Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Tos/77/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010108 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414010108.1 Uznesenie Krajský súd Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci odsúdeného C. Ž., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T/37/2014-699 z 25. júna 2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. Ž., O.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/37/2014 z 25.06.2018 bolo podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovené, že sa odsúdený C. K., ktorému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 2T/37/2014-337, zo dňa 09.04.2014, právoplatným dňa 17.09.2014, bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, neosvedčil a trest vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol odsúdený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie samosudkyňa okresného súdu odôvodnila nasledovne: „Rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 1.októbra 2015, pod sp. zn. 613 Hv 25/15p - bol odsúdený uznaný vinným v bodoch 1/A), B), C) zo zločinu ťažkej krádeže vlámaním za účelom zárobku podľa § 127, § 428 ods. 2, § 129 číslo 1, číslo 2 a číslo 3, § 130, tretí a štvrtý prípad, § 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a v bodoch II/A) a B) z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 125 Trestného zákonníka rakúskej republiky a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva (2) a šesť (6) mesiacov. Odsúdený bol eskortovaný na územie Slovenskej republiky dňa 7.júla 2016 na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu Bratislava, pod sp.zn. 2 Ntc/2/2016, zo dňa 7.apríla 2016, ktorým bolo vo vzťahu k odsúdenému rozhodnuté o uznaní a vykonaní trestnej sankcie uloženej odsúdenému rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 1.októbra 2015, sp. zn. 613 JHv 25/15p. Preukázané tak bolo, že odsúdený v lehote podmienečného odsúdenia spáchal žalované skutky - a to v súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 1.októbra 2015, pod sp. zn. 613 Hv 25/15p a to v časovom období...(od 11.04.2014 do 18.05.2015-konkrétnejšie rozvedenom v naznačenom rozsudku)... Zo spisu bolo tiež preukázané listinným dôkazom - hlásenie zmien zo dňa 31.októbra 2017 - že odsúdený bol podmienečne prepustený na slobodu na príkaz Krajského súdu Bratislava, pod sp. zn. 2 Ntc/2/2016, zo dňa 26.októbra 2017 z výkonu trestu Krajského súdu Bratislava, pod sp. zn. 2 Ntc/2/2016 s uložením skúšobnej doby dva roky. Nebol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, bez uloženia zákazu vycestovania, resp. nebolo mu uložené žiadne obmedzenie, prípadne povinnosť v skúšobnej dobe. Podľa § 31 ods. 2 písm. a/ zákona č. 154/2010 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov o európskom zatýkacom rozkaze osoba, ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu - ak bola osoba vydaná do Slovenskej republiky, zásada špeciality sa neuplatní, ak vydaná osoba sa po prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 45 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť, alebo sa dobrovoľne vráti späť, ale je dopravená zákonným spôsobom na územie Slovenskej republiky potom, čo ho opustila. Toto rozhodnutie potom možno charakterizovať ako tiché, resp. implicitné udelenie súhlasu s jej trestným stíhaním. Preukázané bolo vo veci, že odsúdený bol na územie Slovenskej republiky odovzdaný z iného členského štátu (z Rakúska) na výkon trestnej sankcie podľa zákona č. 549/2011 Z.z. a to na základe predmetného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 07.apríla 2016, sp.zn. 2Ntc/2/2016. Z odpisu Registra priestupkov vo vzťahu k odsúdenému nebol preukázaný žiadny priestupok počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Nevyhnutným predpokladom výroku súdu, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, je splnenie podmienky teda vedenie riadneho života po celú skúšobnú dobu, čo v danom prípade nebolo splnené. V danom prípade, predmetné jednotlivé dielčie žalované skutky boli dokonané v lehote podmienečného odsúdenia. V skúšobnej dobe spáchal trestný čin obdobnej majetkovej povahy a teda rovnakého charakteru a to v krátkom časovom období po právoplatnosti trestného rozkazu tunajšieho súdu. Podmienečné odsúdenie u odsúdeného nesplnilo svoj účel. Počas plynutia skúšobnej doby odsúdený nežil riadnym životom, dopúšťal sa opakovaného protiprávneho konania. Svojím konaním nepreukázal, že bol hodný dobrodenia zákona, ale práve naopak svojim konaním, dal príčinu na rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody.“ Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený C. K., po porade s obhajcom a to ihneď po vyhlásení uznesenia, sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil obhajca odôvodňujúc ju nasledovne: „a) Odsúdený C. K. sa v celom rozsahu pridŕža všetkých svojich podaní a prednesov urobených v tejto veci, b) C. K. považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, príliš prísne voči jeho osobe a žiada Krajský súd v Bratislave aby sa opätovne zaoberal jeho vecou a rozhodol ju. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby odvolací súd zrušil Uznesenie OS Bratislava IV zo dňa 25.6.2018, č.k.: 2T/37/2018 a sám vo veci rozhodol.“ Krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. ako nadriadený orgán preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa § 50 ods. 4 Tr. zákona: Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo c/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život. Z odsekov 5 a 6 citovaného ustanovenia vyplýva: (5) Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. (6) Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený C. K. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T/37/2014-337 zo dňa 09.04.2014, právoplatným 17.09.2014, odsúdený v bodoch 1/ až 4/ pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a v bodoch 5/ a 6/ pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky tj. do 17.09.2016. Okresný súd preverujúc, počas plynutia skúšobnej doby, či odsúdený vedie riadny život, zistil, že sa tento dopustil ďalšej trestnej činnosti a preto dňa 25.06.2018 vykonal verejné zasadnutie, pričom vypočul odsúdeného, ktorý potvrdil, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu, vo veci krajského súdu (sp. zn. 2Ntc/2/2016), sa zdržiaval len na území Slovenskej republiky a pri podmienečnom prepustení mu neboli uložené žiadne obmedzenia ani povinnosti. Prítomná prokurátorka, vzhľadom na oboznámené listinné dôkazy a výpoveď samotného odsúdeného, ktorý v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neviedol riadny život a spáchal ďalší trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený, navrhla vysloviť, že sa neosvedčil a trest vo výmere 18 mesiacov, vykoná. Obhajca odsúdeného pridržiavajúc sa svojich písomných podaní a vyjadrení požiadal súd o zákonné rozhodnutie vo veci. Súd na zasadnutí rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného, ktorému rozhodnutiu predchádzalo oboznámenie: registra trestov odsúdeného, výpisu z evidencie priestupkov, uznesenia o započítaní v sp. zn. 2Ntc/2/2016, obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky, rozhodnutia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo veci sp. zn. 2Ntc/2/2016 a rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/57/2015, ktoré nie je v súčasnosti právoplatne skončené, z ktorých dôkazov vyplynulo nasledovné: Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2T/37//2014-337, zo dňa 09.04.2014, právoplatným dňa 17.09.2014, bol odsúdený uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky tj. do 17.09.2016. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Ntc/2/2016 je zistiteľné, že rozsudkom č.k. 2Ntc/2/2016- 98 z 07.04.2016 bolo tunajším súdom vo vzťahu k odsúdenému rozhodnuté o uznaní a vykonaní trestnej sankcie uloženej rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 01.10 2015, sp. zn. 613 Hv 25/15p, pričom je zrejmé, že skutkov, pre ktoré bol odsúdeným Krajinským súdom Korneuburg sa dopustil v časovom období od 11.04.2014 až 18.05.2015 (v uznesení prvostupňového súdu sú skutky podrobnejšie rozvedené a preto nadriadený súd nemá potrebu ich opakovať) a pre tieto bol odsúdený C. K. uznaný vinným v bodoch 1/A), B), C) zo zločinu ťažkej krádeže vlámaním za účelom zárobku podľa § 127, § 428 ods. 2, § 129 číslo 1, číslo 2 a číslo 3, § 130, tretí a štvrtý prípad, § 15 Trestného zákonníka Rakúskej republiky a v bodoch II/A) a B) z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 125 Trestného zákonníka rakúskej republiky a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva (2) a šesť (6) mesiacov, teda jednoznačne počas plynutia skúšobnej doby uloženej mu trestným rozkazom sp. zn. 2T/37/2014. Uznesením Krajského súdu Bratislava, č.k. 2 Ntc/2/2016-220, zo dňa 26.10.2017 bol odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená skúšobná doba v trvaní dva roky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 26.10.2017. V danom okamihu, k uplatnenej zásade špeciality odsúdeným, krajský súd v zhode s argumentáciou prvostupňového súdu konštatuje, že správne bolo citované a v konečnom dôsledku aj aplikované ustanovenie § 31 ods. 2 písm. a/ zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších právnych predpisov, v ktorom sú ustanovené výnimky zo zásady špeciality. Totiž ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v § 31 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, tak vykonávajúce justičné orgány sú oprávnené stíhať, resp. vykonať trest za iné skutky než tie, pre ktoré bola osoba vydaná, a ktoré boli spáchané pred vydaním vyžiadanej osoby. Konkrétne vo vzťahu k písmenu a/ platí, že ide o výnimku, keď sa osoba po prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako45 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť, alebo sa dobrovoľne vráti na územie Slovenskej republiky potom, čo ho opustila. Toto rozhodnutie potom skutočne možno charakterizovať ako tiché, resp. implicitné udelenie súhlasu s jej trestným stíhaním. Vyššie naznačená skutočnosť bola v danej veci splnená a navyše vyjadrením odsúdeného na verejnom zasadnutí aj potvrdená. Podľa názoru sťažnostného súdu, okresný súd správne postupoval pri posúdení a preskúmaní správania odsúdeného a správne dospel k názoru, že odsúdený nesplnil podmienky podmienečného odsúdenia a správne nezistil predpoklady na vyslovenie, že sa odsúdený osvedčil. Z ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého okresný súd rozhodoval vyplýva, že v prípade, ak odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, súd prvého stupňa rozhodne v zmysle tohto ustanovenia a nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody. Pre kladné rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného sa zo zákona vyžaduje, aby odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, vykonal riadne uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, pričom zákon vyžaduje, aby vyššie uvedené podmienky boli zo strany podmienečne odsúdeného splnené kumulatívne. Nesplnenie čo i len jednej z nich je dôvodom na nariadenie výkonu trestu, ktorý bol podmienečne odložený. Keďže odsúdenému C. K. bol uložený len trest podmienečný s odkladom na skúšobnú dobu tj. neboli uložené iné sankcie (§ 32 Trestného zákona s výnimkou trestu domáceho väzenia a trestu povinnej práce), ani ochranné opatrenia a tiež neboli uložené obmedzenia a povinnosti (§ 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona) bolo zo strany súdu prvého stupňa a následne aj sťažnostného súdu pristúpené k posúdeniu otázky či odsúdený počas skúšobnej doby viedol riadny život. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je skutočnosť, že podmienečne odsúdený inak nežil riadnym životom, pričom jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Teda krajský súd uzatvára, že bolo jasne a bez pochybností preukázané, že odsúdený C. Žáček sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp,. zn. 2T/37/2014 dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Krajinského súdu Korneuburg z 01.10 2015, sp. zn. 613 Hv 25/15p K naznačenému dáva konajúci senát do pozornosti ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona a § 488a Trestného poriadku, ktoré boli prijaté ako ustanovenia na transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SW z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie. Odsekom 2 ustanovenia § 7b Trestného zákona sa v Trestnom zákone priamo reaguje na nové ustanovenie Trestného poriadku, ktoré v § 488a upravuje zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje len na právoplatné rozhodnutie členského štátu Európskej únie. Z hľadiska zohľadnenia sa takéto odsudzujúce rozhodnutie považuje za rovnocenné s právoplatným odsúdením súdom Slovenskej republiky. Táto rovnocennosť platí len pre účely trestného konania (napr. pri určení recidívy). Podmienkou pre takýto postup je len obojstranná trestnosť, t.j. musí ísť o čin, ktorý je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Teda v nadväznosti na uvedené v časti splnenia podmienky, že musí ísť o čin, ktorý je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky tj. skúmanie obojstrannej trestnosti, pre to aby bolo možné prijať rozhodnutie v tom znení ako to urobil prvostupňový súd, sa ako prvý krok vyžaduje, aby mal súd k dispozícii právoplatné rozhodnutie členského štátu Európskej únie. Zásada obojstrannej trestnosti skutku znamená, že skutok, pre ktorý bol ten ktorý odsúdený uznaný vinným a bol mu uložený trest rozhodnutím iného členského štátu Európskej únie, musí byť trestným činom aj podľa právneho poriadku slovenskej republiky, pričom je nutné pripomenúť, že trestnosť skutku v oboch štátoch sa skúma v čase spáchania skutku (ex tunc). Dôležitou skutočnosťou, je fakt, že vyššie naznačený rozsudok Krajinského súdu Korneuburg z 01.10 2015, sp. zn. 613 Hv 25/15p bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Ntc/2/2016 uznaný s tým, že sa vykoná na území Slovenskej republiky. Nepochybila samosudkyňa okresného súdu ani pri zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý ukladala v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. V prejednávanej trestnej veci skúšobná doba podmienečného odsúdenia (v trvaní dva roky) začala plynúť dňom právoplatnosti trestného rozkazu sp. zn. 2T/37/2014 tj. 17.09.2014 a uplynula 17.09.2016. Súd prvého stupňa, o neosvedčení sa odsúdeného, rozhodol na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.06.2018 tj. po uplynutí skúšobnej doby, avšak v lehote dvoch rokov, ktorá je súdom uložená ustanovením § 50 ods. 6 Trestného zákona, vzhľadom na trestné stíhanie, ktoré prebiehalo vo vzťahu k odsúdenému a vyústilo do prijatia rozsudku Okresným súdom Malacky sp. zn. 1T/57/2015 zo dňa 23.04.2018, ktorý toho času nie je právoplatný z dôvodu jeho napadnutia odvolaním podaným odsúdeným, aby v tejto vydali rozhodnutie o neosvedčení. Z pohľadu vyššie uvedeného potom nadriadený súd považuje rozhodnutie samosudkyne prvostupňového súdu za správne a zákonné a s týmto sa v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom k uvedenému, postupoval krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku a sťažnosť odsúdeného C. K. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.