Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/102/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215360 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414215360.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobkyne: D.. V. X., Z.. X.X.XXXX, Š. C. XXX, K., práv. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., Gr?sslingova 50, Bratislava, IČO: 35 967 421, proti žalovanému: F. P.Z.L., Z.. XX.XX.XXXX, F.. Q.. K. X, B., práv. zast. L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, o zaplatenie 1 500 000,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 10Cb/254/2014-166 dňa 16.11.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 10Cb/254/2014-166 zo dňa 16.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2014 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1 500 000,- EUR od pôvodne dvoch žalovaných. Podaním zo dňa 12.12.2014 však vzala čiastočne späť žalobu voči žalovanému v druhom rade, spoločnosti BBF Import-Export Großhandel KG, Pernersorfergasse 35/20, 1100 Viedeň, Rakúsko. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že v právnom postavení postupcu uzavrela so žalovaným v právnom postavení postupníka dňa 5.3.2009 zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len ,,zmluva“). Podľa článku III bod 3.1 zmluvy bola dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky v sume 1 500 000,- EUR, pričom splatnosť odplaty nebola v zmluve o postúpení pohľadávok explicitne dojednaná. Žalobkyňa písomnou výzvou datovanou dňa 16.6.2014 vyzvala žalovaného na zaplatenie dohodnutej odplaty v lehote do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 24.6.2014. Splatnosť peňažného záväzku žalovaného voči žalobkyni bola s poukazom na § 340 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“), určená na 8.7.2014, teda 14 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy. Žalovaný svoj peňažný záväzok voči žalobkyni v lehote splatnosti nezaplatil. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.6.2016 poprel existenciu akéhokoľvek záväzku voči žalobkyni s tým, že keby žalobkyňa aj teoreticky preukázala existenciu uplatnenej pohľadávky, nárok by bol premlčaný, pričom poukázal na § 340 ods. 2 Obch. zák. ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len ,,NS SR“) sp. zn. 1Cdo 25/03. Žalovaný teda vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku, v súvislosti s čím uviedol, že splatnosť dohodnutej odmeny za postúpenie pohľadávky nebola v zmluve stranami dohodnutá. Žalobkyňa teda mohla žalovaného po prvýkrát požiadať o splnenie dlhu hneď po uzavretí zmluvy, t.j. dňa 5.3.2009 a pokiaľ žalovaný v tento deň dobrovoľne neplnil, mohla sa hneď nasledujúci deň, t.j. 6.3.2009 po prvýkrát domáhať na súde žalobou zaplatenia tohto dlhu. Premlčacia doba začala teda plynúť v danom prípade dňa 6.3.2009 a uplynula k 6.3.2012, resp. ak by sa uvažovalo, že právny vzťah medzi stranami sporu sa posudzuje ako obchodnoprávny - uplynula by najneskôr dňa 6.3.2013. Žalobkyňa však podala svoju žalobu až dňa 9.10.2014, teda preukázateľne po uplynutí premlčacej doby. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne, ktorá v zmysle podanej žaloby určila splatnosť dlhu uplynutím 14 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie žalovanému žalovaný uviedol, že takýto právny názor žalobkyne nemôže obstáť vzhľadom na samotné konanie žalobkyne, ktorá mala žalovaného prvýkrát vyzvať na úhradu údajnej pohľadávky výzvou zo dňa 16.6.2014, ktorú žalovaný prevzal dňa 24.6.2014, teda výzvou, ktorú adresovala žalovanému po prvýkrát viac ako 5 rokov po uzatvorení samotnej zmluvy a teda viac ako 5 rokov po vzniku údajného dlhu žalovaného. Žalobkyňa s tvrdeniami žalovaného nesúhlasila s poukazom na § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“) ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 30.9.2016 predniesol predbežné právne posúdenie veci s tým, že uplatnený nárok považoval za premlčaný. Po uvedenom prezentovanom právnom posúdení veci žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že existujú pochybnosti o dátume uzavretia zmluvy, ktorá je datovaná rokom 2009, pričom mala byť uzavretá v roku 2011. Za tým účelom navrhla výsluch svedkov Mgr. P. Š. a E. O.. Žalovaný následne namietol uvedený postup žalobkyne, pričom iný dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení nebol žalobkyňou nikdy prezentovaný a navyše žalovaný do spisu založil odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného prevodu zo dňa 1.4.2009, na základe čoho je tým pádom nelogické, aby zmluva bola podpísaná v roku 2011. Žalobkyňa v rámci svojich tvrdení na pojednávaní uviedla, že v lete 2011 ju p. Š. zoznámil so žalovaným s tým, že nezaplatená pohľadávka spoločnosti BBF import - export za prevod obchodného podielu spol. Slovdrink bude postúpená na žalovaného. Na ďalšom stretnutí žalovaný predložil ním vypracovanú zmluvu, kde bol uvedený dátum 5.3.2009 a tak isto ocenil túto pohľadávku nie v plnej výške, ale na 1,5 mil. EUR. S týmto súhlasila, pretože vedela, že od firmy BBF nikdy peniaze nedostane. Preto súhlasila s čiastkou 1,5 mil. EUR, pretože bola vo finančnej tiesni. Výzvu na zaplatenie žalovanému poslala v júli 2014, kedy zistila na katastrálnom portáli, že predal bez jej vedomia väčšinu nehnuteľností spoločnosti Slovdrink. Nepredal to on ako fyzická osoba, ale za spoločnosť UNDA, v ktorej bol konateľom. Získal peniaze za predaj a nedodržal zmluvu, v ktorej sa zaviazal, že jej vyplatí podiel, teda sumu 1,5 mil. EUR. Zmluva mala byť uzavretá v auguste 2011 a p. Š. a p. O. boli prítomní pri podpise zmluvy. Žalobkyňa na otázku prečo skutočnosti ohľadom dátumu podpisu zmluvy neuviedla v žalobe nijako nereagovala, neodpovedala. Žalovaný uviedol, že zmluva bola uzavretá v roku 2009, tvrdenie žalobkyne, že zmluva bola uzatvorená v auguste 2011 považoval za účelové vzhľadom na prezentovaný názor súdu o premlčaní. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že zmluva o postúpení pohľadávky mala byť podpísaná v auguste 2011, nakoľko ňou navrhovaní svedkovia sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca síce žiadal o odročenie termínu pojednávania vytýčeného na 16.11.2011 z dôvodu neodkladných pracovných povinností navrhovaného svedka p. Š.H.A., súd však tejto žiadosti nevyhovel, nakoľko neboli splnené zákonom predpokladané podmienky na odročenie pojednávania podľa § 183 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Cs.p.“). Druhý navrhovaný svedok sa na pojednávanie nedostavil, pričom právny zástupca žalobkyne uviedol, že nemá od neho odozvu, pričom termín pojednávania mu bol oznámený. 6. Prejednávanú vec súd prvej inštancie právne posúdil s odkazom na § 100 ods. 1, § 101, § 524 ods. 1 a 2, § 563 Obč. zák., § 340 ods. 1 a 2 Obch. zák.. Uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania primárne skúmal túto otázku. Skonštatoval, že námietka premlčania bola žalovaným podaná dôvodne. Súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená 5.3.2009, tak ako bolo uvedené v žalobe a potvrdil to aj žalovaný, ktorý uzavretie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky nepoprel. Skutočne za účelové považoval súd následné tvrdenie žalobkyne, že zmluva o postúpení pohľadávky bola vlastne podpísaná až v auguste 2011. Toto tvrdenie žalobkyne bolo vznesené tesne po predbežnom právnom posúdení súdu, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalobkyňa toto tvrdenie ani nijako nepreukázala, ňou navrhovaní svedkovia sa na pojednávanie nedostavili. Sama žalobkyňa na priamu otázku, prečo skutočnosť, že zmluva o postúpení pohľadávky mala byť podpísaná až v auguste 2011 a nie v marci 2009 oznámila súdu až na pojednávaní, nijako nevedela odpovedať, ostala mlčať. K samotnému premlčaniu súd vyjadril názor, že v prípadoch, keď účastníci zmluvy nedohodli, alebo nebol iným spôsobom určený čas splnenia dlhu je pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby rozhodujúci moment, kedy mohol veriteľ najskôr požiadať o splnenie dlhu. V prejednávanej veci, keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená 5.3.2009, mohla žalobkyňa požiadať o splnenie dlhu 6.3.2009. Od tohto dátumu teda začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula 6.3.2012. Žaloba však bola podaná na súd až 9.10.2014. Akýkoľvek iný výklad začatia plynutia premlčacej doby, napríklad splatnosťou dlhu by mohol viesť k posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby bez jednoznačného časového vymedzenia, čo je zjavne v rozpore s podstatou právneho inštitútu premlčania. Podstatou tohto inštitútu pritom je uplynutie času, ktorý definuje zákon na vykonanie práva. Ak zákonom určený čas márne uplynie bez vykonania práva, povinný z právneho vzťahu sa môže brániť pred súdom uplatneniu práva námietkou premlčania. Ak bola námietka premlčania úspešne vznesená, súd nemôže premlčané právo priznať. Súd uviedol, že nemôže súhlasiť s názorom, že začiatok plynutia premlčacej doby, ak čas plnenia nebol dohodnutý ani inak stanovený, začína dňom nasledujúcim po vzniku právneho vzťahu, nie je súladný so zásadou dôvery v právo, pretože pod hrozbou začatia premlčania bezprostredne po vzniku právneho vzťahu obmedzuje veriteľa v jeho práve vyplývajúcom z § 563 Obč. zák. požiadať o plnenie a tým vyvolať splatnosť záväzku podľa jeho slobodnej vôle, resp. ho núti konať spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu. V dôsledku toho sa právu, ktoré veriteľovi zaručuje § 563 Obč. zák., odníma reálny obsah. Uvedený názor vyplýva z rozhodnutia, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa. V § 563 Obč. zák. je ustanovená povinnosť dlžníka splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ. Ak sa však veriteľ nechce vystaviť riziku, že dlžník úspešne vznesie námietku premlčania pred prípadným súdnym konaním, musí svoju výzvu na plnenie veriteľovi doručiť v premlčacej dobe. Ako už bolo uvedené podstatou právneho inštitútu premlčania, je oslabenie práva veriteľa ak svoj nárok neuplatní v zákonom určenej dobe. Súd skonštatoval, že v každom právnom vzťahu, z ktorého vyplýva isté právo, je oprávnený z tohto práva ,,obmedzený“ resp. limitovaný tým, že svoje právo musí uplatniť v premlčacej dobe, ak toto právo nechce oslabiť. Napriek skutočnosti, že súd rozhodol vo veci zamietajúcim výrokom z dôvodu premlčania uplatneného nároku uviedol, že nemohol nespomenúť skutočnosť potvrdenú aj žalobkyňou, že táto odstúpila od zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 1.4.2009. Ak teda žalobkyňa odstúpila od pôvodnej zmluvy o prevode obchodného podielu, nebolo súdu zrejmé na základe akej kauzy, právneho titulu si mienila uplatniť nárok voči žalovanému z titulu uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala žalobkyni vzniknúť zo zmluvy od ktorej odstúpila. Uvedené odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu datované dňom 1.4.2009 (žalobkyňou nespochybnené), malo podľa názoru súdu taktiež význam pri posudzovaní dôveryhodnosti tvrdenia žalobkyne, že k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky so žalovaným malo dôjsť až v auguste 2011, teda cca dva roky a štyri mesiace potom, ako od zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpila. Keďže sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného ohľadom premlčania práva v tomto konaní a vzhľadom na súdom uvedenú argumentáciu ohľadom premlčania musela byť žaloba zamietnutá. O trovách konania o žalobe súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Dodal, že v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Nestotožnila sa s právnym posúdením súdu o premlčaní uplatneného nároku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy došlo až v auguste 2011. Dodala, že k vznesenej námietke premlčania sa vyjadrila už v podaní zo dňa 30.8.2016, pričom v celom rozsahu na toto podanie odkazuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Ďalej žalobkyňa uviedla, že odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 1.4.2009 nemožno považovať za právny dôvod platného a účinného zániku zmluvy, nakoľko dlžník s týmto obchodným podielom naďalej nakladal a previedol ho dňa 17.4.2009 na ďalšieho nadobúdateľa, spoločnosť EN-AMONIUM, s.r.o.. Žalobkyňa zastávala názor, že súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou neexistencie zániku zmluvy o prevode obchodného podielu, hoci tieto skutočnosti boli objasnené vyjadrením žalobkyne na pojednávaní dňa 16.11.2016. Žalobkyňa uviedla, že od zmluvy o prevode obchodného podielu neodstúpila, len prevzala odstúpenie od zmluvy od dlžníka a že ani nikdy nepotvrdila akékoľvek skutočnosti vo veci tohto odstúpenia. V tejto súvislosti žalobkyňa odkázala na § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. ako ďalší odvolací dôvod. K otázke uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky žalobkyňa uviedla, že táto bola skutočne uzavretá až v auguste 2011, pričom súd prvej inštancie zamietol návrh na výsluch svedkov zo strany žalobkyne, čo žiadnym spôsobom neodôvodnil v napadnutom rozsudku. Na základe tohto žalobkyňa zastávala názor, že súd vydaním uznesenia o zamietnutí návrhu na výsluch svedkov porušil jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. Uvedené konanie súdu malo naviac podľa žalobkyne závažný dopad na výsledok konania, a preto mal súd za účelom rešpektovania jej práv nariadiť nový termín pojednávania a svedkov opätovne predvolať. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň uložil žalovanému povinnosť k náhrade trov odvolacieho konania. 8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania. K otázke premlčania nároku žalobkyne zdôraznil, že trvá na tom, že nárok žalobkyne je premlčaný s tým, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je za daných okolností (keď splatnosť dlhu nebola zmluvnými stranami dohodnutá) rozhodný deň nasledujúci po dni, keď došlo k vzniku právneho vzťahu a nie až deň, keď došlo k splatnosti dlhu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 2634/2008 zo dňa 28.1.2011 ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 25/03 zo dňa 26.4.2003, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Cdo 846/2006 zo dňa 24.7.2008, rozhodnutie Veľkého senátu NS ČR sp. zn. 31Cdo 3881/2009, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/396/2015. K rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/146/2008, na ktorý poukazovala žalobkyňa žalovaný uviedol, že závery z neho vyplývajúce nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko rieši otázku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k zmluve o pôžičke, ktorá sa značne odlišuje od zmluvy o postúpení pohľadávky a navyše sa vymyká z ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa nepodnikla žiadne právne kroky smerujúce k určeniu neplatnosti odstúpenia od zmluvy o prevode obchodného podielu, a preto táto zmluva zanikla na základe tohto odstúpenia. Tým pádom zanikla aj pohľadávka voči spoločnosti BBF Import-Export Grosshandel KG a žalovaný ak postupník prestal byť veriteľom tejto spoločnosti, nakoľko jeho postavenie je odvodené od existencie zmluvy o prevode obchodného podielu. Teda ani pohľadávka, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, neexistuje. Na základe toho žalovaný zastával názor, že žalobu žalobkyne by bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť aj bez ohľadu na vznesenú námietku premlčania. K námietke žalobkyne, že postupom súdu boli porušené jej procesné práva žalovaný s poukazom na skutočnosti súvisiace s výsluchom navrhovaných svedkov uviedol, že nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu nie je postupom, ktorým súd odňal možnosť strane sporu konať pred súdom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 22/2012). 9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. K rozhodnutiu NS SR sp. zn.4Cdo/146/2008 uviedla, že toto rozhodnutie vyjadruje iný právny názor na danú problematiku a je vyjadrením črty kontinentálneho právneho systému, ktorý počíta aj s možnosťou odlišného právneho posúdenia veci súdom pri zdanlivo totožných alebo podobných skutkových okolnostiach. Toto rozhodnutie podľa žalobkyne posudzovalo úplne identický skutkový stav ako v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne vyjadril svoj názor na dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania bez toho, aby v odôvodnení uviedol, odkázal alebo sa inak vysporiadal s odlišným právnym názorom prezentovaným žalobkyňou s poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR. Žalobkyňa poukázala na dôvody, pre ktoré zastávala názor, že jej právo nie je premlčané, a to spôsob určenia splatnosti vymáhanej pohľadávky (§ 563 Obch. zák., výzva zo dňa 16.6.2014), zámer strán sporu (žalobkyňa požadovala zaplatenie vymáhanej pohľadávky až vtedy, keď ju žalovaný fakticky vymohol od dlžníka), predloženie návrhu zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaným (teda žalovaný ako predkladateľ mal vedomosť o problematike premlčania veriteľovho práva na zosplatnenie vymáhanej pohľadávky a jej nejednoznačnosti), čas realizácie výzvy na zaplatenie vymáhanej pohľadávky (žalobkyňa zastávala názor, že k realizácii je práva nedošlo s nedôvodne dlhým časovým odstupom). Súd prvej inštancie podľa žalobkyne nevzal do úvahy osobitosti prejednávaného prípadu. Žalobkyňa naďalej trvala na tom, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá až v auguste 2011 s tým, že strany sa spoznali prostredníctvom navrhovaného svedka JUDr. P. Š. v roku 2011 a že žalovaný úmyselne na zmluvu uviedol dátum 5.3.2009. Žalovaný tieto skutočnosti podľa žalobkyne nepoprel. Uviedla, že pri podaní žaloby nebola zastúpená advokátom a ako laik uviedla ako čas uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dátum na nej uvedený. Konajúci súd teda dostatočne neobjasnil okolnosti času uzavretia predmetnej zmluvy. Žalobkyňa opätovne poukazovala aj na nesprávny procesný postup súdu vzhľadom na nevykonanie ňou navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov. Napokon zdôraznila, že od zmluvy o prevode obchodného podielu neodstúpila, odstúpil od nej dlžník, avšak je jednoznačné, že toto odstúpenie je neplatné z dôvodov uvedených v odvolaní, o čom žalovaný mal vedomosť a žalovaný je jediným subjektom oprávneným domáhať sa určenia neplatnosti tohto odstúpenia od zmluvy ako singulárny sukcesor práv žalobkyne. 10. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý v celom rozsahu trval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyššie uvedenom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Vyjadrenie žalobkyne podľa jeho názoru neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti k otázke premlčania jej nároku. Tvrdenie žalobkyne, že pri podaní žaloby nebola zastúpená advokátom a ako laik uviedla ako čas uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dátum na nej uvedený, nemôže podľa žalovaného obstáť, nakoľko žalovaný prvýkrát vzniesol námietku premlčania na pojednávaní dňa 24.6.2016, pričom súd toto pojednávanie odročil a dal možnosť žalobkyni už zastúpenej advokátom možnosť sa k tejto námietke vyjadriť, čo aj urobila vyjadrením zo dňa 30.8.2018, v ktorom naďalej trvala na to, že časom uzatvorenia zmluvy je čas na nej uvedený. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné a ani dôvodné vyhovieť. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. K tvrdeniu žalobkyne, že súd nevzal do úvahy osobitosti daného prípadu (uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky a okolnosti s tým súvisiace) ako aj okolnosti súvisiace s odstúpením od zmluvy o prevode obchodného podielu odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie v danej veci bolo nevyhnutné primárne vyriešiť otázku žalovaným namietaného premlčania nároku žalobkyne, nakoľko aj keby sa ňou uplatnený nárok ukázal ako dôvodný, žaloba by s ohľadom na dané premlčanie musela byť zamietnutá. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zistil skutkový stav s poukazom na vznesenú námietku premlčania, ktorý následne správne právne posúdil a svoj záver o nutnosti zamietnutia podanej žaloby jasne a vecne odôvodnil. Zo zápisnice z pojednávania dňa 16.11.2016 taktiež vyplýva, že súd odôvodnil, prečo nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy. Týmto postupom súdu nedošlo k porušeniu procesných práv žalobkyne, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovaní svedkovia sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavili na pojednávanie, pričom u svedka p. Š., ktorý sa ospravedlnil, neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania, nakoľko táto požiadavka nebola relevantne odôvodnená. 14. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a po prejednaní odvolania konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v súlade s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za hospodárne opakovať a v celom rozsahu na ne poukazuje, nakoľko žalobkyňa v odvolaní nenamietala žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku však len dodáva, že tvrdenia žalobkyne súvisiace s dátumom uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za účelové, nakoľko z predmetnej zmluvy (žalobkyňou podpísanej) je jednoznačné, že bola uzavretá dňa 5.3.2009. Vo výzve na splnenie dlhu zo dňa 16.6.2014 taktiež žalobkyňa odkazuje na zmluvu zo dňa 5.3.2009. Ani vo vyjadrení k námietke premlčania vznesenej žalovaným zo dňa 30.8.2016 žalobkyňa neuvádzala iný dátum uzavretia zmluvy ako 5.3.2009. Až následne po prezentovaní predbežného právneho posúdenia veci súdom žalobkyňa náhle zmenila svoje predchádzajúce tvrdenia a ako čas uzavretia predmetnej zmluvy začala uvádzať august 2011. Žalobkyňa v tomto smere však neuniesla dôkazné bremeno. 15. Ďalej odvolací súd uvádza, že § 101 Obč. zák. výslovne ustanovuje, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobkyňa mohla svoje právo požadovať splnenie záväzku od žalovaného vykonať hneď po uzavretí zmluvy, keďže tá neobsahovala čas splnenia záväzku. Žalobkyňa však svoje právo v premlčacej lehote nevykonala, čím došlo k oslabeniu tohto jej práva a keďže žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania, ktoré mal súd jednoznačne preukázané, nebolo možné prijať iný záver, než žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. 16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, a preto odvolací súd o náhrade trov tohto konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).