Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10CoPr/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201805 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1418201805.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: L. M., D.. XX. XX. XXXX, N. S. X.. Č.. XXXX/X, N., proti žalovanému: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., ul. J. Jonáša č. 1, Bratislava, IČO: 35 757 442, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. mája 2018, č. k. 21Cpr/7/2018 - 90, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v znení: Žalovaný j e p o v i n n ý umožniť žalobcovi vstupovať do areálu VOLKSWAGEN SLOVAKIA, na adrese ul. J. Jonáša v Bratislave, za účelom a po dobu výkonu práce v prospech jeho zamestnávateľa, obchodnej spoločnosti SIPRIN, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta č. 3/A, IČO: 35 762 721, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16. 04. 2018 zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na účet Okresného súdu Bratislava III, priloženým príkazom na úhradu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pod následkom exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1 C. s. p. a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca doloženými listinnými dôkazmi neosvedčil riadne dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, keď žalobca v návrhu odvodzuje svoj nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia od Pracovnej zmluvy uzavretej s treťou osobou - spoločnosťou SIPRIN s.r.o. ako zamestnávateľom žalobcu, ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2014 s tým, že podľa čl. IV Pracovnej zmluvy bolo dojednané miesto výkonu práce pre žalobcu ako zamestnanca spoločnosti SIPRIN s.r.o. mesto Bratislava, pričom listinnými dôkazmi priloženými k návrhu existenciu pracovnej zmluvy, na základe ktorej by bolo jeho pracovné miesto - Bratislava - areál žalovaného, ani existenciu platnej pracovnej zmluvy žalobcu so žalovaným, ani platnej pracovnej zmluvy žalobcu so SIPRIN s.r.o. nepreukázal. Uviedol, že nakoľko žalobca nie je v žiadnom vzťahu so žalovaným, (dokonca žalobca nepreukázal, že by mu trval pracovný pomer u zamestnávateľa SIPRIN s.r.o., ktorý bol uzavretý na dobu určitú), nie je ani jeho nárok na umožnenie vstupovať do areálu žalovaného dôvodný. Výrok, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok za návrh odôvodnil právne ust. § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov s poukazom na položku 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí jeho prílohu a vecne tým, že žalobcovi vznikla poplatková povinnosť podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodu ktorého mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur na účet Okresného súdu Bratislava III priloženým príkazom na úhradu v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, pod následkom exekúcie. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a navrhované neodkladné opatrenie nariadiť alebo zrušiť a vec vrátiť prvoinštačnému súdu na ďalšie konanie. Namietol, že napadnuté rozhodnutie vydal miestne nepríslušný súd, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal na Okresnom súde Bratislava IV, ktorý je miestne príslušným súdom v danej veci, pretože sídlo žalovaného je na adrese J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava, ktoré je v obvode Okresného súdu Bratislava IV s tým, že v danom prípade sa nejedná o pracovnoprávny spor, keďže medzi ním a žalovaným nie je žiadny pracovnoprávny vzťah, preto Okresný súd Bratislava III nie je miestne príslušným súdom a postúpenie veci nebolo dôvodné. Uviedol, že žalovaný je vlastníkom areálu, v ktorom jeho zamestnávateľ ako dodávateľ služieb v prospech žalovaného (resp. obchodný partner žalovaného) prostredníctvom svojich zamestnancov (tzn. aj prostredníctvom žalobcu) zabezpečuje určenú údržbu výrobných zariadení a nakoľko ako zamestnanec zamestnávateľa žalobcu je povinný vykonávať dohodnutý druhu práce osobne v prospech zamestnávateľa v mieste výkonu údržby, čo je výlučne areál žalovaného, postup žalovaného (odobratie vstupnej karty), ktorým mu znemožnil vstup na pracovisko marí plnenie jeho pracovných povinností voči svojmu zamestnávateľovi a existenčne ho poškodzuje. Poukázal na skutočnosť, že vzájomný vzťah medzi ním a žalovaným upravuje organizačný pokyn č. 16 (Pravidlá pre zamestnancov partnerských firiem a návštevníkov v areáli VW SK), ktorý zakladá ich vzájomný vzťah, keďže je zamestnancom jeho partnerskej firmy s tým, že je záväzný tak právny vzťah pre žalovaného, ktorý ho vydal, ako aj pre preňho, ako zamestnanca partnerskej firmy a súčasne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné odobratie vstupného preukazu zo strany žalovaného a nakoľko tento dôvod nenastal a odobratie bolo svojvoľné, výkon práv a povinností vyplývajúcich z organizačného pokynu č. 16 bez právneho dôvodu zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov ako zamestnanca a súčasne je tento postup v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na ust. § 13 a § 15 ods. 1 C. s. p. s tým, že nakoľko vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia, a preto je predmetné rozhodnutie nezákonné. Namietol záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia, že nepreukázal miesto výkonu práce - Bratislava - areál žalovaného, a ani existenciu platnej pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou SIPRIN, s.r.o., nakoľko spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil pracovnú zmluvu zo dňa 30. decembra 2013, ktorú uzavrel so spoločnosťou SIPRIN, s.r.o., podľa ktorej bol pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú do 31. decembra 2014, avšak v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak, keď tak to bolo aj v jeho prípade s tým, že existenciu pracovného pomeru k spoločnosti SIPRIN, s.r.o. dokladoval nielen výplatnou páskou za mesiac február 2018, ale jednoznačne aj oznámením, ktorým mu jeho zamestnávateľ oznámil skutočnosti týkajúce sa jeho pracovného pomeru v súvislosti s odobratím jeho multifunkčného preukazu do areálu VW, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, ako aj ďalšie dôkazy, e- mailovú komunikáciu zo dňa 28. februára 2018, z ktorých vyplýva existencia trvania pracovného pomeru medzi ním ako žalobcom a jeho zamestnávateľom, ktorým je spoločnosť SIPRIN, s.r.o. K záveru súdu prvého stupňa (od 01. 07. 2016 súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) vo vzťahu k miestu výkonu práce uviedol, že v jeho pracovnej zmluve zo dňa 30. decembra 2013 bolo miesto výkonu práce dohodnuté Bratislava, ale ako vyplýva z podkladov, resp. dôkazov, ktoré boli priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že jeho pracoviskom je areál VW, (adresa J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava) a poukázal na listinné dôkazy, ktoré k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil, ktorými dostatočne preukázal miesto výkonu práce, resp., že jeho pracovisko sa nachádza v areáli VOLKSWAGEN SLOVAKIA, J. Jonáša 1, Bratislava, ktorého vlastníkom je žalovaný, ktorý mu odobratím vstupného preukazu znemožnil vstupovať na pracovisko a vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že pracuje ako údržbár - mechanik a údržba sa u jeho zamestnávateľa vykonáva výlučne v areáli VW vo vlastníctve žalovaného, do ktorého mu bol bez existencie dôvodu podľa organizačného pokynu č. 16 - Pravidlá pre zamestnancov partnerských firiem a návštevníkov v areáli VW SK zabránený vstup, a to napriek existencii pracovného pomeru medzi ním a jeho zamestnávateľom, ktorý je dodávateľom služieb pre žalovaného. Vytkol súdu prvého stupňa (správne súd prvej inštancie), že nevenoval dostatočne pozornosť predloženým listinným dôkazom, ktoré boli priložené k návrhu, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že nie je v žiadnom vzťahu so žalovaným, a preto nie je ani jeho nárok na umožnenie vstupovať do areálu žalovaného dôvodný. Uviedol, že zároveň dostatočne podrobne odôvodnil v návrhu naliehavosť neodkladného opatrenia, keď jeho nariadenie bezodkladne vyžaduje vzniknutá situácia, pretože neumožnenie vstupu zo strany žalovaného do areálu VW, t. j. na miesto pracoviska, miesta jeho skutočného výkonu práce, bráni mu vo výkone jeho práce a plnení jeho pracovných povinností, čo má samozrejme negatívny vplyv aj na jeho mzdu (tzn. na žiadnu nemá nárok), čo mu spôsobuje existenčné problémy a plnenie vyživovacích povinností. Poukázal na skutočnosť, že tento stav mu bráni aj vo výkone odborovej činnosti, pretože je predsedom odborovej organizácie pôsobiacej u jeho zamestnávateľa a keďže jeho prevádzka sa nachádza aj v areále VW, vo vlastníctve žalovaného, neumožnením vstupu je znemožnený aj výkon jeho odborovej činnosti. Uviedol, že nemá nárok ani na náhradu mzdy, keďže jeho zamestnávateľ má za to, že nevykonávanie práce je prekážka v práci bez náhrady mzdy, ako to vyplýva z oznamu zamestnávateľa priloženému k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v časti II návrhu), ako aj z návrhu jeho zamestnávateľa na uzatvorenie Dohody o poskytnutí pracovného voľna zo dňa 27. apríla 2018 v období od 01. apríla 2018 do 20. apríla 2018 bez náhrady mzdy, s ktorou samozrejme nesúhlasil, o čom informoval zamestnávateľa vo svojom vyjadrení zo dňa 16. mája 2018, keď tento dôkaz nemohol uplatniť v čase podávania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z tohto dôvodu je predkladaný k podanému odvolaniu. Namietol, že žalovaný zneužíva svoje postavenie ako vlastník areálu, v ktorom sa nachádza jeho pracovisko, keď mu do neho odoprel vstup od 31. januára 2018 bez toho, aby porušil predpisy stanovené žalovaným v Organizačnom pokyne č. 16 - Pravidlá pre zamestnancov partnerských firiem a účastníkov v areáli VW SK takým spôsobom, ktorý by zakladal dôvod na odopretie vstupu do jeho areálu zo strany žalovaného, čím bez právneho dôvodu a svojvoľne zasahuje do jeho práva a jeho oprávnených záujmov, ktoré spočívajú v jeho objektívnej nemožnosti dostať sa na pracovisko a vykonávať prácu pre zamestnávateľa v zmysle pracovnej zmluvy a podľa jeho pokynov. Namietol, že súd prvého stupňa tieto súvislosti nevyhodnotil správne, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, pretože práve navrhované neodkladné opatrenie má zabezpečiť bezodkladnú a okamžitú úpravu vzájomných pomerov spočívajúcu v tom, že žalovaný ako vlastník areálu mu umožní vstupovať do svojho areálu, v ktorom sa nachádza jeho pracovisko, čím sa zabezpečí, že bude môcť počas trvania pracovného pomeru vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve a v dôsledku výkonu práce bude mať zabezpečený nárok na mzdu, o ktorú v dôsledku konania žalovaného prichádza s tým, že súčasne nebude poškodzovaný ani jeho zamestnávateľ, ktorý mu nemôže prideľovať prácu, keďže nemá možnosť prístupu na pracovisko, ktorým je areál VW. 3. Žalovaný, ktorému odvolací súd dňa 29. 06. 2018 doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu na vyjadrenie v lehote 10 dní, sa k nim nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania podľa § 380 ods. l C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a jeho potrebné ho zmeniť, nakoľko na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že nepreukázal existenciu pracovnej zmluvy, na základe ktorej by bolo jeho pracovné miesto v Bratislave v areáli žalovaného, ako i z dôvodu, že svoj nárok na uloženie povinnosti žalovanému umožniť mu vstup do jeho areálu (Volksswagen Slovakia) odvodil od pracovnej zmluvy, ktorú mal však uzavretú s treťou osobou (obchodná spoločnosť SIPRIN, s.r.o.) a iba do 31. 12. 2014. 6. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť uplatnený nárok ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 7. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter dočasného riešenia vzťahov medzi stranami sporu a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery strán, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže bezodkladná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie žalobcu v spore. 8. Z dikcie zákonných ustanovení § 324 až § 342 Civilného sporového poriadku, upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a nevyhnutnosť úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. 9. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 10. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. 11. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či je návrh prípustný z hľadiska ústavnoprocesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia, t. j. aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia, nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadením neodkladného opatrenia môže nastať. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov, ktoré k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil dospel k absolútne nesprávnym skutkovým záverom, nakoľko síce v napadnutom uznesení odcitoval celý návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy, avšak je zrejmé, že sa vyšší súdny úradník, ktorému dala zákonná sudkyňa pokyn na vypracovanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení (viď č. l. 89 spisu) s nimi vôbec neoboznámil, nakoľko na ich základe dospel k záverom, ktoré z nich vôbec nevyplývajú. 13. Zo všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca k návrhu predložil totiž jednoznačne vyplýva, že je zamestnancom obchodnej spoločnosti SIPRIN, s.r.o., v prospech ktorej vykonával do odobratia vstupného (multifunkčného) preukazu dňa 31. 01. 2018 žalovaným prácu v súlade s pracovnou zmluvou, ktorú uzavrel s touto spoločnosťou dňa 30. 12. 2013 na dobu určitú do 31. 12. 2014, pričom ako vyplýva zo vzájomnej komunikácie žalobcu s touto spoločnosťou, je jej zamestnancom naďalej, z dôvodu ktorého je absolútne nesprávny záver prvoinštančného súdu, že žalobca existenciu pracovného pomeru aj po tomto dátume nepreukázal, nakoľko uniklo zrejme pozornosti súdu prvej inštancie, ako správne uviedol žalobca v podanom odvolaní, že v prípade, ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby (31. 12. 2014) ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak (§ 71 ods. 2 Zákonníka práce). 14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nie je možné zistiť, ako dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal, že je zamestnancom obchodnej spoločnosti SIPRIN, s.r.o. a že vykonáva prácu v areáli žalovaného, ktorému navrhovaným neodkladným opatrením žiadal uložiť povinnosť umožniť mu vstup do jeho areálu, nakoľko súčasťou spisu je napr. aj Zápis odborovej organizácie a zamestnávateľa k situácii týkajúcej sa pána M. (žalobca) medzi odborovou organizáciou ZO OZ KOVO SIPRIN a zamestnávateľom SIPRIN, s.r.o. dňa 15. februára 2018 (viď č. l. 46 spisu), z ktorej jednoznačne vyplýva, koho zamestnancom žalobca je a kde prácu vykonáva, ako aj dôvod uskutočnenia rokovania, ktorým bola skutočnosť, že žalobcovi bolo odobratý vstupný preukaz s tým, že odborová organizácia zdôraznila, že ak situácia do konca februára 2018 vyriešená nebude, bude nemožnosť žalobcu dostať sa na pracovisko a vykonávať prácu vnímať ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa. 15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preukázal nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, nakoľko žalovaný odobratím vstupnej karty do jeho areálu mu znemožnil dostaviť sa na pracovisko a vykonávať prácu v súlade s pracovnou zmluvou uzavretou s obchodnou spoločnosťou SIPRIN, s.r.o. dňa 31. 01. 2018, z dôvodu ktorého boli splnené zákonné podmienky potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, a preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadil v znení uvedenom vo výroku uznesenia. 16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).