Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/173/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513244581 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513244581.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so sídlom Teplická 147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, Sladovnícka č. 13, Trnava, proti žalovanej: Y. P., A.. XX.X.XXXX, W. Y. Č.. XXXX/X, W., o zaplatenie 1.075,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7. augusta 2015 č.k. 40C 52/2014-39 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 40C 52/2014-47, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 40C 52/2014-47 v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatene 783,41 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 40C 52/2014-47 súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 783,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 30.11.2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.075,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 906,48 eur od 21.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania skutkovo odôvodnenej tým, že dňa 14.4.2010 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.600 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v pravidelných mesačných splátkach, v ktorých bol zahrnutý okrem príslušnej časti úverovej sumy aj poplatok za vedenie úverového účtu a úroky. Podľa žalobcu však žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej dobe nevrátila, čím poručila dohodnuté úverové podmienky. Dňa 29.11.2011 ju vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.353,80 eur s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby si dlžnú sumu žalobca vyčíslil na sumu 1.075,35 eur, ktorá sa skladala zo zosplatnenej istiny vo výške 783,41 eur, pokuty (ušlého úroku) vo výške 123,07 eur, sankčného úroku vo výške 167,74 eur a dopočtu k žalobe vo výške 1,13 eur. 3. Uviedol, že žalovanej bola žaloba a predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), s tým, že žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania, preto vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 504 ObZ, § 506 ObZ, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 1, 2 a 4 uvedeného zákona, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 11.06.2010, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 52 ods. 4 OZ, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 14.04.2010 uzavreli strany sporu Zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.600 eur, ktorý mala uhrádzať v 36-ich mesačných splátkach vo výške 73,66 eur bankovým prevodom s ročným úročením 27,81 %. Počiatok splácania nebol v zmluve určený, rovnako v nej absentuje údaj o termíne splatnosti splátok. Podľa Zmluvy výška RPMN predstavovala 20,58 % s tým, že celkové náklady spotrebiteľa tak činia 864,92 eur. Celkovo tak podľa súčtu splátok mala žalovaná vrátiť za poskytnutý úver vrátane odplaty (úroku úveru) sumu 2.651,76 eur. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli úverové podmienky uvedené na samostatných listoch, pričom žalovaná podpisom potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť nimi zaviazaná. 5. Zo splátkového kalendára a z oznámenia o zosplatnení celého čerpaného úveru a z výzvy na úhradu zo dňa 29.11.2011 zistil, že žalovaná uhradila v prospech účtu žalobcu splátky v dohodnutej výške v dňoch 19.05.2010, 16.07.2010, 18.08.2010, (19.8.2010 uhradila čiastku 147,32 eur), 14.9.2010, 14.10.2010, 15.11.2010, 16.12.2010, 12.1.2011, 28.2.2011 a následne až 23.6.2011, 14.7.2011, 13.9.2011, 23.11.2011, 16.12.2011, ďalej až 17.2.2012. Po zosplatnení zostatku úveru žalovaná v prospech účtu žalobcu zaplatila dňa 06.06.2012 sumu 220 eur a 17.7.2012 sumu 80 eur; celkovo tak žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.552,22 eur. 6. Poukázal na Hlavu 2. Úverových zmluvných podmienok (ÚZP), v zmysle ktorého žalovaná podala návrh na uzatvorenie Zmluvy na prednej strane Zmluvy s tým, že Zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. Po jej uzatvorení zriadi spoločnosť klientovi úverový účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. 7. Podľa Hlavy 3. § 1 ÚZP úver spoločnosť poskytuje klientovi bez stanoveného účelu, čiže vo forme finančnej čiastky. 8. Podľa Hlavy 4. ÚZP úver je klientovi poskytnutý v okamihu obdržania finančnej čiastky v hotovosti v danej výške alebo tretím dňom po dni odoslania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom za týmto účelom v Zmluve (§ 1 veta prvá). Spoločnosť poskytne úver klientovi až po obdržaní originálov riadne vyplnenej Zmluvy, príp. ďalších s klientom dohodnutých dokumentov (§ 3). 9. Ustanovenia Hlavy 5. ÚZP upravujú podmienky splácania úveru tak, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorý počet, výška a termín splatnosti sú určené v Zmluve. V jednotlivých splátkach úveru je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu, v danom prípade bez výšky úhrady za poistenie úveru. 10. Podľa Hlavy 6. § 3 písm. a) ÚZP klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež spoločnosť oprávnená jednostranne od Zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. 11. Podľa Hlavy 6. § 6 ÚZP v prípade vzniku skutočnosti uvedenej v predchádzajúcom odseku, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. 12. Podľa Hlavy 14. § 4 ÚZP v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 6 mesiacov je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní. 13. Podľa Hlavy 14. § 5 ÚZP spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 100,- Sk (3,32 eur). 14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom na základe Úverovej zmluvy došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; veriteľ poskytnúť na žiadosť žalovanej peňažné prostriedky vo forme finančnej hotovosti a žalovaná poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami za predpokladu, že by zmluva spĺňala všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 15. Vyhodnotil, že v tomto prípade možno žalovanú s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu teda pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu medzi stranami sporu bral na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v OZ a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa. 16. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia účinné v čase uzavretia zmluvy považoval poskytnutý úver za bezúročný pre absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSU, teda pre absenciu uvedenia konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď zmluva dokonca ani neobsahovala dostatočne určité uvedenie splatnosti jednotlivých splátok (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSU), keď za jasné, určité a zrozumiteľné určenie termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať formuláciu lehota splatnosti 36 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, nakoľko vyhodnotil, že nie je jednoznačne určiteľné, či prvá splátka mala byť uhradená ešte v mesiac poskytnutia úveru, ak bola zmluva uzavretá pred 15. dňom v mesiaci (tak ako tomu bolo v tomto prípade), prípadne či splatnosť mala nastať až mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k podpisu zmluvy. 17. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne, preto jej vyhovel čo do časti vyčíslenej nesplatnej časti istiny, t.j. v sume 783,41 eur, ktorú považoval za dostatočne preukázanú predloženými listinnými dôkazmi, predovšetkým splátkovým kalendárom obsahujúcim platobnú históriu, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia žalobcovi nepriznal ďalšie uplatnené úroky a poplatky, v ktorej časti žalobu zamietol. 18. Keďže žalovaná sa so splnením peňažného záväzku dostala do omeškania, súd prvej inštancie ju zároveň zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, pričom výšku úrokov určil podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase vzniku omeškania, teda dvojnásobkom diskontnej sadzby NBS, a v časti rozdielu uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. 19. Uviedol, že o náhrade trov konania za použitia ust. § 151 ods. 3 OSP rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 20. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho vyhovujúcej časti podala riadne a včas odvolanie žalovaná a žiadala ho v uvedenom rozsahu zrejme zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom vydania nového rozhodnutia umožňujúceho jej uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi v splátkach. Uviedla, že si je vedomá svojej podlžnosti, s vysvetlením, že doposiaľ splátky úveru neplatila z dôvodu starostlivosti o svoju 90-ročnú mamu, v súvislosti s čím bola nútená zanechať svoje zamestnanie. 21. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril. 22. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 23. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd sa preto vyjadruje len k odvolacím námietkam žalovanej. 25. Podľa ust. § 160 ods. 1 OSP platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, bolo potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd mohol určiť dlhšiu lehotu. Súd mohol tiež určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 26. Citované zákonné ustanovenie upravovalo všeobecnú lehotu na plnenie, ktorá začínala plynúť od právoplatnosti rozsudku, s tým, že ak mal súd za to, že je namieste určiť na plnenie lehotu dlhšiu, alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, muselo byť takéto rozhodnutie podložené zistením všetkých potrebných skutočností odôvodňujúcich záver, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci a na osobné pomery účastníka konania (aktuálne strany sporu) je vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu alebo povoliť plnenie peňažného dlhu v splátkach. Z obsahu preskúmavaného spisu však vyplýva, že takáto situácia pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a ani v štádiu odvolacieho konania nenastala, nakoľko žalovaná v rámci prvoinštančného konania žiadne vyššie uvedené skutočnosti neuvádzala a v štádiu konania odvolacieho žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam týkajúcim sa opodstatnenosti povolenia plnenia v splátkach nedoložila. 27. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní, ktorému však ich náhradu nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).