Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/453/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514205258 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514205258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: W.. C. T.O., nar. XX.XX. XXXX, P. XXXX/X, XXX XX P., zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, 040 01 Košice <https://maps.google.com/?q=R%C3%A1zusova +28,+040+01+Ko%C5%A1ice&entry=gmail&source=g>, IČO: 36 866 563, v mene ktorej koná JUDr. Leo Teodor Vojčík, konateľ a advokát, proti žalovanému: News and Media Holding, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava <https://maps.google.com/?q=Einsteinova+25, +851+01+Bratislava&entry=gmail&source=g>, IČO: 47 256 281, zastúpený SCHWARZ advokáti s.r.o., so sídlom Podbrezovská 40, 831 06 Bratislava <https://maps.google.com/?q=Podbrezovsk %C3%A1+40,+831+06+Bratislava&entry=gmail&source=g>, IČO: 36 858 285, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Andrej Schwarz, konateľ a advokát a advokátskou kanceláriou Škubla ? Partneri s.r.o. so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, v mene ktorej koná Mgr. Martin Škubla, konateľ a advokát, adresa pre doručovanie písomností: Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava <https://maps.google.com/?q=Einsteinova+25, +851+01+Bratislava&entry=gmail&source=g>, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28.1.2016, č.k. 50C/120/2014-134, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť z webových stránok Y.:/..G..D.-D.-K.- K.-O.-P.-G.-E.-XXX D..Y. článok D. názvom „.G. K. K. O.. E. P. G. E. XXX D.“ <http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/primator-da-drevo-romom-trebisovskom-parku- vyrubu-120%20stromo.html%20článok%20s názvom%20> a tento ďalej nešíriť, uložiť žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi na webových stránkach F..G..sk v sekcii Regióny/Východné Slovensko a v denníku G. I. K. v sekcii Slovensko a zaplatiť žalobcovi 10 000 eur titulom nemajetkovej ujmy (výrok I) a v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1 329,32 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník“), § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“)a vecne tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru o nesplnení zákonných podmienok na vyhovenie žalobe. Pri posudzovaní dotknutého článku ako celku v kontexte s titulkom a podtitulkom súd prvej inštancie konštatoval, že článok neobsahoval nepravdivé údaje, keď samotný žalobca uviedol, že článok žalovaného (i keď až v úplnom závere článku ) obsahoval pravdivú informáciu o tom, že drevo sa bude predávať za cenu 20 eur za kubík. Vzhľadom k uvedenému sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého: „Čitateľ, ktorý si vytvorí mylný úsudok len prečítaním klamlivého názvu daného článku, alebo čitateľ, ktorý neprečíta článok celý sa k tejto pravdivej informácii nedostane“. Súd prvej inštancie mal za to, že nemožno priemerného čitateľa podceňovať a vo všeobecnosti predpokladať nedostatok základných čitateľských zručností, povrchnosť pri čítaní článkov, nemožno dopredu predpokladať, že sa čitateľ oboznámi len s titulkom resp. so zvýraznenou časťou článku a na základe toho si vytvorí mylný názor. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že témou článku žalovaného bol výrub stromov v parku, teda téma verejného záujmu a žalobca bol v čase zverejnenia článku primátorom mesta Trebišov, t.zn. osobou verejného záujmu, ktoré musia strpieť väčšiu mieru kritiky. Žalovaný ako novinár mal povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca potrebné tolerovať určitú mieru preháňania a provokácie, preto je žalovaný „ nositeľom " slobody prejavu a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu prvej inštancie článok neobsahoval nepravdivé údaje ustálil, že žalovaný nezasiahol do osobnostných práv žalobcu spôsobom, ktorý by vyžadoval súdnu ochranu, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu aj v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol. 3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 1 329,321 eur. Trovy právneho zastúpenia žalovaného priznal v súlade s ust. § 10 ods. 8, 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, 17 ods. 1 a 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), za 8 úkonov právnej služby á 91,29 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej 21.11. 2014, účasť na pojednávaní 27.1.2015 v trvaní viac ako dve hodiny - 2 x 91,29 eur, účasť na pojednávaní 17. 3. 2015 v trvaní viac ako dve hodiny - 2 x 91,29 eur, účasť na výsluchu svedka na OS Košice II 28. 7. 2015 - 1 úkonu 22,82 eur, podanie vo veci samej - žiadosť o výsluch svedka, vyjadrenie vo veci samej 15. 1. 2016, účasť na pojednávaní 28.1.2016) + režijný paušál á 8,04 eur x 2, á 8,39 eur x 4, á 8,58 eur x 2, + 20% DPH a náhradu za stratu času za 24 polhodín 28.7.2015 v sume 335,52 eur. Súd prvej inštancie nepriznal žalovanému odmenu za úkon právnej služby - porada s klientom dňa 7.9.2015, nakoľko vykonanie takéhoto úkonu zo spisu nevyplývalo a žalovaný vykonanie takéhoto úkonu súdu prvej inštancie nepreukázal. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. uvádzajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Uviedol, že súd prvej inštancie bez bližšieho hodnotenia jednotlivých dôkazov vykonaných v rámci dokazovania v odôvodnení uviedol všeobecné frázovité výrazy ohľadne úlohy slobody prejavu médií pri informovaní verejnosti o témach verejného záujmu, avšak pri absencii ich logického nadviazania na skutkové okolnosti a vykonané dôkazy v predmetnom konaní, keď sa uspokojil s prevzatím jedného z argumentov žalovaného, podľa ktorého uverejnená informácia článku nie je nepravdivá. Názor, že žalovaný výrok nemá nepravdivý charakter, je zjavne nesprávnym a priečiaci sa skutkovému stavu, nakoľko nadpis žalovaného článku uvádza, že „G.Á. K. K. O.“ a podnadpis doplňujúco uvádza, že primátor chce drevo z plánovaného výrubu „dať“ Rómom, čo je podľa jeho názoru neuveriteľné a podľa bližšie nešpecifikovaných Trebišovčanov aj poburujúce. Zo samotného článku, ako aj z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že informácia obsiahnutá v nadpise ako aj v podnadpise predmetného článku nie je pravdivá, pretože drevo bolo ponúkané na predaj, a to všetkým obyvateľom mesta. 5. Mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na vykonané dôkazy, a to na a) výpoveď svedka C.. I. D. na pojednávaní dňa 17.3.2015, ktorý uviedol, že vetu „Primátor dá drevo Rómom“ považuje za nepravdivú a rovnako za nepravdivé považoval aj tvrdenie, podľa ktorého „G. Q. K. K. X. L. K. O.". Okrem toho svedok upresnil, že nespokojnosť, či dokonca pobúrenie Trebišovčanov nastalo až po zverejnení článku, a to dokonca práve v dôsledku zverejnenia tohto článku, pretože obyvatelia pochopili článok tak, že on dáva drevo Rómom. Svedok taktiež uviedol, že slová „dať a darovať" sú podľa neho totožné, pričom však obsah pojmov „dať a predať" mu v tejto veci nesplývajú, b) výsluch svedka W.. Ľ. G.T. na pojednávaní dňa 3.7.2015, ktorý taktiež uviedol, že nevidí rozdiel medzi pojmami „dať a darovať", pričom však vidí rozdiel medzi obsahom výrazov „dať a predať", c) výsluch svedka Ľ. V. dňa 28.10.2015 cestou dožiadaného súdu, ktorý na otázku jeho právneho zástupcu, či vidí rozdiel medzi obsahom pojmu „dať a predať" odpovedal „áno, samozrejme" a následne uviedol, že pojem „dať" charakterizuje zmenu vlastníctva bez protihodnoty a pojem „predať' zas odkazuje na zmenu vlastníctva za protihodnotu“. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie boli predložené kópie komentárov čitateľov webového portálu žalovaného, z ktorých taktiež vyplýva, že časť čitateľskej obce mohla nadobudnúť dojem alebo priamo nadobudla dojem, že drevo z predmetného výrubu Rómom rozdá. 6. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v predmetnej veci žalovaný k danej téme nedisponoval rozporuplnými či polemickými informáciami, ktorých zverejnenie bolo vo verejnom záujme. Práve naopak, mal k dispozícii pravdivú informáciu, ktorú mu v rozhovore poskytol on sám, a to, že vyťažené drevo bude miestnym obyvateľom predávať, nie darovať. Napriek tomu, k poskytnutej informácii žalovaný vlastnou redakčnou činnosťou vytvoril kontradiktórne tvrdenie, a to priamo v nadpise, kde uviedol, že bude drevo dávať, pričom výraz „dávať" vo všeobecnosti znamená odovzdávať predmet do vlastníctva zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod. Od novinára sa pritom primárne vyžaduje, aby na základe presných faktov poskytoval verejnosti spoľahlivé a presné informácie v súlade s novinárskou etikou. Judikatúra ESĽP od novinára vyžaduje okrem rešpektovania etických a morálnych pravidiel novinárskej praxe taktiež aj konanie v dobrej viere. Podľa jeho názoru ide v danom prípade o úmyselnú manipuláciu s faktami a ich prekrútenie do takej podoby, kedy sa z pravdivej informácie v dôsledku konania žalovaného stáva informácia nepravdivá. Takéto umelé konštruovanie senzácie v žiadnom prípade nemožno považovať za súladné so žurnalistickou profesijnou etikou. Poukázal na čl. III. ods. 5 Etického kódexu Slovenského Syndikátu Novinárov, podľa ktorého „Novinár nikdy nemanipuluje s textovými, obrazovými, zvukovoobrazovými či zvukovými záznamami ani fotografiami". Etický kódex následne v čl. III. ods. 6 explicitne uvádza, že „. Č. S. G. L. J. X., S. L.. 7. Úmyselné vytvorenie informácie, ktorá flagrantne protirečí zisteným faktom a jej umiestnenie do nadpisu článku je zjavnou manipuláciou s informáciami a pokusom o umelé vytvorenie škandálu, čo len zdôrazňuje podnadpis umiestnený vo vecnom texte, na ktorý sa už v žiadnom prípade nevzťahuje benevolentnejší režim posudzovania pravdivosti, tvrdený v konaní žalovaným. V podnadpise článku žalovaný uviedol, že „G. K. K. O." čo je podľa žalovaného „neuveriteľné", a čo celkom zjavne v spojení s názvom článku a nasledujúcim textom, podľa ktorého „tento fakt pobúril P.", pôsobí na emócie čitateľa, so zámerom vyvolať a umocniť neoprávnený hnev na neho. Ide pritom o typický prejav bulvárnej nepravdivej a pravdu skresľujúcej „žurnalistiky", založenej na umelom vyvolávaní senzácie, v tomto prípade, na jeho úkor. Nie je mu zrejmé, ako mohol fakt, že chce dať, teda darovať drevo Rómom, pobúriť Trebišovčanov, keď táto informácia je nepravdivá, vymyslená a šírená žalovaným v predmetnom článku. Trebišovčania boli pobúrení až následkom vnímania žalobcovho článku, ktorý o ňom šíril nepravdivé tvrdenia, pričom tento fakt bol opätovne uvádzaný aj vo výpovediach svedkov, vypočutých v rámci dokazovania. Nie je nevýznamné ani to, že žalovaná formulácia žalovaného nie je expresívnym výrazom, komentárom veci verejných či novinárskym preháňaním a zveličovaním, ale konkrétnym pozmenením faktov, o ktorých žalovaný preukázateľne vedel, že sú nepravdivé. Nakoľko je nevyhnutné diferencovať medzi nepravdivými výrokmi a tvrdeniami, ktoré sú len prehnané, provokatívne alebo inak citovo podfarbené, premisy súdnej praxe chrániace určitú mieru preháňania či provokácie médií sú v danom prípade neaplikovateľné. 8. Odvolateľ konštatoval, že súd prvej inštancie sa nezaoberal posúdením vzťahu medzi statusom jeho osoby z pohľadu slobody prejavu a povahou napadnutých nepravdivých výrokov a nevzal pritom do úvahy okolnosť, že ani jeho postavenie ako osoby verejne činnej neospravedlňuje žalovaného, ak zasiahne do jeho osobnosti nepravdivými tvrdeniami, pretože okolnosť, že je osobou verejného záujmu, môže mať svoje následky iba vo vzťahu k hodnotiacim úsudkom či údajom zo súkromia žalobcu, avšak nie vo vzťahu k nepravdivým tvrdeniam. Rovnako nie je zanedbateľný fakt, že od priemerného čitateľa masmédia bulvárneho typu nemožno očakávať, že si celé texty článkov sústredene pozorne prečíta a až následne si z nich urobí pravdivý obraz o danej veci. I keď vlastný úsudok priemerného čitateľa ani nespochybňuje, práve z dôvodu neoprávneného konania žalovaného môže byť tento „vlastný úsudok" neodôvodnene zmanipulovaný, pričom o jeho konaní ako primátora mesta môže čitateľ nadobudnúť pochybnosti a nedôveru. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevyrovnal s jeho argumentáciu a s vykonanými dôkazmi, ale urobil arbitrárny a jednoznačný záver o tom, že „článok neobsahoval nepravdivé údaje", čo je v zjavnom rozpore so skutkovými zisteniami. Samotné konanie žalovaného, resp. miera jeho zavinenia na zásahu do jeho osobnostných práv taktiež nebola reflektovaná v úvahe súdu o rozhodnutí v danej veci. Potreba finančnej satisfakcie neoprávneného zásahu do osobnostných práv pritom narastá v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu, pretože vyššou mierou zavinenia je vždy neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv zosilnená. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.6.2016 poukazujúc na to, že v predmetnom článku nikdy neuviedol, že žalobca daroval drevo O., majúc za to, že žalobca pri abstrahovaní informácií z článku postupuje v rozpore s konštantnou súdnou praxou, keďže nezohľadňuje funkciu titulkov a podtitulkov v článkoch a neposudzuje informácie uvedené v predmetnom článku v celom kontexte článku. Príkladmo poukázal na súdne rozhodnutie: „Podľa názoru ústavného súdu treba pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z funkcie, ktorý titulok (nadpis) v printových médiách plní. Jeho funkciou (účelom) je upútať a zaujať čitateľa k tomu, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie titulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to zvlášť vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu, ku ktorým denník Plus jeden deň v zásade možno zaradiť. Všeobecný súd rozhodujúci v konaní o ochrane osobnosti musí zohľadniť organickú väzbu medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom. Pri „izolovanom“ posudzovaní by totiž väčšinu titulkov (nadpisov) uverejňovaných v tlači bolo potrebné kvalifikovať ako skutkové tvrdenia (takty), hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov. Bez dostatočného zohľadnenia organickej väzby medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom spravidla nemožno dospieť hodnoverne k záveru, že v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo naopak, nepravdivé.“ 10. Pre úplnosť uviedol, že ak by aj použitie slovesa „dať“ v článku bolo možné považovať za nepresné či skresľujúce (s čím nesúhlasí), tak ani v takomto prípade by nedošlo k zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti, keďže v zmysle konštantnej súdnej praxe platí, že „je nutno respektovat určitá špecifika bežného periodického tisku, určeného pro informování nejširší verejnosti (na rozdíl napi. od publikací odborných), který v určitých prípadech musí - predevším s ohledem na rozsah jednotlivých pnspévkú a čtenárský zájem - pristupovat k určitým zjednodušením, a nelze bez dalšiho tvrdit, že každé zjednodušení (či zkresleni) musí nutné vést k zásahu do osobnostních práv dotčených osob. Lze tedy stéží trvat na naprosté presnosti skutkových tvrzení a klást tak na novináie - ve svych dúsledcich - nesplnitelné nároky. Významné proto musí vždy být to, aby celkové vyznení určité informace odpovídalo pravde.“. Článok obsahuje v rámci citácie samotného žalobcu v časti zvýraznenej podnadpisom „J. D. Y. T.?“ výslovnú informáciu, že drevo sa bude predávať (vrátane súvisiacich informácií napr. uvedenie ceny 20 eur za kubík), a teda toto je informácia, ktorá vyplýva z celého kontextu článku a táto je informácia je pravdivá (čo potvrdil aj samotný žalobca). Žalovaný napokon zdôraznil, že v zmysle konštantnej súdnej praxe pri hodnotení pravdivosti akéhokoľvek článku je nutné posudzovať celý kontext článku a nemožno posudzovať titulok, podtitulok či akúkoľvek vetu izolovane a bez zohľadnenia celého obsahu článku. Preto neobstojí argumentácia žalobcu, že čitateľ si prečíta len titulok, čo okrem iného v konaní žalobca nepreukázal a ani bližšie nezdôvodnil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. K podaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.10.2016. Mal za to, že žalovaným uvádzané judikatórne názory nemožno bezvýhradne vzťahovať na daný skutkový stav. Poukazujúc na to, že žalované výroky prezentujúce názor, že „primátor dá drevo Rómom" nemožno posudzovať ako hodnotiace, ale ako jednoznačne formulované skutkové tvrdenia. Okrem toho sa nepravdivá informácia nachádza aj v samotnom texte článku, na ktorý už nemožno vonkoncom uplatňovať žalovaným uvedenú judikatúru. Aj podľa záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že osobitný režim novinových titulkov, na ktorý sa odvoláva žalovaný, je legitímny vtedy, ak titulok slúži popri podpore predaja novín aj na určité objasnenie spoločenských udalosti, pričom v predmetnej právnej veci nadpis článku zverejnený na titulke, ako aj samotný text článku úmyselne prezentovali nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré mali špekulatívne vyvolať vo verejnosti nedôveru, resp. iné negatívne emócie k jeho osobe. Nosná téma žalovaného článku pritom nebola sporná, polemická, alebo vyžadujúca si akékoľvek investigatívne objasňovanie, a teda na informovaní o tejto téme formou zverejnenia nepravdivého nadpisu nebol a ani nemohol byť verejný záujem. 12. Nakoľko žalovaný nedisponoval rozporuplnými či polemickými informáciami k danej téme ale len umelo vyfabuloval nepravdivý výrok z pôvodne pravdivej informácie, podľa jeho názoru nemožno takémuto prejavu v demokratickej spoločnosti poskytnúť ochranu pri kolízii s jeho osobnostnými právami. Chrániť nemožno taký prejav žalovaného, ktorým úmyselne manipuloval s faktami, a to zjavne za účelom vyvolať nepravdivú a nedôstojnú škandalizáciu jeho osoby, pričom zverejnená informácia nemala vo svojej podstate ani len polemický charakter, a to bez existencie verejného záujmu na takomto konaní žalovaného. Je preto presvedčený o tom, že na žalovaný prejav, prezentovaný pri evidentnej absencii dobrej viery autora, nemožno v žiadnom prípade aplikovať argumentáciu uvedenú vo vyjadrení. 13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 16. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolaniami napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. ) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku). 17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný dňa 19.12.2013 na webovej stránke Y.:/.F..G..D.-D.- K.-K.-O.-P.-G.-E.-XXX-D..Y. (Ď. B. „. D.) S. X. E. P. E. K.T. G. I. K. A. L. Č.: „.E. P. O. R. J. W. Š. M. E. D. T. M. C. G. S. O. T. A. E. H. O. Ú. J. A. X X X D. P. O. M. C. M. E. G. K. K. O. P. - I. P. L.!. O. G. E. C. G. E. XXX D.. Na P. J. C. L. L. Č., B. D. D., S. G. Q. K. X. L. K. O.. S. P. V. G. P.M.. P. G. C. T. L., Ž. C. Q. E. E. G. D. : „.G. P. X. W. J. G. XXX. D. P. E. D. D., T. C. M. X. J. K.Ô.. T. D. W. L. S. L. J. G. L. E. Č.W. J. L. X., X. J. G. na C.,“. X. O. C. G.. M. P., T. D. G., O. G. C. Ú., T. C. na D. X.. S. T.Ď. W. M. D. D., C. na W. B. L. D. M. Ú. Ž.W. G.. J. D. Y. T.? G. G., Ž. E. D. D. S. G. K. pre O. X. P. M.. „. L. G. P. J. P.ak. K. M. K. D. S. G. Y. J. G.. Q. I. XX R. za T.. T. D. Y. C. Y., S. podľa K. D. D. Y. T., L. K. X., B. O.,“. P. C. T.. E. P. P. X. T. O. S. G. K. Q. C., P. T. G. X. D. M. L. K.. S. G., Ž. J. C. E. C. J. S. X. D., G. M..“. Listom zo dňa 23.12.2013 vyzval žalobca žalovaného na upustenie od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, dôvodiac, že predmetný článok je založený na klamlivých skutkových tvrdeniach, s cieľom upútať pozornosť čitateľa. Dňa 4.3.2014 podal žalobca žalobu na súd domáhajúc sa odstránenie uvedeného článku z webových stránok žalovaného, uverejnenia ospravedlnenia na webovej stránke žalovaného F..G..sk a v denníku Plus JEDEN DEŇ, zaplatenia sumy 10 000 eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 6.2.2015 č.k. 50C/120/2014-43 pripustil zmenu žaloby. 18. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p). 19. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 20. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. 21. K odvolacím dôvodom odvolateľa, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 22. Žalobca sa v súdenej veci domáha ochrany osobnosti v zmysle ust. § 11, § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Ide teda o konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. 23. Ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka však nemôže byť aplikované izolovane, ale musí byť, ako to aj prvoinštančný súd konštatoval, vykladané ústavne konformným spôsobom, rešpektujúc úpravu práv a slobôd vyplývajúcu z Ústavy SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Listiny základných práv a slobôd. Pre aplikáciu ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka má neodmysliteľný význam čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý jednoznačne ako prioritné preferuje právo na slobodu prejavu. Odsek 2 tohto článku však právo na slobodu prejavu obmedzuje tým, že výkon tohto práva zahŕňa aj povinnosť a zodpovednosť. 24. Základné práva a slobody sa v určitom konkrétnom prípade môžu dostať do konfliktu, ktorý treba riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy so zreteľom na to, že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, pokiaľ uplatnením jedného práva a slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Uvedené platí aj v prípade stretu práva na ochranu cti a súkromia so stretom práva na slobodu prejavu. 25. Základné právo na slobodný prejav je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti. Sloboda prejavu predstavuje jednu z najdôležitejších hodnôt každej demokratickej spoločnosti. Obmedzenie slobody prejavu je preto výnimkou, ktorú je nutné interpretovať reštriktívne. Sloboda prejavu platí pritom nielen pre informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné a znepokojujúce. V tejto súvislosti možno konštatovať, že osoby verejne činné musia akceptovať väčšiu mieru verejnej kritiky než iní občania. Vecou verejnou sú všetky agendy štátnych inštitúcií, ako aj činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. V tejto súvislosti aj osobu žalobcu možno považovať za osobu verejne činnú, teda osobu, ktorá je povinná strpieť väčšiu mieru kritiky. V súvislosti so zisťovaním miery proporcionality je tiež osobitne významné, či mal potencionálny autor zásahu rozumné, resp. legitímne dôvody na zverejnenie informácie a či uskutočnil potrebné dostupné kroky na overenie difamačnej informácie, resp. či sa dôvodne spoliehal na pravdivosť informácie a sám nemal dôvod pochybovať o tom, že informácia je pravdivá. V prípade difamačnej informácie je dôležité skúmanie motívu zverejnenia, pričom by nešlo o legitímne zverejnenie, pokiaľ by dominantným dôvodom jej zverejnenia bola poškodiť difamovanú osobu. 26. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu, jeho úmysel či konanie v dobrej viere, a preto nie je rozhodujúce, či konal pôvodca zásahu úmyselne či len nedbalo určité tvrdenia preberal a ďalej rozširoval - spoliehajúc sa na ich pravdivosť, ako aj bez ohľadu na to, či si bol vedomý neoprávnenosti zásahu. Následky neoprávneného zásahu preto nemôžu byť vylúčené dôkazom tzv. ospravedlniteľného omylu. 27. Neoprávnený zásah do osobnosti možno vyvolať uverejnením nepravdivých údajov dotýkajúcich sa dobrého mena, cti, vážnosti, dôstojnosti osoby, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem, alebo v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) pokiaľ sú neoprávnené, teda vybočujúce z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňajú svojho účelu. K neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť ústne, písomne alebo aj iným aktívnym konaním, pričom nie je vylúčené zásah privodiť aj pasívnym správaním pôvodcu zásahu. Vo vzťahu k zásahu do osobnostných práv je potrebné rozlišovať tvrdené fakty a hodnotiace úsudky. Pravdivosť tvrdených faktov sa dá dokázať, správnosť hodnotiacich úsudkov sa preukázať nedá. V zásade platí, že pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ nie je podaná tak, že skresľuje skutočnosť. 28. V danej veci žalobca dôvodnosť žaloby založil na znení nadpisu a podnadpisu článku, v ktorom žalovaný uviedol: „G. K. K. O.“, „P.Š. - I. P. L. O. G. E. C. G. E. XXX D.. Na P. J. C. L. L. Č., B. D. D., S. G. Q. K. X. L. K. O.. S. P. V. G. P.“ dôvodiac tým, že bežný čitateľ si na základe prečítania nadpisu a podnadpisu vytvorí klamlivé závery bez toho, aby si prečítal celý článok, nakoľko použité slová „dá“ a „dať“ mohli spôsobiť u čitateľov spochybnenie skutkového stavu veci. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, poukazujúc na to, že sporný článok je okrem nadpisu a podnapisu, ktorých účelom je poskytnúť prvú informáciu o udalosti, upútať pozornosť a uviesť správu, tvorený samotným obsahom článku ( stĺpcami). Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, že zvýraznením podnadpisu článku žalovaným došlo k zámernému šíreniu nepravdivej informácie, nakoľko nemožno neprihliadnuť k tomu, že samotný obsah článku je tvorený dvoma krátkymi stĺpcami, pričom správnosť tam uvedených informácií žalobca nespochybnil, ich obsah žalovaný rovnako ako podnadpis zvýraznil a ich pôsobenie na emócie čitateľa, tak ako namietal odvolateľ, malo rovnakú váhu. Vzhľadom k obsahu článku tak nemožno mať pochybnosti o tom, že aj priemerný čitateľ si mohol po jeho prečítaní vytvoriť pravdivý obraz o skutkovom stave. Správnosť uvedených záverov je podporená aj výsluchom svedka C.. I. D., ktorý vo výpovedi uviedol, že článok ho neuviedol do omylu, nakoľko boli prijaté zásady hospodárenia s majetkom a za nepravdivú informáciu v predmetnom článku označil len vetu (titulok) „. G. K. K. O.“ a vetu (podtitulok) „Na P. J. C. L. L. Č., B. D. D., S. G. Q. K. X. L. K. O.Ó.. O. D. W.. Ľ. G. E. E. A., Ž. Ž. G. K. S. L., Ž.R. J. K. L. O. X., S. E. „. G. K. K. O.“ v ňom navodila dojem, že žalobca dá drevo O., i keď obsah článku s vyjadrením žalobcu túto vetu (podtitulok) spochybňujú. Vypočutí svedkovia tak zhodne uviedli, že po prečítaní článku svoj pohľad na žalobcu nezmenili, nakoľko žalobcu poznajú. Správnosť záverov súdu prvej inštancie nebola spôsobilá spochybniť ani žalobcom uvádzaná komunikácia na sociálnych sieťach, na ktorých verejnosť reagovala na článok žalovaného. 29. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní žalobcu odvolací súd ich považuje za nerozhodné, bez potreby na ne reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). 30. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne po právnej stránke posúdil, a dospel aj k správnemu právnemu záveru, že predmetný článok bol žalovaným prezentovaný v rámci zákonom zaručenej slobody prejavu o záležitostiach verejného záujmu a jeho uverejnením nedošlo k neoprávnenému zásahu, t.j. zásahu objektívne spôsobilému, privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnostných právach, keď nedošlo k uverejneniu takých nepravdivých údajov týkajúcich sa jeho osoby, ktoré by presiahli rámec oprávnenej kritiky v súvislosti s verejnou kontrolou, keď aj forma ich verejnej prezentácie bola primeraná. V danom prípade tak prevážil žalovaným sledovaný legitímny záujem na informovaní verejnosti vo veciach verejného záujmu nad legitímnym záujmom žalobcu na zabezpečení ochrany jeho osobnostných práv. 31. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je, z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).