Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/94/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1501897977 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1501897977.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, so sídlom: Budatínska 1, Bratislava proti žalovanému: C. H., R.. XX.XX.XXXX, D. N. X, D., o privolení k výpovedi z nájmu, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 16C/53/2001-102 zo dňa 10.09.2008, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie privolil k výpovedi z nájmu trojizbového bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. N., N. B. Č.. X C. D. - žalovanému. Súd určil, že nájomný pomer sa ukončí uplynutím trojmesačnej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.000,- Sk do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 879c ods. 1, § 710 ods. 1, § 710 ods. 1 písm, d/, § 711 ods. 2, § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že žalobou zo dňa 20.02.2001, ktorá bola na súd prvej inštancie doručená dňa 27.2.2001, žalobca (ďalej aj ako „navrhovateľ“) žiadal o privolenie k výpovedi z nájmu 3-izbového družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. N., na N. B. Č.. X C. D.W. žalovaného (ďalej aj ako „odporcu“). Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu vypratať predmetný byt do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania a uhradiť navrhovateľovi trovy konania. 3. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 27.10.2005 rozsudkom č.k. 16C/53/01-46. Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím č.k. 2Co/60/06-63 zo dňa 25.10.2006 vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal dňa 6.12.2007 na základe podnetu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č.k. 5MCdo/20/2007 zo dňa 22.02.2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2006 sp. zn. 2/Co/60/06 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 27.októbra 2005 č.k. 16C/53/01-46 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s Rozhodnutím Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava X.- N. Č. Č. XXXXX zo dňa 1.2.1987, s Dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 25.2.1987, listom zo dňa 19.8.1992, s Rozhodnutím o vypovedaní nájmu bytu zo dňa 7.6.2000 spolu s doručenkou, pracovnou analýzou platieb za účet „Nájomné“ od 1.5.1999 do 15.2.2001, pracovnými analýzami platieb za účet „Nájomné“ od 1.1.1999 do 31.5.2003, pracovnými analýzami platieb za účet „Nájomné“ od 1.1.1999 do 21.1.2004, s poplatkami z omeškania z účtu Nájomné za obdobie od 1.1.1999 do 30.5.2000, s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 M Cdo 20/2007 zo dňa 22.2.2008. 4. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade ku dňu rozhodovania boli podmienky pre privolenie k výpovedi z nájmu bytu splnené. Súd sa zaoberal v prvom rade otázkou, či bola daná odporcovi výpoveď z nájmu bytu platne a teda, či mala predpísanú písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), obsahovala aj uvedenie lehoty, kedy má nájom skončiť (§ 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka), uvedenie dôvodu výpovede (§ 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a či bola odporcovi riadne doručená. Podľa názoru súdu predmetná výpoveď z nájmu bytu mala všetky náležitosti, či už formálne alebo obsahové, bola urobená v predpísanej písomnej forme, obsahovala konkrétny dôvod výpovede ako aj lehotu, kedy nájom bytu končí. V konaní bolo taktiež preukázané, že predmetná výpoveď z nájmu bytu bola odporcovi riadne doručená dňa 20.7.2000. Táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu - doručenky, ktorú súdu predložil navrhovateľ. Odporca v priebehu súdneho konania doručenie výpovede nenamietal, urobil tak až na pojednávaní súdu dňa 10.9.2008. Ak by odporca výpoveď z nájmu bytu nebol v skutočnosti prevzal, bránil by sa touto skutočnosťou od začiatku súdneho konania, prípadne by podal návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Odporca však tak neurobil. Preto súd tvrdenie odporcu, že výpoveď z nájmu bytu neprevzal, a túto prevzal jeho syn, považoval za účelovú obranu. Výpoveď z nájmu bytu sa navyše stala účinnou 27.12.2001, kedy bol odporcovi doručený návrh na začatie konania. Navyše z doručenky, ktorou si odporca prevzal výpoveď vyplýva, že túto si prevzal osobne na pošte. Ohľadne dôvodu výpovede z nájmu bytu bolo v konaní preukázané, že dlh odporcu zjavne presiahol plnenie za obdobie troch mesiacov. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani žalované obdobie ani výška nedoplatku. Odporca dňa 2.10.2007 jednorazovo uhradil na účet navrhovateľa sumu vo výške 90.854,-Sk. Súd posúdením všetkých skutočností, na ktoré musí prihliadať pri rozhodovaní o privolení k výpovedi z nájmu bytu z dôvodu, že odporca neplatí nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace a teda posúdením skutočnosti, že odporca v priebehu konania uhradil nedoplatky, ktoré mal voči navrhovateľovi, posúdením dôvodu, pre ktorý si riadne a včas neplnil svoje povinnosti nájomcu, posúdením jeho osobných, sociálnych pomerov, nepriaznivej finančnej situácie, v ktorej sa odporca nachádzal prechodne v dôsledku straty zamestnania, dospel súd k záveru, že prenajímateľom aplikovaný dôvod výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka bol dôvodný a teda zo strany odporcu došlo k hrubému porušeniu povinností nájomcu. K hrubému porušovaniu povinností odporcu ako nájomcu došlo v období 10,11,12/1999 a 1,2,5/2000 kedy odporca neuhrádzal žiadne nájomne ani služby spojené z užívaním bytu. Je potrebné uviesť, že občianske - súdne konania je ovládané zásadou prejednacou. Podstata tejto prejednacej zásady spočíva v tom, že účastníci konania sú povinní skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Táto dôkazná povinnosť účastníkov konania je zakotvená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). S touto dôkaznou povinnosťou úzko súvisí dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného bremena účastníkom, ktorý nepreukáže tvrdené skutočnosti pred súdom vyúsťuje do procesného neúspechu. Podľa názoru súdu odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že v spornom období sa nachádzal v pretrvávajúcej hmotnej núdzi, v ktorej sa ocitol bez vlastného zavinenia. S poukazom na v konaní preukázané skutočnosti preto súd privolil k výpovedi z nájmu bytu danej odporcom. 5. Keďže právo na bytovú náhradu korešponduje s dôvodmi výpovede nájmu bytu, je od nich závislé a ony sú rozhodujúce pri určení príslušného druhu bytovej náhrady, súd odporcovi v zmysle § 712a ods. 2) Občianskeho zákonníka v znení pred novelou Občianskeho zákonníka uložil odporcovi povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. 6. O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal plnú náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi a povinnosť na náhradu trov konania uložil v spore neúspešnému odporcovi. Celkovo vzniknuté trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 1.000,- Sk. 7. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný uvádza, že mu predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo nikdy riadne doručené a s rozhodnutím sa oboznámil až pri nahliadnutí do spisu dňa 09.06.2014. Žalovaný ďalej namieta, že prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie najmä tým, že hrubo porušil povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a to tým, že aj napriek tomu, že ku dňu rozhodnutia (10.09.2008) mal zaplatený celý nedoplatok a žalovaný riadne platil nájomné a úhrady s tým spojené, tak hrubé porušenie povinností malo vyplývať z toho, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno nepreukázal, že v tom čase bol v prechodne nepriaznivej finančnej situácii a z tohto dôvodu nemohol platiť nájomné a úhrady s tým spojené. S uvedenou argumentáciou sa žalovaný nestotožňuje, pretože k privoleniu súdu k výpovedi z nájmu bytu môže dôjsť v tom prípade, ak je ku dňu rozhodnutia nedoplatok zaplatený a nájomník riadne platí nájomné a úhrady s tým spojené len výnimočne a to len v tom prípade, ak je hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy preukázané. Výnimočnosť takéhoto privolenia nemôže byť súdom odôvodnené len z ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu a z neunesenia dôkazného bremena. Súd prvej inštancie teda nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka účinného do 31.08.2001 a nedostatočne zistil skutkový stav (viď § 221 ods. 1 písm. h/ OSP). Žalovaný poukazuje v rámci svojho odvolania na rozsudok NS SR č. 5MCdo/20/2007 zo dňa 22.02.2008 a namieta, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní neriadil právnym názorom uvedeným v predmetnom rozhodnutí. V súvislosti s časovým obdobým, za ktoré mal nedoplatok vzniknúť žalobca uvádza nasledovné: V odôvodnení napadnutého rozsudku sudkyňa konštatuje, že nedoplatok mal vzniknúť v druhom prípade za obdobia 10,11,12/1999, ďalej 1,2,5,6/2000 a ďalej 2 až 6/2000. čo je v rozpore s tvrdeniami zástupkyne navrhovateľa dňa 10.09.2008 na pojednávaní, z čoho je zrejmé, že v druhom prípade nezostala sporná len výška nedoplatku (ktorej spornosť by sa novo určeným konkrétnym časovým obdobím ešte zvýraznila) ale sporné zostalo aj časové obdobie, za ktoré mal nedoplatok vzniknúť. Je teda jednoznačné, že tento nedostatok, ktorý súdu prvého stupňa vyčítal v tejto konkrétnej veci Najvyšší súd SR v Rozsudku č. 5 M Cdo 20/2007 zo dňa 22.02.2008 nebol súdom prvého stupňa odstránený ani počas pojednávaní, na základe ktorých bol vyhlásený týmto odvolaním napadnutý rozsudok č. 16C 53/2001-102 zo dňa 10.09.2008. Dokazovanie preto nemohlo byť dňa 10.09.2008 vyhlásené súdom za skončené, keďže nebolo vykonané v rozsahu dostatočnom na rozhodnutie. Jedinou nespornou skutočnosťou (ktorá ale predpokladala rozhodnutie súdu v môj prospech) je to, že pohľadávka Bytového družstva Petržalka v čase vykonávaného dokazovania v roku 2008 a v čase následného vyhlásenia napadnutého rozsudku neexistovala, pretože zanikla splnením, t.z. celý nedoplatok na nájomnom a na úhradách služieb s tým spojených ako aj na poplatkoch z omeškania bol v čase rozhodovania už zaplatený. Súd ďalej neskúmal riadne platenie nájomného v čase konania, v čase konania v roku 2008 som mal uhradené všetky záväzky voči bytovému družstvu a riadne a včas som platil nájomné. Žalovaný následne opätovne poukazuje na dôvody, pre ktoré neplatil za nájomné a za služby s ním spojené. Súd taktiež nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný nikdy po doručení výpovede nekontaktoval žalobcu ohľadom preukázania hmotnej núdze a to vzhľadom na list žalovaného adresovaný žalobcovi dňa 02.10.2007. Skutočnosť, že „Nedoplatok na nájomnom a službách vznikol v dôsledku jeho nepriaznivej finančnej situácie, keď bol od 01.01.2001 do 31.05.2001 nezamestnaný, lebo spoločnosť v ktorej pracoval od roku 1980 zanikla konkurzom ku dňu 31.12.2000, bol súdu známy už z Rozsudku NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2007 zo dňa 22.02.2008. Žalovaný ďalej namieta stratu aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko dňa 28.4.2008 sa na základe rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislava č. C.- XXXXX/XXXX stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti W. Q., D. H. XX, XXX XX D.. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobca zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a dopĺňa, že žalovaný v priebehu súdneho konania doručenie výpovede nenamietal a poukazuje na vyjadrenia žalovaného z 18.06.2008, 10.09.2008. Žalovaný po doručení výpovede žalobcu nekontaktoval a nikdy mu hmotnú núdzu nepreukazoval ani písomne , ani ústne a nepreukázal ju ani počas súdneho konania. Nakoľko sa nezúčastňoval ani súdnych konaní, žalobca sám z vlastnej iniciatívy zaslal žalovanému výzvu na vysporiadanie si svojho záväzku voči žalobcovi, avšak žalovaný na výzvu nereagoval, nedoplatok neuhradil. Žalobca mu poskytol lehotu do konca augusta 2007, avšak žalovaný ani do tohto termínu nedoplatok nevyrovnal. Pokiaľ Ide o dôvod výpovede, v konaní bolo preukázané, že dlh žalovaného presiahol plnenie za obdobie troch mesiacov. Súčasťou výpovede zaslanej žalovanému boí aj prehľad platieb konkrétneho časového obdobia, ktorého sa nedoplatok týkal. K výške nedoplatku uvádzame, že nedoplatok bol v čase podania výpovede presne v takej výške, ako bolo uvedené vo výpovedi ku dňu 15.5.2000 teda vo výške 24 717,-Sk. V tom čase ešte nebolo vykonané vyúčtovanie nákladov ani za rok 1999 vykonané bolo k 31.5.2000 a ani za rok 2000 vykonané bolo k 31.5.2001 . Po týchto vyúčtovaniach sa celkový nedoplatok zmenil - znížil a to porovnaním skutočných nákladov voči predpísaným platbám. Medzi stranami sporu nebolo v čase rozhodovania sporné ani žalované obdobie, ani výška nedoplatku. V tejto súvislosti tiež uvádzame, že pre rozhodnutie súdu o privolení k výpovedi z nájmu bytu nemusí byť smerodajné, či žalovaný v čase rozhodnutia má nedoplatky a v akej výške, pretože ani tá skutočnosť, že žalovaný eventuálne vyrovná svoje nedoplatky, ešte sama osebe neznamená, že návrhu nemožno vyhovieť (Rozsudok NS SSR sp. Zn.:1Cz 127/76). Samo zaplatenie dlžného nájomného mohlo mať za následok len splnenie dlhu, nie však bez ďalšieho aj zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu 9. V súvislosti so žalobcovou žiadosťou o zmenu subjektu v osobe žalobcu, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že predmetný byt počas konania o privolení k výpovedi bol kúpno-predajnou zmluvou prevedený zo žalobcu na iný subjekt, nemení žalobcove hmotnoprávne postavenie, ako žalobcu v tomto spore. Odvolací súd musí aj naďalej rozhodnúť o privolení k výpovedi od žalobcu (Bytového družstva Petržalka), aby sa ním daná výpoveď z nájmu bytu stala právne účinnou a tým sa aj vytvoril predpoklad pre hmotnoprávnu zmenu, ktorú žiada žalobca. 10. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 11. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 12. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 13. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok na privolenie k výpovedi žalovaného z nájmu súdom a jeho následné vypratanie z bytu po splnení stanovených podmienok. V súvislosti s otázkou dňa doručenia výpovede z nájmu bytu odvolací súd konštatuje, že výpoveď z nájmu bola žalovanému doručená dňa 20.07.2000 (preukázané fotokópiou doručenky založenou v súdnom spise). Túto skutočnosť žalovaný aj sám potvrdil vo výpovedi na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 18.06.2008, preto odvolací súd považuje otázku dňa doručenia výpovede z nájmu za preukázanú. 14. Ohľadom otázky splnenia podmienky § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka platného v čase doručenia výpovede z nájmu bytu, odvolací súd uvádza, že žalobca preukázal, že žalovaný hrubo porušoval svoje povinnosti plynúce mu z nájmu bytu a to neplatenie za nájomné a za služby s ním súvisiace. V súvislosti s preukázaním obdobia počas ktorého malo prísť k porušeniu uvedenej povinnosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý uvedené časové obdobie riadne uvádza a vyčerpávajúco odôvodňuje (obdobie splátok za rok 1999 a to mesiace október, november, december a za rok 2000 - január, február a máj). 15. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).