Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200362 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514200362.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., IČO: 31 390 633, Bratislava, Švabinského č. 21, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., IČO: 50 289 934, Bratislava, Mlynské Nivy č. 73/a, za ktorú koná Mgr. Filip Lebovič, proti žalovaným v I. rade: ANDALEX REALITY, s.r.o., IČO: 35 819 731, Dunajská Lužná, Tehelná č. 42, II. rade: ANDALEX II, s.r.o., IČO: 35 893 605, Dunajská Lužná, Tehelná č. 42, obaja zastúpení JUDr. Slávom Uhrinom, advokátom, Bratislava, Švabinského č. 19, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. mája 2016, č.k. 44 C 163/2015-124, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25. mája 2016, č.k. 44 C 163/2015-124, p o t v r d z u j e . II. Žalovaným v I., II. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 25.5.2016, č.k. 44 C 163/2015-124, zamietol žalobu; žalovaným v I., II. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 14.1.2014, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovaným v I., II. rade určenia neplatnosti právneho úkonu- vyhlásenia písomného hlasovania vlastníkov nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte ANDALEX za vchody Švabinského č. 19 a č. 21 označený ako vyhlásenie písomného hlasovania a doručenie hlasovacieho lístka zo dňa 19.12.2013, určenia neplatnosti právnych úkonov schválených písomným hlasovaním vlastníkov nebytových priestorov polyfunkčného objektu ANDALEX za vchody Švabinského č. 19 a č. 21 dňa 30.12.2013, ktorými bolo rozhodnuté o tom, že: 1. pri rozpočítavaní nákladov a množstva tepla na vykurovanie pre nebytové priestory nachádzajúce sa vo vchodoch Švabinského č. 19 a č. 21 v Bratislave sa postupuje podľa § 7 ods. 1 až 9 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v platnom znení s tým, že základná zložka tvorí 70 % a spotrebná zložka 30 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie a základná zložka sa môže rozpočítavať konečným spotrebiteľom, ak ich nebytové priestory majú rozdielnu konštrukčnú výšku jednotlivých miestností, podľa pomeru obstavaného objemu nebytových priestorov konečného spotrebiteľa k celkovému obstavenému objemu všetkých nebytových priestorov, 2. pri rozpočítavaní nákladov a množstva dodaného tepla v úžitkovej vode pre nebytové priestory nachádzajúce sa vo vchodoch Švabinského č. 19 a č. 21 v Bratislave sa postupuje podľa § 9 odsekov 2 až 7 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v platnom znení s tým, že rozpočítanie základnej zložky sa vykoná medzi konečných spotrebiteľov podľa pomeru vykurovanej podlahovej plochy nebytových priestorov konečného spotrebiteľa k súčtu celkovej vykurovanej podlahovej plochy všetkých nebytových priestorov a spotrebná zložka sa rozpočíta konečným spotrebiteľom v pomere indikovaného údaja určeného meradla na meranie množstva teplej úžitkovej vody k súčtu indikovaných údajov určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody so zohľadnením indikovaných údajov o spotrebe tepla v teplej úžitkovej vode v okruhu pre konečných spotrebiteľov podľa odberného výpočtu. Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zvolávania schôdzí len časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu - polyfunkčného objektu ANDALEX, stavba so súpisným číslom XXXX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R.. Žalobca žalobu dôvodil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nebytového priestoru - garáže č. 12 nachádzajúcej sa na prvom poschodí vo vchode č. 19 polyfunkčného objektu ANDALEX na Švabinského ulici v Bratislave, výlučným vlastníkom nebytového priestoru-zariadenia verejnej správy a administratívy č. 61 nachádzajúceho sa na mezaníne vo vchode č. 21 polyfunkčného objektu ANDALEX na Švabinského ulici v Bratislave zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R.. Správu objektu vykonáva na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 1.4.2006 v znení jej Dodatkov žalovaný v I. rade, pričom k Zmluve o výkone správy pristúpil na základe Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru zo dňa 30.10.2006. Žalovaný v II. rade je vlastníkom nebytových priestorov v bytovom dome. Žalovaný v I. rade listom zo dňa 19.12.2013 vyhlásil podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov písomné hlasovanie na deň 30.12.2013 a zároveň mu doručil hlasovací lístok. Hlasovanie sa týkalo dvoch návrhov, a to, že pri rozpočítavaní nákladov a množstva tepla na vykurovanie pre nebytové priestory nachádzajúce sa vo vchodoch Švabinského č. 19 a č. 21 v Bratislave sa postupuje podľa § 7 ods. 1 až 9 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v platnom znení s tým, že základná zložka tvorí 70 % a spotrebná zložka 30 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie a základná zložka sa môže rozpočítavať konečným spotrebiteľom, ak ich nebytové priestory majú rozdielnu konštrukčnú výšku jednotlivých miestností, podľa pomeru obstavaného objemu nebytových priestorov konečného spotrebiteľa k celkovému obstavenému objemu všetkých nebytových priestorov a pri rozpočítavaní nákladov a množstva dodaného tepla v úžitkovej vode pre nebytové priestory nachádzajúce sa vo vchodoch Švabinského č. 19 a č. 21 v Bratislave sa postupuje podľa § 9 odsekov 2 až 7 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. v platnom znení s tým, že rozpočítanie základnej zložky sa vykoná medzi konečných spotrebiteľov podľa pomeru vykurovanej podlahovej plochy nebytových priestorov konečného spotrebiteľa k súčtu celkovej vykurovanej podlahovej plochy všetkých nebytových priestorov a spotrebná zložka sa rozpočíta konečným spotrebiteľom v pomere indikovaného údaja určeného meradla na meranie množstva teplej úžitkovej vody k súčtu indikovaných údajov určených meradiel na meranie množstva teplej úžitkovej vody so zohľadnením indikovaných údajov o spotrebe tepla v teplej úžitkovej vode v okruhu pre konečných spotrebiteľov podľa odberného výpočtu. Listom zo dňa 20.12.2013 vyjadril svoj nesúhlas s písomným hlasovaním z dôvodu, že žalovaný pristúpil k nezákonnému rozdeleniu schôdzí vlastníkov na vchody Švabinského č. 15 a č. 17 a Švabinského č. 19 a č. 21 a upozornil žalovaného v I. rade, že vyhlásené písomné hlasovanie nemá žiadnu oporu ani v Zmluve o výkone správy zo dňa 1.4.2006, ani v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Napriek tomu ale k písomnému hlasovaniu prišlo, čo sa dá usudzovať z listu žalovaného v I. rade zo dňa 2.1.2014, ktorým mu oznámil výsledok písomného hlasovania. Z tohto oznámenia vyplýva, že boli schválené oba vyššie uvedené návrhy. Poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, aj na ustanovenie § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Podľa článku I. Zmluvy o výkone správy zo dňa 1.4.2006 je predmetom výkonu správy polyfunkčný objekt ANDALEX na Švabinského ulici v Bratislave so súpisným číslo XXXX, z dôvodu ktorého sa domnieva, že bytový dom je na liste vlastníctva zapísaný ako jeden objekt, s jedným súpisným číslom. Oddelené písomné hlasovanie by bolo možné iba v prípade, ak by sa jednalo o správu viacerých samostatných objektov, bytových domov, čo však nie je tento prípad. Správa bytového domu ako jedného celku vyplýva aj zo samotnej zmluvy o výkone správy. Zákon pozná iba schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie schôdzu, ktorej účastníkmi by boli výlučne vlastníci nebytových priestorov za súčasného opomenutia vlastníkov bytov. Takýto orgán s rozhodovacími právomocami neexistuje a de iure ani existovať nemôže, nakoľko jeho činnosť by bola v rozpore s vyššie uvedeným zákonom. Okrem faktu, že rozhodnutia takto zvolanej schôdze pozostávajúcej výlučne z vlastníkov nebytových priestorov nemajú žiadnu právnu relevanciu, teda ani právne následky, výrazne by sa týmto postupom zasiahlo do práv vlastníkov ostatných bytov, pretože by prišlo k znemožneniu uplatnenia ich aktívneho hlasovacieho práva priznaného v § 14 ods. 2 citovaného zákona. Vzhľadom na výsledok hlasovania predpokladá, že žalovaný v I. rade zaslal vyhlásenie písomného hlasovania spolu s hlasovacím lístkom iba časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a to jemu a žalovanému v II. rade, a preto písomné hlasovanie vlastníkov bytového domu za časť Švabinského č. 19 a č. 21 bolo zvolané v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. a je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu ktorého sú potom ako nadväzujúce právne úkony absolútne neplatnými právnymi úkonmi aj vyššie uvedené návrhy schválené písomným hlasovaním dňa 30.12.2013. Ďalej uviedol, že zo strany žalovaného v I. rade ide o opakované porušenie ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravujúcich povinnosti správcu pri zvolávaní schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kedy obdobným spôsobom žalovaný v I. rade zvolal na deň 17.12.2013 schôdzu vlastníkov len za časť bytového domu, pre vchody Švabinského č. 19 a č. 21, takže je dôvodná obava, že k porušovaniu povinností z jeho strany pri zvolávaní schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu bude dochádzať aj v budúcnosti. Je preto nevyhnutné, aby došlo k určeniu povinnosti žalovanému v I. rade zdržať sa selektívneho zvolávania schôdzí len za časti bytového domu. 2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca ako kupujúci uzavrel dňa 30.10.2006 podľa § 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. Zmluvu o prevode vlastníctva so žalovaným v II. rade ako predávajúcim, predmetom ktorej bol nebytový priestor-zariadenia verejnej správy a administratívy č. 11 nachádzajúci sa na mezaníne polyfunkčného objektu ANDALEX na Švabinského č. 21 v Bratislave bližšie špecifikovaný v čl. II. bod 1 Zmluvy a spoluvlastnícky podiel na garáži č. 12 nachádzajúcej sa na prvom poschodí polyfunkčného objektu ANDALEX na Švabinského č. 19 v Bratislave, bližšie špecifikovanej v čl. II. bod 2 zmluvy, v celosti. Prehlásením o pristúpení k Zmluve o výkone správy so splnomocnením pre správcu dňa 30.10.2006 žalobca prehlásil, že pristupuje k zmluve o výkone správy polyfunkčného objektu ANDALEX na Švabinského ulici v Bratislave so správcom, ktorým je žalovaný v I. rade. Správu polyfunkčného objektu ANDALEX na Švabinského ulici v Bratislave, súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, vykonáva na základe uzatvorenej Zmluvy o výkone správy zo dňa 1.4.2006 a jej Dodatku zo dňa 15.9.2006 žalovaný v I. rade. Žalobca sa písomného hlasovania nezúčastnil, odmietol hlasovať z dôvodu protiprávnosti tohto hlasovania, ktorého sa mali zúčastniť iba dvaja vlastníci, on a žalovaný v II. rade. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia písomného hlasovania vlastníkov zo dňa 19.12.2013 odôvodnil žalobca tým, že v dôsledku nezákonného postupu žalovaného v I. rade sa mu odníma možnosť uplatňovať si svoje právo v zmysle zákona o bytoch a nebytových priestoroch, zúčastňovať sa na správe, keďže žalovaný v II. rade má nadpolovičnú väčšinu pri hlasovaniach a prijíma tak hlasovania vo svoj prospech. Žalovaní v I., II. rade uviedli, že písomné hlasovanie dňa 30.12.2013 sa uskutočnilo z dôvodu, že sa žalobca odpojil od dodávky tepla zo spoločnej kotolne, čo viedlo k tomu, že ostatní vlastníci platia viac ako v prípade, ak by žalobca teplo odoberal. Napriek schváleniu rozhodnutí pri tomto písomnom hlasovaní sa žalovaný v I. rade vzdal postupov podľa nich a naďalej postupuje podľa vyhlášky. Článok II. veta prvá, druhá zmluvy o výkone správy ukladá správcovi, aby všetky doklady evidoval a rozúčtoval osobitne pre bytový objekt Švabinského č. 15 a č. 17 a osobitne pre objekty administratívy a garáží a objekt časť EMEL tak, aby náklady na opravu, údržbu, prevádzku a služby jednotlivého stavebného objektu neboli na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v inom stavebnom objekte. Všetky schôdze sa zvolávali vždy oddelene pre vlastníkov bytov na Švabinského č. 15 a č. 17 a oddelene pre žalobcu a žalovaného v II. rade, nakoľko je nepredstaviteľné, že žalobca, ktorý neplatí za posledné dva roky za služby a tri roky nemá žiadne prostriedky na fonde údržby a opráv, by ovplyvňoval, resp. mohol zmariť, hlasovania vlastníkov bytov napríklad o maľovaní spoločných priestorov. Správca týmto postupom vlastne chráni záujmy vlastníkov bytov, ktorí riadne platia za služby a do fondu údržby a opráv. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R., zo dňa 27.12.2013 vyplýva, že žalobca je vlastníkom nebytového priestoru č. X-XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, žalovaný v II. rade je vlastníkom nebytových priestorov číslo X-XX, X-XX, X-XX, X-XX, X-XX, X-XX, X-XX a X-XX. Žalovaný v I. rade oznámením o vyhlásení písomného hlasovania zo dňa 19.12.2013 oznámil, že vyhlasuje podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov písomné hlasovanie na deň 30.12.2013 a doručil žalobcovi hlasovací lístok; hlasovanie sa týkalo dvoch návrhov špecifikovaných v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca listom zo dňa 20.12.2013 vyjadril svoj nesúhlas s písomným hlasovaním z dôvodu, že žalovaný pristúpil k nezákonnému rozdeleniu schôdzí vlastníkov na vchody Švabinského č. 15 a č. 17 a Švabinského č. 19 a č. 21. Z oznámenia o výsledku písomného hlasovania zo dňa 2.1.2014 zistil, že žalovaný v I. rade oznámil vlastníkom nebytových priestorov, t.j. žalobcovi a žalovanému v II. rade, výsledok písomného hlasovania zo dňa 31.12.2013 o pravidlách rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a na vykurovanie s tým, že oba návrhy boli schválené. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 14 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a dôvodil tým, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorým sa zaoberal ako prvým. Uviedol, že žalobca sa môže svojich práv s úspechom domáhať len zákonom predpokladaným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. (prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká), a nie určovacou žalobou, ktorou žiadal určiť, že vyhlásenie písomného hlasovania vlastníkov nebytových priestorov zo dňa 19.12.2013 je neplatné. V konaní na návrh prehlasovaného vlastníka by sa súd mohol zaoberať aj procedurálnym postupom, ktorý predchádzal samotnému písomnému hlasovaniu, t. j. spôsobu jeho vyhlásenia, charakteru otázky, o ktorej bolo vyhlásené, resp. jeho priebehu, spôsobu zistenia výsledku a pod., ale žalobca sa písomného hlasovania nezúčastnil a na požadovaných určeniach (neplatnosť rozhodnutí prijatých na písomnom hlasovaní, ako aj neplatnosť vyhlásenia písomného hlasovania) tak nemá naliehavý právny záujem. Žalobca ani nevyznačil svoj názor právne relevantným spôsobom tak ako vyplýva z citovaného ustanovenia (§ 14 ods. 6), v ktorom je jednoznačne uvedené, že ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačil svoj názor, je hlas neplatný. Skutočnosť, že žalobca doručil po vyhlásení písomného hlasovania žalovanému v I. rade list, v ktorom namietal zákonnosť vyhláseného písomného hlasovania, nemožno považovať za zákonom stanovené prejavenie názoru na otázky, o ktorých bolo vyhlásené písomné hlasovanie. Zákon jasne vymedzil, ako má vlastník bytu alebo nebytového priestoru vyznačiť svoj názor, a to zaškrtnutím príslušného rámčeka (áno - nie) na hlasovacom lístku, ktorý mu bol doručený. Zároveň dospel k záveru, že v tejto časti žalobného petitu nie je žalovaný v I. rade pasívne legitimovaným subjektom, pretože podľa ustálenej judikatúry v tejto otázke správca bytov a nebytových priestorov nie je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní, keďže predmetné rozhodnutia boli prijaté písomným hlasovaním vlastníkov nebytových priestorov a nejde tak o rozhodnutie správcu, ale o rozhodnutie vlastníka nebytových priestorov. Poukázal na skutočnosť, že právo na spochybnenie prijatých rozhodnutí prináleží len okruhu zákonom určených osôb, a to v rámci prekluzívnych lehôt. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je po procesnej stránke skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu na podanie žaloby a že na určení majú naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v tomto prípade má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide, pričom nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania. Ak žalobu podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je žaloba podaná proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa môže obrátiť na súd. Keďže výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, pre záväznosť rozhodnutia súdu v prejednávanom prípade musia byť stranami sporu všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov na oboch procesných stranách, ktorí sa zúčastnili na predmetnom hlasovaní. Na strane žalobcu tak potom musia byť stranami sporu tí, ktorí namietajú neplatnosť hlasovania a na strane žalovaného tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú. Žalobcu preto považoval za vlastníka, ktorý nehlasoval, tzn. nebol prehlasovaný, a z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní žalobcu v časti o neplatnosť rozhodnutí prijatých na písomnom hlasovaní, aj neplatnosť vyhlásenia písomného hlasovania, zamietol. Dodal, že zúčastňovať sa na správe domu a najmä rozhodovať o spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve domu a pozemku je nielen právom, ale tiež povinnosťou každého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru. Ustanovenie § 14 ods. 4, ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. predstavuje zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv prehlasovaní. Zákon pritom poskytuje ochranu len prehlasovaným vlastníkov, čo znamená, že oprávnenie podať žalobu nepatrí vlastníkom, ktorí sa zdržali hlasovania (dobrovoľne nevyužili svoje hlasovacie právo, a teda nemohli byť prehlasovaní, resp. ktorí nehlasovali v písomnom hlasovaní). Žalobca musí preukázať, že bol prehlasovaný (preukázať skutočnosť, zakladajúcu jeho aktívnu legitimáciu v konaní). Pätnásťdňová lehota má prekluzívny charakter a plynie od oznámenia o výsledku hlasovania (ide o hmotnoprávnu lehotu) a musí preukázať aj skutočnosť, ktorý deň po konaní schôdze bolo oznámenie o výsledkoch hlasovania oznámené. Pasívne legitimovanými sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Poukázal na to, že uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov, resp. písomným hlasovaním sú výsledkom procesu kolektívneho rozhodovania, teda vytvárania vôle zákonne upraveným spôsobom. Ide o rozhodovací proces skupiny oprávnených subjektov formou hlasovania, ktorému predchádza určitý formálny postup upravený v zákone podľa formy hlasovania. Žalobou sa možno domáhať neplatnosti uznesení na základe akéhokoľvek právne relevantného dôvodu alebo právnej skutočnosti (rozpor so zákonom, zmluvou o spoločenstve, zmluvou o výkone správy, stanovami). Vlastníci môžu prijímať rozhodnutia len na schôdzi, resp. písomným hlasovaním a na základe zákonom stanoveného postupu jej zvolania. Uznesenia schôdze vlastníkov nie sú právnymi úkonmi. Vychádza sa z prezumpcie platnosti prijatých uznesení so všetkými právnymi následkami vyvolanými až do okamihu rozhodnutia súdu o neplatnosti týchto uznesení. Možno napadnúť vecnú nesprávnosť, resp. formálne vady procesu, ktorý nebol dodržaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Súd rozhoduje, či je rozhodnutie väčšiny v súlade so štatútom, či je účelné z hľadiska záujmu všetkých spoluvlastníkov a posudzuje žalobu len na základe dôvodov, ktoré uvádza žalobca, pričom nemožno uvádzať ďalšie dôvody po uplynutí prekluzívnej 15-dňovej lehoty. Prehlasovaný vlastník môže rozporovať vecné nedostatky prijatého uznesenia, ako aj formálne vady týkajúce sa zvolania a priebehu schôdze (Valachovič/Grausová/Cirák, zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov Komentár, C.H.Beck 2012). Napadnuté rozhodnutia boli prijaté prostredníctvom písomného hlasovania, ktoré vyhlásil žalovaný v I. rade listom zo dňa 19.12.2013 podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. na deň 30.12.2013 a žalobcovi doručil hlasovací lístok a listom zo dňa 2.1.2014 žalovaný v I. rade oznámil žalobcovi výsledok písomného hlasovania, ktorý podal žalobu na súd dňa 14.1.2014, t.j. v zákonom stanovenej lehote (do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca listom zo dňa 20.12.2013 vyjadril nesúhlas s písomným hlasovaním z dôvodu, že žalovaný pristúpil k nezákonnému rozdeleniu schôdzí vlastníkov na vchody Švabinského č. 15 a č. 17 a Švabinského č. 19 a č. 21, ani to, že sa písomného hlasovania nezúčastnil, pričom podľa oznámenia výsledku hlasovania zo dňa 2.1.2014 boli oba vyššie uvedené návrhy schválené. Záverom súd prvej inštancie k žalobnému petitu žalobcu, aby bola žalovanému v I. rade uložená povinnosť zdržať sa zvolávania schôdzí len časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu - polyfunkčného objektu, uviedol, že ani tento druh žaloby nevyplýva zo zákona č. 182/1993 Z.z., pretože jediným zákonom predpokladaným právnym prostriedkom ochrany vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je žaloba prehlasovaného vlastníka, v rámci ktorej sa môže súd zaoberať všetkými námietkami žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 veta prvá, § 151 ods. 7 O.s.p. a žalovaným v I., II. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, priznal náhradu trov konania. 4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu oznámenia o schôdzi vlastníkov, keďže oznámenie o písomnom hlasovaní vlastníkov nie je právnym úkonom, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby, keďže sa nezúčastnil písomného hlasovania dňa 30.12.2013, ani s tým, že žalovaný v I. rade nemá pasívnu vecnú legitimáciu, pretože žalovanými subjektmi môžu byť iba samostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sa zúčastnili písomného hlasovania. Uviedol, že žalobu podal z dôvodu protiprávneho vyhlásenia písomného hlasovania žalovaným v I. rade, čím odôvodnil aj naliehavý právny záujem na podaní žaloby, pretože postupom žalovaného v I. rade bolo ohrozené jeho právo na riadne vyhlásenie písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a riadne písomné hlasovanie, keď písomné hlasovanie bolo oznámené iba dvom vlastníkom nebytových priestorov v bytovom dome. Rozhodnutiami prijatými písomným hlasovaním 30.12.2013 prišlo aj k ohrozeniu jeho právneho postavenia ako účastníka zmluvy o výkone správy, nakoľko napádané rozhodnutia sa týkajú bezprostredne poskytovania služieb žalovaným v I. rade voči nemu. Predmetnou určovaciu žalobou sa snažil odstrániť spornosť jeho práva zúčastniť sa schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a na hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov celého bytového domu (§ 14 ods. 2 citovaného zákona). Namietol záver prvoinštančného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade, pretože jeho pasívna vecná legitimácia ako správcu vyplýva z jeho zodpovednosti za dodržanie zákonného postupu pri organizovaní písomného hlasovania zo dňa 30.12.2013, keď žiadal určiť rozhodnutia prijaté písomným hlasovaním vlastníkov za protiprávne z dôvodu nezákonného vyhlásenia písomného hlasovania. Protiprávnosť týchto rozhodnutí nevyplýva z hlasovania vlastníkov bytov ale priamo z nezákonného vyhlásenia písomného hlasovania, za ktoré je zodpovedný žalovaný v I. rade. Nesúhlasil ani s negatívnym vymedzením pojmu prehlasovaný vlastník v napadnutom rozhodnutí, nakoľko právo prehlasovaného vlastníka by malo byť garantované každému vlastníkovi, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím a nehlasoval za jeho prijatie, zvlášť v prípadoch, kedy aj pri jeho účasti na schôdzi vlastníkov je zrejmé, že s ohľadom na väčšinu vlastníkov, ktorá rozhodnutie odsúhlasila, bol takýto vlastník prehlasovaný, čo potvrdil vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Českej republiky (rozsudok zo dňa 25.5.2011, sp.zn. 22 Cdo 1423/2009). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Hoci odvolanie žalobcu smeruje aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania, vôbec nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku aj v uvedenom rozsahu. 5. Žalovaní v I., II. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie vrátane jeho odôvodnenia. Poukázali na skutočnosť, že polyfunkčný objekt ANDALEX nie je ako celok bytovým domom, v objekte je na bývanie určená menej ako polovica podlahovej plochy, čo vyplýva z listu vlastníctva. Technická a stavebná samostatnosť bytovej budovy domu odôvodňuje aj samostatné rozhodovanie vlastníkov týchto častí o nákladoch a správe pri zachovaní ostatných ustanovení zákona bez toho, aby na platnosť rozhodnutí boli zvolávané schôdze celého polyfunkčného objektu. Uviedli, že žalobca napáda prijaté rozhodnutie iba z preventívnych dôvodov napriek tomu, že nebolo správcom uvedené do praxe a rozpočítavanie nákladov na teplo sa uskutočňuje podľa platného výpočtu. Zdôraznili, že podľa Civilného sporového poriadku sú žaloby na určenie právnej skutočnosti možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu a v prípade podanej žaloby o takýto prípad nejde. 6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných v I., II. rade k jeho odvolaniu uviedol, že ich vyjadrenie považuje za nesprávne a zavádzajúce. Predloženou zmluvou o výkone správy celého bytového domu, aj ďalšími dôkazmi, ktoré predložili žalovaní v I., II. rade (pozvánky na schôdze vlastníkov), bolo preukázané, že nie je možné zvolávať schôdzu iba za niektoré vchody, resp. časti polyfunkčného domu ANDALEX, keď žalovaný v I. rade zvolával schôdze vlastníkov za celý objekt bez ohľadu na obsah programu schôdze. Jeho oprávnenie domáhať sa neplatnosti napadnutých rozhodnutí vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 182/1993 Z.z. v znení v čase podania žaloby, a to podľa ustanovenia § 14 ods. 4. Konštatoval, že nemohol v čase podania žaloby vedieť, že žalovaný v I. rade nebude uznesenia prijaté hlasovaním uplatňovať, túto istotu nemá ani v súčasnosti, pretože žalovaní v I., II. rade tvrdia, že napadnuté rozhodnutia sú platné. Poukázal na skutočnosť, že zákon č. 182/1993 Z.z. neviaže oprávnenie vlastníka domáhať sa preskúmania rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov alebo na základe písomného hlasovania súdom na jeho uvedenie do praxe správcom, takúto podmienku právny predpis nestanovuje. 7. Žalovaní v I., II. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k ich vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedli, že sa stotožňujú s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti, v ktorej sa uvádza, že žalobca mal možnosť zúčastniť sa hlasovania a potom by mal právo napadnúť výsledok hlasovania, keďže zákon priznáva právo prehlasovanému vlastníkovi a nie vlastníkovi, ktorý nehlasoval. Poukázali na to, že polyfunkčný objekt ANDALEX v Bratislave, na Švabinského č. 15, 17, 19, 21, nie je bytovým domom, čo vyplýva z pomeru podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov v dome vyjadrenej vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa dá zistiť z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R., ktorý je verejne dostupný. Uvedený objekt sa skladá z dvoch samostatných hlavných stavebných celkov, ktoré vytvorili zloženú stavbu so samostatnými prívodmi vody a tepla, z dôvodu ktorého bolo v zmluve o výkone správy dohodnuté oddelené finančné hospodárenie jednotlivých jej stavebných častí. Uviedli, že ak by žalobca aj hlasoval, žalobu by podal ako prehlasovaný vlastník a výsledok hlasovania by obstál. Poukázali na vyhlášku č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odber, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítania množstva dodaného tepla. Zmluva o výkone správy v čl. II., V. obsahuje dohodu vlastníkov evidovať, viesť, vynakladať a rozúčtovávať v dome náklady podľa jednotlivých stavebných objektov, a preto aj rozhodovanie vlastníkov podľa budov so samostatným meraním dodaného tepla je v súlade s touto dohodou. Opačný výklad by znamenal popretie skoršieho rozhodnutia zahrnutého do obsahu zmluvy o výkone správy a viedlo by to k tomu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v zloženej stavbe z dvoch budov, by rozhodovali o nákladoch v druhej budove aj napriek tomu, že podľa dohody evidujú, vedú, vynakladajú a rozúčtovávajú oddelene. Zmluva o výkone správy s dohodou vlastníkov o oddelenom evidovaní, vedení, vynakladaní a rozúčtovaní nákladov podľa stavebných objektov znamená aj oprávnenie rozhodovať o nich oddelene. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. mája 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaných v I., II. rade, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb., O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 10. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nemá v danej veci naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte ANDALEX, za vchody Švabinského č. 19 a č. 21, označený ako vyhlásenie písomného hlasovania a doručenie hlasovacieho lístka zo dňa 19.12.2013, právneho úkonu - návrhy schválené písomným hlasovaním vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedeného polyfunkčného objektu dňa 30.12.2013, ktorá nie je žalobou podľa zákona č. 182/1993 Z.z., pretože podanie takejto žaloby nemá oporu v tomto zákone. Podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona môže prehlasovaný vlastník bytu podať žalobu o neplatnosť uznesenia (rozhodnutia) prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov s tým, že žaloba musí smerovať voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje, musí mať oporu v hmotnom práve a hmotným právom v danej veci, upravujúcim vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov navzájom a vlastníkov bytov a správcu, je zákon č. 182/1993 Z.z., ktorý presne určuje, akú žalobu a v akom prípade je oprávnený vlastník bytu a nebytového priestoru podať. Žaloba o neplatnosť uznesenia (rozhodnutia) vlastníkov bytov je určovacou žalobou, ale podanou podľa osobitného zákona, kde sa preukázanie naliehavého právneho záujmu nevyžaduje. Žalobca ale takúto žalobu nepodal, pretože podal žalobu o určenie neplatnosti vyhlásenia písomného hlasovania a návrhoch schválených hlasovaním a súd prvej inštancie ju správne posúdil ako určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (tak žalobca aj žalobu formuloval) a v takom prípade žalobca musí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Navyše ustanovenie § 14 odsek 4 citovaného zákona je svojou povahou lex specialis, ktoré vylučuje použitie všeobecných právnych prostriedkov, t.j. určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. To znamená, že u žalobcu musí ísť buď o právny vzťah či právo existujúce alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený, konkrétnej ujme. V danej veci, ak by bolo žalobe aj vyhovené, by nedošlo k zmene právneho postavenie žalobcu, pretože by zostal aj naďalej vlastníkom nebytového priestoru, ani jeho právo by bez tohto určenia ohrozené nebolo, pretože tak ako konštatoval prvoinštančný súd, žalobca sa písomného hlasovania nezúčastnil. Z toho vyplýva, že nie je prehlasovaným vlastníkom, takže nemôže podať žalobu o neplatnosť právnych úkonov, prijatých písomným hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 11. Argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, že pasívna legitimácia žalovaného v I. rade ako správcu vyplýva z jeho zodpovednosti za dodržanie zákonného postupu pri organizovaní písomného hlasovania zo dňa 30.12.2013, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože prvoinštančný súd správne dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade. Právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom je regulovaný jednak ustanoveniami zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinný ku dňu podania žaloby, ako aj zmluvou o výkone správy. Správca vykonáva správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom (§ 8b zákona č. 182/1993 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že správca môže vykonávať činnosti vymedzené zákonom (obstarávanie služieb a tovaru, prevádzka, údržba, udržiavanie spoločných častí domu, služby spojené s užívaním bytu, vedenie účtu, vymáhanie škody a iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu). Správca je ale odlišný subjekt od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto nemá ani oprávnenie spojené s hlasovaním na schôdzach vlastníkov, okrem prípadu, ak by vlastnil byt alebo nebytový priestor. V danej veci žalovaný v I. rade nie je vlastníkom bytu ani nebytového priestoru v predmetnom bytovom dome, vykonáva iba správu, t.j. je správcom bytového domu a na písomnom hlasovaní sa aktívne nezúčastnil. Keďže z ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo sa obrátiť do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby súd vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká, je preto tento prehlasovaný vlastník svoju žalobu povinný smerovať proti tým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí ho prehlasovali, nie voči správcovi domu. Žalovaný v I. rade ako správca tak nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože nie je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom tohto konania. 12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nesprávne posúdil jeho aktívnu vecnú legitimáciu. K tomu odvolací súd uvádza, že zákon č. 182/1993 Z.z. v ustanovení § 14 ods. 4 priznáva vlastníkovi súdnu ochranu len proti konečnému rozhodnutiu schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a v prípade, že neboli dodržané ustanovenia zákona o zvolávaní a priebehu schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. ustanovenia zmluvy o výkone správy. Vlastník sa môže na súd obrátiť iba v prípade rozhodnutia schôdze vlastníkov bytu, pri ktorom bol schôdze účastný a bol prehlasovaný, alebo ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť alebo pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní nedosiahne, ale žalobca, tak ako správne konštatoval prvoinštančný súd, na schôdzi vlastníkov nehlasoval a prehlasovaný nebol. Odvolací súd dodáva, že vlastník sa môže v súdnom konaní domáhať nie neplatnosti hlasovania, ale konkrétneho rozhodnutia súdu o otázke, ktorá bola predmetom hlasovania a v ktorej bol prehlasovaný, alebo sa o výsledku nedozvedel, alebo sa nedosiahla väčšina hlasov. 13. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenú v napadnutom rozsudku týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému v I. rade zdržať sa zvolávania schôdzí len časti vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, pretože žalovaný v I. rade ako správca má zo zákona povinnosť zvolávať schôdze, pričom sa musí riadiť, tak ako je uvedené vyššie, zákonom č. 182/1993 Z.z. a zmluvou o výkone správy. 14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 15. Žalobca podal odvolanie aj voči výroku o náhrade trov konania. Odvolanie ale v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, a preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku; so zdôraznením, že žalovaní v I., II. rade odvolanie nepodali. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaným v I., II. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).