Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Nto/8/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512010081 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1512010081.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného Q. I., pre zločin úverového podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o návrhu odsúdeného na odňatie veci Okresnému súdu Bratislava V, na neverejnom zasadnutí konanom 08. augusta 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného Q. I., nar.XX.XX.XXXX, vedná na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 2T/ 14/2012 sa tomuto súdu n e o d n í m a. o d ô v o d n e n i e : Odsúdený Q. I. písomným podaním, ktoré bolo doručené (predložené) na Okresný súd Bratislava V dňa 21.06.2018, podal návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. V tomto podaní namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V a to vzhľadom na jeho minulosť, ako aj z dôvodu, že tento súd do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neurobil žiadne rozhodnutie. Krajskému súdu v Bratislave bol spisový materiál Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/14/2012 predložený dňa 07.08.2018 na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na odňatie veci Okresnému súdu Bratislava V a prikázaní veci inému súdu. K návrhu odsúdeného sa vyjadrili aj sudcovia Okresného súdu Bratislava V, ktorí sa necítia vo veci odsúdeného Q. I. zaujatí. Krajský súd v Bratislave ako najbližšie nadriadený súd preskúmal predložený spisový materiál a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci odsúdeného Q. I. Okresnému súdu Bratislava V. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že Trestný poriadok podmieňuje delegáciu existenciou dôležitého dôvodu. Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Delegácia sa preto nesmie stať prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1 Tr. por. Medzi dôležité dôvody delegácie možno zahrnúť najmä prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu a podobne. Toto sa primerane vzťahuje aj na vykonávacie konanie, kde sa koná a rozhoduje o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo neosvedčil v skúšobnej dobe. Vzhľadom na uvedené možno vylúčiť sudcu (sudcov) z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré konajúcemu sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Ndt 18/2014). Odsúdený Q. I. založil svoju námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava V na tom základe, že bol opakovane súdne trestaný, ako aj na tej skutočnosti, že súd do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia žiadnym spôsobom nerozhodol. Naproti tomu Krajský súd v Bratislave nezistil zo spisového materiálu nič, čo by nasvedčovalo, že konajúca samosudkyňa alebo iný sudca okresného súdu by mali nepriateľský postoj k odsúdenému. Na odňatie a prikázanie veci inému súdu nestačí len subjektívny pocit odsúdeného, ale jeho obava z nestrannosti súdu musí mať objektívny základ. Zdanie zaujatosti musí byť takej povahy, aby vytváralo skutočné riziko nespravodlivosti. S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že v posudzovanom prípade existuje dostatočná formálna nestrannosť zákonnej samosudkyne okresného súdu, pretože neboli doposiaľ preukázané žiadne skutočnosti tvoriace objektívny základ pre vznik pochybností o nedostatku jej nezávislosti a skutočné riziko nespravodlivosti. Formálny postup pri posudzovaní skúmania otázky o vylúčení sudcu z vykonávania úkonov posudzovaného trestného konania, či odňatia a prikázania veci inému než miestne príslušnému súdu, bez preukázania ďalších skutočností, by mal za následok neodôvodnené vylučovanie sudcov z vykonávania úkonov trestného konania a prideľovania vecí na ich prejednanie a rozhodnutie iným sudcom, či dokonca súdom. Preto je potrebné zamedziť, aby tento inštitút účelovo využívali (resp. zneužívali) osoby, ktoré majú vo vykonávacom konaní postavenie odsúdeného a nachádzajú sa vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, navyše z dôvodu plynutia času a s ním spojenými dôsledkami bez meritórneho rozhodnutia posudzovanej veci. Zo strany odsúdeného ide totiž zjavne o tzv. šikanózny výkon práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na odňatie a prikázanie veci inému miestne príslušnému súdu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.