Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/206/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222512 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1512222512.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ O. O. A.., E.. XX.XX.XXXX, I. M. XX, I., 2/ J. O., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, I., 3/ D. O., E.. XX.XX.XXXX, I. M. XX, I., všetci zast. Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovaným: 1/ B. G., X.. O., E.. XX.XX.XXXX, I. G. XX, I., 2/ W. O., E.. XX.XX.XXXX, I. Š.Q. X, I., obaja zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. marca 2018, č.k. 12C 146/2012-241, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O., E.. B. XX.XX.XXXX, nie sú dané, vo zvyšku žalobu žalobcov 1/, 2/ a 3/ zamietol a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhali žalobou pôvodne určenia, že vyššie špecifikovaná listina o vydedení poručiteľa O. O. je neplatná, a určenia, že závet poručiteľa zo dňa 18.11.2010 je neplatný, keď počas konania svoju žalobu zmenili a žiadali určiť, že predmetná listina o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O. je neplatná, alternatívne, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O. nie sú dané, a tiež určiť, že závet poručiteľa O. O. zo dňa 18.11.2010 je neplatný, alternatívne, že listina o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O.na O. je neplatná v časti, ktorej odporuje tomu, že žalobcom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského podielu zo zákona. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na pojednávaní dňa 27.03.2018 túto zmenu žaloby pripustil. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a právnom posúdení zisteného skutkového stavu o zmenenej žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že určil, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O., E.. B. XX.XX.XXXX, nie sú dané, a vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., podľa ktorého úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti rozhodnutiu o trovách konania v tomto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ včas odvolanie a navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania zmeniť a rozhodnúť, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania alebo zrušiť a vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie. S poukazom na predmet konania vymedzený pripustenou zmenou žaloby zdôraznili, že z porovnania petitu žaloby a výrokov rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobe nevyhovel v plnom rozsahu, a preto žalobcovia nemali v konaní plný úspech, keďže ich žalobe bolo vyhovené len v časti určenia, že dôvody vydedenia v listine o vydedení poručiteľa O. O. nie sú dané a vo zvyšku ich žalobu zamietol. Mali potom za to, že nakoľko žalobcovia nedosiahli plný úspech v spore, nemal im súd prvej inštancie priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Argumentujúc ust. § 255 ods. 2 C.s.p. namietali nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu zásady úspechu v spore, ktorá je kritériom pre priznanie náhrady trov konania. 3. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ odvolanie nepodali a k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa nevyjadrili. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, teda v časti rozhodnutia o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ je dôvodné. 5. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 6. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 7. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 9. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa žalobou po pripustení jej zmeny voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali určenia, že listina o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O. je neplatná, alternatívne, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O. nie sú dané, a tiež určenia, že závet poručiteľa O. O. zo dňa 18.11.2010 je neplatný, alternatívne, že listina o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O. je neplatná v časti, ktorej odporuje tomu, že žalobcom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského podielu zo zákona. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O., E.. B.Ň. XX.XX.XXXX, nie sú dané, a vo zvyšku žalobu žalobcov 1/, 2/ a 3/ zamietol. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, aplikujúc ust. § 255 ods. 1 C.s.p. bez akéhokoľvek odôvodnenia. Proti rozhodnutiu o veci samej, teda proti čiastočnému vyhoveniu žalobe a proti zamietnutiu žaloby v časti žiadna zo strán odvolanie nepodala. Preto je rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o veci samej (a to vo vyhovujúcej ako i zamietajúcej časti) právoplatný. Žalovaní 1/ a 2/ napadli odvolaním len rozhodnutie o trovách konania v predmetnom rozsudku, keď tvrdili nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na to, že žalobcovia neboli v konaní úspešní v plnom rozsahu. 10. Úlohou odvolacieho súdu bolo potom posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po oboznámení sa s predloženým spisom, napadnutým rozsudkom, a argumentáciou žalovaných v odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nie je v odvolacom konaní pre úplnú absenciu jeho odôvodnenia preskúmateľné. Z výrokov rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe žalobcov v časti vyhovel, keď určil, že dôvody vydedenia v listine o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O. nie sú dané, a v časti (o určenie neplatnosti závetu poručiteľa O. O. zo dňa 18.11.2010, alternatívne, že listina o vydedení zo dňa 18.11.2010 poručiteľa O. O. je neplatná v časti, ktorej odporuje tomu, že žalobcom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica ich dedičského podielu zo zákona) ich žalobu zamietol. Pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje povinnosť neúspešnej strany uhradiť náhradu trov konania protistrane, ktorá mala v konaní úspech, v súlade so zásadou úspešnosti v spore, pričom však toto svoje rozhodnutie a zvolené právne posúdenie ničím neodôvodnil. Odvolací súd preto nedokázal zistiť, ako súd prvej inštancie posúdil otázku úspechu v spore a akými úvahami sa spravoval, keď žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na posudzovanú vec pritom dopadá ustanovenie § 255 C.s.p., ktoré stanovuje, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1), pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2). 11. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu v spore. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcov ide o plný úspech v spore vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, teda ak bolo ich žalobe vyhovené v plnom rozsahu, a u žalovaných ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Je možné konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej veci nenastala, nakoľko žalobe žalobcov bolo (právoplatne) vyhovené len v časti, pričom v časti bola ich žaloba (právoplatne) zamietnutá. Ak potom súd prvej inštancie na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania bez akéhokoľvek vysvetlenia svojich úvah aplikoval ust. § 255 ods. 1 O.s.p., jednak nie je možné jeho rozhodnutie preskúmať, a zároveň na strane druhej sa javí, že neposúdil vec po právnej stránke správne. Ako však vlastne posúdil úspech strán v spore zostalo nevysvetlené, a preto je jeho rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania arbitrárne. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva, pričom povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok ukladá súdu aj ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania nie je možné v odvolacom konaní napraviť, pretože absentujúce odôvodnenie rozsudku nie je možné preskúmať. 12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom jasne a zrozumiteľne vyhodnotí, ktorá zo strán mala úspech resp. neúspech v konaní, a na základe svojho právneho posúdenia opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby naň mohli strany v prípadnom odvolaní reagovať a aby bolo v odvolacím súdom preskúmateľné. Následne po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, rozhodne o výške náhrady trov konania (ust. § 262 C.s.p.). 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods. 3 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).