Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/211/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415209306 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415209306.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X/A, L., štátny občan SR, proti žalovaným: 1./ A.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, R. E., štátny občan SR, 2./ A.. Š. P.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, R. E., štátny občan SR, obidva zastúpení JUDr. Silvia Hricová, advokátka, Dudvažská 37, Bratislava, 3./ E.. H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, L., štátny občan SR, zastúpený Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, IČO: 36 866 733, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 18C 217/2015-75 zo dňa 27. marca 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaní 1./, 2./,3./ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle; žalovaným 1./, 2./ a žalovanému 3./ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že žalobca dňa 23.02.2000 so žalovanými 1./ a 2./ uzatvoril dohodu, podľa ktorej sa žalovaní 1./ a 2./ zaviazali predať mu byt č. XXX nachádzajúci sa vo vchode L. X/A v L. po tom, čo predmetný byt nadobudnú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov od Stavebného bytového družstva L. A.. Dohodli sa na kúpnej cene za byt vo výške 1.200.000,-Sk a na preddavku na kúpu v sume 200.000,-Sk, ktorý žalovaní 1./ a 2./ od žalobcu prevzali v hotovosti dňa 23.02.2000. Zároveň sa dohodli, že ku kúpnej cene žalobca uhradí na vlastné náklady tzv. anuitu, ktorá bola žalobcom uhradená v rámci zálohových platieb správcovi. Následne žalobca na úhrade ďalších preddavkov na kúpnu cenu bytu uhradil v hotovosti sumu 1.100.000,-Sk. Predmetný byt žalovaní 1./ a 2./ nadobudli od Stavebného bytového družstva v roku 2007. Žalobca tvrdil, že v priebehu posledných mesiacov (pravdepodobne pred podaním žaloby) vyvolal viaceré stretnutia, na ktorých sa dožadoval naplnenia dohody, k čomu však zo strany žalovaných 1./ a 2./ nedošlo. V súdenej veci žalobca Potvrdenie o prevzatí sumy 200.000,-Sk za účelom zálohy na kúpu predmetného družstevného bytu považuje za zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa domáha uložiť žalovaným 1./ a 2./ povinnosť uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude predaj predmetného bytu. 1.2. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 35 ods. 1 a 2; 39; § 40 ods. 1; § 46 ods. 1; §123 ; § 50a ods. 1, 2 a 3; Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať zhodu vôle zmluvných strán vyjadrenú v písomnej forme o uzavretí (predbežnej) zmluvy o budúcej zmluve, dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria a podstatné náležitosti budúcej (hlavnej) zmluvy. Ak však v dohodnutej dobe povinná strana návrh s dohodnutým obsahom na uzavretie budúcej (hlavnej) zmluvy neprijme, môže sa oprávnená strana domáhať svojho práva na súde. Žalobou môže žiadať, aby súd svojim rozhodnutím nahradil chýbajúci súhlas povinnej strany. V takom prípade obsah budúcej zmluvy bude obsiahnutý v žalobnom petite, alebo pripojený návrh zmluvy bude súčasťou žaloby a potom aj súčasťou rozhodnutia súdu. Žalobu možno úspešne podať do jedného roka. Ide o lehotu prekluzívnu. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že Potvrdenie o prevzatí sumy 200.000,-Sk zo dňa 23.02.2000 nie je možné považovať za zmluvu o budúcej zmluve, keď toto potvrdenie nemá ani tie najzákladnejšie náležitosti zmluvy o budúcej zmluve a nemá ani základné podstatné náležitosti vyžadované zákonom pre platnosť právneho úkonu. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové a formálne náležitosti , ktoré má mať uzavieraná kúpna zmluva, keď ide o predaj nehnuteľnosti, dohoda už musí po obsahovej a formálnej stránke celkom vyhovovať nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj katastrálnym predpisom. Kúpna cena musí byť vymedzená uvedením peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť. Je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Žalobca teda nepreukázal platne uzatvorenú dohodu o budúcej kúpnej zmluve o prevod vlastníctva predmetného bytu. 1.4. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1./ a 2./ a žalovaným 3./ konštatoval, že vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudol žalovaný 3./ riadne. Za byt zaplatil dohodnutú kúpnu cenu zodpovedajúcu trhovej hodnote. List vlastníctva v čase uzatvárania kúpnej zmluvy neobsahoval žiadne údaje, z ktorých by bolo možné akokoľvek vyvodiť, že si ktokoľvek uplatňuje akékoľvek právo k bytu. Zmluva o prevode vlastníctva má všetky zákonom predpísané náležitosti. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor na návrh zo dňa 08.07.2015 povolil vklad a vydal rozhodnutie o povolení vkladu dňa 10.07.2015. Neexistuje žiadny zákonný dôvod neplatnosti zmluvy, takýto dôvod neuviedol vo svojom žalobnom návrhu ani žalobca. Platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru by nebránila ani platne uzatvorená dohoda o budúcej kúpnej zmluve. Zmluva o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho zákonníka) pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nedodržanie záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a následné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti s treťou osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve zaniknú pre nemožnosť plnenia. Ako už bolo vyššie uvedené, uzatvorenie platnej dohody o budúcej kúpnej zmluve v konaní preukázané nebolo. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými 1/a 2/ ako predávajúcimi a žalovaným 3/ ako kupujúcim je nepochybne platná. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol säd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p., a §255 ods. 1 C.s.p.. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca vytýkajúc súdu prvej inštancie, že porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď súd opakovane uvádza, že žalobca sa na nariadené pojednávanie nedostavil pričom svoju neprítomnosť nežiadal ospravedlniť vážnymi dôvodmi, argumentácia, ktorá je nesprávna. Neprítomnosť na pojednávaniach riadne a včas ospravedlnil so zdravotných dôvodov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 122/2010 zo dňa 21.7 .2010 v ktorom najvyšší súd konštatuje, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania a to v každom štádiu, ak na tomto svojom práve účastník trvá. K posúdeniu veci samej uviedol, že zmluvu so žalovaným 1./ a 2./ uzatvoril v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka ústnou dohodou. Táto dohoda neodporovala zmyslu, ani účelu zákona a žalovaní ju mali dodržať nakoľko Občiansky zákonník počíta s nepomenovanými zmluvami. Nie je možné hľadieť na uzatvorenú zmluvu ako na štandardnú zmluvu o budúcej zmluve, ale ako na špecifickú ústnu dohodu podľa § 51 Občianskeho zákonníka Predložil ako dôkaz písomné potvrdenie o prevzatí 200 000,- Sk žalovanými 1./ a 2./, s tým, že v tomto potvrdení je presne vymedzený účel odovzdania prevzatia finančných prostriedkov. Zastáva názor, že súd by mal k týmto podstatným skutočnostiam zaujať právne stanovisko nakoľko sú kľúčové pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Predaj bytu žalovanému 3./ je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní 1./ a 2./ totiž preukázateľne vedeli o ústnej dohode a napriek takmer úplne splatenej kúpnej cene predali predmetný byt žalovanému 3./, ktorý ho odkúpil bez toho aby byt videl a preto na takýto úkon by sa malo hľadieť ako na neplatný. Žiada aby odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že konajúci súd sa nedostatočne zaoberal otázkou ohľadom konania proti dobrým mravom zo strany žalovaných 1./ a 2./ a sa s ňou vysporiadal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.7.2002 sp. zn. 25 Cdo 924/2011 v zmysle právneho záveru ktorého absolútnu neplatnosť právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi je potrebné skúmať z hľadiska tých okolností, ktoré existovali v dobe vzniku právneho úkonu a nie je ich možné vyvodzovať z okolností, ktoré nastali po jej uzatvorení a ktoré s obsahom ani účelom zmluvy nesúvisia. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaní 1./,2./ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili. 4. Žalovaný 3./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobca požaduje od súdu aby aplikáciou analógie zhojil údajne ústne uzatvorenú a neplatnú zmluvu o budúcej zmluve, tak že hoci tejto zmluve chýbajú podstatné náležitosti má sa posúdiť ako bezchybná. Nie je možné použiť aplikáciu analógie na doslovné obchádzanie zákona tak , aby sa iba s odvolaním na analógiu zhojili dôvody neplatnosti pomenovaných zmlúv. Ustanoveniami Občianskeho zákonníka sa spravujú aj tie občianskoprávne vzťahy, ktoré právne predpisy výslovne neupravujú. Predpokladom však je, že ide skutočne o občianskoprávne vzťahy, teda o také vzťahy, ktoré vznikajú na základe určitého právneho predpisu majúceho občianskoprávny charakter a ktorý tieto vzťahy podrobne neupravuje. Inštitút zmluvy o budúcej zmluve je podrobne v Občianskom zákonníku upravený v § 50a. Z tohto dôvodu chýba základný predpoklad pre aplikáciu analógie v tejto súdenej veci, žeby išlo o vzťahy podrobne zákonne neupravené. Práve z dôvodu podrobnej úpravy nie je možné súhlasiť so žalobcom, že je na mieste použiť analógiu. Pokiaľ sa týka argumentácie, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými je v rozpore s dobrými mravmi uviedol , že žalovaný 3./ nemal uzatvorený žiaden zmluvný vzťah, ktorý by ho zaväzoval k akémukoľvek konaniu vo vzťahu k žalobcovi a preto nemohol pri výkone svojich práv porušiť práva žalobcu. Podľa § 50a odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzatvoreniu zmluvy možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo naradené súdnym rozhodnutím. Pričom ide o prekluzívnu lehotu. Platná zmluva o budúcej zmluve zakladá jednému alebo všetkým účastníkom práva domôcť sa uzavretia konečnej zmluvy aj súdne. Žalobu aby sa vyhlásenie vôle nahradilo súdnym rozhodnutím možno úspešne podať do jedného roka od uplynutia doby dohodnutej na uzavretie konečnej zmluvy. Ak účastník v tejto lehote žalobu nepodá právo na uzavretie konečnej zmluvy zaniká. K zániku dochádza uplynutím doby. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 23/2017 publikované zo súdnej praxe pod publikačným číslom 19/2009 platí, že ak účastník zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy prevedie vec v ktorej budúci prevod je obsahom tejto zmluvy platnou zmluvou na tretiu osobu práva a povinnosti zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zanikajú pre nemožnosť plnenia. Medzi účastníkmi zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy vznikne zodpovednostný vzťah, preto porušenie povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy má právne dôsledky len pre účastníkov tejto zmluvy a nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť prevodu veci na tretiu osobu. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2006 publikovaného v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu SR pod publikačným číslom 4/2008 platí, že zmluva o budúcej zmluve pôsobí len medzi účastníkmi tejto zmluvy. Nedodržanie záväzku nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve zanikajú pre nemožnosť plnenia. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného 3./ písomne nepodal. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia možnosť obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným v ust. § 220 C.s.p. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 9. Na podklade odvolacích námietok odvolací súd zotrváva na prijatom závere súdu prvej inštancie, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal uzatvorenie ústnej dohody o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Žalobca za kľúčový a jediný dôkaz o existencii spomínanej dohody považuje potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti za účelom zálohy na družstevný byt, dôkaz ktorý pre prijatie žalobou sledovaného účelu nepostačuje. Tento doklad totiž ani extenzívnym výkladom nemožno považovať za dohodu o budúcej kúpnej zmluve, pretože nemá základné podstatné náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom pre platnosť právnych úkonov všeobecne, ako sú: slobodná a vážna vôľa, určitý a zrozumiteľný prejav urobený v zákonom predpísanej písomnej forme vzhľadom k tomu, že predmetom údajnej dohody má byť úprava práv a povinností k nehnuteľnosti, predmet, cena, nehovoriac o tom, že neobsahuje náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a náležitosti podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. 10. Ak by aj žalobca preukázal existenciu riadnej dohody o budúcej kúpnej zmluve, záväzok žalovaných 1./ a 2./ uzatvoriť kúpnu zmluvu zanikol z dôvodu preklúzie práva v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Žalobca tvrdí, že k odpredaju bytu malo dôjsť po tom, čo predmetný byt nadobudnú žalovaní 1./ a 2./ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov od Stavebného bytového družstva Bratislava IV. Žalovaní 1./ a 2./ nadobudli byt do svojho bezpodielového spoluvlastníctva v roku 2007 teda, zo strany žalobcu nedošlo k uplatnenou údajného práva v prekluzívnej dobe. Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011), pretože neznalosť práva škodí každému (Ignorantia iuris cuique nocet). Tým, že žalobca bol dlhodobo nečinný, zanedbal svoje povinnosti, nemôže očakávať rozhodnutie súdu vo svoj prospech, keď súd pre také rozhodnutie nemá právny základ. 11. Zákonu zodpovedajúci je aj záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Žalobca v odvolaní namietal, že predaj bytu žalovanému 3/ je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaní vedeli o ústnej dohode a napriek takmer úplne splatenej kúpnej cene predali predmetný byt žalovanému 3/ a preto na takýto úkon by sa malo hľadieť ako na neplatný. V súdenej veci bolo už uvedené, že odvolací súd v zhode s právnymi závermi súdu prvej inštancie v konaní nemal preukázanú existenciu uzatvorenia ústnej dohody o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Pokiaľ nebola preukázaná existencia tohto záväzku, nemohlo zo strany žalovaných dôjsť ani v prípade uzatvorenia zmluvy so žalovaným 3./ ku konaniu ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi majúce za následok neplatnosť zmluvy. Opačným rozhodnutím by súdy neúmerne obmedzili dispozičné právo žalovaných 1./ a 2./ ako vlastníkov nehnuteľnosti a súčasne by tým žalobcovi založili neexistujúce právo na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva. 12. Neobstojí ani námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie konal v neprítomnosti žalobcu napriek tomu, že svoju neprítomnosť na pojednávaniach riadne a včas ospravedlnil so zdravotných dôvodov. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa ospravedlnil len na pojednávanie stanovené na deň 23.1.2017 (č.l. 64 spisu), ktoré ospravedlnenie súd prvej inštancie akceptoval (č.l. 69 spisu) a pojednávanie odročil na deň 27.3.2017. Na toto nanovo vytýčené pojednávanie sa žalobca nedostavil napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne doručené dňa 4.2.2017. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil (jeho obrana v odvolaní zostala len v rovine tvrdení) a súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. 13. Keďže žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom bránené v uplatnení prostriedkov procesnej obrany v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania na prvoinštančnom súde, na novo predložené dôkazy v odvolacom konaní prihliadnuť nemožno, je nutné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, v dôsledku čoho došlo odvolacím k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p.. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./, 3./, v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).