Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213255 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1417213255.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: E.. B. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom J. B. XX, L., štátny občan SR, proti žalovanému: H.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. X, L., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Alexandra Štefániková, advokátka, so sídlom Komenského 12D, Banská Bystrica, IČO: 37 948 521, o určenie vlastníctva a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.10.2017, č.k. 9C/60/2017-25, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.3.2018, č.k. 9C/60/2017-83, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k.ú. F. Y., zapísanou na LV č. XXXX pre obec BA- m.č. F. Y. a k.ú. F. Y., a to bytom č. XX, ktorý sa nachádza na 2. p. bytového domu J. K. X, X, X súpisné č. XXX, vchod: J. K. X, na ul. J. K. Y. L., spolu s príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu, v celosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods.1, § 325 ods.1, ods.2 písm. c/, § 328 ods.1, § 329 ods.2, § 336 ods.2,3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. F. Y., zapísanej na LV č. XXXX pre obec BA-m.č. F. Y. a k.ú. F. Y.es, a to bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 2. p. bytového domu J. K. X, X, X súpisné Č.. XXX, vchod: J. K. X, na ul. J. K. Y. L., spolu s príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu je E.. G. Y., rod. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom J. K. X, L.. V žalobe žalobca uviedol, že je jediným dieťaťom E.. G. Y., žalovaný je jeho synom a vnukom E.. G. Y.. S matkou žil na adrese J. K. X Y. L. do roku 2014, spolu s nimi v predmetnom byte býval i žalovaný, ktorý v rokoch 2010-2014 študoval v L. L. a do predmetného bytu dochádzal počas víkendov. Žalobca uviedol, že s matkou mal vždy veľmi dobrý a priateľský vzťah, udržiaval s ňou každodenný kontakt a zabezpečoval starostlivosť o ňu a to po všetkých stránkach, a to i napriek tomu, že mal svoju vlastnú domácnosť. V priebehu roku 2010 sa postupne u matky začali prejavovať symptómy Alzhaimerovej choroby, preto už v tomto období rokov 2010 a 2011 okrem návštev u obvodného lekára, opakovane s matkou absolvoval i návštevy a konzultácie v psychiatrickej ambulancii, ktorá robila matke testy a následne jej určila medikamentóznu liečbu. V rokoch 2012-2013 bola u matky táto choroba zjavná, postupne sa vytrácalo logické uvažovanie, dochádzalo u nej i ku strate schopnosti písania, čítania i reálneho uvažovania. V roku 2014 sa matke zabezpečila opatrovateľka, starali sa o ňu striedavo so žalovaným, opatrovateľkou i jeho priateľkou. V roku 2015 sa u matky toto ochorenie už prejavovalo naplno a až do roku 2017 starostlivosť o ňu zabezpečoval žalobca s priateľkou, opatrovateľkou a čiastočne aj žalovaný. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v súčasnosti zistil, že žalovaný bez jeho vedomia inicioval na Okresnom súde Bratislava IV konanie o obmedzenie spôsobilosti E.. G. Y. na právne úkony, pričom zároveň navrhol, aby bol ustanovený jej opatrovníkom. Je síce pravdou, že vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav jeho matky, i on zvažoval možnosť podať takýto návrh na súd, avšak toto veľmi citlivo zvažoval, keďže sa jedná o jeho matku, ktorej je jediným dieťaťom a s ktorou mal vždy veľmi dobrý, dôverný, priateľský vzťah. Nakoľko nesúhlasí s tým aby bol žalovaný v prípade, že bude spôsobilosť jeho matky na právne úkony súdom v predmetnom konaní obmedzená, ustanovený jej opatrovníkom, podal na súd k predmetnému konaniu vyjadrenie, spolu s návrhom na jeho pribratie ako účastníka do predmetného konania. Zámery žalovaného spojené s podaním návrhu na obmedzenie spôsobilosti E.. G. Y. na právne úkony, je však možné odvodiť i z toho, že bez jeho vedomia pripravil a v priebehu roku 2015, teda v čase, kedy u matky vyvrcholilo ochorenie, zrealizoval dve darovacie zmluvy, ktorými získal do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré boli dovtedy vo výlučnom vlastníctve jeho matky E.. G. Y. - jedná sa o predmetnú nehnuteľnosť a ďalšiu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci L., okres H.. Žalobca poukazoval na ust. § 38 Občianskeho zákonníka, na nedostatok spôsobilosti na právne úkony jeho matky v dôsledku jej duševnej poruchy, ktorá je dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu a mal za to, že konanie žalovaného súvisiace s realizáciou oboch darovacích zmlúv, i s prihliadnutím na skutočnosť, že o realizovanom prevode predmetných nehnuteľností nemal absolútne žiadnu vedomosť, bolo v rozpore s ustanovením § 38 Občianskeho zákonníka i s poukazom na skutočnosť, že jeho matka vzhľadom na jej zdravotný stav v roku 2015 nemala dostatočne zrejmú vedomosť o svojom konaní. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že zo strany katastrálneho úradu už prišlo k zápisu zmeny vlastníckeho práva titulom uzatvorenej darovacej zmluvy (napadnutej žalobou o určenie vlastníckeho práva) a vo vzťahu k nehnuteľnosti je nevyhnutná dočasná potreba úpravy práv a povinností medzi účastníkmi tak, aby nemohlo dôjsť k ďalšej ujme na strane vlastníčky nehnuteľností (jeho matky E.. G. Y.). K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Karlova Ves, výpis z Listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Brestovec a vyjadrenie k návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony E.. G. Y.. 3. Súd prvej inštancie na základe zistených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava IV je pod sp. zn. 13Ps/5/2017 vedené konanie o obmedzenie spôsobilosti E.. G. Y., nar. X.X.XXXX na právne úkony. Žalobca vo svojom návrhu uviedol okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že je tu naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán, a to existencia darovacej zmluvy o nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto uznesenia, ktorej platnosť žalobca spochybňuje. V tejto súvislosti súd poukázal na charakter neodkladného opatrenia ako inštitútu, pri ktorom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a konštatoval, že navrhovaným neodkladným opatrením sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav ani sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právneho postavenia žalovaného. Naopak nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť na strane žalobcu k ujme a k výraznému prehĺbeniu právnej neistoty. V snahe predísť uvedenému stavu mal súd prvej inštancie za to, že v predmetnej veci treba dať prednosť rýchlemu zásahu súdu vo forme navrhovaného neodkladného opatrenia a zachovať tak existujúci faktický a právny stav až do meritórneho vyriešenia sporných otázok. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. 5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Odvolanie odôvodnil § 365 ods.1 písm. d/,f/,g/,h/ C.s.p., keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie považoval za nedostatočne odôvodnené, keďže v ňom absentuje uvedenie v čom spočíva ťažko napraviteľná ujma hroziaca žalobcovi a i riadne odôvodnenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia. vydané rozhodnutie je potom nepreskúmateľné a porušujúce právo strán sporu na spravodlivý proces. Žalobca ako dôvod nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že je nevyhnutná dočasná úprava práv a povinností strán sporu tak, aby nemohlo dôjsť k ďalšej ujme na strane vlastníčky nehnuteľností, k čomu sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nevyjadril. Preto dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia by mohlo byť len také jeho konanie, ktorým by bola opodstatnená obava z ďalšieho prevodu nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie opomenul, že na Liste vlastníctva č. XXXX je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve E.. G. Y. doživotne užívať nehnuteľnosť, pričom E.. G. Y. žije a starostlivosť o ňu zabezpečuje žalovaný s opatrovateľkou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s ust. C.s.p. o neodkladnom opatrení a práve žalobca je ten, ktorý je povinný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobcom uvádzané tvrdenia majú vzťah ku konaniu o určenie vlastníckeho práva v prospech E.. G. Y. z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, no nemajú žiaden vzťah k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalovaného nemalo byť v danej veci neodkladné opatrenie vôbec nariadené. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s platnou právnou úpravou a bolo dostatočne osvedčené. Poukazujúc na závery Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 4.7.2017, sp.zn. III. ÚS 175/2017 a uznesenia NS SR zo dňa 9.2.2017, sp.zn. 3 Obdo/1/2017 zdôraznil, že tvrdenie žalovaného o porušení jeho práva na spravodlivý súdny proces a jeho ďalšia argumentácia neobstojí. Jeho argumentácia o tom, že momentálne nevykonáva žiadne úkony smerujúce k predaju spornej nehnuteľnosti je absolútne nepodstatná, právne bezvýznamná. Podstatné naopak je, že v čase rozhodnutia neexistovali žiadne prekážky brániace žalovanému v dispozícii so spornou nehnuteľnosťou. Existencia vecného bremena v prospech E.. G. Y.j ešte nezakladá nemožnosť žalovaného nakladať so spornou nehnuteľnosťou, a to i bez jej vedomia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rovnakom čase a z rovnakých právnych dôvodov podal i na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Brestovec , ktorému Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením sp.zn. 12C/89/2017 zo dňa 27.11.2017 vyhovel. V konaní o veci samej boli vypracované znalecké posudky H.. E. O. zo dňa 10.1.2018 a H.. F. R. zo dňa 1.10.2017 z ktorých vyplýva, že jeho matka v čase uzatvárania darovacej zmluvy nebola spôsobilá uzatvárať akékoľvek zmluvy, dohody, ktoré by ju zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností. Žalobca napokon konštatoval, že skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil. 7. Žalovaný sa v následnej replike nestotožnil s argumentmi žalobcu o neporušení práv na spravodlivý proces a o dostatočnom odôvodnení rozhodnutia. K skutkovým okolnostiam prípadu uviedol, že žalobca o prevode bytu a chalupy vedel už v čase ich prevodu (dňa 3.9.2015 slovne atakoval matku z dôvodu darovania bytu), E.. Y.Á. mala zámer mu darovať obe nehnuteľnosti a žalobcu (ktorému dala svoj rodinný dom v Bratislave, byt na Y. N.., L. Y. L. L., resp. výťažok z neho) viackrát žiadala, aby to zabezpečil, čo tento najprv odďaľoval a napokon odmietol urobiť. Žalobca sa od r. 2015 pokúšal nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré odvodzoval z jeho postavenia dediča, a to najprv telefonicky, potom vydieraním a vyhrážaním, pokusmi presvedčiť svoju matku o tom, že žalovaný o ňu nemá záujem. V súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 13Ps/5/2017 bol jeho babke dočasne ustanovený za opatrovníka na zabezpečovanie poskytovania sociálnych služieb. Žalobcom predložený Znalecký posudok č. 1/2018 E.. E. O. je nepoužiteľný tak pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, tak pre konanie o veci samej z dôvodu, že znalkyňa v ňom neuvádza niekoľko lekárskych správ, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie E.. G. Y., pri jeho vypracovaní nemala k dispozícii vyjadrenia členov rodiny a ani iné relevantné skutočnosti o chovaní sa v bežných situáciách po zistení choroby. Prijatý znalecký záver znalkyne o tom, že nespôsobilosť na právne úkony jeho babky nastala dňom diagnostikovania Alzheimerovej choroby (t.j. 24.11.2014) je prinajmenšom nekorektný a profesionálne spochybniteľný. Jeho babka aj po diagnostikovaní ochorenia , ako aj počas celého roka 2015 samostatne fungovala v domácnosti a osobne vystupovala voči inštitúciám a úradom. 8. Žalovaný dňa 16.4.2018 doložil do spisu znesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.3.2018, č.k. 27 Co/50/2018-127. 9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 14. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Z hore citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia majúceho charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi, keď neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, je možné ním zabrániť jej rozširovaniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. Na to, aby navrhovateľom (žalobcom) navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Reálne vyhodnotenie potreby neodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 18. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 19. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 20. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 21. Z obsahu súdneho spisu v danej veci vyplýva, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou, ktorou sa domáha určenia, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. F. Y., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX pre obec - BA- m.č. F. Y. a k.ú. F. Y., a to bytu č. XX, ktorý sa nachádza na 2.p. bytového domu J. K. X,X,X , súp.č. XXX, vchod J. K. X, na ul. J. K. Y. L., spolu s príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu je E.. G. Y., K.. J., nar. X.X.XXXX, bytom J. K. X, L. . Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil totožnými skutkovými okolnosťami, ktoré uviedol v žalobe (iniciovanie konania o obmedzenie spôsobilosti E.. G. Y. na právne úkony žalovaným, v r. 2015 uzavretie dvoch darovacích zmlúv medzi žalovaným a E.. G. Y., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť tvoriaca predmet konania v danej veci a ďalšia nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. L., okres H. v čase, kedy E.. Y. trpela Alzheimerovou chorobou a nemala dostatočnú vedomosť o svojom konaní). V návrhu žalobca ďalej uviedol, že keďže zo strany katastrálneho úradu prišlo k zmene zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom uzavretej darovacej zmluvy (napadnutej žalobou o určenie vlastníckeho práva), je nevyhnutná dočasná úprava práv a povinností medzi stranami tak, aby nemohlo dôjsť k ďalšej ujme na strane vlastníčky nehnuteľností, E.. G. Y.. 22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami vyplývajúcu z predmetu sporu o veci samej (konanie o určenie vlastníckeho práva). Pri prihliadnutí na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a skutočnosti vyplývajúce v danom štádiu konania z obsahu spisu sa však nezhodol so záverom prvoinštančného súdu v tom, že žalobca pri podaní návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacej predmet žaloby (a i návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) na základe darovacej zmluvy uzavretej s predchádzajúcou vlastníčkou nehnuteľnosti E.. G. Y. ako darkyňou, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím katastrálneho úradu pod Y. - XXXXX/XX zo dňa 24.7.2015. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca netvrdil a ani nepreukázal dôkaznú povinnosť osvedčiť splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadujúcich si okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia, zákon totiž okrem osvedčenia naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aj osvedčenie existencie dôvodnej (nie akejkoľvek) obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Táto obava by však v posudzovanom prípade (berúc v úvahu znenie žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia) musela vychádzať z konkrétneho konania žalovaného, smerujúceho k takej dispozícii s nehnuteľnosťou, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a túto by žalobca musel osvedčiť listinnými dôkazmi (napr. listom vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, s vyznačenou plombou, ktorá deklaruje budúcu zmenu vlastníckeho práva, inzerovaním ponuky na predaj uvedenej nehnuteľnosti a pod.). V opačnom prípade nemožno do vlastníckych práv žalovaného zasiahnuť a pomery medzi stranami, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a závažným procesným prostriedkom akým je neodkladné opatrenie. Pokiaľ žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil výlučne existenciou darovacej zmluvy, ktorou E.. G. Y. v r. 2015 darovala spornú nehnuteľnosť žalovanému a tým, že vklad tejto darovacej zmluvy bol príslušným katastrálnym úradom povolený, táto skutočnosť neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. 23. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).