Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201110 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418201110.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci oprávnenej: V.. I. R.Í., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. XX, I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, Bratislava, proti povinnému: I.. C. R.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. Na Y. XX, H., zastúpeného advokátkou JUDr. Luciou Danišovičovou, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, vo veci výkonu rozhodnutia o zverení a odovzdaní maloletého Q. R., T.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, do osobnej starostlivosti oprávnenej, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 39Em/3/2018-177 zo dňa 11.04.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 39Em/3/2018-177 zo dňa 11.04.2018, p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd uskutočnenie výkonu rozhodnutia o d k l a d á do prešetrenia tvrdení povinného a vyjadrenia maloletého Q. o vzájomnom vzťahu medzi oprávnenou a maloletým a prešetrenia vzájomného vzťahu otca k maloletému Q. Z. Z., ktoré dokazovanie súd vykoná na nariadenom pojednávaní. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením č. k. 39Em/3/2018-177 zo dňa 11.04.2018 nariadil výkon rozhodnutia o zverení a odovzdaní maloletého Q. R., T.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti oprávnenej, poukazujúc na ust. § 376 ods. 1 a § 378 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 21.07.2017, žiadala oprávnená - matka, o nariadenie výkonu uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/100/2017-152 zo dňa 19.06.2017, ktorým boli maloletý Q. a maloletý Z. na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zverení do jej osobnej starostlivosti. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi na každú stredu, kedy si maloleté deti vyzdvihne z predškolského/školského zariadenia do štvrtka v danom týždni, kedy maloleté deti odovzdá do predškolského/školského zariadenia na začiatok ich vyučovania a každý párny víkend od piatka, kedy si maloleté deti vyzdvihne z predškolského/školského zariadenia do nedele 17:00 hod, kedy maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/360/2017-220 zo dňa 04.08.2017. Vykonateľnosť vo výroku o odovzdaní nadobudlo uznesenie dňa 19.06.2017 a vo zvyšných výrokoch dňa 17.07.2017. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že súdne rozhodnutie, ktorým boli maloleté deti zverené na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, do osobnej starostlivosti oprávnenej, sa nerealizuje. I. Z. sa v zmysle súdneho rozhodnutia nachádza v starostlivosti oprávnenej, avšak I. Q. povinný oprávnenej neodovzdal a v rozpore s právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutým ho má až doposiaľ vo svojej starostlivosti. Ďalej zistil, že tvrdenia rodičov ohľadom nerešpektovania súdneho rozhodnutia sú rozdielne, nakoľko oprávnená označila povinného za rozhodujúci prvok, od ktorého sa odvíja nerealizácia súdneho rozhodnutia. Povinný zase za rozhodujúci prvok, od ktorého sa odvíja nerealizácia, za hlavnú príčinu označil oprávnenú a vôľu maloletého. Neboli bez akýchkoľvek pochýb preukázané ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by rozhodnutie nebolo možné vykonať, a preto tu v súčasnosti existujú zákonné podmienky pre nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia. Rodičia vystavujú maloleté deti ťažkým rozporom v otázke preferencie jedného z nich a keďže sa striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti neosvedčila, súd pristúpil k dočasnému zvereniu maloletých detí len jednému z rodičov a to do osobnej starostlivosti oprávnenej, pričom považoval za neprípustné konanie rodičov, ktorí si rozdelili maloleté deti. Súd opakovane konštatoval, že povinný popiera najlepší záujem oboch maloletých detí, prežívanie I. Q. súd vyhodnotil ako kopírovanie prežívania povinného, čo môže zmeniť povinný prehodnotením svojho postoja a pripomenul mu, že jeho úlohou je pomôcť maloletému prekonať neopodstatnené negatívne postoje a budovať zdravé rodinné vzťahy. Súd prvej inštancie na záver uviedol, že považoval za nanajvýš potrebné umožniť rozvoj puta medzi I. Q. a oprávnenou, ako aj maloletým bratom Z. a začať konanie o výkon súdneho rozhodnutia, aby mohol byť umožnený riadny výkon starostlivosti oprávnenej o maloletého. 3. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním povinný namietajúc, že za obdobie od vydania neodkladného opatrenia došlo k dramatickej zmene v citovom prežívaní I. Q., v dôsledku ktorej je odovzdanie I. Q. matke a navyše prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia, v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Poukázal na skutočnosť, že I. Q. nie je v kontakte so svojou matkou celých 13 mesiacov. Matka sa s maloletým nestretáva, nepozná potreby maloletého, ktoré sa za toto obdobie zmenili, nie je pre neho dominantnou osobou v jeho citovom prežívaní, maloletý ju nepovažuje za prvok istoty a bezpečia. Voči matke Q. preukazuje negatívne emócie. Povinný predložil do konania súkromný znalecký posudok znalkyne psychologičky PhDr. Mgr. Eleny Fortis, ktorý si objednal zadávateľ I.. C. R., t.j. otec, ktorým bola komplexným spôsobom posúdená osobnosť otca, osobnosť maloletého a ich vzájomný vzťah. V odvolaní povinný uviedol, že matka sa znaleckého vyšetrovania odmietla zúčastniť, čo zrejme tiež nasvedčuje tomu, že výsledkov znaleckého šetrenia jej osobnosti sa obáva o to viac, že ani znalecký posudok nariadený v predchádzajúcom súdnom konaní o zverení maloletých detí R. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nevyšiel v prospech jej tvrdení. Znalkyňa tiež uviedla, že odlúčenie I. Q. od otca by pre maloletého malo vysoko negatívny frustrujúci vplyv, s rizikovým dopadom na jeho psychiku, nielen aktuálne, ale aj na jeho ďalší vývoj do budúcnosti. Znalecký posudok spôsobil zánik povinnosti otca odovzdať I. Q. do starostlivosti matky. Je ústavnou povinnosťou otca, ako rodiča, chrániť najlepší záujem maloletého dieťaťa. Rodičovská zodpovednosť mu rovnako prikazuje brániť sa postupu druhého rodiča, ktorý vyžaduje od súdu opatrenia, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj I. Q. a svoje výchovné pôsobenie musí viesť tak, aby neprekročilo racionálne medze. Otec v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, súd najlepší záujem I. Q. nezisťoval, k vydaniu tohto rozhodnutia prikročil automaticky, formalisticky, bez zisťovania potrebných skutočností, bez zisťovania toho, či a ako sa od nariadenia neodkladného opatrenia najlepší záujem maloletého dieťaťa zmenil. Otec namietal, že pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia súd nepostupoval v zmysle podzákonného právneho predpisu a síce Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z.z., keď dostatočne nezisťoval existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Uvedený lacný postup súdu prvej inštancie je o to zarážajúcejší, že mimo návrhu matky na nariadenie výkonu rozhodnutia, t.j. výlučne jej tvrdení týkajúcich sa maloletého, ktorého už nepozná a s ktorým sa nestýka, spis obsahuje len jediný dôkaz - vyjadrenie nezávislého psychológa, znalca so zákonom priznanou kompetenciou posúdiť odborné skutočnosti, ku ktorých posúdeniu je nevyhnutné disponovať odbornými znalosťami, ktoré súd nemá. O to viac mal súd prikročiť k nariadeniu pojednávania na zistenie názorov rodičov, resp. mal požiadať OSPOD a SK o preverenie dôvodov neplnenia povinnosti. Z napadnutého uznesenia súdu nie je zrejmé, prečo súd tento zákonný postup nevyužil. Podľa neho je rozhodnutie nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, či a ako súd zisťoval a posúdil ospravedlniteľné dôvody na nepodrobenie sa rozhodnutiu. Procesný postup súdu bol v tomto prípade nesprávny, rozhodnutie súdu vykazuje vady. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie č. k. 39Em/3/2018-177 zo dňa 11.04.2018 zrušil a zmenil tak, že návrh matky na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietne, prípadne aby vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie vo veci. 4. Spolu s odvolaním podal povinný aj návrh otca na odklad výkonu rozhodnutia s odôvodnením, že vzhľadom k tomu, že podľa otcom predloženého súkromného znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis, č. 20/2018, znalkyňa za aktuálneho psychického stavu I. Q. neodporučila jeho odňatie zo starostlivosti otca a odovzdanie do starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že znalkyňa zistila potenciál vysoko negatívneho frustrujúceho vplyvu s rizikovým dopadom na psychiku maloletého nielen aktuálne, ale aj vo vzťahu k jeho ďalšiemu vývoju, ak by došlo k odňatiu maloletého. Navrhol otec podľa ust. § 389 CMP, aby súd uznesením rozhodol o odklade výkonu napadnutého rozhodnutia, keďže CMP v ust. § 377 umožňuje vykonať rozhodnutie aj počas rozhodovania o odvolaní voči napadnutému uzneseniu. Má za to, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné starostlivo posúdiť, čo sa v konaní pred súdom prvej inštancie neudialo. 5. Odvolanie povinného bolo zaslané právnemu zástupcovi oprávnenej a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava I, pracovisko Bratislava IV. 5.1. Dňa 30.05.2018 sa vyjadrila oprávnená k odvolaniu povinného. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok / ďalej len „CSP“), prejednal vec v rozsahu predpokladanom v § 65 CMP, bez nariadenia pojednávania, v súlade s ustanovením § 385 CSP (použiteľného cez § 2 ods. 1 CMP), oboznámil sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní odvolateľa a dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je súladne so zákonom a v tomto štádiu konania niet priestoru na jeho zmenu, ani zrušenie. 7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb. Podľa § 372 CMP, účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný. Podľa § 376 ods. 1, ods. 2 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Podľa § 377 ods. 1, 2, 3 CMP, proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné. Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia nie je prekážkou, aby súd prvej inštancie výkon rozhodnutia uskutočnil. Podľa § 389 ods. 1 CMP, súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením a exekučným titulom predloženým súdu na nariadenie výkonu rozhodnutia konštatuje, že zákonná konštrukcia výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, nastolená Civilným mimosporovým poriadkom, nedáva vykonávaciemu súdu možnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať jeho vecný obsah, ani správnosť a prieskumná činnosť súdu sa v zmysle § 376 ods. 1 CMP obmedzuje len na zistenie, či je exekučný titul vykonateľný a či povinný dobrovoľne neplní, čo mu vykonateľný exekučný titul ukladá. 8.1. Prieskum vykonávacieho súdu sa tak v tomto štádiu, ktorým sa začína výkon rozhodnutia, obmedzuje len na formálny prieskum podmienok uvedených v odstavci 11, odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vlastným nariadením výkonu rozhodnutia nemusí priamo a bezprostredne dochádzať k realizácii, t.j. k uskutočneniu výkonu rozhodnutia. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia podlieha ďalším procedurálnym postupom nasledujúcim po (resp. pri) nariadení výkonu, počas ktorých existuje priestor na skúmanie správania sa povinnej osoby, vhodnosti prijatia iných opatrení (ich podmienkou je ich účelnosť), ale i súlad nariadeného výkonu rozhodnutia so záujmom maloletého dieťaťa. 8.2. Odvolací súd preto s poukazom na svoju právnu argumentáciu uvedenú v odsekoch 6 až 8.1. tohto odôvodnenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. 9. S poukazom na konštrukciu § 372 CMP však treba uviesť, že aj keď úlohou súdu v konaní o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia nesporne je zabezpečiť splnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, ani exekučný súd nemôže opomenúť tú podstatnú skutočnosť, že subjektom výroku rozhodnutia je maloleté dieťa, ktoré výkon rozhodnutia nemôže pociťovať pre seba nepriaznivo a s obavou. Tak ako v základnom konaní, aj v konaní o výkon rozhodnutia, má záujem maloletého dieťaťa prvoradý význam, ktorý je potrebné vždy skúmať. 9.1. Dieťa, ktoré je výkonom rozhodnutia priamo dotknuté ako účastník konania, musí v odôvodnených prípadoch dostať priestor vyjadriť svoj názor a súd mu musí poskytnúť nevyhnutnú ochranu v prípade zistenia alebo existencie skutočností spochybňujúcich, že nariadený výkon je v záujme maloletého dieťaťa. Na tento účel zákonodarca vybavil súd kompetenciou rozhodnúť o odklade výkonu rozhodnutia podľa § 389 CMP, alebo o zastavení výkonu rozhodnutia podľa § 390 CMP. 10. Civilný mimosporový poriadok v citovaných osobitných ustanoveniach výkonu rozhodnutia neukladá súdu absolútnu povinnosť, aby po nariadení výkonu rozhodnutia, tento výkon aj vždy bezpodmienečne uskutočnil. Súd je povinný skúmať nielen splnenie formálnych, či materiálnych podmienok na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ale aj okolnosti, odôvodňujúce prípadný odklad výkonu rozhodnutia, resp. postup podľa niektorého z ustanovení § 390 CMP a to v prípade, ak existuje opodstatnený dôvod, pre ktorý by výkon rozhodnutia mohol mať na deti negatívny dopad. 11. Odvolací súd po dôkladnom preštudovaní celého spisu zistil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.07.2017 žiadala oprávnená (matka) o nariadenie výkonu uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/100/2017-152 zo dňa 19.06.2017, ktorým boli I. Q. Z. I. Z. na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, zverený do jej osobnej starostlivosti. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/360/2017-220 zo dňa 04.08.2017. Vykonateľnosť vo výroku o odovzdaní nadobudlo uznesenie dňa 19.06.2017 a vo zvyšných výrokoch dňa 17.07.2017. Oprávnená svoj návrh odôvodnila tým, že povinný (otec) marí výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko jej neodovzdal I.É. Q. do starostlivosti, hoci ho na to niekoľkokrát vyzývala. Výzvu zaslala aj jeho právnej zástupkyni, avšak bezvýsledne. Výkon rozhodnutia sa pokúšala zabezpečiť aj prostredníctvom polície, čo sa tak isto nepodarilo, nakoľko povinný sa na adrese Na Y. XX D. H. už dlhšie obdobie nezdržiava a keď mu polícia telefonovala, uviedol, že I. Q. oprávnenej neodovzdá. Oprávnená poukázala na to, že povinný koná svojvoľne, znemožňuje kontakt I. Q. s vlastnou matkou a ničí vzťah maloletého Q. nielen s ňou, ale aj s jeho maloletým bratom Z., čo je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. V doplnení návrhu zo dňa 28.03.2018 oprávnená uviedla, že otec naďalej súdne rozhodnutie nerešpektuje, I. Q. má u seba nepretržite od 06.04.2017 a neumožňuje mu ani plnenie školskej dochádzky. Súdu, polícii a aj kolíznemu opatrovníkovi odmieta uviesť, kde a ako si Q. plní školskú dochádzku. Maloletý je zapísaný v Základnej škole v I., kde však nenastúpil a tento stav je nevyhnutné ukončiť. 12. Povinný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.03.2018 uviedol, že aktuálny stav je zapríčinený sebeckým konaním oprávnenej a jej neschopnosťou vysporiadať sa s rozhodnutím súdu o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Jej návrh na nútený výkon rozhodnutia považuje za škodlivý pre I. Q., ktorý má k oprávnenej odmietavý postoj. O tento postoj sa zapríčinila priamo oprávnená a to úmyselným a dlhodobým narúšaním vzťahu detí k nemu počas realizujúcej sa striedavej starostlivosti, s ktorou oprávnená od počiatku nesúhlasila. Vyústením dlhodobej manipulácie bolo ľstivé odobratie I. Z. z jeho obydlia v čase, keď sa obe maloleté deti nachádzali u neho, pričom od tejto doby mu oprávnená s Z. neumožňuje žiadny kontakt. Povinný poukázal aj na znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Mgr. Elenou Fortis, z ktorého vyplýva, že I. Q. má k nemu pozitívny emocionálny vzťah, preferuje ho a identifikuje sa s ním. Vo vzťahu k oprávnenej maloletý vyjadruje negatívne hodnotenia, odmieta ju a nedôveruje jej. Jeho postoj k oprávnenej je ovplyvnený jej správaním sa v minulosti a uprednostňovaním I. Z. pred ním. Znalkyňa zároveň odmietla ovplyvňovanie maloletého zo strany povinného za účelom oslabenia jeho citovej väzby k oprávnenej. Znalkyňa neodporúčala odňať I. Q. zo starostlivosti otca a odovzdať ho do osobnej starostlivosti matky. Naopak, odporučila maloletého zveriť do osobnej starostlivosti povinného. Doplnil, že znalkyňa tento znalecký posudok vypracovala na jeho žiadosť, pričom na znaleckú psychologickú diagnostiku predvolala aj oprávnenú, ktorá sa však nedostavila a nepriviedla ani I. Z.. Povinný žiadal, aby súd v záujme neprehlbovania aktuálnej nepriaznivej rodinnej situácie nepristupoval k nariadeniu opatrení smerujúcich k výkonu rozhodnutia o zverení maloletého Q. do osobnej starostlivosti oprávnenej. 13. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že tvrdenia rodičov ohľadom nerešpektovania súdneho rozhodnutia sú rozdielne, nakoľko oprávnená označila povinného za rozhodujúci prvok, od ktorého sa odvíja nerealizácia súdneho rozhodnutia. Povinný zase za hlavnú príčinu označil oprávnenú a vôľu maloletého. Keďže sa striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti neosvedčila, súd pristúpil k dočasnému zvereniu maloletých detí len jednému z rodičov a zveril ju do osobnej starostlivosti oprávnenej, pričom považoval za neprípustné konanie rodičov, ktorí si rozdelili maloleté deti. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinný popiera najlepší záujem oboch maloletých detí, prežívanie I. Q. súd vyhodnotil ako kopírovanie prežívania povinného, čo môže zmeniť povinný prehodnotením svojho postoja a pripomenul mu, že jeho úlohou je pomôcť maloletému prekonať neopodstatnené negatívne postoje a budovať zdravé rodinné vzťahy. Súd prvej inštancie považoval za nanajvýš potrebné umožniť rozvoj puta medzi I. Q. a oprávnenou, ako aj maloletým bratom Z. a začať konanie o výkon súdneho rozhodnutia, aby mohol byť umožnený riadny výkon starostlivosti oprávnenej o maloletého. 14. Exekučný súd tak pri alebo po nariadení výkonu rozhodnutia musí v ďalšom procesnom postupe skúmať dôvodnosť uskutočnenia výkonu exekučného titulu v prípade, ak mu je známa okolnosť, ktorá uskutočnenie výkonu spochybňuje. Exekučný súd musí s vysokou odbornou starostlivosťou (vyplývajúcou mu z ustanovení CMP pre všetky konania vo veciach maloletých detí) zistiť, či neodkladným a bezprostredným uskutočnením výkonom rozhodnutia nedôjde v psychickom a emočnom prežívaní dieťaťa k stavu, ktorý by dieťa subjektívne vnímalo ako strach, neistotu a stratu bezpečia. Úlohou exekučného súdu pri dokazovaní, ktoré v tomto konaní realizuje sám bez dôkaznej povinnosti účastníkov, je v osobitostiach každej kauzy zistiť, či skutočnosti známe mu z vyjadrení účastníkov, predložených listín, odborných správ, správy kolízneho opatrovníka, alebo oznámené mu iným spôsobom, neobsahujú tvrdenia vzbudzujúce pochybnosť o tom, či uskutočnenie výkonu rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa ako subjektu tohto výkonu. Záujem maloletého dieťaťa musí súd sledovať vždy a prioritne. Zabezpečenie výkonu rodičovských práv, ktoré sleduje exekučný titul nie je možné oddeliť od zabezpečenia práva na zdravý a nerušený vývoj a bezpečné prostredie maloletého dieťaťa. 15. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že tvrdenia otca, ani vyjadrenie postoja dieťaťa, že sa matky bojí, nie sú skutočnosti, ktoré by bolo možné bez ďalšieho ignorovať, čo sa uvádza aj v znaleckom posudku, ani skutočnosti, že maloletý Q. je od 06.04.2017 nepretržite len u otca a neumožňuje mu ani plnenie školskej dochádzky a neinformuje matku o jeho zdravotnom stave. Otec súdu, polícii a aj kolíznemu opatrovníkovi odmieta uviesť, kde a ako si Q. plní školskú dochádzku. Maloletý je zapísaný v Základnej škole v I., kde však nenastúpil a tento stav je nevyhnutné ukončiť. Teda ide o skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu (napr. Znalecký posudok č. 20/2018 zo dňa 16.03.2018 znalca z odboru psychológie PhDr. Mgr. Eleny Fortis, Béžová 3939/2, 851 07 Bratislava, znalec z odvetvia Poradenská psychológia) a tieto skutočnosti je možné sčasti považovať za dôvod obsiahnutý v § 377 ods. 2 CMP. 16. Odvolací súd poukazuje na to, že úlohou súdu pri nariadení výkonu rozhodnutia nie je primárne riešiť antagonistické postoje rodičov a z nich vyplývajúci boj o deti, ale úlohou súdu pri zabezpečení výkonu rodičovských práv (predovšetkým práva podieľať sa na výchove obidvoch detí a práva stretávať sa s nimi obidvomi) a pri zabezpečení práva detí na styk s oboma rodičmi je riešiť, či deti svojich rodičov vnímajú ako osoby, voči ktorým majú blízky a pozitívny citový vzťah (bez ohľadu rozporov medzi rodičmi) a či ich považujú za osoby poskytujúce im pocit bezpečia. 16.1. Úlohou súdu prvej inštancie v zornom uhle uvedených kritérií je zistiť, či uskutočnenie výkonu rozhodnutia o zverení a odovzdaní I. Q. R., T.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti oprávnenej, bude dieťa vo svojom vnútornom emočnom prežívaní akceptovať a či ho príjme bez vyvolania pocitov strachu o stratu vnútorného a vonkajšieho bezpečného prostredia, t.j. či sa výkonom rozhodnutia nebude cítiť ohrozené a či ho nebude subjektívne pociťovať vo svoj neprospech. 17. Vzhľadom na uvedené je pred uskutočnením výkonu rozhodnutia súd povinný presvedčivo a dostatočne dať odpoveď nielen na otázku, že je preukázaná existencia porušovania na výkon rozhodnutia navrhovaného exekučného titulu povinným rodičom, ale aj to, či výkon rozhodnutia je v záujme a v prospech maloletých detí. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti nie je len limitovaný schopnosťou rodičov túto starostlivosť materiálne zabezpečiť, ale prvoradým je zistenie, či deti u ktoréhokoľvek z rodičov, u ktorého budú v dočasnej alebo trvalej starostlivosti, budú svoj pobyt u tohto rodiča pociťovať ako pobyt u najbližšej osoby, ku ktorej majú silný citový vzťah, a u ktorej sa cítia bezpečne a či sú vo vyhovujúcom prostredí. 18. Maloleté deti Q. Z. Z. sú vo veku 7 rokov, kedy sú vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť dostatočne schopné formulovať svoje vnútorné vzťahy a postoje k obom rodičom. 18.1. Rovnako súd disponuje dostatkom odbornej spôsobilosti, ako aj dostatkom právomoci umožňujúcej mu zistiť a rozlíšiť, či tvrdenia o skutočnostiach spochybňujúcich pozitívny vzťah dieťaťa k rodičovi (v tomto prípade k oprávnenej) sú len zavádzajúcimi a nepravdivými tvrdeniami druhého rodiča (v tomto prípade povinného), alebo výrazom neprípustnej manipulácie dieťaťa matkou voči otcovi a otcom voči matke, alebo či ide o tvrdenia založené na objektívnych dôvodoch (otcom tvrdené negatívne správanie sa matky k maloletému), z ktorého vyplýva citové prežívanie a postoj dieťaťa. Súd je schopný, plne kompetentný a povinný zistiť a rozlíšiť, či odmietanie plnenia exekučného titulu je len vecou subjektívneho negatívneho postoja povinného rodiča (t. j. či prejavom boja, ktorého prostriedkom sa stalo dieťa), ktorý nie je možné tolerovať, alebo či odmietanie plnenia exekučného titulu má objektívny a opodstatnený dôvod v ochrane záujmov maloletého dieťaťa. 19. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia tú skutočnosť, že v prejednávanej veci otec ako osoba povinná, tvrdí a od počiatku argumentuje tým, že vzťah oprávnenej k I. Q. je negatívny, dieťa má z matky (oprávnenej) strach. Tento dôvod deklaruje ako okolnosť, pre ktorú exekučný titul nerešpektuje. Matka - ako osoba oprávnená, tieto tvrdenia povinného popiera a uvádza, že ide o výmysel povinného a spôsob jeho boja proti nej. Matka zase uviedla, že otec od 06.04.2017 neumožňuje jej stýkať sa s Q., nerešpektuje súdne rozhodnutie a od tohto dátumu má nepretržite Q. u seba. Odmieta ju informovať o jeho zdravotnom stave, odmieta uviesť, kde a ako si Q. plní školskú dochádzku, pretože je zapísaný v Základnej škole v I., kde však nenastúpil. 20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že chýba šetrenie kolízneho opatrovníka pomerov v domácnosti oprávnenej a pomerov v domácnosti povinného, kde budú prítomné aj maloleté deti, nebolo však ani vykonané šetrenie kolízneho opatrovníka pohovorom s dvojičkami za účelom zistenia subjektívneho vzťahu detí k oprávnenej a vzťahu detí k povinnému. Vôľa a vnútorné prežívanie detí, ktoré sú pri rozumovej vyspelosti (vyplývajúcej z veku) nesporne potrebné, vziať na zreteľ a hodnotiť, tak skúmané deti neboli. 21. Exekučnému súdu prvej inštancie je z tvrdení povinného známe, že dieťa Q. uvádzal strach z oprávnenej - matky a neochotu vrátiť sa do miesta jeho pôvodného bydliska, ktoré by mu malo vytvárať pocit bezpečia pre známe sociálne a príbuzenské väzby. Tieto subjektívne vnímania dieťaťa o jeho zverení a odovzdaní I. Q. do osobnej starostlivosti oprávnenej súd neskúmal, ani sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal, hoci podstatou konania je sledovanie záujmu dieťaťa. 22. Uskutočnenie výkonu rozhodnutia nemôže mať na dieťa negatívny dopad a nemôže v ňom navodiť stav nepriaznivejší, než aký má pred uskutočnením. Záujem dieťaťa sa považuje za prvoradý pri akýchkoľvek procesných postupoch a riešeniach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Dieťaťu prináleží v súdnych konaniach (a tých nedielnou súčasťou je i vykonávacie konanie) právo byť vypočuté (t. j. obidvom maloletým deťom) a vyjadriť samostatne svoj názor, čím sa aktívne podieľajú na rozhodovaniach vo veciach, ktoré sa ich týkajú. 23. Podľa čl. 12 Dohovoru o detských právach, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú deťom, ktoré sú schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ich dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za tým účelom sa deťom poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočuli v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ich dotýkajú a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. 24. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené všetky vyžadované procesné podmienky pre jeho bezprostredné uskutočnenie. V tomto štádiu konania nie je zhromaždený dostatok dôkazov na vyslovenie záveru o opodstatnenosti bezprostredného uskutočnenia výkonu neodkladného opatrenia bez toho, aby vykonávací súd nevykonal úkony z opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu uloženej povinnosti. Z toho dôvodu odvolací súd do riadneho zistenia týchto okolností vykonávacím súdom rozhodol o odložení uskutočnenia výkonu exekučného titulu tak, ako je to vyjadrené v II výroku rozhodnutia odvolacieho súdu. 25. Zistenia, či povinný s maloletým účelovo manipuluje v snahe zabrániť oprávnenej v práve stretávať sa s ním, tiež povinného sa stretávať s Z., či tvrdenia povinného o negatívnom správaní sa matky k I.I. Q. sú opodstatnené a odovzdanie maloletého oprávnenej a neumožnenie mu ani plnenie školskej dochádzky je v rozpore s jeho záujmom, je základnou a podstatnou skutočnosťou, ktorú má vykonávací súd povinnosť preskúmať. 26. Podľa názoru odvolacieho súdu, v doterajšom konaní absentuje zistenie postoja maloletého dieťaťa Q. (účastníka konania) a posúdenie tohto postoja súdom pri prijatí záveru o dôvodnosti uskutočnenia výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa nezaoberal a nezhodnotil vyjadrenie samotného dieťaťa, že sa oprávnenej bojí a ísť k nej nechce. 27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude nariadiť pojednávanie a doplniť dokazovanie za účelom prešetrenia skutočností týkajúcich sa vzťahu medzi oprávnenou a maloletým (vyjadrenia dieťaťa Q. o strachu z oprávnenej - matky a tvrdenie oprávnenej o manipulácii dieťaťa povinným). Na nariadenom pojednávaní vypočuje I. Q. k otázke jeho postoja k oprávnenej a bratovi Z., vnímania oprávnenej dieťaťom a vnímania jeho pobytu u matky a u otca, prípadne nariadi iné dôkazy, ak ich bude považovať za potrebné, nakoľko spis obsahuje len jediný dôkaz - vyjadrenie nezávislého psychológa, znalca so zákonom priznanou kompetenciou posúdiť odborné skutočnosti, a ktorého si objednal povinný (otec). Vyžiada si stanovisko opatrovníka, ktorý sa oboznámi so stavom u obidvoch rodičov a zistí subjektívny vzťah dieťaťa k oprávnenej a vzťahu druhého dieťaťa k povinnému a zistí, ktorú školu navštevuje Q.. Súd prvej inštancie sa vysporiada s dôvodnosťou uskutočnenia výkonu rozhodnutia, aj s ohľadom na priebeh tohto konania. Súd prvej inštancie si prípadne zabezpečí aktuálny psychický stav maloletých súrodencov Q. Z. Z. a ich názor na rodinné usporiadanie a ich stav posúdi PhDr. Jaroslava Martínková, poradenský psychológ a psychoterapeut pre dospelých a deti, v ktorej starostlivosti sú obe maloleté deti dlhodobo, a ktorých z tohto dôvodu psychologička pozná a vie dôveryhodne posúdiť súčasné zmeny v psychickom prežívaní maloletých detí. 28. Odvolací súd dáva do pozornosti povinnému, ktorý namietal, že výkon rozhodnutia je pre správanie sa oprávnenej v rozpore so záujmom dieťaťa, aby poskytol súdu prvej inštancie súčinnosť potrebnú na zistenie vzťahu medzi matkou a dieťaťom - Q., ktorý sa k matke prezentuje negatívne a tiež, aby matka poskytla súdu súčinnosť potrebnú na zistenie vzťahu otca k I. Z.. V prípade, ak by oprávnená a povinný súdu neposkytli súčinnosť potrebnú na vypočutie obidvoch detí, oznámenie adresy detských psychológov, ktoré deti navštevujú, resp. v prípade potreby na vykonanie šetrenia detí psychológom, resp. vykonanie iných dôkazov požadovaných prvoinštančným súdom, potom by prvoinštančnému (vykonávaciemu) súdu svedčila možnosť ukladať rodičom, i opakovane, poriadkové pokuty, zastaviť výplatu rodičovského príspevku, resp. prídavku na dieťa, ak by neustálil, že takýto postup je neúčelný, čo by viedlo k záveru, že povinný exekučný titul bez existencie relevantného právneho dôvodu neplní a sú dané podmienky na uskutočnenie jeho výkonu. 29. Odvolací súd však musí apelovať na rodičov, aby stále mali na zreteli, že súrodenci sa navzájom nestretávajú a nekontaktujú sa, čo rozhodne nie je situácia, ktorá by bola prijateľná. Maloleté deti ako dvojičky, trpia svojím odlúčením, napriek ich prirodzenej naviazanosti a nie je prípustné ich rozdeliť. Odvolací súd považuje za neprípustné riešenie rodičovských konfliktov rozdelením detí. Nakoľko ide o dvojičky, osobnostne spojené už od prenatálneho obdobia, ich separácia sa musí odrážať aj na ich psychosociálnom vývoji. Ďalšie ponechanie detí v režime vzájomného odlúčenia, by v ich útlom veku predstavovalo degradáciu súrodeneckých väzieb a vzájomného pocitu spolupatričnosti, čo je nanajvýš neprípustné, hlavne v terajšom období ich povinnej školskej dochádzky, kedy si súrodenci v škole môžu byť veľmi nápomocní. Rodičia by mali konečne prestať o deti medzi sebou súperiť a riešiť si takýmto spôsobom svoje vzťahové problémy a uvedomiť si konečne, že svojim správaním deti nielen ochudobňujú o šťastné detstvo, ale vystavujú ich riziku narušenia ich osobnostného a fyzického vývoja. Je potrebná spoločná blízkosť detí umožňujúca im vzájomnú oporu pri konfliktoch rodičov. Rodičia na maloleté deti prenášajú svoje vzájomné negatívne emócie a vystavujú ich ťažkým rozporom v otázke preferencie jedného z nich. Deti sú manipulované rodičmi. 30. Odvolací súd tiež zo spisu zistil, že maloleté deti sa na striedavú starostlivosť nikdy nesťažovali, tá v skutočnosti deťom neprekáža. Rodičia môžu svojimi postojmi zmeniť k danej situácii postoj a zabezpečiť maloletým šťastné detstvo v kruhu svojej rodiny. V prípade, ak je u maloletých prítomný strach z matky alebo otca a ponižovanie jedného dieťaťa druhým, nie je takýto stav v súlade s najlepším záujmom detí a je preto úlohou otca a matky pomôcť deťom im prekonať neopodstatnené negatívne postoje a budovať zdravé rodinné vzťahy, za čo im budú v budúcnosti maloleté deti určite vďačné. Q. Z. Z. sú ešte v takom veku, kedy potrebujú výchovu matky, ktorá im dá maximálnu lásku a odovzdá im dobré návyky, ktoré budú potrebovať pre dobrý životný rast a potrebujú aj výchovu otca, ktorý im zabezpečí aktivity, či už športové a iné, vyplní im voľný čas, zahraničné dovolenky, výlety a budú v nich budovať vzájomné súrodenecké väzby. Rodičia musia umožňovať svojim deťom plnenie školskej dochádzky a vzájomne sa informovať o zdravotnom stave svojich detí a kde navštevujú školu. Akákoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a možno aj spoločnými aktivitami otca a matky s dvojičkami, čo bude pre všetkých veľmi užitočné a povzbudzujúce a výchovne spôsobilé zo strany rodičov a posilní to po zdravotnej a psychickej stránke obidve deti aj rodičov. 31. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že odvolateľom uvádzané skutočnosti odvolací súd podriadil pod odvolací dôvod obsiahnutý v § 377 a § 389 CMP, mal za to, že išlo o tvrdenia o skutočnostiach nastavších po vydaní exekučného titulu, ktoré mali spôsobiť zánik vymáhaného nároku. Vzhľadom k tomu, že podľa otcom predloženého súkromného znaleckého posudku PhDr. Mgr. Eleny Fortis č. 20/2018, znalkyňa za aktuálneho psychického stavu I. Q. neodporúča jeho odňatie zo starostlivosti otca a odovzdanie do starostlivosti matky vzhľadom k tomu, že znalkyňa zistila potenciál vysoko negatívneho frustrujúceho vplyvu s rizikovým dopadom na psychiku I. Q. nielen aktuálne, ale aj vo vzťahu k jeho ďalšiemu vývoju. Odvolací súd rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia považuje za predčasné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, či a ako súd zisťoval a posúdil ospravedlniteľné dôvody na nepodrobenie sa rozhodnutiu povinným. Odvolací súd má za to, že najlepší záujem maloletého dieťaťa (obidvoch dvojičiek) je potrebné starostlivo posúdiť, čo sa v konaní pred súdom prvej inštancie neudialo. V zmysle záverov znaleckého posudku existuje hrozba, že výkon opatrení v rámci inštitútu výkonu rozhodnutia bez náležitého zhodnotenia veci spôsobí maloletému celoživotnú traumu v jeho psychickom prežívaní. 32. Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II tohto uznesenia. 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 52 CMP, kedy ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, avšak v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a ustanovenie § 391 CMP predpokladá, že o náhrade trov konania rozhoduje súd až v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje, čo nie je tento prípad. 34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).