Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/251/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509220394 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1509220394.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: K.. S. Č.Á., J.. XX.XX.XXXX, G. G., G. Č.. XX, zastúpenej Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislave, Poľnohospodárska č. 10, proti žalovaným: 1/ F.. S. S., J.. XX.X.XXXX, G. G., Y.F. Č.. XX, zastúpenému Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom v Bratislave, Budatínska č. 16 a 2/ S.. S. S., J.. X.X.XXXX, G. G.X., Y. Č.. XX, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. januára 2015 č. k. 41C 117/2008-704, takto: r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e . Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd v prvej inštancie určil, že žalobkyňa, dcéra žalovaných, je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA 1U, D.: G.-XXX F.. Žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 199,- € za zaplatený súdny poplatok a vo výške 5 486,01 € ako trovy právneho zastúpenia. Voči žalovanej 2/ žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. 2. Po doplnení dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu (zo dňa 12.4.2011 č.k. 5Co/169/2010-183) dospel k záveru, že žalobkyňa, ktorá uzatvorila písomnú kúpnu zmluvu s predávajúcim, kúpnu cenu nezaplatila, túto obstaral žalovaný 1/ prostredníctvom F.. O. H., štatutárneho zástupcu predávajúceho. Žalovaná predmet kúpy prevzala. Tvrdenia žalobkyne o darovaní vozidla v súvislosti s ukončením bakalárskeho štúdia považoval za hodnoverné, keďže napriek nadobudnutiu v decembri 2002 sa začalo používať až v júni 2003, krátko po absolvovaní bakalárskych skúšok. Ako účelovú vyhodnotil obranu žalovaného 1/, podľa ktorého žalobkyňa zakúpenie vozidla predstierala, avšak v skutočnosti ho zakúpili žalovaní 1/ a 2/. K tomuto postupu mala žalovaných viesť snaha vyhnúť sa nepríjemnému preverovaniu spôsobu nadobudnutia vozidla z dôvodu služobného zaradenia žalovaného 1/. Simulovanie právneho úkonu podľa záverov súdu žalovaný 1/ vierohodne nepreukázal; naopak žalobkyňa preukázala nadobudnutie vozidlo kúpou z vôle svojich rodičov, ktorý jej na zakúpenie vozidla darovali peniaze. Všetky podmienky platnosti kúpnej zmluvy boli dodržané. V roku 2005 žalobkyňa súhlasila s prepisom vozidla na dopravnom inšpektoráte na žalovaného 1/ len ako na jeho držiteľa v súvislosti s vysokým poistným. Z trestného stíhania však vyplynulo, že tento úkon bol vykonaný neplatne na základe sfalšovaného podpisu žalobkyne na plnomocenstve i sfalšovania doložky notára. Neprihliadol na požiadavku žalovaného 1/ vykonať dokazovanie i ohľadom pravosti listín potrebných pre zápis žalobkyne do evidencie na dopravnom inšpektoráte v roku 2003, pretože vlastnícke právo k vozidlu nie je založené na zápise skutočného vlastníka do tejto evidencie. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nesprávne vyhodnotenie jednotlivých dôkazov, nesprávne skutkové závery i nesprávne právne posúdenie veci. Súdu predovšetkým vytýkal záver o nadobudnutí vozidla kúpou z peňazí darovaných žalobkyni rodičmi, hoci v otázke darovania peňazí súd nevykonal žiadne dokazovanie a vychádzal len z tvrdenia žalobkyne, ktoré bolo v priebehu konania menené (kúpa vozidla, darovanie vozidla a napokon darovanie peňazí na zakúpenie vozidla). Zastával tiež názor, že žalobkyňa nesplnila predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva k hnuteľnej veci podľa § 133 ods. 1 OZ, pretože vozidlo neprevzala, toto prevzal žalovaný 1/, ktorý vozidlo odviezol do úschovy. Zotrval na svojej obrane o formálnom zaevidovaní žalobkyne na dopravnom inšpektoráte s ohľadom na jeho vysokú štátnu funkciu na colnom úrade. Žalobkyňa pri podpisovaní kúpnej zmluvy a ostatných dokumentov bola uzrozumená s tým, že vozidlo sa kupuje do rodiny. Žiadal preto doplniť dokazovanie v otázke neexistencie úspor, z ktorých by sa dala financovať kúpa motorového vozidla 4. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že vozidlo si u predajcu prevzala a bola zaevidovaná na DI ako jeho majiteľ, voči čomu žalovaný 1/ nikdy nenamietal, vyjadrovala sa tiež k splnomocneniam na zápis vozidla na DI v prospech žalovaného 1/. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 1/ v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP ), na pojednávaní, poučil strany o možnej aplikácii ustanovení § 50 a § 51 OZ a dospel k záveru, že je neopodstatnené. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej za vecne správne, i keď z iných dôvodov. 6. Podľa § 50 ods. 1 OZ účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas (§ 50 ods. 2 prvá veta). 7. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 8. Predovšetkým žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v súlade s ustanovením § 137 písm. c/ CSP (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keďže z obsahu spisu vyplýva, že vozidlo je od roku 2011 až doposiaľ zadržané orgánmi činnými v trestnom konaní a napriek žiadosti žalobkyne nie je pre spornosť vlastníctva jej vydané. 9. Medzi stranami nebolo sporné, že v čase, keď žalovaný 1/ pôsobil ako riaditeľ finančného oddelenia na Colnom riaditeľstve SR bez toho, aby bola zaplatená kúpna cena za vozidlo, Auto B.O.A.T., a. s. uzatvoril so žalobkyňou písomnú zmluvu, označenú ako kúpna zmluva. Auto B.O.A.T. si na vozidlo neuplatňuje žiadne nároky. Spornou bola otázka vlastníka vozidla (žalobkyňa alebo žalovaní) a titul nadobudnutia vozidla do vlastníctva. 10. V uvedenom období prebiehal (podľa tvrdení žalovaného 1/ pred odvolacím súdom) tender na nákup vozidiel v objeme presahujúcom 10. mil Sk a žalovaný 1/ mal možnosť od tohto predajcu získať vozidlo. Žalovaný 1/, ktorý mal povinnosť predkladať majetkové priznanie, s ohľadom na vlastnenie iného motorového vozidla zn. Škoda Felícia a v snahe vyhnúť sa preverovaniu spôsobu nadobudnutia ďalšieho vozidla, nechcel vystupovať ako jeho vlastník (podľa tvrdení žalovaného 1/). Štatutárneho zástupcu predávajúceho, ktorý k vozidlu neuplatňuje žiadne nároky, preto inštruoval v tom smere, aby kúpna zmluva i všetky súvisiace listinné doklady boli vystavené na meno žalobkyne, v tom čase jeho dvadsaťjedenročnej dcéry. 11. Nebolo tiež sporné, že žalobkyňa sa ku predajcovi vozidiel dostavila so žalovaným 1/ a priateľom, podpísala kúpnu zmluvu i protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, následne vozidlo odviezol do úschovy žalovaný 1/ (december 2002). Žalobkyňa v tom čase disponovala vodičským oprávnením, avšak v tom čase nedisponovala takými zručnosťami, aby novonadobudnuté vozidlo šoférovala sama. V nasledujúcom roku (jún 2003) bola na dopravnom inšpektoráte ako majiteľka vozidla zapísaná žalobkyňa. Zápis vozidla zabezpečoval žalovaný 1/. 12. Z uvedených skutočností (bod 7 - 9) podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA 1U, D.: G.-XXX F., keď o vlastníctvo vozidla, používaného v rodine žalobkyňou i žalovaným 1/ a ďalšími členmi ich rodiny, nemal záujem žalovaný 1/ z dôvodov, ktoré odvolací súd považuje za hodnoverné a logické, hoci sa s nimi nemôže stotožniť. 13. Z konania žalovaného 1/, ktorý inštruoval predajcu, aby zmluva bola vystavená na meno žalobkyne, a ktorý zabezpečoval zápis vozidla na DI v prospech žalobkyne je potrebné vyvodiť, že žalovaný 1/ a Auto B.O.A.T., a. s. uzatvorili v súlade so zásadou autonómie vôle a zmluvnej voľnosti nepomenovanú zmluvu v prospech žalobkyne v zmysle ustanovení § 50 a § 51 OZ, na základe ktorej Auto B.O.A.T., a. s. previedol vlastníctvo k spornému vozidlu, avšak na základe zmluvy od kúpnej zmluvy (emptio venditio) rozdielnej, pretože kúpna cena - odplata za prevod vlastníctva k vozidlu nebola a nemala byť poskytnutá (§ 588 OZ). 14. Žalobkyňa sa teda stala vlastníčkou vozidla na základe zmluvy v prospech tretieho podľa § 50 OZ, keďže s nadobudnutím vozidla do jej vlastníctva prejavila súhlas tým, že podpísala písomnú zmluvu (označenú ako kúpna zmluva) a podpísala tiež protokol o prevzatí vozidla. 15. Na tomto závere odvolacieho súdu nič nemení skutočnosť, že po predaní vozidla Škoda Felícia žalobkyňa splnomocnila otca na prepis vozidla v evidencii v jeho prospech, keďže z ďalšieho postupu žalobkyne (trestné oznámenie na otca z dôvodu falšovania plnomocenstva) nemožno uzavrieť, že následne vozidlo neformálnym spôsobom darovala otcovi. 16. Z týchto dôvodov, rozdielnych od záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ). 17. Súd prvej inštancie žalobkyni proti žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa s uvedeným rozhodnutím o trovách konania nestotožnil, keď dospel k záveru, že vo veci sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP ) pre nepriznanie trov žalobkyni. 18. Za takéto výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa treba predovšetkým považovať príbuzenský vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, keď ide o vzťah dcéry a otca; ako aj okolnosti nadobudnutia vozidla žalobkyňou, ktorá sa stala jeho vlastníčkou bez toho, aby ona, či iná jej blízka osoba vynaložila potrebné finančné prostriedky na jeho nadobudnutie a k tejto situácii mohlo dôjsť len s ohľadom na pozíciu žalovaného 1/ vo verejnej správe. Rozsah uplatnených trov pritom neprevyšuje hodnotu motorového vozidla. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd závislý výrok o trovách konania v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie zmenil a žalobkyni proti žalovanému 1/ náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 20. Z rovnakých dôvodov odvolací súd žalobkyni nepriznal voči žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).