletého. Matka nepreukázala nemožnosť dosahovať príjem vyšší, prípadne také zdravotné problémy, ktoré by ju obmedzovali vo výkone práce. Matka v odvolaní neuviedla žiadne odvolacie námietky vo vzťahu k určeniu výživného na maloletého U., s ktorými by sa mal odvolací súd vysporiadať. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné sa samo živiť, je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má charakter bežnej spotreby a musí byť hradené k rukám rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a výživné používa na úhradu bežných potrieb dieťaťa. Odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného je primeraná, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho potreby a schopnosti a možnosti matky. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom na maloletého U. len v počiatku uloženia tejto povinnosti matke, je potrebné konštatovať, že matke zročné výživné na U. nevzniklo. 17. V časti úpravy styku matky s maloletým U. odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie, avšak vzhľadom na okolnosti danej veci a s prihliadnutím na komplexnú rodinnú situáciu, zisťovaný názor maloletého U. a matkou potvrdené odmietanie U., považoval za aktuálne vhodné styk matky s maloletým neupraviť. U. sa jednoznačne vyjadril o jeho vzťahu k matke. Skutočnosť, že s matkou je ochotný sa stretávať len po tom, ako sa mu ospravedlní, jednoznačne vyvodzuje záver o potrebe tento narušený vzťah matky a syna napraviť a hľadať riešenia na jeho obnovenie a na poskytnutie priestoru matke i dieťaťu na vysvetlenie ich vzájomných postojov a nezodpovedaných otázok. Odvolací súd prihliadal i na vek maloletého U., ktorý dospieva, má problém vyrovnať sa so zmenami v živote a tento stav mu sťažujú i rodičia. Neupravenie styku neznamená, že tento sa nebude vôbec realizovať. Je na oboch rodičoch, aby pomohli U., porozprávali sa s ním a boli nápomocní pri realizácii uloženého výchovného opatrenia tak, aby jeho výsledok bol prínosom pre dieťa i rodičov. V prípade, ak sa vzťah maloletého k matke obnoví a reparuje, je predpoklad, že styk matky s maloletým sa bude realizovať bezprostredne na základe ich dohody. Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že aktuálne je v záujme U. a s prihliadnutím na jeho vek, styk s matkou autoritatívnym rozhodnutím neupravovať. Odvolací súd nespochybňuje právo dieťaťa a rodiča na ich vzájomný styk, kontakt a trávenie spoločného času, avšak v danom prípade je nevyhnutné prihliadať na komplexnú rodinnú situáciu a aktuálny postoj dieťaťa. 18. V časti úpravy styku otca s maloletou S. G. a Q. P. odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto výroku. Odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, ktoré jednoznačne upravujú právo dieťaťa a rodiča na kontakt, stretávanie, zachovanie väzieb s rodičom. V danom prípade súd prvej inštancie pri určení rozsahu styku otca s maloletými deťmi správne prihliadal na vek detí, ich potreby a upravil ich styk s rodičom za účelom zabezpečenia pravidelného kontaktu, pričom súčasne sledoval i záujem maloletých detí. Tu je potrebné uviesť, že v priebehu odvolacieho konania síce došlo ku zmene v súvislosti s realizáciou styku maloletých detí S. G. a P. Q. s otcom, ktorú skutočnosť potvrdili obaja rodičia. Z vyjadrení oboch rodičov vyplynulo, že styk otca s maloletými sa realizuje na základe rozhodnutia ich dcér, pričom sa stalo, že deti u otca aj prespali. Takéto nastavenie, t.j. vzájomnou dohodou a prejaveným záujmom detí a ich vysloveným prianím, je najideálnejším spôsobom realizácie styku, kedy nedochádza ku zbytočným konfliktom a nedorozumeniam. V zásade aktuálne prebieha styk otca s maloletými tak, že rodičia rešpektujú ich prianie u otca prespať. Odvolací súd zastáva názor, že po prežívaní predchádzajúcich situácii v rodine, je pre obe maloleté najvhodnejšie riešenie ponechať úpravu styku otca s maloletými v rozsahu určenej súdom prvej inštancie a poskytnúť rodičom a dcéram možnosť realizovať styk nenásilnou formou. Odvolací súd dáva do pozornosti matke, že takýto prístup je pre zdravý psychický a fyzický vývin detí najvhodnejší. Maloleté deti je treba podporiť v styku s druhým rodičom, pričom každý z rodičov musí byť k deťom empatický, ústretový, vypočuť si ich priania, naviac, ak boli maloleté deti zaťažené ich konaním. 19. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia: uložením maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 20. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na uloženie výchovného opatrenia a po preskúmaní spisu a vyhodnotení vzťahu matky a maloletého s prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho právo na styk s rodičom, a po zohľadnení okolností, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a v priebehu odvolacieho konania, dospel k záveru o potrebe uloženia výchovného opatrenia matke a maloletému U. povinnosťou podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb, Vazovova 7/A, Bratislava, v rozsahu spolu 30 hodín v trvaní šiestich mesiacov, za účelom odstránenia odmietania matky maloletým a obnovenia vzťahu medzi maloletým a matkou. Odvolací súd konštatuje, že reparácia vzťahu matky a maloletého je nevyhnutná pre zdravý vývin maloletého U., ktorý potrebuje oboch rodičov, potrebuje pocit lásky a istoty nielen u otca, ale aj u matky a vnútorne sa vysporiadať so všetkým, čo sa v rodine v poslednom období udialo. Vzťah maloletého dieťaťa ku každému z rodičov je mimoriadne dôležitý, dieťa selektuje všetky prežité udalosti, čerpá z nich do budúcna a jeho vzťah k rodičovi ovplyvňuje aj jeho ďalšie prežívanie. Odvolací súd poznamenáva, že presné termíny stretnutí v rámci odborného poradenstva určí Úrad práce, práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb, ktorý rovnako určí aj zodpovedného pracovníka na vykonanie daného poradenstva. Pri uložení výchovného opatrenia odvolací súd prihliadal aj na záujem maloletého dieťaťa. Zároveň odvolací súd uložil otcovi povinnosť zabezpečiť účasť maloletého U. na realizácii výchovného opatrenia, aby toto splnilo očakávaný účel. 21. V prejednávanej veci odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že pokiaľ ide o výrok rozhodnutia VII., ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej P. Q. Y., súd prvej inštancie nesprávne formuloval daný výrok, keďže u maloletej P. Q. nejde o určenie výživného, ale o zvýšenie pôvodne určenej výšky výživného. Odvolací súd preto korigoval daný výrok napadnutého rozhodnutia do správnej formulácie. 22. Odvolací súd vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017 v napadnutej časti (zamietajúcej časti návrhu otca) potvrdil, stotožniac sa s názorom súdu prvej inštancie o tom, že nie je potrebné súdnym rozhodnutím špeciálne vysloviť bežné a obvyklé práva detí. 23. Odvolací súd sa zaoberal i ďalšími námietkami otca vo vzťahu k nedostatočne odôvodnenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že z výroku rozsudku i jeho odôvodnenia vyplýva logická úvaha súdu, ktorou zdôvodnil svoje rozhodnutie. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu ku znaleckému posudku vykonanému v konaní, odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov v konaní, ktorý súd vyhodnocuje v súvislosti a v nadväznosti s ďalšími dôkazmi (vrátane výpovedí účastníkov konania a vyjadreného názoru maloletých detí). Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom konaní, vzhľadom na vek maloletých detí, správne súd prvej inštancie zohľadnil názor detí, ktorý bol v konaní prezentovaný opakovane. V ďalšom odvolací súd poukazuje na bod 15 tohto rozsudku. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd rovnako neprihliadal na námietky otca o tom, že súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré v konaní navrhol vykonať. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že dôkazy vykonané v konaní postačovali pre rozhodnutie vo veci, pričom ďalšie dokazovanie by zbytočne predlžovalo súdne konanie, bolo by nehospodárne a nesúladné so záujmom maloletých detí. Z uvedených dôvodov ani odvolací súd nevyhovel návrhu otca na výsluch navrhovaných svedkov a nariadenie nového znaleckého dokazovania vo veci. 24. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia podľa § 388 CSP vo výroku II. o uložení povinnosti matke prispievať na výživu maloletého U., III. o zročnom výživnom na U., vo výroku IV., V., a VI. o styku matky s maloletým U., vo výroku VII. o zvýšení výživného na P. Q., vo výroku XII. o uložení výchovného opatrenia a vo zvyšku vo výroku XI. (zamietnutý návrh otca vo zvyšku) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 CSP ako správny. 25. Podľa ust. § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 26. Pokiaľ ide o odvolanie otca, ktorým žiadal o zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 v časti výroku o poverení súdnej znalkyne MUDr. E. F., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovaním znaleckého posudku, odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pristúpil k nariadeniu znaleckého dokazovania zohľadňujúc návrhy účastníkov konania na vykonanie znaleckého dokazovania. Uznesenie č.k. 13/21/2014-542 zo dňa 29.01.2014 vo výroku o nariadení znaleckého dokazovania a poverenia znalkyne MUDr. E. F. vykonaním znaleckého nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2014. Z výroku uznesenia jednoznačne vyplýva, že ide o znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a z poučenia je nesporné, že účastníci boli súdom prvej inštancie poučení o ich práve v lehote 5 dní odo dňa doručenia rozhodnutia sa vyjadriť k osobe znalca s upozornením, že ak sa účastníci vôbec nevyjadria, súd bude mať za to, že voči osobe znalca nemajú námietky. Zo spisu vyplýva, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a ustanovení znalkyne MUDr. F. na vykonanie znaleckého dokazovania bolo účastníkom riadne doručené (rozhodnutie prevzala právna zástupkyňa otca dňa 03.03.2014). Pokiaľ sa otec odvoláva na ním prezentované výhrady voči znalkyni, odvolací súd konštatuje, že tieto námietky vznášal až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o ustanovení znalkyni. Možno teda konštatovať, že otec mal vedomosť, aký odbor znalkyňa reprezentuje. Rovnako je potrebné konštatovať, že otázky, ktoré boli znalkyni položené, boli kladené za súčinnosti účastníkov konania, resp. ich návrhov na položenie otázok znalkyni. Naviac, v danej veci treba poukázať aj na skutočnosť, že maloletý U. mal psychické problémy, bolo potrebné posúdiť duševný stav nielen maloletého, ale aj psychický stav maloletej S. G. a P. Q. a posúdiť psychický stav rodičov. Pokiaľ sa otec odvoláva na neodbornosť a nekompetentnosť znalkyne, je potrebné konštatovať, že dané námietky mal možnosť uplatniť v súdom stanovenej lehote, a nie až s výrazným časovým odstupom (podaním zo dňa 02.02.2015, 28.04.2015, 28.01.2015 a 13.02.2015) jedného roka. Odvolací súd rovnako neprihliadal na námietky otca týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 vo výroku o poverení súdnej znalkyne MUDr. E. F., vypracovaním znaleckého posudku. Tu odvolací súd poukazuje na zdôvodnený postup súdu prvej inštancie, ktorý pristúpil ku znaleckému dokazovaniu v súlade s ust. § 127 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), keďže vyhodnotil, že ďalší postup v konaní závisí od posúdenia odborných otázok. Následne pri rozhodovaní o priznaní odmeny znalkyne riadne odôvodnil svoj postup a uviedol dôvody, na základe ktorých priznal znalkyni odmenu, vyhodnotil jej odbornosť a kompetentnosť s komplexným posúdením danej veci a vysporiadal sa s námietkami otca vznesenými voči znalkyni oneskorene. Vzhľadom k tomu, že odvolanie otca smeruje voči právoplatnému uzneseniu súdu prvej inštancie, odvolací súd aplikoval § 386 písm. c/ CSP a odvolanie otca ako neprípustné odmietol. 27. Rovnako, odvolací súd vyhodnotil i odvolanie otca voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017, ktorým súd rozhodol o priznaní odmeny znalkyni MUDr. E. F. za vypracovanie znaleckého posudku v danom konaní (Znalecký posudok č. 4/2015). Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné rozhodnutie (por. č.l. 2164) nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2017, pričom z poučenia rozhodnutia je nesporné, že odvolanie proti nemu nie je prípustné. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu k uzneseniu súdu č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017 a uzneseniu č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 s poukazom na ust. § 365 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a z toho vyplývajúce vady uznesenia majúce vplyv na rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou S. G. a P. Q. a vo výroku o povinnosti otca zaplatiť štátu náhradu trov konania. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré bolo v konaní nariadené, pričom súd pristúpil v roku 2014 k jeho nariadeniu, vzhľadom na potrebu vyriešiť otázku, na ktorú bolo potrebné odborné znalosti s prihliadnutím aj na psychický stav maloletého všetkých troch detí a rodičov. Odvolací súd rovnako poukazuje na dôvody, na ktorých prioritne založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie vo vzťahu ku zvereniu maloletého U. do osobnej starostlivosti otca a styku otca s maloletými dcérami, keď v prvom rade prihliadal na aktuálny stav v čase rozhodovania súdu a názor všetkých troch maloletých detí aktualizovaný na pojednávaní pred samotným rozhodnutím vo veci samej. Za daných okolností nepripadá do úvahy aplikácia ust. § 365 ods. 2 CSP. Námietky otca smerujúce k nedostatočnému odôvodneniu uznesenia súdu prvej inštancie č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 (o ustanovení znalkyne) a nedostatočne odôvodnenej voľbe znalkyne na vypracovanie znaleckého posudku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Uznesenie o ustanovení znalkyne, ktorú súd poveril vyhotovením znaleckého posudku je procesným rozhodnutím, ktoré v danom prípade spĺňa všetky náležitosti. Napokon odvolací súd poukazuje na rozhodnutie o priznaní odmeny znalkyni (uznesenie č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017), v ktorého odôvodnení súd prvej inštancie veľmi podrobne zdôvodňuje priznanie odmeny v súvislosti s kompetentnosťou a odbornosťou znalkyne s poukazom aj na ust. § 11 ods. 3 zákona o znalcoch. Odvolací súd sa s dôvodmi tohto rozhodnutia plne stotožňuje a odkazuje na ne. Súd prvej inštancie vysvetlil dôvodnosť priznania odmeny znalkyni a vysporiadal sa s námietkami otca voči znaleckému posudku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné. 28. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd odvolanie otca proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/21/2013-542 zo dňa 29.01.2014 a č.k. 13P/21/2013-2164 zo dňa 20.04.2017 podľa ust. § 386 písm. c/ CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odmietol. 29. Správne rozhodol súd prvej inštancie, keď postupoval v súlade s ust. § 58 CMP pri rozhodovaní o trovách štátu a uložení povinnosti obom rodičom zaplatiť trovy štátu, teda trovy znaleckého dokazovania na účet súdu, zohľadniac i matkou zaplatený preddavok na znalca. Rovnako správne vyčíslil výšku týchto trov. Odvolací súd poukazuje na to, že o trovách štátu rozhoduje súd aj bez návrhu. Pokiaľ ide o svedočné, znalečné, resp. výdavky tretej osoby, použijú sa ust. § 258 ods. 1 nasl. CSP, pričom súd by mal v zásade k náhrade trov konania zaviazať oboch účastníkov, ak sa konanie začalo bez návrhu, a v prípade, ak sa konanie začalo na návrh, v zásade navrhovateľa. Za určitých okolností je možné aj aplikácia ust. § 54 CMP (náhrada zavinených trov). V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti súd môže rozhodnúť, že účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu a ktoré neboli kryté preddavkom. Z hľadiska dokazovania podľa CMP, kde sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, nie je podmienkou vykonania dôkazu samotné zloženie preddavku. Súd môže rozhodnúť, ktorého z účastníkov zaviaže na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu. V danej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne prihliadol na potrebu vykonania znaleckého dokazovania z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté deti. Rovnako správne zohľadnil záujem maloletých detí, i záujem rodičov na vykonaní znaleckého dokazovania. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie v danej časti riadne odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesporné, že vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého trovy vo výške X.XXX,XX eur pozostávajú za vyhotovenie znaleckého posudku a účasti znalkyne na pojednávaní, pričom matka zložila preddavok na znalca vo výške XXX eur a otec preddavok neuhradil. Odvolací súd považoval odvolacie námietky voči trovám štátu za nedôvodné. Pokiaľ matka poukazuje na svoju situáciu, príjem a majetkové pomery, odvolací súd konštatuje, že matka nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku, dosahuje príjem (ako sama uviedla na pojednávaní pred odvolacím súdom) vo výške XXX eur mesačne, a je v jej možnostiach trovy štátu vo výške XXX,XX eur zaplatiť. S prihliadnutím na výšku jej príjmu a skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o dve maloleté deti odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP napadnutý výrok XIV. a povolil matke zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur na účet Okresného súdu Bratislava IV formou splátok vo výške XXX eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, v ktorom nevzniká rodičom poplatková povinnosť. Nie je však prijateľné, aby trovy znaleckého dokazovania, ktoré v konaní vznikli zavinením rodičov (ich správania, postojov, konaní, vplyvom na maloleté deti, ktoré následkom ich správania mali psychické problémy) znášal štát. Za daných okolností je spravodlivé rodičov k náhrade týchto trov zaviazať. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odvolanie matky voči trovám konania bolo podané pred vyhlásením jej bankrotu. K odvolaciemu návrhu otca, ktorým žiadal nepriznať štátu nárok na náhradu trov konania, odvolací súd poznamenáva, že otec v podanom odvolaní proti tomuto výroku rozhodnutia nerozporoval skutočnosti o jeho dostatočných majetkových pomeroch na úhradu trov konania a vo svojom odvolaní namietal ustanovenie znalkyne MUDr. F. na znalecké dokazovanie a obsah znaleckého posudku. Vo vzťahu k týmto jeho námietkach odvolací súd odkazuje na bod 26 a 27 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 CSP vo výroku XV., keď odvolacie námietky otca vyhodnotil ako nedôvodné. Správne súd prvej inštancie vyčíslil výšku náhrady trov štátu, ktorú uložil otcovi zaplatiť v sume X.XXX,XX eur v spojení s opravným uznesením č.k. 13P/21/2013-2217 zo dňa 27.06.2017. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).