Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514200852 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514200852.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený Advokátska kancelária ČULMAN, s.r.o., Lietavská 3, 851 06 Bratislava, IČO: 46 849 793, proti žalovaným: 1) LCWOOD, s.r.o., Gemerská cesta 1, 984 01 Lučenec, IČO: 44 900 244, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, 2) O. Q., R. XX.X.XXXX, T. D. H. XXX/XX, XXX XX C., 3) S. Q., R. X.X.XXXX, T. D. H. XXX/XX, XXX XX C., obaja zastúpení advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, Ladislava Dérera 2, 831 03 Bratislava, 4) X.. S. K., R. XX.X.XXXX, T. D. R. W. XXXX/XX, XXX XX Q. a 5) U. K., R. XX.X.XXXX, T. D. K. XXXX/X, XXX XX Q., obaja zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 37.737,14 eur s príslušenstvom a odmenou 125,78 eur zo zmenky, o odvolaní žalovaného 1), 4), 5) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/453/2014-311 zo dňa 12.6.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/453/2014-311 zo dňa 12.6.2017 potvrdzuje. Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 40/2014-20 zo dňa 4.7.2014 sa ponechal v platnosti. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v celom rozsahu. V odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm 40/2014-20 zo dňa 4.7.2014 súd uložil žalovaným povinnosť, aby spoločnosti VB LEASING SK, spol. s r.o. ako žalobcovi do troch dní od doručenia spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 37.737,14 eur so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 11.545,38 eur od 2.8.2013 do zaplatenia, so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy 26.191,76 eur od 30.10.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 125,78 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 3.489,49 eur alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú. Žalovaní podali námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 453/2014. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o námietkach, t.j. či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. Žalovaní v spoločných námietkach navrhli, aby súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a žalobu zamietol. Uviedli, že všetky tri zmenky, ktoré boli súdu predložené, vyplnil remitent dodatočne na základe zmlúv o vyplnení a použití bianko zmeniek č. P., P. a P.. Bianko zmenky boli doplnené v rozpore so zmluvami, zmenkovú sumu neuznávajú ani čo do dôvodu ani výšky, nie sú si záväzku v takejto výške vedomí, výška zmenkovej sumy nebola v konaní nijakým spôsobom preukázaná. Kauzálnym vzťahom zmeniek sú leasingové zmluvy č. Q., Q. a Q., ku každej z nich bolo vyhotovené záverečné finančné vysporiadanie, do zmenkovej sumy sú subsumované položky, s ktorými v žiadnom smere nesúhlasia a nakoľko neboli do dnešného dňa zdokladované a preukázané, ich skutočnú výšku spochybňujú. Ide o položky ako havarijné poistenie (nešpecifikovaná výška poistného), náklady spojené s odobratím predmetu financovania (nepreukázaná ich skutočná výška), odúročený ušlý zisk (nešpecifikovaný), preprava vozidla (nešpecifikované, kedy malo dôjsť k preprave, na aké miesto, akým mandatárom a na základe akého titulu), zmluvná pokuta (nešpecifikovaná), reálne preukázanie nákladov za znalecký posudok (nevydokladované), výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu - namietajú, že nemali možnosť v žiadnom smere ovplyvniť výšku re-predajnej ceny predmetu leasingu. Tiež namietali výšku úrokov z omeškania z uhradených/neuhradených leasingových splátok, nakoľko nebola ich výška špecifikovaná, ani časové obdobie ich vyčíslenia. Ako dôkazy k námietkam pripojili záverečné finančné vysporiadanie (ZFV) leasingových zmlúv č. Q. a Q., obe z 5.9.2013. Pôvodný žalobca VB LEASING SK, spol. s r.o. žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. V písomnom vyjadrení k námietkam potvrdil, že príčinným vzťahom zmeniek sú leasingové zmluvy č. Q. na predmet leasingu briketovacie zariadenie s odsávaním, č. Q. na predmet leasingu lis a č. Q. na predmet leasingu fréza na mikrozubový stroj, ktoré uzavrel so žalovaným v 1. rade. Všetky tri leasingové zmluvy boli predčasne ukončené a predmety leasingu odňaté v dôsledku neplatenia leasingových splátok, ktorá skutočnosť ho viedla k uplatneniu nárokov formou zabezpečovacích zmeniek. Uviedol, že súdu predložil prvopisy zmeniek a nimi svoje práva preukázal. Požiadavku žalovaných, aby špecifikoval všetky jednotlivé nároky, ktoré zahrnul do záverečného finančného vysporiadania a dokladoval ich opodstatnenosť, považoval za odporujúcu povahe zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Napriek tomu vo vyjadrení uviedol, aké kauzálne pohľadávky do jednotlivých zmeniek zahrnul, špecifikoval položky záverečného finančného vyporiadania, tiež úroky z omeškania, pripojil zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek, všetky tri leasingové zmluvy včítane Všeobecných leasingových podmienok, zmenkové formuláre, záverečné finančné vyporiadanie všetkých troch zmlúv, faktúry k nákladom za odobratie predmetov leasingu, k nákladom na prepravu a vyúčtovanie znalečného. Ku zhodnoteniu predmetov leasingu uviedol, že pri predaji postupoval s náležitou starostlivosťou, urobil všetky kroky na to, aby dosiahol čo možno najvyšší výnos, predmety ponúkal na predaj za východiskovú cenu určenú znaleckým posudkom, išlo však o špecifické strojné zariadenie a predajná cena bola závislá od vývoja cien na trhu a celkovej hospodárskej situácie v danom segmente podnikania. K výhrade žalovaných, že nemohli ovplyvniť predajnú cenu, poukázal na to, že až do riadneho vyporiadania a ukončenia leasingového vzťahu ostal on vlastníkom predmetov leasingu, zhodnocoval teda svoj vlastný majetok a zo zmluvy ani zo žiadneho predpisu mu nevyplýva povinnosť, aby žalovaným umožnil ovplyvňovať výšku predajnej ceny. Na prejednanie námietok nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie súd vykonal výsluchom žalovaných v 2. a 3. rade, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a ako svedka súd vypočul N. Z., ktorý bol zamestnancom pôvodného žalobcu. Vykonať iné dôkazy strany nežiadali. Súd uviedol, že Obchodná spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o. zanikla zlúčením s ČSOB Leasing, a.s., ktorý sa stal jej právnym nástupcom, a dňa 1.7.2016 bola z obchodného registra vymazaná. V konaní súd preto pokračoval s jej právnym nástupcom ako žalobcom, o čom v zmysle prvej vety § 64 CSP rozhodol osobitným uznesením. Predmetom konania je zaplatenie troch zmeniek, pričom strany sa zhodli v tom, že zmenky boli vystavené vedome neúplné, ich účelom bolo zabezpečiť záväzky žalovaného v 1. rade vyplývajúce mu ako leasingovému nájomcovi z leasingových zmlúv. Nebolo sporné ani to, že na základe udeleného oprávnenia chýbajúce údaje v zmenkách doplnil remitent. Zmenkou odkazujúcou na zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. P., ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 20.7.2010, sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že bez protestu zaplatí na rad VB LEASING SK, spol. s r.o. dňa 2.8.2013 v Bratislave sumu 11.545,38 eur. Per aval zmenku podpísali žalovaní v 2., 3., 4. a 5. rade. Zmenkou odkazujúcou na zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. P., ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 20.7.2010, sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že bez protestu zaplatí na rad VB LEASING SK, spol. s r.o. dňa 30.10.2013 v Bratislave sumu 11.577,83 eur. Per aval zmenku podpísali žalovaní v 2. až 5. rade. Zmenkou odkazujúcou na zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. P., ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 20.7.2010, sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že bez protestu zaplatí na rad VB LEASING SK, spol. s r.o. dňa 30.10.2013 v Bratislave sumu 14.613,93 eur. Aj túto zmenku per aval podpísali žalovaní v 2. až 5. rade. Súd konštatoval, že každá zo zmeniek obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). V rámci povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. čl. I. § 17 ods. 2 a III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, sa súd zaoberal aj otázkou, či zaviazanosť žalovaných zmenkami vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Všetky tri leasingové zmluvy, ktoré sú príčinným vzťahom zmeniek, boli uzavreté medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalovaní v 2. až 5. rade ako fyzické osoby nepodnikatelia vstúpili do právneho vzťahu s pôvodným žalobcom len tým, že podpísali zmenky per aval, ale nie pre účel uspokojenia vlastnej (súkromnej) spotreby, ale s cieľom umožniť príjemcovi leasingu (žalovanému v 1. rade), ktorého boli spoločníkmi, a žalovaní v 3. a 5. rade aj konateľmi, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. V súvislosti s avalovaním zmenky ich preto nie je možné považovať za spotrebiteľov (viď napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013) a zmenku nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona. Z rovnakého dôvodu nemohol súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky kauzálne súvislosti zmeniek. Žalovaní namietali, že blankozmenky boli doplnené v rozpore s udeleným oprávnením. Námietku skutkovo odôvodnili len tým, že si nie sú záväzku v takejto výške vedomí a žalobca výšku zmenkovej sumy nepreukázal. Námietku nie je možné považovať za dôvodnú. Zmenka je abstraktný, dokonalý a nesporný cenný papier. Práva a záväzky vyplývajú len zo zmenky samotnej, do nej sú inkorporované a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý zmenku sprevádzal. Takýto charakter zmenka nestráca ani ak bola pri vydaní neúplná, lebo doplnením chýbajúcich údajov sa stala riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia, t.j. ako by nikdy blankozmenkou nebola. Žalobca svoju nespornú pohľadávku preukázal už tým, že predložil prvopis zmeniek, nimi preukázal aj výšku zmenkovej sumy, preto ak podľa žalovaných remitent pri vyplňovaní zmenky udelené oprávnenie porušil, bolo na nich, aby v námietkach uviedli, ktoré dojednanie nebolo dodržané, ktoré údaje a z akých dôvodov neboli stanovené správne a ako mali byť zmenky vyplnené. Podľa súdu aj kauzálne námietky žalovaní odôvodnili iba poukazom na to, čo podľa nich remitent bol povinný preukázať. Vymenovali jednotlivé položky záverečného finančného vysporiadania leasingových zmlúv, s ktorými nesúhlasia z dôvodu, že neboli špecifikované a zdokladované (nešpecifikovaná výška havarijného poistenia, nepreukázaná skutočná výška nákladov spojených s odobratím predmetov leasingu, nešpecifikovaný odúročený ušlý zisk, nešpecifikované údaje o preprave vozidla, nešpecifikovaná zmluvná pokuta, nevydokladované náklady za znalecký posudok, nešpecifikovaná výška a časové obdobie vyčíslenia úrokov z omeškania). Ťarchu a zodpovednosť za výsledok námietkového konania znášajú najmä žalovaní, oni mali povinnosť už v námietkach uviesť rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy. Neocitli sa v dôkaznej núdzi, nakoľko žalovaný v 1. rade ako zmluvný partner remitenta (a vzhľadom na personálne prepojenie, jeho prostredníctvom tiež žalovaní v 2. až 5. rade) mal možnosť po tom, čo mu bolo záverečné finančné vyporiadanie doručené, dôvodnosť a oprávnenosť jednotlivých položiek u veriteľa overiť, požiadať o predloženie príslušných dokladov a správnosť výpočtu overiť. O tzv. informačný deficit by sa v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 2/2016 jednalo len v prípade, ak by strana objektívne nemala reálnu možnosť získať potrebné dôkazy alebo informácie tvoriace základ pre opísanie rozhodujúcich skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie. Na pojednávaní konanom 27.4.2015 vtedajší právny zástupca žalovaných tvrdil, že žalovaný v 1. rade vyzval poskytovateľa leasingu, aby položky záverečného finančného vysporiadania vysvetlil a zdokladoval. Ako dôkaz predložil fotokópiu listu z 8.7.2013, ktorým žalovaný v 1. rade žiadal pôvodného žalobcu o výpočet jednotlivých položiek v záverečnom finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Q., najmä v počte splátok v časti A a C, o zaslanie výpočtu úrokov z omeškania z časti B a súčasne vyjadril nesúhlas so skladným 284,08 eur za 1 paletu za necelé dva mesiace. Pôvodný žalobca považoval list len za koncept, nemal o ňom vedomosť, doručený mu nebol a považoval za sporné, či ho žalovaný v 1. rade vôbec odoslal. Súd konštatoval, že žalovaní mali objektívnu možnosť ešte pred splatnosťou zmeniek, resp. pred začatím súdneho konania, získať všetky informácie a dôkazy potrebné na overenie oprávnenosti a správnosti výšky kauzálneho záväzku vyplývajúceho z leasingových zmlúv. V ich prípade nie je možné hovoriť o informačnom deficite, skôr o nedôvodnej pasivite, a vzhľadom na to, že v konaní o zaplatenie zmenky nie je majiteľ povinný v žalobe špecifikovať zmenkou zabezpečenú pohľadávku, ani preukazovať jej výšku, hodnotil súd aj kauzálne námietky, skutkovo odôvodnené len tým, že kauzálna pohľadávka nebola preukázaná, za nedôvodné. Žalovaní v námietkach uviedli, že nemali možnosť v žiadnom smere ovplyvniť výšku predajnej ceny predmetov leasingu, preto namietli výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu. Na ich podnet žalobca dodatočne súdu predložil fotokópie znaleckých posudkov o všeobecnej hodnote predmetov leasingu k 16.4.2013, resp. k 1.8.2013 a kúpnych zmlúv, na základe ktorých strojné zariadenie odpredal. K predaju predmetov leasingu upozornil, že z dôvodu hospodárnosti nebolo účelné predaj odďaľovať, lebo časom sa hodnota zariadenia znižuje a zvyšujú sa náklady skladovania, navyše išlo o špecifické zariadenie, ktoré bolo problémom na trhu predať. K spôsobu, akým pôvodný žalobca ponúkal na predaj predmety leasingu, bol na návrh pôvodného žalobcu ako svedok vypočutý jeho vtedajší zamestnanec N. Z.. Svedok súdu predložil výpisy z internetovej aukcie a uviedol, že po odobratí boli predmety leasingu znalecky ohodnotené, potom ich ponúkli do aukcie za vyvolávaciu cenu navýšenú o niekoľko sto eur nad znalcom určenú všeobecnú hodnotu. S ponukou zverejnili aj informácie, kde je zariadenie umiestnené, aby si ho záujemcovia mohli prezrieť. Aukcie sa mohli zúčastniť všetci, ktorí boli zaregistrovaní na ich portáli, prístup nie je regionálne obmedzený, registrovaní boli záujemcovia z celého sveta, zo Slovenska ich bolo cca 3.000 a v tomto prípade išlo o predaj do Česka. Ďalej uviedol, že dopyt po výrobných zariadeniach zhotovených na mieru, ak nie sú v prevádzke, je nízky, záujemcovia si ich nemôžu odskúšať, a tým je ovplyvnená aj predajná cena. Dva z troch odobratých predmetov leasingu boli na sklade 115 dní, zvyšovali sa náklady na uskladnenie, zháňali kupcov aj u dodávateľov, ale záujem o kúpu za vyvolávaciu cenu nebol, preto keď prišli ponuky na predaj za cenu nižšiu než vyvolávacia, museli si novým znaleckým posudkom overiť, či ide o cenu reálnu. Žalovaní síce na pojednávaní dodatočne poukazovali na neprimerane nízku sumu, za ktorú bol jeden z predmetov leasingu predaný, ale na preukázanie, že nešlo o cenu trhovú a v danom mieste a čase mohol byť predajom predmetov leasingu získaný vyšší výnos, žiadne dôkazy nepredložili. Neobstojí ani argument, že pôvodný žalobca zariadenie ponúkal len úzkemu okruhu záujemcov, a preto nedosiahol trhovú cenu. Z výpovede svedka vyplynulo, že k aukcii, na ktorej sa predaj ponúkal, malo na Slovensku prístup cca 3.000 záujemcov a na portáli bolo registrovaných množstvo záujemcov z ďalších krajín. Súd zdôraznil, že námietkovom konaní súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz z dôvodov uvedených v námietkach celkom či sčasti zruší alebo ho ponechá v platnosti. Pre rozhodnutie súdu sú relevantné len tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli uvedené vo včas podaných námietkach, keďže v zmysle prvej vety § 175 ods. 4 OSP na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. Vo všeobecnosti sa pripúšťa možnosť námietky spresniť, t.j. v rozsahu vymedzenom rozhodujúcimi skutočnosťami, ktorými boli včasné námietky odôvodnené, je možné aj neskôr uvádzať nové tvrdenia na ich objasnenie a predkladať nové dôkazy. Pokiaľ teda žalovaní na svoju obranu ako dôvod, pre ktorý zmenkový záväzok neuznávajú, uviedli len to, že si dlhu v požadovanej výške nie sú vedomí a že žalobca správnosť vyplnenia blankozmenky a jednotlivé položky v záverečnom finančnom vysporiadaní nepreukázal, k spresneniu námietok mohli uviesť už len také tvrdenia a dôkazy, ktorými by sa potvrdila dôvodnosť tejto ich obrany, napr. že sa žalobca mimozmenkovou dohodou všetkým žalovaným zaviazal, že zmenky na súde neuplatní skôr, než im opodstatnenosť jednotlivých položiek záverečného finančného vysporiadania leasingových zmlúv nezdokladuje a nepreukáže správnosť údajov doplnených do blankozmeniek. Žalovaní v priebehu námietkového konania opakovane uvádzali stále nové a úplne odlišné skutkové tvrdenia, ktorými rozsah včasných námietok prekročili. Tvrdili, že pôvodný žalobca nedodržal povinnosť vyplývajúcu z čl. II. ods. 2 zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek a nepreukázal, že najmenej sedem kalendárnych dní pred dňom splatnosti úplnej zmenky zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky. Splnenie tejto povinnosti považovali za podmienku pre vyplnenie a následné uplatnenie zmenky. Zmluvné pokuty dojednané v bode 9.4. Všeobecných leasingových podmienok považovali za neprimerané vysoké a žiadali, aby ich súd v zmysle § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, znížil. Za nesprávny označili výpočet úrokov z omeškania a ich kapitalizáciu. Výhrady mali aj voči spôsobu, akým pôvodný žalobca započítaval uhradené leasingové splátky, podľa nich pri zmluve č. Q. nedošlo k započítaniu sumy 482,12 eur z platby poukázanej vo výške 963,11 eur dňa 25.10.2012, pri zmluve č. Q. boli nesprávne započítané úhrady na 3. splátku, čo malo vplyv na výpočet úroku z omeškania, pri zmluve č. Q. bola nesprávne zaúčtovaná platba na 3. splátku, ktorú vo výške 366,83 eur uhradili 8.10.2010, ale započítaná bola až 8.12.2010 a nedošlo k započítaniu sumy 96,41 eur z platby poukázanej vo výške 558,80 eur dňa 7.11.2012. Ako dôkaz pripojili fotokópiu pokladničných dokladov o vklade v hotovosti z 25.10.2012 a 7.11.2012. Žalobca žiadal, vzhľadom na zásadu koncentrácie v námietkovom konaní, na dodatočné námietky neprihliadať. Napriek tomu poukázal na to, že odoslanie výzvy na zaplatenie zmenky dlžníkovi v lehote sedem dní pred splatnosťou, logicky nemohlo predstavovať podmienku vzniku vyplňovacieho oprávnenia, keď vyplneniu podliehal aj samotný dátum splatnosti. Moderačné právo súdu nepoprel, ale zmluvné pokuty neboli uplatnené v rozpore s leasingovými zmluvami, ani zmluvami o vyplňovacom práve, ako žalovaní tvrdili. Nesúhlasil ani s výškou neuhradených splátok, ktoré žalovaní použili ako argument o nesprávnom výpočte úroku z omeškania, nimi uvedené údaje sa nezhodujú s údajmi uvedenými v záverečnom finančnom vysporiadaní, resp. v zmenkovom formulári a ako dôkaz predložil splátkový kalendár k jednotlivým zmluvám. Pôvodný právny zástupca, ktorý v mene žalovaných nielen podal námietky, ale v priebehu konania vznášal námietky nové, zdôrazňoval, že v námietkach bola spochybnená výška doplnených zmenkových súm z dôvodu, že neboli nijakým spôsobom preukázané a že nové skutočnosti uvádza po predložení špecifikácie zo strany žalobcu. Napriek tomu uvedením nových skutočností prekročil rozsah včasných námietok, pôvodné námietky nespresnil, ale uplatnil úplne nové námietky, na ktoré prihliadnuť už nie je možné. Opačný výklad koncentračnej zásady by mohol viesť k absurdným záverom, umožňujúcim v námietkach uviesť bez akéhokoľvek zdôvodnenia, že žalovaný so zmenkovou sumou nesúhlasí, resp. len konštatovať, že zmenka nebola vyplnená podľa dojednania a dôvody dopĺňať kedykoľvek v priebehu konania. Podľa súdu, ak by žalovaní skutočne až zo špecifikácie predloženej pôvodným žalobcom, ktorá im bola prostredníctvom právneho zástupcu doručená 16.2.2015, mohli zistiť skutočnosti odôvodňujúce námietky proti vyplneniu blankozmenky a výške kauzálnej pohľadávky, o ktorých sa dovtedy objektívne nemohli dozvedieť, mohli požiadať o odpustenie zmeškanej lehoty a podať nové námietky, vychádzajúce z týchto nových skutočností. V tom čase boli žalovaní zastúpení advokátom, takže súd v zmysle § 5 ods. 2 OSP nemal povinnosť poučiť ich o procesných právach. Aj požiadavku žalovaných, aby súd moderoval zmluvné pokuty, ktoré boli zahrnuté do zmenkovej sumy, je treba hodnotiť z hľadiska koncentračnej zásady. Všeobecne sa uznáva, že pre postup podľa § 301 Obchodného zákonníka nie je významné, či je predmetom konania zaplatenie zmluvnej pokuty alebo zaplatenie zmenky zabezpečujúcej pohľadávku zo zmluvnej pokuty. Rozhodujúce je len to, či sú kauzálne námietky žalovaného prípustné a či je z námietok zrejmé, z akého dôvodu a v akom rozsahu je správnosť zmenkového platobného rozkazu spochybnená. Primárnym predpokladom je, že námietka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty bola uvedená vo včasných námietkach. (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 692/11 z 29.4.2013) Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní z dôvodov uvedených vo včasných námietkach nemali povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Preto súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa zásad uvedených v ustanovení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o námietkach mal žalobca plný úspech, preto má nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti rozsudku súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1., 4. a 5. rade, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd v prípade nich námietok - moderáciu uplatnených zmluvných pokút obsiahnutých v zmenkovej sume, nesprávne započítanie zaplatených súm, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu vyčísleniu úrokov z omeškania uplatnených v zmenkovej sume a nezapočítaniu časti zaplatených súm, v dôsledku čoho došlo opäť k nesprávnemu vyplneniu zmenkových súm - uvádza, že tieto nemajú podklad v písomných Námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 21.07.2014 (ďalej v texte aj „Námietky“ v príslušnom gramatickom tvare), ktoré podali proti Zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.07.2014 sp. zn. 3Zm 40/2014-20 (ďalej v texte aj „Zmenkový platobný rozkaz“ v príslušnom gramatickom tvare). Podľa názoru prvostupňového súdu išlo v tomto prípade o nové skutkové tvrdenia, ktoré prekročili rozsah včas podaných Námietok, a preto prvostupňový súd na tieto námietky neprihliadal. Tento právny názor prvostupňového súdu považujú za nesprávny. Podľa názoru odvolateľov nie je v súlade so zásadou všeobecnej spravodlivosti a práva na spravodlivý proces, aby bol žalovaný nútený úplne vyčerpávajúco špecifikovať námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu v zákonnom stanovenej lehote 3 dní od jeho doručenia, v dôsledku čoho by boli úplne vylúčené námietky všeobecnejšieho charakteru. Námietky proti Zmenkovému platobnému rozkazu je v konaní možné ďalej rozvíjať a spresňovať, pričom zároveň poukázal na skutočnosť, že vyššie uvedené námietky - moderáciu uplatnených zmluvných pokút obsiahnutých v zmenkovej sume, nesprávne započítanie zaplatených súm, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu vyčísleniu úrokov z omeškania uplatnených v zmenkovej sume a nezapočítaniu časti zaplatených súm, v dôsledku čoho došlo opäť k nesprávnemu vyplneniu zmenkových súm - z Námietok, vyplývajú a v ďalších vyjadreniach ide len o rozvíjanie týchto námietok. V Námietkach uvádzali, že neuznávajú okrem iného aj zmluvné pokuty a rovnako tak aj výšku úrokov z omeškania zahrnutých v žalovaných zmenkových sumách, pričom bližšie rozvíjanie týchto námietky nebolo možné do času, kým žalobca v konaní nepredložil špecifikáciu zmenkovej sumy, nakoľko majú za to, že len z listiny Konečné finančné vyúčtovanie nebolo možné posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatňovaných nárokov. Na ich strane existoval informačný deficit, pričom na strane žalobcu vznikla vysvetľovacia povinnosť. Až po obdržaní špecifikácie zmenkových súm zo strany žalobcu námietky rozvíjali, keď v podaní zo dňa 02.11.2016 označenom ako - „Vyjadrenie v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu“ špecifikovali moderáciu zmluvných pokút obsiahnutých v zmenkových sumách a v podaní zo dňa 07.11.2016 označenom ako - „Doplňujúce vyjadrenie v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu“ špecifikovali nesprávne zarátané platby na leasingové zmluvy, v dôsledku čoho bola nesprávne vyčíslená zmenková suma. Teda majú za to, že podstatný základ tejto procesnej obrany bolo možné nájsť už v námietkach. Právny názor prvoinštančného súdu, kedy súd vyhodnotil rozvíjanie ich námietok ako uvedenie nových skutkových tvrdení a tieto námietky zamietol s poukazom na koncentráciu zmenkového konanie je nesprávny. Súd mal na vznesené námietky pri rozhodnutí vo veci prihliadať. Prvoinštančný súd tiež v rozhodnutí okrem iného v bode 13. a 14 uvádza: „(13) Žalovaní namietali, že blankozmenky boli doplnené v rozpore s udeleným oprávnením. Námietku skutkovo odôvodnili len tým, že si nie sú záväzku v takejto výške vedomí a žalobca výšku zmenkovej sumy nepreukázal. (14) Námietku nie je možné považovať za dôvodnú. Zmenka je abstraktný, dokonalý a nesporný cenný papier. Práva a záväzky vyplývajú len zo zmenky samotnej, do nej sú inkorporované a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý zmenku sprevádzal. Takýto charakter zmenka nestráca ani ak bola pri vydaní neúplná, lebo doplnením chýbajúcich údajov sa stala riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia, t.j. ako by nikdy blankozmenkou nebola. Žalobca svoju nespornú pohľadávku preukázal už tým, že predložil prvopis zmeniek, nimi preukázal aj výšku zmenkovej sumy, preto ak podľa žalovaných remitent pri vyplňovaní zmenky udelené oprávnenie porušil, bolo na nich, aby v námietkach uviedli, ktoré dojednanie nebolo dodržané, ktoré údaje a z akých dôvodov neboli stanovené správne a ako mali byť zmenky vyplnené.“ V tejto súvislosti však poukázali na skutočnosť, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy, že v tomto prípade ide o zabezpečovacie zmenky, pričom ani medzi stranami sporu nie je sporné, že žalované zmenky slúžili ako zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie zaplatenia záväzkov žalovaného I z leasingových zmlúv. Vzhľadom na túto skutočnosť je potom v rozpore s dobrými mravmi, ak prvostupňový súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti, a to aj napriek tomu, že bolo v konaní preukázané, že v zmenkových sumách neboli započítané časti uhradených súm na leasingové zmluvy, ako špecifikovali v písomnom podaní zo dňa 07.11.2016 označenom ako - „Doplňujúce vyjadrenie v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu“. Poukázali na to, že napriek tomu, že zabezpečovacia zmenka má abstraktný charakter, majú za to, že v prípade plnenia na pohľadávku, ktorej zaplatenie zabezpečovacia zmenka zabezpečuje, je toto plnenie vo svojom dôsledku náhradným plnením, ktorého sa veriteľovi dostalo z titulu zabezpečenia zmenkou a ktoré sprostredkovane veriteľovi slúži k pokrytiu zmenkou zabezpečenej pohľadávky. Z tohto dôvodu preto v časti, v ktorej bola uplatnená zmenková suma uspokojená náhradným plnením, mal byť Zmenkový platobný rozkaz zrušený. Na podporu tohto argumentu poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR: rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.05.2012 sp. zn. 29 Cdo 690/2010. V námietkach tiež uvádzali, že nemali možnosť ovplyvniť predajnú cenu predmetov leasingu, a preto namietali výnosy z predmetu leasingu. Prvoinštančný súd však v tomto smere v rozhodnutí uviedol, že ako žalovaní v zmenkovom konaní neuniesli dôkazné bremeno a na druhej strane z výpovede svedka - N. Z. - vyplynulo, že k aukcii, na ktorej sa predaj predmetov leasingu ponúkal, malo na Slovensku prístup cca. 3.000 záujemcov a na portáli Žalobcu bolo registrovaných aj množstvo záujemcov zo zahra- ničia. Prvostupňový súd mal vzhľadom na uvedené za to, že ich procesná obrana bola v tomto smere nedôvodná. V tejto súvislosti však poukazujú na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR k otázkam leasingovej zmluvy. Podľa stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 08.09.2010 sp. zn. Cpjn 204/2007: „Při prodeji předmětu leasingu je leasingový pronajímatel povinen postupovat s náležitou péčí. Pokud by se prodejní cena předmětu leasingu podstatně odchylovala od obvyklé ceny, je třeba při odečtu vyjít z této obvyklé ceny. Rovněž v případě, že by si leasingový pronajímatel předmět leasingu ponechal, náleží leasingovému nájemci obvyklá cena vráceného předmětu leasingu.“ Vzhľadom na citované stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR majú za to, že predajná cena predmetov leasingu, ktorá ovplyvnila výšku uplatnených zmenkových súm bola oproti obvyklej cene predmetov leasingu príliš nízka, tak ako poukazovali aj v námietkach a špecifikovali v ďalších písomných podaniach. Preto žiadajú, aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.06.2017 sp. zn. lCbZm/453/204 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaných odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil z neho správny právny záver a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 7. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. 8. Predmetom konania je zaplatenie troch zmeniek, pričom strany sa zhodli v tom, že zmenky boli vystavené vedome neúplné, ich účelom bolo zabezpečiť záväzky žalovaného v 1. rade, vyplývajúce mu ako leasingovému nájomcovi z leasingových zmlúv. Nebolo sporné ani to, že na základe udeleného oprávnenia chýbajúce údaje v zmenkách doplnil remitent. 9. Zmenkou odkazujúcou na zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. P., ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 20.7.2010, sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že bez protestu zaplatí na rad VB LEASING SK, spol. s r.o. dňa 2.8.2013 v Bratislave sumu 11.545,38 eur. Per aval zmenku podpísali žalovaní v 2., 3., 4. a 5. rade. Zmenkou odkazujúcou na zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. P., ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 20.7.2010, sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že bez protestu zaplatí na rad VB LEASING SK, spol. s r.o. dňa 30.10.2013 v Bratislave sumu 11.577,83 eur. Per aval zmenku podpísali žalovaní v 2. až 5. rade. Zmenkou odkazujúcou na zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. P., ktorá bola vystavená v Bratislave dňa 20.7.2010, sa žalovaný v 1. rade zaviazal, že bez protestu zaplatí na rad VB LEASING SK, spol. s r.o. dňa 30.10.2013 v Bratislave sumu 14.613,93 eur. Aj túto zmenku per aval podpísali žalovaní v 2. až 5. rade. Súd správne konštatoval, že každá zo zmeniek obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením ich prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 10. K tomu odvolací súd dodáva, že zmenka je v právnej teórii definovaná ako dokonalý dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, ktorým sa určité osoby, ktoré sa na zmenke podpísali, zaväzujú majiteľovi zmenky, t.j. osobe, ktorá ovláda (drží v ruke) zmenečnú listinu, ktorou je legitimovaná, zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase určitú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Práva a povinnosti zo zmenkovoprávnych vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi na nej uvedenými, pričom môžu existovať len spolu s touto listinou, ktorá je dostatočným dôvodom na platenie. Vzniku zmenky spravidla predchádza určitá konkrétna ekonomická potreba - kauza. Ako náhle však platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným, ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Zmenka teda nestelesňuje povinnosť zaplatiť určitú konkrétnu pohľadávku (napr. vrátiť dlh, zaplatiť cenu, nahradiť škodu, a pod.), ale do zmenky je inkorporovaný abstraktný záväzok zaplatiť určitú konkrétnu sumu. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Zb., ktoré sa týka vzťahu všetkých majiteľov zmenky (bez ohľadu na to, ako zmenku nadobudli), k zmenečným dlžníkom a vyjadruje princíp, že zmenka, ktorá vyhovuje formálnym predpisom, je záväzkom abstraktným a nesporným, teda že ide o listinu, na základe ktorej má jej majiteľ nepochybné právo na zaplatenie, pričom nemusí preukazovať existenciu ani výšku zmenkového dlhu. Ani tzv. zmenky zabezpečovacie (kaučné) nie sú nikdy záväzkom akcesorickým k inému záväzku. Zároveň toto ustanovenie vymedzuje medze nespornosti a abstraktnosti zmenky, a to tak, že výnimočne sa môžu uplatniť aj námietky, vychádzajúce z kauzálneho vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu samotnej zmenky. Možno ich však použiť len medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. (Rovnaké závery vyplývajú z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 9/2007). Uvedenému charakteru zmenky zodpovedá aj zmenkové konanie, ktoré je špecifickým typom súdneho konania založeného na koncentračnej zásade, ktorého charakter je daný práve jeho špecifickým predmetom, ktorým sú nároky zo zmeniek. Obranou proti zmenkovému platobnému rozkazu sú námietky, podanie ktorých však nemá za následok zrušenie vydaného zmenkového platobného rozkazu, tieto len zabránia, aby zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a následne vykonateľnosť. V námietkach, ktoré musia byť podané v zákonnej trojdňovej lehote od doručenia zmenkového platobného rozkazu a musia byť odôvodnené, musí žalovaný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta s tým, že k žiadnym ďalším námietkam už súd nebude môcť prihliadnuť, a to bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Týka sa to námietok procesných, námietok spochybňujúcich zmenku ako listinu, aj námietok kauzálnych. Žalovaný neskôr už nemôže účinne meniť alebo rozširovať okruh námietok, ani ich odôvodnenie, môže iba navrhovať dôkazy na preukázanie riadne a včas uplatnených námietok, keďže v konaní nesie dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovaných a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Žalobca sa domáha plnenia zo zmeniek, a keďže takto predmet sporu skutkovo vymedzil v návrhu na začatie súdneho konania, svoju dôkaznú povinnosť už splnil predložením prvopisu zmeniek, ktoré obsahujú všetky náležitosti predpísané v ust. čl. I. § 75 zák. č. 191//1950 Zb.. 11. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu, že žalovaní v podaných námietkach poukázali len na to, že si nie sú záväzku v takejto výške vedomí a žalobca výšku zmenkovej sumy nepreukázal. Námietku nie je možné považovať za dôvodnú. Žalobca svoju nespornú pohľadávku preukázal už tým, že predložil prvopis zmeniek, nimi preukázal aj výšku zmenkovej sumy, preto ak podľa žalovaných remitent pri vyplňovaní zmenky udelené oprávnenie porušil, bolo na nich, aby v námietkach uviedli, ktoré dojednanie nebolo dodržané, ktoré údaje a z akých dôvodov neboli stanovené správne a ako mali byť zmenky vyplnené. Podľa súdu aj kauzálne námietky žalovaní odôvodnili iba poukazom na to, čo podľa nich remitent bol povinný preukázať. Vymenovali jednotlivé položky záverečného finančného vysporiadania leasingových zmlúv, s ktorými nesúhlasili z dôvodu, že neboli špecifikované a zdokladované (nešpecifikovaná výška havarijného poistenia, nepreukázaná skutočná výška nákladov spojených s odobratím predmetov leasingu, nešpecifikovaný odúročený ušlý zisk, nešpecifikované údaje o preprave vozidla, nešpecifikovaná zmluvná pokuta, nevydokladované náklady za znalecký posudok, nešpecifikovaná výška a časové obdobie vyčíslenia úrokov z omeškania). Žalovaní mali povinnosť už v námietkach uviesť rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy. Správny je aj záveru súdu, že žalovaní sa neocitli v dôkaznej núdzi, nakoľko žalovaný v 1. rade ako zmluvný partner remitenta (a vzhľadom na personálne prepojenie, jeho prostredníctvom tiež žalovaní v 2. až 5. rade) mal možnosť po tom, čo mu bolo záverečné finančné vyporiadanie doručené, dôvodnosť a oprávnenosť jednotlivých položiek u veriteľa overiť, požiadať o predloženie príslušných dokladov a správnosť výpočtu overiť. Na pojednávaní konanom 27.4.2015 vtedajší právny zástupca žalovaných tvrdil, že žalovaný v 1. rade vyzval poskytovateľa leasingu, aby položky záverečného finančného vysporiadania vysvetlil a zdokladoval. Ako dôkaz predložil fotokópiu listu z 8.7.2013, ktorým žalovaný v 1. rade žiadal pôvodného žalobcu o výpočet jednotlivých položiek v záverečnom finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. Q., najmä v počte splátok v časti A a C, o zaslanie výpočtu úrokov z omeškania z časti B a súčasne vyjadril nesúhlas so skladným 284,08 eur za 1 paletu za necelé dva mesiace. Pôvodný žalobca považoval list len za koncept, nemal o ňom vedomosť, doručený mu nebol a považoval za sporné, či ho žalovaný v 1. rade vôbec odoslal. Súd správne konštatoval, že žalovaní mali objektívnu možnosť ešte pred splatnosťou zmeniek, resp. pred začatím súdneho konania, získať všetky informácie a dôkazy potrebné na overenie oprávnenosti a správnosti výšky kauzálneho záväzku vyplývajúceho z leasingových zmlúv. Preto v ich prípade nie je možné hovoriť o informačnom deficite. Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní o zaplatenie zmenky nie je majiteľ povinný v žalobe špecifikovať zmenkou zabezpečenú pohľadávku, ani preukazovať jej výšku. Žalovaní tiež v námietkach uviedli, že nemali možnosť v žiadnom smere ovplyvniť výšku predajnej ceny predmetov leasingu, preto namietli výnosy zo zhodnotenia predmetu leasingu a taktiež dodatočne poukazovali na neprimerane nízku sumu, za ktorú bol jeden z predmetov leasingu predaný. Na preukázanie, že nešlo o cenu trhovú a v danom mieste a čase mohol byť predajom predmetov leasingu získaný vyšší výnos, žiadne dôkazy nepredložili. Nad rámec dôkaznej povinnosti žalobca dodatočne súdu predložil fotokópie znaleckých posudkov o všeobecnej hodnote predmetov leasingu k 16.4.2013, resp. k 1.8.2013 a kúpnych zmlúv, na základe ktorých strojné zariadenie odpredal. K predaju predmetov leasingu upozornil, že z dôvodu hospodárnosti nebolo účelné predaj odďaľovať, lebo časom sa hodnota zariadenia znižuje a zvyšujú sa náklady skladovania, navyše išlo o špecifické zariadenie, ktoré bolo problémom na trhu predať. K spôsobu, akým pôvodný žalobca ponúkal na predaj predmety leasingu, bol na návrh pôvodného žalobcu ako svedok vypočutý jeho vtedajší zamestnanec Peter Gála, ktorý celý predaj ozrejmil. 12. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd a to, že žalovaní v priebehu námietkového konania opakovane uvádzali stále nové a úplne odlišné skutkové tvrdenia, ktorými rozsah včasných námietok prekročili. Uvedením nových skutočností prekročil rozsah včasných námietok, pôvodné námietky nespresnil, ale uplatnil úplne nové námietky, na ktoré prihliadnuť už nie je možné. Aj požiadavku žalovaných, aby súd moderoval zmluvné pokuty, ktoré boli zahrnuté do zmenkovej sumy, je treba hodnotiť z hľadiska koncentračnej zásady. Základným predpokladom je, aby námietka neprimeranej výšky zmluvnej pokuty bola uvedená vo včasných námietkach. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní z dôvodov uvedených vo včasných námietkach nemali povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Preto súd správne zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. 13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).