Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/260/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414206798 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414206798.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne: P.. K. K., N. XXA, C., zastúpená: JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, Zámocká 18, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade Z. U., S. XX, C., a v 2. rade P.. A. K., N. XXA, C., zastúpený JUDr. Veronika Kozová, advokátka, Záhradnícka 7, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a povinnosti vydať motorové vozidlo, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 23C/115/2014 - 77 zo dňa 04.03.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 23C/115/2014-77 zo dňa 04.03.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 20.03.2014 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, predmetom ktorej bol prevod osobného motorového vozidla značky U. S - Z., čierna metalíza EČ: C. XXX C. DIN: Y identifikačné číslo motora: J., rok výroby XXXX (ďalej len Kúpna zmluva), je neplatná. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou zo dňa 7.4.2014 sa žalobkyňa vo veci domáhala jednak výroku o určení neplatnosti Kúpnej zmluvy a súčasne aj určenia povinnosti žalovanému v 1.rade vydať motorové vozidlo vlastníkom. Nárok odôvodnila tým, že žalovaný v 2.rade je jej manžel a vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu patrilo do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný v 2. rade previedol vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného v 1.rade bez súhlasu manželky, čo zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu. 3. Žalovaný v 1.rade žiadal žalobu zamietnuť s tým, že motorové vozidlo od žalovaného v 2.rade kúpil na základe riadnej kúpnej zmluvy a cenu vyplatil. Žalovaní sú priateľmi a on vedel o hádkach manželov, ktoré mali dlhodobo ohľadne auta. Žalobkyňa sa auta chcela vždy „zbaviť". Žalovaný v 2.rade taktiež navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko k predaju auta došlo po vzájomnej dohode manželov. Žalobkyňa mala k motorovému vozidlu vždy výhrady. Už po jeho kúpe, kedy ho žalovaný vybral, nakoľko potreboval ako primáš cimbalovej muziky priestranné auta na prevážanie hudobných nástrojov. Následne v ďalšom období opakovane vyjadrovala výhrady v tom zmysle, že auto je veľké, nemotorné, má problémy pri šoférovaní. Preto žalovaný v 2.rade uvítal návrh manželky auto predať a peniaze rozdeliť. 4. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil skutkový stav nasledovne: Manželstvo žalobkyne a žalovaného v 2.rade bolo uzavreté dňa 12.4.2008 a na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 51P 256/2013 prebieha konanie o rozvode ich manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. Za trvania manželstva žalobkyňa a žalovaný v 2.rade nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) osobné motorové vozidlo zn. U. S-Z., rok výroby XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 20. 3.2014 žalovaný v 2.rade previedol vlastnícke právo k vozidlu na žalovaného v 1.rade a kúpnu cenu dohodli vo výške X.XXX,- EUR. Elektronickou správou dňa 21.3.2014 žalovaný v 2.rade okrem iného oznámil žalobkyni, že vozidlo predal za konečnú sumu X.XXX,- EUR, na čo žalobkyňa e-mailami reagovala tak, že s predajom nesúhlasí. Súhlas k predaju nedala a nikdy nedošlo medzi nimi k dohode o predaji. Súčasne vyjadrila ochotu polovicu kúpnej ceny žalovanému v 2. rade vyplatiť a žiadala ho , aby auto predal jej. Dňa 24.3.2014 žalovaný polovicu kúpnej ceny t.j. XXXX,-. EUR, poukázal žalobkyni. Následne dňa 25.3.2014 sa žalobkyňa listami adresovanými obom žalovaným dovolala neplatnosti spornej kúpnej zmluvy. Žalovaní na listy nereagovali. 5. Svedok Z. Z. , ktorý je v priateľskom vzťahu so stranami sporu, uviedol, že všetky informácie týkajúce sa sporov žalobkyne a žalovaného v 2. rade ohľadne predmetného auta, má sprostredkované žalovaným v 2.rade. Viackrát sa zmienil, že auto musí predať, je nerentabilné a musí kúpiť nové auto. Na spoločnej oslave asi pred 2 rokmi svedok a aj ostatní prítomní počuli, ako sa žalobkyňa so žalovaným v 2.rade bavili, že auto potrebujú predať. Na telefonické dopyty žalovaného v 2. rade, či môže vozidlo predať, ho svedok informoval, že ak je auto v BSM, tak len vtedy, ak dá manželka súhlas. Svedok P..Z. Z., ktorý je členom hudobnej skupiny žalovaného v 2.rade, uviedol, že sporné auto vyberal spolu so žalovaným v 2.rade. Žalobkyni od počiatku auto nevyhovovalo a manželia sa kvôli nemu často hádali. Svedkyňa G. K., matka žalovaného v 2.rade, uviedla, že keď bola v r.2012 u účastníkov na návšteve, žalobkyňa sa zmienila, že sporné auto predá, nakoľko je veľké, a vadilo jej , že sa na ňom vozia muzikanti. 6. Súd poukázal na ustanovenia § 40a a 145 OZ a konštatoval, že dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu je okrem iného aj chýbajúci súhlas druhého manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí. Jedná sa o prípady, kedy obaja manželia nevystupujú spoločne ako účastníci právneho úkonu, alebo ak jeden z nich nekoná ako splnomocnený zástupca druhého manžela. Súhlas môže byť udelený rôzne, a to písomne, ústne alebo konkludentne, môže byť daný predtým, ako je právny úkon realizovaný, ako aj po jeho uskutočnení. Ak súhlas udelený nebol, právny úkon je relatívne neplatný. V predmetnej právnej veci mal súd preukázané, že žalobkyňa mala síce voči spornému motorovému vozidlu výhrady opakovane už od jeho kúpy, avšak všetky negatívne prejavy žalobkyne nie je možné stotožniť s jej súhlasom k predaju vozidla, ktorý neudelila ústne a ani konkludentne. Žalovaní v 1.a 2. rade v tomto smere dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesli. Ani vypočutí svedkovia svojimi svedeckými výpoveďami nepotvrdili, že by žalobkyňa dala k predaju vozidla jednoznačný súhlas, za ktorý nemožno považovať jej výhrady k vozidlu, resp. aj vyjadrenia, že auto treba predať. Súd preto žalobe žalobkyne v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovel. K časti žalobného petitu o vydanie motorového vozidla žalovaným v 1. rade vlastníkom súd uviedol, že neplatnosťou kúpnej zmluvy vzniká podľa § 457 OZ povinnosť každému z účastníkov zmluvného vzťahu vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy ako aj ich nároky na vrátenie už prijatých plnení sú vzájomne podmienené. Účastník sa teda môže úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. Keďže žalobkyňa sa domáhala vydania motorového vozidla bez toho, aby tento petit vyjadroval vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov, súd v tejto časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na samostatné uznesenie. 7. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný v 1. rade, podaním doručeným súdu dňa 30.03.2015, do časti, ktorou bolo žalobe vyhovené. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede svedkov a žalovaného v 2. rade, ktorí jasne dosvedčili, že žalobkyni od počiatku kúpy predmetného vozidla vadila skutočnosť, že auto sa používalo aj na prevoz cimbalovej hudby a ich nástrojov. Členovia skupiny boli účastní pri manželských hádkach žalobkyne a žalovaného v 2. rade, z ktorých jasne vyplynulo, že žalobkyňa opakovane chcela, aby sa auto predalo. Dokonca vyzvala členov skupiny, aby si ho kúpil niektorý z nich. Žalovaný v 2. rade teda mal konkludentný súhlas od manželky na predaj auta, a medzi žalovanými došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobkyňa zmenila názor až potom, keď zistila, že auto kúpil žalovaný v 1. rade. Aj kúpna cena zodpovedala veku predaného motorového vozidla, ktoré bolo kúpené za sumu XX XXX,- eur a žalovaný v 1. rade ho kúpil za X XXX,- eur, pričom bolo viackrát havarované práve v dôsledku konania žalobkyne. Aj samotný súd v rozsudku konštatoval, že žalobkyňa sa vyjadrovala, že vozidlo treba predať, avšak súhlas k tomuto predaju nedala. Podľa názoru žalovaného v 1. rade to korešponduje s jeho presvedčením, že žalobkyňa zmenila názor až potom, keď sa dozvedela, že auto kúpil on. Následne sa správala nečestne a súhlas nedala. V jej neprospech svedčí e-mailová komunikácia medzi manželmi tesne po dátume predaja dňa 20.03.2014. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. 8. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného v 1. rade právnym zástupcom žalobkyne a žalovaného v 2. rade. 9. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 20.05.2015, prostredníctvom jeho právnej zástupkyne. Zotrval na svojich tvrdeniach z konania na súde prvej inštancie, že predaj auta bol uskutočnený po súhlase žalobkyne ako jeho manželky a potvrdil pravdivosť obsahu podaného odvolania žalovaného v 1. rade. Aj kúpna cena bola primeraná veku vozidla a jeho opotrebovaniu s tým, že po predaji ihneď zaslal na účet žalobkyne polovicu z predajnej ceny tak, ako boli dohodnutí. Do pozornosti dal aj to, že obaja manželia, teda žalobkyňa a žalovaný v 2. rade mali spoločne nadštandardný príjem približne X XXX,- eur mesačne, čím sa posúva hranica posudzovania úkonu na bežné veci medzi manželmi. Preto žalovaný v 2. rade zastáva názor, že sporná kúpna zmluva je zmluvou platnou. 11. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 30.04.2015 prostredníctvom svojho pôvodného právneho zástupcu, ktorý uviedol len to, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. 12. Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného odvolací súd doručil novej právnej zástupkyni žalobkyne elektronicky dňa 8.02.2018 a žalovanému v 1. rade písomne dňa 01.03.2018. 13. Právna zástupkyňa žalobkyne v podaní doučeného súdu dňa 15.02.2018, zotrvala na názore, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Žalobkyňa nikdy nedala súhlas k predaju sporného motorového vozidla, pričom opak žalovaný v 2. rade nepreukázal ani v súdnom konaní. O úmysle žalovaného v 2. rade predať vozidlo nemala vedomosť. Vozidlo denne používala, nakoľko ho potrebovala jednak na prepravu do zamestnania a tiež na osobnú starostlivosť o maloletého syna. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že žalovaný v 2. rade od žalobkyne požadoval kľúče aj doklady od motorového vozidla s tvrdením, že ich potrebuje za účelom prezutia pneumatík na motorovom vozidle. Kľúče aj doklady žalovaný v 2. rade v noci odobral s tým, že jej ponechal lístok, že išiel dať motorové vozidlo „prezuť“. Skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nedala súhlas na predaj vozidla potvrdzuje ďalej to, že v motorovom vozidle sa nachádzali aj veci osobnej potreby patriace jej a ich maloletému synovi. Žalobkyňa má dodnes náhradné kľúče od vozidla a potvrdzuje to aj e-mailová komunikácia so žalovaným v 2. rade. Pokiaľ ide o svedecké výpovede podľa názoru žalobkyne, nemožno ich považovať za relevantné, pretože sú účelové. Svedkovia tvrdili, že súhlas žalobkyne s predajom motorového vozidla počuli na oslave narodenín žalovaného v 2. rade, pričom žalobkyňa sa s nimi v tomto čase a ani nikdy inokedy nestretla a ani nestretávala. Podľa jej názoru ide len o fiktívny prevod, pretože žalovaný v 2. rade motorové vozidlo naďalej používa na súkromné a aj podnikateľské účely. Kúpna cena za vozidlo bola podľa jej názoru veľmi nízka v porovnaní s inými ponukami v tom čase a mieste. Predaj spoločného majetku v žiadnom prípade nie je možné považovať za bežnú vec, ktorú by bol oprávnený uskutočňovať len jeden z manželov bez vedomia a súhlasu druhého. Kúpna zmluva je preto neplatná. 14. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalobkyne odvolací súd doručil právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade elektronicky a žalovanému v 1. rade písomne dňa 09.03.2018. 15. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade podala k vyjadreniu žalobkyne repliku podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 26.03.2018. Zdôraznila, že manželia v čase predaja vozidla boli v rozvodovom konaní na návrh žalovaného v 2. rade, ktorú skutočnosť žalobkyňa doteraz neuniesla. Preto neustále vyrába škandály aj v súvislosti so stykom otca s maloletým synom. Žalobkyňa mohla vždy užívať auto až do času jeho predaja, hoci bolo vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. rade. To bol ich dohovor pred predajom. Druhý náhradný kľúč nemohli manželia nájsť a tento zostal v byte. Je pravdou, že žalobkyni bola skutočnosť predaja auta oznámená emailom, pretože už v tomto čase manželia spolu nehovorili a rozprávali sa len o najnutnejších veciach. V máji 2014 sa žalovaný v 2. rade odsťahoval zo spoločnej domácnosti. V žiadnom prípade nešlo o fiktívny prevod motorového vozidla a žalovaný v 2. rade okamžite zaslal žalobkyni na účet polovicu z kúpnej ceny, pričom tieto peniaze mu žalobkyňa nevrátila. Je pravdou, že žalovaný sporadicky motorové vozidlo používa, pretože všetci členovia kapely sú priatelia a navzájom si vypomáhajú. K tvrdeniu, že cena auta bola nízka, žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz. Navyše žalobkyňa nežiadala v žalobe vrátenie auta, ktoré je od roku 2014 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a tento ho dobromyseľne nadobudol. Žalobkyňa má možnosť domáhať sa rozdielu za predaj auta pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Z týchto dôvodov opätovne žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobkyne zamietol 16. Odvolací súd repliku právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade doručil právnej zástupkyni žalobkyne a žalovanému v 1. rade. K replike podala dupliku právna zástupkyňa žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 26.04.2018. Zotrvala na všetkých skutočnostiach z priebehu súdneho konania. K obsahu repliky uviedla, že tvrdenia ohľadne rozvodového konania, či styku žalovaného s maloletým synom, nie sú v tejto veci relevantné a nesúvisia s predmetom konania. Počas celého konania žalovaný v 2. rade iba tvrdil a ničím nepreukázal údajný súhlas žalobkyne s predajom motorového vozidla. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že žalobkyňa nežiadala vrátenie vozidla, pretože v druhom výroku žalobného petitu sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaný v 1. rade bol zaviazaný vydať motorové vozidlo žalobkyni a žalovanému v 2. rade. 17. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP. 18. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, odôvodnenia napadnutého rozsudku a postupu, ktorý mu predchádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci ( § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 19. Na zdôraznenie správnosti jeho záverov považuje odvolací súd v kontexte odvolacích námietok žalovaného v 1. rade za potrebné zdôrazniť len nasledovné: Z obsahu súdneho spisu, konkrétne z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade po predaji motorového vozidla vyplýva, že dňa 21.03.2014 žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni, že predal sporné motorové vozidlo za X XXX,- eur tak ako sa dohodli s tým, že polovicu kúpnej ceny posiela na účet žalobkyni. Na túto správu reagovala žalobkyňa odpoveďou, z ktorej vyplýva, že žalovaný v 2. rade jej tvrdil, že chce prezuť auto, a preto mu poskytla doklady. O žiadnom predaji nebola reč, na ničom sa nedohodli. Súčasne žiadala, že ak plánuje predať auto za X XXX,- eur, je ochotná mu túto sumu zaplatiť a žiadala ho, aby auto nepredával. Zdôraznila, že na predaj auta nedáva súhlas a nedala ho ani predtým. Túto odpoveď ešte zopakovala v ďalšej správe, v ktorej uviedla, že chce zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu X XXX,- eur a opätovne ho žiadala, aby jej auto nechal, pretože je v dobrom stave a za X XXX,- eur si nekúpi auto v podobnom technickom stave. V tomto čase zistila, že auto ešte nie je prepísané a preto je možné, aby ho predal žalobkyni a tým aj ich spoločnému synovi. Uvedená komunikácia bezprostredne po predaji motorového vozidla jednoznačne potvrdzuje tvrdenia žalobkyne, že na predaj vozidla nedala výslovný a ani konkludentný súhlas, ktorý je nevyhnutnou podmienkou na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pokiaľ vybočujú z rámca bežných vecí (§ 145 OZ). Je nepochybné, že predaj veci zo spoločného majetku presahuje rámec bežných vecí, ktoré sa týkajú bežného chodu domácnosti, obvyklých každodenných potrieb rodiny, pravidelných plnení a pod.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy v tom smere, že ani opakovane vyjadrovaná nespokojnosť žalobkyne s kúpou sporného motorového vozidla nemohla nahradiť nepochybný prejav jej vôle predať spoločné motorové vozidlo, a už vôbec sa nemohla považovať za súhlas s kúpnou cenou za vozidlo, dohodnutou v kúpnej zmluve medzi oboma žalovanými. Žalobkyňa má preto právo na súdnu ochranu veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prostredníctvom podanej určovacej žaloby. Keďže uniesla vo veci dôkazné bremeno a preukázala, že na prevod vlastníckeho práva k spoločnej veci nedala žalovanému v 2. rade súhlas, úspešne sa dovolala relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy podľa § 40a OZ, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva priamo z citovaného zákonného ustanovenia. 20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny. 21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).