Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/154/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513202603 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513202603.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Romana Majerského a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: A.. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za B. XXX/X, X., zastúpeného: FP LEGAL, s.r.o., IČO: 47 231 599, so sídlom Ružomberská 6, Bratislava proti žalovanej: B. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. Z. I. XXX, zastúpenej: O.. S. Q., so sídlom S. X, I., o určenie, že právny úkon žalovanej je voči žalobcovi neúčinný, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.11.2014, č.k. 39C/52/2013-186, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolanie žalovanej proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol vylúčený návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu nezaplatený zostatok zo sumy 11 210 eur spolu s príslušenstvom na samostatné konanie, sa o d m i e t a. V zostávajúcej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a O. D. zo dňa 04.06.2012, na základe ktorej nadobudla žalovaná do výlučného vlastníctva rozhodnutím správy katastra pod č. K.-XXXXX/XX zo dňa 20.08.2012 byt č. XX nachádzajúci sa na X. np. bytového domu súpisné číslo XXX, na Š. XXX/X, XXX XX I. - Z., k.ú. Z., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, okres Bratislava V, obec Bratislava m.č. Z., k.ú. Z., je voči žalobcovi neúčinná (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania v sume 204,50 eur súdny poplatok a v sume 537,47 € trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Návrh žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi nezaplatený zostatok zo sumy 11.210 eur spolu s príslušenstvom, ako bola pohľadávka priznaná žalobcovi exekučným titulom zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.09.2012, č.k. 1CbZm 42/2012-37 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.01.2013 č.k. 1CbZm 42/2012-65, vylúčil na samostatné konanie. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 42a ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 42b ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je veriteľom O. D., voči ktorému ako povinnému je na základe právoplatného súdneho rozhodnutia/exekučného titulu vedená exekúcia, s tým, že dlžník sa napriek splatnej/vymáhateľnej pohľadávke žalobcu zbavil v decembri 2011 nehnuteľnosti v k.ú. Báč jej predajom, pričom získané peňažné prostriedky vyplatil matke žalovanej a nepoužil ich na zníženie svojho dlhu voči žalobcovi, rovnako 06.12.2011 previedol svoj 100% obchodný podiel ZI v spoločnosti BURNINGWOOD s.r.o. a väčšinu obchodného podielu vo svojej druhej spoločnosti UVOK, s.r.o., IČO: 36 815 179 na svoju terajšiu partnerku, následne podal dňa 07.02.2012 návrh na rozvod manželstva so žalovanou a návrh na schválenie rodičovskej dohody. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňom 22.05.2012 a dňa 04.06.2012 v čase súdneho konania o vydanie zmenkového platobného rozkazu (návrh 23.03.2012) uzatvoril so žalovanou Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorej všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok spolu s pasívami (nesplatená hypotéka v sume 94.722,72 eur) pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej. V exekučnom konaní začatom dňa 16.04.2013 bola vymožená len suma 400 eur a dlžník aj v predmetnom konaní tvrdil, že nemá žiaden majetok a peňažné prostriedky na úhradu dlhu žalobcovi. Z uvedeného konania mal teda preukázané, že sa dlžník žalobcu zbavoval majetku s úmyslom ukrátiť žalobcu, pričom v čase vzniku pohľadávky bola žalovaná manželkou dlžníka, vedela o zlej finančnej situácii rodiny a aj o skutočnosti, že sa bývalému manželovi v podnikaní nedarí, o jeho podnikaní v spoločnosti BURNINGWOOD s.r.o., ktorej bol spoločníkom a konateľom a podľa výpovede svedka aj o skutočnosti, že na rozbehnutie podnikania si budú musieť zobrať pôžičku. Uviedol, že žalovaná napriek začatému konaniu o určenie neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM (žaloba jej bola doručená dňa 26.02.2013, z ktorej jej bola známa i konkrétna vymáhaná pohľadávka v exekučnom konaní), previedla byt získaný do výlučného vlastníctva na základe Dohody o vyporiadaní BSM tretej osobe za kúpnu cenu 113 000 eur, pričom skutočnosť o prebiehajúcom súdnom spore novým nadobúdateľom nehnuteľnosti neuviedla a sumu 43.000 eur, ktorú predajom bytu získala, podľa jej vyjadrenia použila na splatenie dlhu rodičom a bratovi. Konštatoval, že v konaní žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala dôvod, výšku, splatnosť a vymáhateľnosť dlhu, ktorý bol uhradený dlžníkom žalobcu (7.000 eur) a ňou blízkym osobám (43.000 eur). Vyvodil, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia pohľadávky a vymáhateľnosť tejto pohľadávky, rovnako bolo preukázané, že žalovaná sama uviedla, že finančná situácia dlžníka a celej rodiny bola zlá, prevzatiu záväzku zo zmluvy o hypotekárnom úvere predchádzala vzájomná dohoda, že bude dlžník polovicou prispievať na splátky úveru, nakoľko si bola vedomá, že zo svojho príjmu nebude schopná splátky uhradiť, pričom jediný majetok predstavovala nehnuteľnosť, ktorú po splatnosti pohľadávky žalobcu previedol dlžník žalobcu Dohodou o vyporiadaní BSM na žalovanú. Finančná situácia dlžníka žalobcu bola a v súčasnosti aj je dlhšiu dobu nepriaznivá, čo potvrdila aj žalovaná, preto v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka vyhodnotil uzatvorenú Dohodu o vyporiadaní BSM, ako dohodu medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou uzatváranú s úmyslom chrániť majetok nadobudnutý počas trvania manželstva pred veriteľmi. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo správania žalovanej, aj čo sa týkalo prevodu bytu po začatí konania o odporovateľnom právnom úkone, dospel k záveru, že je objektívne preukázané, že žalovaná, na ktorú prešlo Dohodou vlastníctvo k hnuteľným a nehnuteľným veciam tvoriacim masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, úmysel dlžníka za daných okolností pri náležitej starostlivosti musela poznať a nedá sa predpokladať, že o finančnej situácii dlžníka nevedela. V čase poskytnutia pôžičky žalobcom na podnikanie manželstvo trvalo a v tom čase ešte žili ako manželia v spoločnej domácnosti a o podnikaní žalovaná vedela, či už od svedka S., tak aj z návštev v prevádzke spoločnosti. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba bola dôvodne podaná, preto návrhu žalobcu na určenie neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM vyhovel. V priebehu súdneho konania vo veci odporovateľného právneho úkonu, ktoré začalo na návrh dňa 08.02.2013, žalovaná v januári 2014 previedla nehnuteľnosť, ktorú získala do výlučného vlastníctva na základe Dohody o vyporiadaní BSM na tretiu osobu. Konštatoval, že vzhľadom na prebiehajúce konanie sa jedná o úkon žalovanej zjavne v úmysle zmariť dosiahnutie účelu odporovateľnej žaloby, t.j. o neplatný právny úkon, preto návrh žalobcu zo dňa 21.03.2014, ktorým žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie nezaplateného zostatku zo sumy 11.210 eur spolu s príslušenstvom, pohľadávky priznanej navrhovateľovi exekučným titulom, zmenkovým platobným rozkazom vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej vo výške 204,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 537,47 eur titulom trov právneho zastúpenia. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi nevedela, i keď nepoprela, že o zlej finančnej situácii v rodine a v spoločnej domácnosti mala vedomosť, no uvedené nemalo podľa jej názoru nič spoločné so samotnou zmenkou, ktorú dlžník ako avalista podpísal, pričom žiaden z vykonaných dôkazov nepreukazuje takúto jej vedomosť a na základe predpokladu bez relevantných dôkazov nemožno tvrdiť, že vedela a musela vedieť o záväzku dlžníka. Namietala, že pri rozhodovaní bola opomenutá skutočnosť, že s prevodom bytu bola uzavretá dohoda, že záväzok z hypotekárneho úveru, ktorý bol v plnom rozsahu zabezpečený bytom samotným, bude v plnom rozsahu znášať ona, a to za situácie, keď vedela, že bývalý manžel je bez prostriedkov a že jej v splácaní úveru nepomôže napriek sľubom a že sa trvalo zdržiava na území Ukrajiny. Tiež namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí opomenul uviesť jej zárobok (cca 450 eur mesačne) ako aj predložené výplatné pásky, pričom nebolo v jej možnostiach splácať po rozvode úverovú splátku, keď jej celé roky vypomáhajú rodičia a brat. Uviedla, že o pohľadávke žalobcu sa dozvedela až z vydaného predbežného opatrenia, ktoré bolo Krajským súdom zamietnuté a mala za to, že môže previesť byt s cieľom presťahovať sa do menšieho bytu a ponížiť si splátku (v danom čase sa starala o dve maloleté deti), pričom v opačnom prípade by pre nesplácanie úveru o byt prišla a pri dražbe bankou by bola predajná suma nevýhodnejšia. Namietala, že uvedené jej vyjadrenia prednesené počas sporu nikto neriešil a záver prvoinštančného súdu o tom, že predajom bytu chcela zmariť cieľ odporovateľnej žaloby je nelogický, nakoľko pri dražbe by po uhradení trov dražobníka, jeho odmeny, zmluvných sankcií a úrokov hypotekárnej banky žiadny zostatok kúpnej ceny neostal. Ďalej uviedla, že rodičia ich podporovali minimálne od roku 2004, išlo o jednorazové pôžičky s tým, že im vždy sľúbila, že pôžičku splatia, takto učinila aj pri predaji bytu počas súdneho sporu, pričom nemala za to, že jej úlohou je preukázať dôvod, výšku, splatnosť dlhu, keďže v tomto spore nejde o preukázanie jej záväzku voči rodičom. Vo vzťahu k namietanému odporovateľnému úkonu uviedla, že z neho nemala žiaden prospech, dohodou získala byt a rovnako dlh v takmer totožnej hodnote bytu s tým, že vedela, že v prípade nemožnosti dlh splácať, by banka nebola úspešná pri vymáhaní pohľadávky z majetku dlžníka, ale len z predaja samotného zálohu - bytu. Poukázala na to, že z výpovede svedka O. S. nebola preukázaná možnosť domnievať sa o vedomosti či znalosti ručiteľského záväzku dlžníka, či možnosti vystavenia zmenky ako zabezpečenia pôžičky. Ak by mohla počuť o pôžičke spoločnosti BURNINGWOOD s.r.o. (na čo si však nespomína), v ktorej mal dlžník len majetkovú spoluúčasť, táto vedomosť neprezentuje skutočnosť, že jej bývalý manžel bude ako fyzická osoba ručiteľom záväzku poskytnutého spoločnosti, tento dôkaz súd prvej inštancie podľa jej názoru nesprávne vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi. Mala za to, že ani mail zaslaný dlžníkom nemôže reprezentovať dôkaz, že vedela čo je vo veci spoločných dohovorov medzi dlžníkom a žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom a zdôraznila, že s dlžníkom sa nerozprávala ani o bežných veciach a veciach ich spoločných detí, pokiaľ tento odišiel na Ukrajinu, nieto o pracovných, o ktorých sa nerozprávali vôbec. Uviedla, že so žalobcom sa nerozprávala ani pri návšteve v mieste podnikania. Poukázala na to, že pri vypriadaní majetku prevzala byt spolu s dlhom, a to nielen vo fiktívnej rovine, nakoľko podnikanie dlžníka bolo a je bez úspechov a nezdarené, čo znamená, že z daného úkonu nemala a nemá žiadny prospech, ale zároveň sa bude v samostatnom konaní vylúčenom súdom rozhodovať o jej povinnosti uhradiť sumu zodpovedajúcu samotnému záväzku žalobcovi, čo vzhľadom na okolnosti prípadu považovala za v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k trovám konania namietala trovy právneho zastúpenia v časti straty času a pohonných hmôt z dôvodu, že advokát má sídlo v Bratislave, kde má sídlo aj okresný súd, pričom v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi náhrada za stratu času pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v časti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie nie je prípustné a v zostávajúcej časti nie je podané dôvodne. 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.) 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - Dohody o vypriadaní BSM uzavretou medzi žalovanou a O. D., na základe ktorej žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva rozhodnutím správy katastra pod č. K.- XXXXX/XX zo dňa 20.8.2012 nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na X.np. bytového domu súp.č. XXX na Š. XXX/X v I., k.ú. Z., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, okres Bratislava V, obec Bratislava, mč. Z.. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovanej rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 13. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 14. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 15. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 16. Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti. 17. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 18. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 19. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. 20. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 21. Podľa § 15 písm. a) a b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky č. 655/2004 Z.z.“) advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17). 22. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. 21. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak skúmal predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. existenciu právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa. V danom prípade nebolo sporným, že žalovaná dňa 4.6.2012 uzavrela s dlžníkom veriteľa, O. D. (jej bývalým manželom) Dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej nadobudla vlastníctvo (okrem iného) aj D. X-izbovému bytu spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na priľahlom a zastavanom pozemku (vkladom do katastra nehnuteľností zo dňa 20.8.2012). K uvedenému právnemu úkonu došlo v čase, keď pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmenky, ktorú ako zmenkový ručiteľ podpísal O. D. bola splatná (3.1.2011), t.j. vymáhateľná (návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol podaný dňa 23.3.2012), pričom pohľadávka zo zmenky bola vo výške 11 600 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v exekučnom konaní vedenom proti O.Á. D. bolo vymožených iba 400 eur, keďže po splatnosti pohľadávky žalobcu previedol dlžník obchodný podiel (časť) v obchodných spoločnostiach na tretie osoby, predal nehnuteľnosť, ktorú mal v spoluvlastníctve so svojim bratom a uzavrel so žalovanou Dohodu o vyporiadaní BSM, pričom v zmysle jeho tvrdení nemá žiaden majetok na úhradu dlhu žalobcovi. 22. V súvislosti s úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa v prípade blízkych osôb, odvolací súd poukazuje na to, že takáto blízka osoba (ktorou je aj žalovaná) sa môže ubrániť odporovacej žalobe iba tak, že preukáže, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalovaná nepreukázala, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie takéhoto úmyslu dlžníka, keď mala vedomosť o zlej finančnej situácii v rodine, o problémoch pri podnikaní svojho manžela, ktorý naviac sám vo svojej výpovedi uviedol, že rozpory v manželstve nastali v roku 2007, keď napriek nesúhlasu manželky podpísal zmenku. Uvedené v kontexte s mailovou komunikáciou medzi O. D. a právnym zástupcom žalobcu nasvedčuje tomu, že žalovaná nevyvinula dostatočnú starostlivosť, aby rozpoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. 23. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že nemala žiaden prospech z prevzatia majetku patriaceho do BSM, keďže byt bol zaťažený záložným právom v súvislosti s hypotékou, odvolací súd konštatuje, že v zmysle Dohody o vyporiadaní BSM bol zostatok hypotéky viažucej sa na predmetný byt vo výške 94 722,72 eur. Uvedené však neznamená, že žalovaná nemala z nadobudnutého vlastníctva majetku v BSM prospech, keďže výška hypotéky zjavne nedosahovala výšku hodnoty bytu, čo preukazuje aj kúpna cena pri jeho neskoršom predaji počas súdneho sporu vo výške 113 000 eur. Rozdiel medzi kúpnou cenou a zostatkom hypotéky je zároveň v takej sume, ktorá by bola spôsobilá pokryť pohľadávku veriteľa vrátane úrokov z omeškania. Na základe uvedeného potom možno hovoriť aj o prospechu, ktorý žalovaná právnym úkonom získala, a to aj v kontexte jej ďalšieho konania, keď na základe prevodu vlastníctva k predmetnému bytu znížila hypotekárny úver na sumu 70 000 eur a získala finančné prostriedky v sume 43 000 eur, z ktorej podľa jej tvrdení vyplatila záväzky voči rodičom a bratovi. 24. Žalovaná v odvolaní tiež namietala, že trovy právneho zastúpenia v časti cestovného a náhrady za stratu času sú neúčelne vynaložené vzhľadom na to, že advokát žalobcu má sídlo v Bratislave, t.j. kde má aj sídlo vec prejednávajúci súd. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. má advokát nárok na náhradu hotových výdavkov vrátane cestovného, a to bez ohľadu na to, či úkony vykonával v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Argumentácii žalovanej, že ide o neúčelne vynaložené trovy v časti cestovného, potom nemožno priznať úspech. Pokiaľ ide o náhradu za stratu času, uvedený nárok upravuje § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom je viazaný na podmienku, že advokát vykonáva úkon v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Aj v tomto prípade je námietka žalovanej nedôvodná, keďže je zrejmé, že právny zástupca žalobcu sa zúčastnil na pojednávaniach konajúceho súdu, ktorý má sídlo v obvode Bratislava V, t.j. v inom ako je sídlo advokáta (Bratislava II). 25. Odvolací súd konštatuje, že vykonané dôkazy a ich vyhodnotenie odôvodňujú správnosť záveru súdu prvej inštancie o neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM vo vzťahu k žalobcovi a prvoinštančný súd vec aj správne právne posúdil. 26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia neúčinnosti právneho úkonu (ako aj vo výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 27. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie návrh žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi nezaplatený zostatok zo sumy 11.210 eur spolu s príslušenstvom, odvolací súd konštatuje, že ide o rozhodnutie vydané podľa § 112 ods. 2 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa upravovalo vedenie konania, a proti rozhodnutiu ktorého nebolo prípustné odvolanie v zmysle § 202 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej v tejto časti (proti výroku o vylúčení návrhu na samostatné konanie) podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).