Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/360/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617204901 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617204901.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - A.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX H., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, a otec - H.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na F. 14, XXX XX L., zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, v konaní o zmenu zverenia maloletých detí, na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.06.2017, č.k. 25P/100/2017-152, v spojení s opravným uznesením zo dňa 31.07.2017, č.k. 25P/100/2017-214, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.06.2017, č.k. 25P/100/2017-152, zveril maloleté deti C. P., nar. XX.XX.XXXX a O. P., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, otcovi uložil odovzdať maloletého O. do osobnej starostlivosti matky a otca oprávnil stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu, kedy si ich vyzdvihne z predškolského/ školského zariadenia, do nasledujúceho štvrtka, kedy maloleté deti odovzdá do predškolského/ školského zariadenia na začiatok ich vyučovania a každý párny víkend od piatka, kedy si maloleté deti vyzdvihne z predškolského/školského zariadenia, do nedele 17,00 hodiny, kedy ich odovzdá matke v mieste jej bydliska, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. V ostatnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) majúc osvedčenú naliehavosť riešenia rodinnej situácie prostredníctvom neodkladného opatrenia. Uviedol, že z úradnej činnosti a z celého spisového materiálu mu je známe nedodržiavanie súdom stanoveného rozsahu styku s maloletými deťmi rodičmi v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti. Skonštatoval, že maloleté deti ako dvojičky trpia svojim odlúčením napriek ich prirodzenej naviazanosti. Rodičom vytýkal, že na maloleté deti prenášajú svoje vzájomné negatívne emócie a vystavujú ich ťažkým rozporom v otázke preferencie jedného z nich. Za neprípustné považoval riešenie rodičovských konfliktov rozdelením detí. Vyslovil, že v danom prípade sa striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov neosvedčila, z toho dôvodu pristúpil k dočasnému zvereniu maloletých detí iba jednému z rodičov. Vzhľadom na prioritu najlepšieho záujmu maloletých detí pred záujmami rodičov rozhodol o dočasnom zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že otcovi nariadil maloletého O. odovzdať matke a zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z obáv maloletého C. zo stretávania sa s otcom a z potreby spoločnej blízkosti detí umožňujúcej im vzájomnú oporu pri konfliktoch rodičov. Zamietnutie návrhu matky v časti týkajúcej sa možnosti vycestovania maloletých detí s otcom do zahraničia len s jej súhlasom zdôvodnil absenciou zjavného ohrozenia práv maloletých detí v prípade ich niekoľkodňového zahraničného pobytu v spoločnosti otca. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec. Odvolací súd žiadal, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a v prípade, ak dospeje k záveru o existencii dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, aby obidve maloleté deti zveril do jeho osobnej starostlivosti a styk matky s maloletými deťmi upravil za jeho prítomnosti za účelom minimalizácie možnosti ich manipulácie matkou, každú stredu od 16,00 hodiny do 18,00 hodiny a každú párnu sobotu od 09,00 hodiny do 13,00 hodiny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vzbudzujúce vážne pochybnosti o objektívnosti súdu z dôvodu, že prvý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 22.05.2017 zamietol a druhému návrhu matky dňa 19.06.2017 vyhovel napriek jeho totožnému zneniu. Poukázal na to, že matka nijakým spôsobom nepreukázala hroziacu ujmu na životoch, zdraví, riadnom psychickom vývine a stabilite výchovného prostredia maloletých detí v prípade pokračovania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súdu prvej inštancie vytýkal, že o návrhu matky rozhodol bez dôkazov o nevyhovujúcej striedavej osobnej starostlivosti. Mal za to, že tvrdenia matky týkajúce sa úzkostlivosti maloletého C. a jeho obáv zo stretávania sa s ním, nemôžu odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia o tak radikálnej zmene výchovy maloletých detí. Matku označil za nevhodný výchovný vzor pre maloleté deti, nakoľko ich otvorene presviedča, aby k nemu nešli, deti vystavuje konfliktu lojality v čase jeho príchodu za nimi, dáva pokyny učiteľkám v predškolskom zariadení neumožňovať mu deti preberať v čase jeho starostlivosti. Maloletému C. matka prikázala preliezť plot a odísť s ňou a do predškolského zariadenia ho nedáva len preto, aby ho tam nevyzdvihol. Tvrdil, že matka maloleté deti citovo vydiera, úmyselne prejavuje pred nimi smútok z toho, že nie sú s ňou, deti presviedča, že im u nej bude lepšie a učí ich klamať. Poukázal na stanovisko psychologičky spochybňujúce rodičovské kompetencie matky, v súvislosti s čím je zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti ohrozením ich bezpečnosti, stability a zdravého duševného, morálneho a citového vývoja. Vyslovil, že súd by mal maloleté deti pred správaním matky ochraňovať a nie dávať jej do rúk moc nad ním. Práve zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky predstavuje pre deti nebezpečenstvo ujmy hroziacej na ich právach. Ak je maloletý C. vo faktickej starostlivosti matky a matka prezentuje jeho neochotu stretávať sa s ním, je logické predpokladať, že jej faktická starostlivosť o O. spôsobí rovnaký antagonistický postoj voči nemu aj u tohto dieťaťa. Za nepravdivý označil zásadný argument súdu, že maloleté deti trpia svojim odlúčením, s poukazom na závery psychológov o rivalite a napätí medzi deťmi, kedy sa maloletý O. cíti byť bratom ohrozovaný brachiálne aj pozične, čím ich súrodenecký vzťah dostáva podobu rivality. Podľa jeho názoru si súčasná situácia nevyžaduje urgentné riešenie prostredníctvom neodkladného opatrenia bez vykonaného dokazovania, pretože ju svojim konaním vytvorila výlučne matka. Zdôraznil, že súčasný stav maloletému O. vyhovuje, keď podľa psychológov dostal možnosť oddýchnuť si od bratskej rivality a napätia. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. a odvolanie otca vyhodnotil ako neopodstatnené. 6. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. neodkladným opatrením dočasne upravil výchovné prostredie maloletých detí zmenou ich zverenia zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do osobnej starostlivosti matky, v súvislosti s tým uložil otcovi povinnosť odovzdať matke maloletého O. a upravil zároveň aj styk otca s maloletými deťmi, to všetko za konania o návrhu matky vo veci zmeny zverenia maloletých detí zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do jej osobnej starostlivosti. 7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Vo všeobecnosti každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Špecifickým znakom neodkladného opatrenia je jeho dočasnosť a základnou podmienkou jeho uplatnenia preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Potreba bezodkladnej súdnej úpravy pomerov účastníkov, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pomerov maloletého dieťaťa, nemusí byť preukázaná len rodičom - navrhovateľom, ale môže vychádzať zo skúseností a znalostí súdu zo samotného meritórneho konania. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje možnosť neodkladné opatrenie nariadiť aj ex offo, t.j. z úradnej povinnosti bez návrhu na jeho nariadenie (§ 360 ods. 1 C.m.p.). Prvoradou a zásadnou úlohou súdu v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa dokonca aj proti vôli jeho rodiča a prostriedkom zabezpečenia tejto ochrany je práve procesný inštitút neodkladného opatrenia. 9. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie jeho správnosti len dopĺňa nasledovné: Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vplýva, že pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj zo všetkých skutočností zistených v prebiehajúcom konaní vo veci samej. Potrebu dočasnej zmeny doterajšieho výchovného prostredia maloletých detí mal teda za riadne a dostatočne preukázanú, pričom aj odvolací súd považuje výkon striedavej osobnej starostlivosti za súčasnej vyhrotenej situácie medzi rodičmi v rozpore so záujmami maloletých detí. Rovnako pri voľbe, do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov maloleté deti zveriť, súd prvej inštancie využil svoje doterajšie poznatky o maloletých deťoch a ich rodičoch získané v meritórnom konaní. Práve inštitút neodkladného opatrenia umožňuje okamžite reagovať na aktuálnu situáciu, ktorá sa konajúcemu súdu javí ako stav vyžadujúci si jeho zásah do pomerov účastníkov, a to bez ohľadu na to, či v nedávnej minulosti v totožnej veci rozhodol inak. Preto nemožno súdu prvej inštancie vytknúť v odvolaní otca namietaný postup, keď predošlý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zmenu zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti podaný dňa 24.04.2017 zamietol a druhému návrhu matky podanému dňa 02.06.2017 vyhovel majúc za preukázané pretrvávanie stavu neakceptovania rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a vzájomného odlúčenia maloletých detí (C. v starostlivosti otca, O. v starostlivosti matky) bez pravidelných kontaktov detí s druhým rodičom a spoločných vzájomných kontaktov detí. Odvolací súd v žiadnom prípade nemôže prijať argumentáciu otca o nepravdivosti tvrdenia súdu prvej inštancie o tom, že maloleté deti svojim odlúčeným trpia, zhodne so súdom prvej inštancie zastávajúc názor o vzájomnej naviazanosti detí a o neprípustnosti ich rozdelenia. Nakoľko ide o dvojičky osobnostne spojené už od prenatálneho obdobia, ich separácia sa musí odraziť aj na ich psychosociálnom vývoji. Ďalšie ponechanie detí v režime vzájomného odlúčenia by v ich útlom veku predstavovalo degradáciu súrodeneckých väzieb a vzájomného pocitu spolupatričnosti, čo je nanajvýš neprípustné hlavne v terajšom období ich prípravy na povinnú školskú dochádzku. Rodičia by mali konečne prestať o deti medzi sebou súperiť a riešiť si takýmto spôsobom svoje vzťahové problémy a uvedomiť si, že svojim správaním deti nielen ochudobňujú o šťastné detstvo, ale vystavujú ich riziku narušenia ich osobnostného a fyzického vývoja. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).