Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/190/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215800 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1414215800.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkýň: 1) B.. N. Š., U. X.XX.XXXX, F. D. M. XX, R., Š.F. O. E. A., X) E. N. (D. M. Š.), U. XX.X.XXXX, F. D. M. XX, R., Š.F. O. E. A., O. Ž. D. Q. K., E..A..O.., E. E.N. L. XX, R., B.: XX XXX XXX proti Ž.: X) W. Š., U. X.X.XXXX, R. D. XX, R., Š.F. O. E. A. D. Q. R., E..A..O.., E. E. M.T. XX, R., B.: XX XXX XXX, X) H. Ú. R., K..E.., E. E.N. G. U. X, R., B.: XX XXX XXX, O. Z. U. D. Ú., O. O. Ž. X K. X proti A. Okresného E. R. B.., Č.. L.. XXC/XXX/XXXX - XX Q. N. XX.X.XXXX, F. r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., č. k. 22C/270/2014 - 94 zo dňa 14.3.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaní 1 a 2 m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV., rozsudkom č. k. 22C/270/2014-94 zo dňa 14.3.2016 zamietol žalobu žalobkýň 1 a 2, ktorou sa domáhali voči žalovaným 1 a 2 určenia, že záložná zmluva, ktorou žalovaný 1 zriadil v prospech žalovaného 2 záložné právo L. R. Č.. XX U. E. H. R. na E. Z.. X, je neplatná. Súčasne rozhodol o povinnosti žalobkýň 1 a 2 nahradiť žalovanému 1 trovy konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením. 2. Súd prvej inštancie vychádzal z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených žalobkyňami 1 a 2 v žalobe, v ktorej tvrdili, že potom, ako bolo rozvedené manželstvo žalovaného 1 a K. Š. ich rodičov, opustili spolu s matkou spoločnú domácnosť, ktorú dovtedy viedli aj so žalovaným 1, na adrese D. XX H. R. a nasťahovali sa do bytu žalovaného 1 H. R. na E.U. Z. X. Žalobkyne 1 a 2 v predmetnom byte bývajú, pričom svoje právo bývania v byte odvodzujú od práva žalobcu, ich otca a z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Žalovaný 1 sa snaží dostať ich z bytu, zrušil im trvalý pobyt na označenej adrese a v roku 2014 im poslal list, v ktorom je obsiahnutá snaha nasťahovať do ich domácnosti spolubývajúcich. Opakovane sa voči ním vyjadruje, že ich z bytu vyhodí. Žalobkyne 1 a 2 nie sú vlastníčkami žiadnej nehnuteľnosti, nemajú prostriedky, za ktoré by si mohli zaobstarať vlastné bývanie a po vynútenom deložovaní by sa ocitli prakticky na ulici. Žalovaný 1 je vlastníkom viacerých nehnuteľností, podnikal, a robil masívne finančné špekulácie so zámerom poškodiť svoje dcéry. Žalovaný 1 zaťažil nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, konkrétne rodinný dom na D. Z. XX H. R. záložným právom v prospech žalovaného 2, napriek tomu, že v zmysle predbežného opatrenia vydaného 10.7.2002 Okresným súdom Bratislava IV, v konaní sp. zn. 6C 526/1996 mal zakázané predať alebo iným spôsobom scudziť predmetnú nehnuteľnosť. Žalovaný 1 taktiež v roku 2008 záložným právom v prospech žalovaného 2 zaťažil aj nehnuteľnosť na E. Z. X H. R.. Žalobkyne 1 a 2 sú toho názoru, že zaťažením bytu, v ktorom bývajú, záložným právom v prospech žalovaného 2 sa žalovaný 1 snaží vysťahovať ich z predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu považujú túto záložnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon. Poukazujú na to, že žalovaný 1 mal od mája 2007 respektíve novembra 2007 zakázané nakladať so svojim majetkom. Tieto skutočnosti sú overiteľné zo spisov Exekútorského úradu JUDr. Ing. Š. Hrebíka. Záložné právo zriadené v prospech žalovaného 2 na byt na E. Z. X H. R., bolo zriadené v rozpore so zákonom a je v rozpore s inštitútom dobrých mravov, pretože ním došlo k ukráteniu práv žalobkýň 1 a 2 v ich práve podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Právo žalobkýň 1a 2 je v súčasnosti ohrozené najmä výkonom záložného práva zo strany žalovaného 2 z dôvodu dražby nehnuteľnosti. Žalobkyne 1 a 2 poukázali aj na to, že byt na E. Z. Č.. X H. R. bol poskytnutý žalovanému 1 v čase keď žil s ich matkou vo vzťahu druh a družka. Z tohto bytu chcelo Bytové družstvo žalovaného 1 vysťahovať, ale z dôvodu tehotenstva ich matky a následného uzavretia manželstva, bolo bývalým Mestským súdom v Bratislave rozhodnuté, že ich matka a žalovaný 1 majú právo užívať byt na E.U. Z. X. Z tohto dôvodu žalobkyne 1 a 2 tvrdili, že k uvedenému bytu vznikol ich matke a žalovanému 1 spoločný nájom bytu a teda na príslušnom katastrálnom úrade by ako vlastník nemal byť zapísaný iba žalovaný 1, ale aj ich matka. Žalovaní 1 a 2 so žalobou nesúhlasili a zhodne namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 80 písmeno c) zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP). Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný 1 C. H. R. Č.. XX na X D. R. N. na E. Z. Č.. X H. R., ku ktorému zriadil v prospech žalovaného 2 záložné právo zapísané na M. H. XXXX, katastrálne územie L. H., O. R., L. H., O. R., podľa H.- XXXXX/ XX Q. dňa 22.8.2008. Súd prvej inštancie sa zaoberal charakterom žaloby, ktorej predmetom je určenie neplatnosti záložnej zmluvy s procesnou podmienkou preukázania naliehavého právneho záujmu na určení a skonštatoval, že v danej veci naliehavý právny záujem na určení absentuje. Poukázal na to, že žalobkyne 1 a 2 v spore nevedeli vysvetliť, v čom spočíva ich naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy, respektíve v čom by situácia, ktorá by nastala v prípade určenia neplatnosti záložnej zmluvy, bola pre ne priaznivejšia v porovnaní so situáciou pred určením jej neplatnosti, nakoľko je nesporné, že právne postavenie žalobkýň 1 a 2 by sa nezmenilo. Žalobkyne 1 a 2 nepreukázali, že by medzi nimi a žalovanými 1 a 2 existoval stav objektívnej právnej neistoty, ktorý predstavuje ohrozenie ich postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Súd prvej inštancie uviedol, že aj v prípade, ak by aj bola neplatnosť záložnej zmluvy určená, táto skutočnosť by nezmenila žiadnym spôsobom postavenie žalobkýň 1 a 2, nakoľko vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti by bol stále len žalovaný 1 a nie žalobkyne 1 a 2. Pokiaľ žalobkyne 1 a 2 uvádzajú, že majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, najmä žalovaného 1 a majú aj odvodené právo na užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1, tak toto právo majú aj vo vzťahu k nehnuteľnosti (rodinnému domu) na D. Z. H. R., ktorú žalovaný 1 tiež vlastní, prípadne k inej nehnuteľnosti v jeho vlastníctva. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne 1 a 2 naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázali, zamietol žalobu v celom rozsahu a nepristúpil k jej vecnému prejednaniu. Žalovanému 1 ako v spore úspešnému účastníkovi konania priznal podľa § 142 odsek 1 OSP náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. 4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote žalobkyne 1 a 2 odvolanie, v ktorom navrhli napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyne 1 a 2 uviedli, že obývajú byt v Bratislave na E.U. Z. X a bezprostredne im hrozí, že po vydražení bytu (ku ktorému by prišlo na základe zapísaného záložného práva v prospech žalovaného 2) sa ocitnú na ulici, a to napriek tomu, že ich otec žalovaný 1 konal cielene na ich škodu a škodu ich matky, a že záložné právo bolo zriadené protizákonne, v rozpore s dobrými mravmi a právnymi princípmi, keď žalovaný 1 disponoval sám s predmetným bytom, hoci je zrejmé, že spoluvlastníčkou bytu má byť aj jeho bývalá manželka. Žalobkyne 1 a 2 byt užívajú na základe práva odvodeného od osoby žalovaného 1. Zriadenie záložného práva k predmetnému bytu žalovaným 1 v prospech žalovaného 2 je neplatné, nakoľko týmto úkonom boli obídené nielen ich práva, ale i práva ich matky a teda musí byť zachované ich aktuálne - pritom reálne ohrozené - právo bývania. Podstata práva odvodeného bývania dieťaťa spočíva v tom, že rodič je povinný umožniť svojmu dieťaťu bývať v jeho nehnuteľnosti, čo podporne odôvodňuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.1.2000, sp. zn. 3 Cdo 43/1999 a z 3.2.2011, z. 3M Cdo 19/2009. Vzťah rodiča k dieťaťu je nezrušiteľný. Rodič nemôže vyhlásiť, že osud dieťaťa ho prestal zaujímať. Rodič nemôže teda svoje dieťa vypratať z obydlia a dostať ho tak na ulicu. Platné právo žalobkyne 1 a 2 chráni a nedovoľuje, aby ich otec - žalovaný 1 konal v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s platným právom, účelovo a na ich škodu. Nesmie - či už priamo, alebo nepriamo, napríklad prostredníctvom dražby bytu v dôsledku nesplácania bankového úveru, konať tak, aby jeho deti boli z predmetného bytu deložované. Zo správania žalovaného 1 musí byť zrejmé, že zriadením záložného práva na jeho nehnuteľnosť sa chcel vyhnúť povinnostiam voči svojim dcéram - žalobkyniam 1 a 2, ale i voči bývalej manželke. Ide o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu sledovania právne nedovoleného cieľa - konanie „in fraudem legis“. To, že žalobkyne 1 a 2 nie sú účastníčkami záložnej zmluvy ani vlastníčkami tangovanej nehnuteľnosti nie je v danej súvislosti vôbec právne významné. Právne významné je ale posúdenie vlastníckeho práva žalovaného 1 a jeho bývalej manželky K.. Š. k predmetnému bytu. V právnom štáte je neprípustné derivovať z nečestného správania žalovaného 1 akékoľvek výhody, dokonca v neprospech žalobkýň 1 a 2. Z nepráva nemôže nikomu vzniknúť právo. Súd prvej inštancie nevykonal ani dokazovanie k okolnosti, či žalovaný nakladal s predmetnou nehnuteľnosťou v čase, kedy mal pre prebiehajúce exekúcie zakázané nakladať so svojím majetkom. Nevypočul ani účastníkov konania (žalobkyne 1,2 a žalovaného 1), čo je procesná vada, ktorou súd prvej inštancie odňal žalobkyniam 1 a 2 možnosť konať pred súdom. Napokon žalobkyne 1 a 2 namietali aj to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a vecne nepresvedčivý a nedostatočne odôvodnený, keď súd prvej inštancie právny záver nezdôvodnil zo všetkých právnych hľadísk a náležite nevyhodnotil pozície procesných strán. 5. Žalovaný 1 vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň 1 a 2 navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyne 1 a 2 naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázali. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyne 1 a 2 nevysvetlili, prečo práve táto žaloba je procesne vhodným nástrojom, na odstránenie neistotu účastníkov konania alebo, ako vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Žalovaný 1 rozporuje tvrdenie žalobkýň 1 a 2, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože žalobkyne 1 a 2 výsluch ich samotných, ako aj výsluch žalovaného 1 počas súdneho sporu nenavrhli. Vzhľadom na právny záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkýň 1 a 2 na požadovanom určení, by vykonanie takéhoto dôkazu bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Súd prvej inštancie zistil úplne skutkový stav veci, keď vykonal všetky dôkazy, ktoré boli účastníkmi konania navrhnuté. Žalobkyne 1 a 2 neuniesli v danej veci bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu a nepreukázali a nevysvetlili základný procesno - právny atribút určovacej žaloby a to naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP, čo súd prvej inštancie správne premietol do meritórneho rozhodnutia v danej veci. Úlohou určovacej žaloby je potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdenia žalobkýň 1 a 2 v žalobnom petite, a teda predchádzať takej situácii, kedy by došlo k porušeniu práva žalobkýň 1 a 2. Žalovaný 1 uviedol, že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku sa musí viazať na konkrétny určovací petit a spája sa s otázkou, či sa na základe žaloby s daným žalobným petitom môže dosiahnuť vyriešenie otázky spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Na základe uvedeného a v spojitosti s názorom vyjadreným súdom prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí žalovaný 1 tvrdí, že predmetná určovacia žaloba nie je opodstatnená, pretože touto určovacou žalobou s určovacím petitom v nej vymedzeným sa nerieši právny vzťah medzi žalobkyňami 1 a 2 a žalovaným 1. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Žalovaný 1 v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. lCdo/91/2006. 6. Žalovaný 2, rovnako ako žalovaný 1 žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň 1 a 2 uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil podmienky súdneho uplatnenia určovacej žaloby, ktoré v danom prípade žalobkyne 1 a 2 nesplnili, keď nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Právne postavenie žalobkýň 1 a 2 nie je neisté a ak by aj súd ich žalobe vyhovel, ich postavenie by sa nezmenilo. Vlastníkom bytu by zostal žalovaný1 a ak by sa rozhodol napríklad byt predať, nemali by mu v tom žalobkyne 1 a 2 ako zabrániť. Poukázal na to, že žalobkyne 1 a 2 sa pokúšajú spochybniť výlučnosť vlastníckeho práva žalovaného 1 k bytu, avšak doposiaľ nikto relevantný jeho vlastnícke právo k bytu nespochybnil (bývalá manželka žalovaného sa za viac ako 30 rokov nedomáhala určenia vlastníckeho práva k bytu, ani pri vyporiadaní BSM sa táto otázka zrejme neriešila). Žalobkyne 1 a 2 nie sú účastníkmi záložnej zmluvy, nie sú vlastníkmi založeného bytu, nemajú (a ani v minulosti nemali) žiadne vecno-právne nároky k dotknutému bytu. Žalobkyne 1 a 2 majú právo v predmetnom byte bývať odvodené od vlastníckeho práva svojho otca - žalovaného 1, ale práve žalovaný 1, ako výlučný vlastník bytu oprávnený nakladať s bytom, zriadil k predmetnému bytu záložného právo. K tvrdenému dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, ktorý mal spočívať v tom, že pri uzatváraní záložnej zmluvy mal žalovaný 1 postupovať v rozpore s dobrými mravmi a obchádzať zákon, pretože realizáciou záložného práva prídu o bývanie, žalovaný 2 predniesol, že v prípade jeho relevantnosti by to znamenalo, že všetky záložné zmluvy, ktorými rodičia zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam, v ktorých bývajú aj ich deti (a takých musí byť obrovské množstvo), by mali byť neplatné. Žalobkyne 1 a 2 argumentujú dobrými mravmi a ochranou dobromyseľnosti a potrebou pri posudzovaní platnosti zmluvy zvažovať aj iné okolnosti, ako napr. následky pre nevinnú (druhú) stranu, pričom pod pojmom následky pre druhú stranu je potrebné vidieť najmä ochranu dobrej viery druhej strany a ochranu nadobudnutých práv druhej strany. Tie by sa však mali vzťahovať aj na žalovaného 2, ktorý v dobrej viere uzatvoril záložnú zmluvu s vlastníkom bytu, po celú dobu konal dobromyseľne, neexistoval žiadny dôvod pre to, aby pochyboval o platnosti záložnej zmluvy, nakoľko boli všetky zákonné podmienky na uzavretie záložnej zmluvy splnené. Žalovaný 1 ako záložca, bol výlučným vlastníkom predmetu zálohu a na liste vlastníctva sa nenachádzali žiadne ťarchy, plomby ani obmedzujúce poznámky. Záložné právo tvorí jedinú reálnu možnosť, ako sa žalovaný 2 môže domôcť svojej pohľadávky z poskytnutého úveru, nakoľko dlžník úver nespláca. Žalovaný 2 je toho názoru, že nie je dôvod na to, aby jeho postavenie dobromyseľného záložného veriteľa, ktorý splnil všetky povinnosti kladené na neho právnym poriadkom Slovenskej republiky, ovplyvňovali a zhoršili rodinné vzťahy žalovaného 1. Žalovaný 2 poskytol úver za určitých podmienok, pričom základnou podmienkou bolo riadne zabezpečenie úveru, a preto nepovažuje za súladné s dobrými mravmi, aby bola poskytnutá zvýšená ochrana žalobkyniam 1 a 2, a to na úkor právnej istoty na strane súčasného záložného veriteľa, ktorý nadobudol záložné pravo dobromyseľne a za splnenia všetkých zákonných podmienok spoliehajúc sa na zásadu dôvery v katastrálny zápis. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň 1 a 2 nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný 1 je vlastníkom R. Č.. XX nachádzajúceho sa H. R. na E. Z. Č.. X, ku ktorému zriadil záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. (žalovaný 2). Návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností bol podaný 22.8.2008 a vkladové konanie prebehlo pred katastrálnym úradom pod spisovou značkou V-24377/08. Žalobkyne 1 a 2 sú dcéry žalovaného 1. Manželstvo žalovaného 1 a matky žalobkýň 1 a 2 bolo ukončené rozvodom. 10. Žalobkyne 1 a 2 naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili zásahom žalovaného 1 do ich práva na bývanie v byte č. 21 na E. Z.. Č.. X v Bratislave. Žalobkyne 1 a 2 v označenom byte bývajú a nemajú možnosť uspokojiť si potrebu bývania iným spôsobom. Podľa ich názoru žalovaný 1 konal v rozpore s dobrými mravmi, keď označený byt zaťažil záložným právom v prospech úverového veriteľa, pretože v prípade výkonu tohto práva stratia možnosť bývania v tomto byte. Argumentovali tým, že dieťa má právo bývať v byte rodičov pokým, nie je schopné sa samo živiť, zabezpečiť si vlastné bývanie. Dieťa, ktoré býva v byte rodičov, hoci sa aj stalo schopným samo sa živiť, nemožno považovať za bývajúce v byte neoprávnene. Žalobkyne 1 a 2 odvodzujú ich právo bývania v byte od vlastníckeho práva ich otca, žalovaného 1. Súčasne argumentujú aj spornosťou výlučného vlastníckeho práva žalovaného 1 k označenému bytu, pretože tvrdia, že vlastnícke právo k tomuto bytu má patriť aj ich matke. 11. V danej veci bola sporná procesná podmienka určovacej žaloby a to, či žalobkyne 1 a 2 majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú uzavrel žalovaný 1, ako záložca so žalovaným 2 ako záložným veriteľom. 12. Podľa § 80 písm. c) OS <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>P platného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 13. Podľa citovaného § 80 písm. c) OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, respektíve že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobu meritórne prejednať. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, respektíve právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, alebo stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, respektíve ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. 14. Súd v každom štádiu konania musí mať doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec predniesol. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Je nutné, aby naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol daný nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>ods. 3 OSP). 15. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 <http://merit.slv.cz/3Cdo112/2004> (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. 16. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti CSP, keď podľa § 137 písm. c) a d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> účinného od 1.7.2016, teda v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 17. Záložné právo ako vyplýva z § 151a a nasledujúce Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> je vecným právom, čo znamená, že nepôsobí iba voči osobe, ktorá s veriteľom uzatvorila záložnú zmluvu, ale aj voči osobám tretím. Záložné právo je vecné akcesorické právo vyznačujúce sa zásadou subsidiarity, ktorého hospodárskym poslaním je uspokojenie pohľadávky veriteľa z vopred určenej individuálnej veci alebo práva, čím plní zabezpečovaciu funkciu. Z účelu záložného práva je zrejmé, že jeho zmyslom je zabezpečenie pohľadávky a uspokojenie veriteľa. Je teda spojené s pohľadávkou veriteľa. Záložné právo umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoje nároky zo založenej veci, má teda aj uhradzovaciu funkciu. 18. Rodičia sú povinní starať so o svoje deti, prípadne poskytovať im výživu do tej doby, dokým nie sú objektívne schopné samy sa živiť. Z toho vyplýva, že rodiča sú povinní poskytovať svojim maloletým deťom, alebo deťom, ktoré ešte nie sú schopné samostatne sa živiť aj bývanie. Poskytovanie bývania je naturálna forma plnenia vyživovacej povinnosti. Rovnako ako vyživovacia povinnosť zaniká raz aj povinnosť poskytovať vlastným deťom bývanie, a záleží na situácii, ako bude v konkrétnom vzťahu rodiča a dieťaťa postupované. Je potrebné vychádzať z bežných prípadov, kedy deťom skutočne nič nebráni v tom, aby si našli samostatné bývanie a hradili si ho bez pomoci rodičov. Samozrejme môžu nastať aj situácie, kedy by vypratanie bytu bolo voči dieťaťu príliš tvrdé, načo však súdna prax prihliada a tvrdosť zmierňuje priznaním práva na bývania dieťaťu. 19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyne 1 a 2 naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázali a odkazuje v tejto súvislosti na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalobkyne 1 a 2 naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnili zásahom žalovaného 1 do ich práva na bývanie v byte č. 21 na E. Z.. Č.. X H. R., ktorý žalovaný 1 zaťažil záložným právom. Naliehavý právny záujem je možné v danej veci skúmať len vo vzťahu k žalobkyniam 1 a 2, ktorých právne postavenie by sa prípadným určením neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy nijak nezmenilo, pretože ak by aj boli žalobkyne 1 a 2 legitimované k právu poskytovania bývania od rodičov, teda i od žalovaného 1 ich otca, takéto právo sa neviaže na konkrétnu nehnuteľnosť. Žalovaný 1 je vlastníkom predmetného bytu. Vlastník veci je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať ho, brať z neho pôžitky a aj s ním nakladať a teda zaťažiť byt aj záložným právom. Sporná záložná zmluva bola v katastrálnom konaní riadne vložená do katastra nehnuteľností, čo spôsobilo vznik záložného práva (§151e odsek 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ žalobkyne 1 a 2 tvrdili, že žalovaný 1 konal v rozpore so zákonom, pretože jeho výlučným konaním bolo porušené právo ich matky, ktorá by mala byť spoluvlastníčkou označeného bytu, odvolací súd udáva, že táto námietka je pre danú vec irelevantná. Žalobkyne 1 a 2 preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nemôžu odvodzovať od neistoty právneho postavenia tretej osoby, pretože naliehavý právny záujem musí byť daný na strane žalobcu a určovacia žaloba musí reflektovať výlučne na ohrozené právo žalobcu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v prejednávanej veci konštatuje, že žalobkyne 1 a 2 nepreukázali stav ohrozenia takého ich práva, ku ktorého náprave by bolo možné dospieť vyslovením neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovaným1 a žalovaným 2 a z tohto dôvodu zákonom predpísaná podmienka preukázania naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení nie je v predmetnej veci splnená. 20. Odvolací súd nad rámec argumentácie súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 89/2007 <http://merit.slv.cz/4Cdo89/2007>, v zmysle ktorého „Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c) OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Vzhľadom na to, že určením (ne)platnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo, napr. vlastnícke“. Obdobným spôsobom neplatnosť záložného práva judikoval Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 21Cdo 58/2003 <http://merit.slv.cz/21Cdo58/2003> a sp. zn. 30Cdo 1555/2002 <http://merit.slv.cz/30Cdo1555/2002>. 21. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalobkýň 1 a 2 , ktoré tvrdia, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok jeho dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd skutkový stav veci zistil správne a spor uzavrel v súlade s právom. V dôvodoch rozhodnutia vyčerpávajúco vyargumentoval, z akých okolností vychádzal, označil ustanovenia právnych predpisov, ktoré pri právnom posúdení veci aplikoval, dal relevantné odpovede v rozhodnutí, aké úvahy ho viedli ku konštatácii neopodstatnenosti žaloby. Písomné odôvodnenie rozhodnutia, ako po stránke formálnej, tak aj po stránke vecnej, garantuje stranám sporu (účastníkom konania) právo na spravodlivý proces. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobkýň 1 a 2, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože ich súd prvej inštancie nevypočul. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyne 1 a 2 boli na pojednávanie nariadené na deň 14.3.2016 riadne predvolané (č.l.79), napriek tomu sa ho nezúčastnili a konali prostredníctvom ich právneho zástupcu. Žalobkyne 1 a 2 rozhodujúce skutočnosti predmetnej veci opísali v žalobe a na týchto skutočnostiach zotrvali aj pri jej prednese ich právnym zástupcom na pojednávaní. Na základe týchto rozhodujúcich skutočností, podporených vykonaním dokazovania obsahom listín založených v súdnom spise, súd prvej inštancie v danej veci správne ustálil nesplnenie zákonnej podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti vedenia konania viesť vo veci ďalšie dokazovanie výsluchom strán sporu. 22. Obsah odvolania žalobkýň 1 a 2 nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. S poukazom na uvedené odvolací súd v plnom rozsahu neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobkýň 1a 2 na ktorej založili svoje odvolacie dôvody a rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odseky 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. Záverom odvolací súd poukazuje aj na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. 24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovaným 1a 2, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Odvolací súd ešte upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na to, že v predmetnom rozsudku opomenul vyjadriť výrok o trovách konania žalovaného 2, ktorú chybu je potrebné napraviť. O trovách konania mal súd v zmysle procesnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku rozhodnúť v zásade vždy, ak sa konanie končilo. Výrok rozhodnutia o trovách konania je vyjadrením, že súd o nich definitívne rozhodol a v čase rozhodovania súdom prvej inštancie mal tento výrok zodpovedať procesnému stavu či si úspešný účastník konania náhradu trov konania uplatnil, alebo nie. Občiansky súdny poriadok (§151 OSP) odlišoval totiž rozhodnutie súdu o trovách konania a o náhrade trov konania. Podľa súčasnej procesnej úpravy Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).