Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/144/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209954 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514209954.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, proti žalovanému: M. F., T.. XX.XX.XXXX, H. X. XX, H., zast. JUDr. Imrichom Hurinským, Latorická 5, Bratislava, o zaplatenie 1.483,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 25. januára 2017, č.k. 49C 378/2014-153, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 1.477,07 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e. V časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 6,24 eur s príslušenstvom a v časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia 1.483,31 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr (t.j. faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 1.398,79 eur a splatnej dňa 24.04.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 2 eur a splatnej dňa 25.06.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 76,28 eur a splatnej dňa 08.08.2012, faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 6,24 eur a splatnej dňa 13.03.2013), a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalobou uplatnenej sumy s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bol so žalovaným v dôsledku uzatvorenia zmluvy o dodávke plynu č. XXXXXXXXXX v zmluvnom vzťahu, v rámci ktorého sa mu zaviazal dodávať zemný plyn do odberného miesta na adrese: Y. XXX, H., č. odberného miesta XXXXXXXXXX, a žalovaný sa mu zaviazal zaplatiť za dodaný zemný plyn cenu podľa platného cenníka. Žalovanému vystavil dňa 21.03.2012 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 04.04.2012, ktorou mu vyúčtoval za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012 na základe žalovaným uskutočneného samoodpočtu meradla preplatok vo výške 1.115,58 eur, a tento mu zaslal poštovým poukazom. Následne bolo spoločnosťou SPP Distribúcia, a.s., (prevádzkovateľ plynárenskej distribučnej siete, do ktorej je pripojené odberné miesto žalovaného, ďalej len „PDS“) na základe na odbernom mieste žalovaného vykonanej kontroly stavu určeného meradla, ktorým je meraný objem dodaného plynu, zistené, že meradlo výr. č. XXXXXXX na odbernom mieste žalovaného vykazuje znaky poruchy (stav na počítadle meradla bol nečitateľný), v dôsledku čoho došlo k jeho výmene za nové meradlo s výr. č. XXXXXXX a k informovaniu žalovaného zamestnancom PDS o tom, že mu bude spotreba plynu dopočítaná náhradným spôsobom (pretože PDS nemal v dôsledku poruchy meradla k dispozícií údaje ním namerané), čo je spísané v písomnom montážnom liste meradla zo dňa 23.03.2012 podpísanom žalovaným. Žalobca dodatočne určil výšku spotreby žalovaného v súlade s ust. § 54 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike na základe typového diagramu odberu a žalovanému vystavil dňa 10.04.2012 opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX k vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2012 za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012, v ktorej mu vyčíslil nedoplatok vo výške 1.398,79 eur, v rámci ktorého zohľadnil aj výšku vyplateného preplatku (inak by bola výška nedoplatku len cca 200 eur). V tejto súvislosti poukázal na porovnateľný odber plynu žalovaným v predchádzajúcom období od marca 2010 do marca 2011. Nakoľko žalovaný do splatnosti túto faktúru neuhradil, dňa 11.06.2012 mu zaslal upomienku, v ktorej ho vyzval na plnenie finančných záväzkov zo zmluvy o dodávke plynu a s poukazom na bod 3.21 Obchodných podmienok účinných od 18.04.2012, podľa ktorého má ako dodávateľ právo spoplatniť zaslanie upomienky za nedodržanie platobných a fakturačných podmienok paušálnou náhradou nákladov vo výške uvedenej v cenníku externých služieb zverejnenom na internetovej stránke www.spp.sk., mu dňa 11.06.2012 vystavil aj faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 2 eur, splatnú dňa 25.06.2012, ktorou mu vyúčtoval v súlade s jeho v tom čase platným cenníkom externých služieb náklady spojené so zaslaním upomienky. Z dôvodu, že žalovaný mu ako odberateľ v lehote splatnosti neuhradil dlžnú sumu podľa (opravnej) faktúry č. XXXXXXXXXX v zmysle ust. § 59 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, kvalifikoval jeho odber plynu ako neoprávnený odber z dôvodu nedodržania v zmluve dohodnutých platobných podmienok a PDS dňa 18.07.2012 prerušil distribúciu plynu do jeho odberného miesta (o tejto skutočnosti bol spísaný písomný zápis č. XXXXXXXXXX). Z týchto dôvodov vystavil žalovanému v súlade s v tom čase platným cenníkom externých služieb dňa 25.07.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 76,28 eur, ako náhradu nákladov spojených s prerušením distribúcie plynu do jeho odberného miesta. Za fakturačné obdobie od 19.03.2012 do 03.01.2013 mu vystavil dňa 27.02.2013 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 13.03.2013, ktorou mu vyúčtoval nedoplatok vo výške 6,24 eur. Nakoľko žalovaný svoj záväzok nesplnil ani čiastočne, domáhal sa jeho splnenia podaním žaloby. Žalovaný nesúhlasil a poukázal na svoje rozhodnutie zmeniť spôsob vykurovania rodinného domu a dôvody, ktoré ho k tomu viedli, t.j. vysoký nedoplatok za predchádzajúci rok a skvalitnenie bývania. Uviedol, že si prostredníctvom svokra zabezpečil drevo na vykurovanie, pričom kuchyňa a príprava TÚV bola zabezpečená cez elektrické spotrebiče. Napriek tomu, že plyn nepoužíval, zálohové platby platil riadne podľa uzavretej zmluvy. Poukázal na to, že po uplynutí vyúčtovacieho obdobia mu žalobca vrátil preplatok vo výške 1.115,58 eur a dňa 10.04.2012 mu za rovnané fakturačné obdobie (za ktoré mu už vyplatil preplatok vo výške 1.115,58 eur) vystavil tzv. opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 1.398,79 eur. Z týchto dôvodov u žalobcu bez zbytočného odkladu reklamoval „doúčtovanie“ dňa 23.04.2012, avšak bezvýsledne. Žalobca jeho reklamáciu listom zo dňa 18.05.2012 zamietol s odôvodnením, že neboli predložené relevantné doklady, a to aj napriek tomu, že mu dňa 15.04.2012 predložil doklady o tom, že si zakúpil iné palivo pre svoju potrebu. Aké doklady, resp. dôkazy mali byť predložené, mu však už neuviedol, nemal preto vedomosť o žiadnom inom spôsobe, alebo dôkaznom prostriedku, ktorým by preukázal svoje tvrdenie a skutočnosť, že žiaden plyn v rozhodnom čase neodoberal. Uviedol, že v súlade s platnou účtovnou legislatívou mu vrátil opravnú faktúru, žalobca však jeho reklamáciu ani tento raz neuznal a uviedol, že predložená faktúra patrí úplne inému subjektu. Odber u žalobcu ukončil na základe žiadosti, s ktorou žalobca súhlasil. Poukázal tiež na to, že žalobca postúpil žalovanú pohľadávku na tretiu osobu, pretože výzvu na úhradu žalovanej sumy dostal od spoločnosti PROFIDEBT Slovakia, s.r.o.. Zdôraznil tiež, že žalobca sa v označení odberných miest, subjektov faktúr viackrát opakovane mýlil, a na jeho dopyt na stav meradla mu vôbec nereagoval, aj keď podľa jeho názoru mal právo byť informovaný o stave vymeneného meradla, nakoľko žalobca uvádzal dva rôzne dôvody výmeny meradla. Uviedol, že žalobca ako dodávateľ zneužil svoje dominantné postavenie a vynucuje si plnenie za niečo, čo nebolo poskytnuté. Zdôraznil, že stav odberu na odbernom mieste zodpovedal hodnote 0, pretože v rozhodnom období plyn od žalobcu neodoberal. Vo výpovedi pred súdom prvej inštancie doplnil, že napriek tomu, že sa v rozhodnom (spornom) období rozhodol vykurovať drevom a na varenie používať elektrinu, zálohové platby platil žalobcovi naďalej v rovnakej výške pre prípad núdze (potreby využívať plyn), avšak v súčasnosti odberateľom plynu už nie je. Okrem toho uviedol, že na odbernom mieste mal jeden plynový kotol, ktorý nepoužíval a jeden kotol na drevo, s ktorým vykuroval a na ohrev vody používal elektrický bojler. Nepoprel, že v predchádzajúcom období mal nedoplatok, ktorý žiadal uhradiť v splátkach. Poukazujúc na predloženú fotodokumentáciu nového meradla uviedol, že je z nej zrejmé, že na meradle nebol zaznamenaný žiaden odber. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že po umožnení žalovanému splácať nedoplatok v splátkach došlo následne v apríli 2011 na základe konzultácie u žalovaného aj k zmene tarify z D2 na D3, čo znamená, že žalovaný mal vyššie preddavkové platby, a to počas celého sporného obdobia. Mal za to, že táto skutočnosť potom popiera tvrdenie žalovaného o tom, že mal v pláne kúriť tuhým palivom a nevyužívať odber zemného plynu. Žalovaný vo vzťahu k zmene tarify na D3 uviedol, že túto si vybavil z dôvodu, že predpokladal zavedenie plynu do novej stavby, nie do domu, ktorý obýval v tom čase. Pokiaľ ide o použitie typového diagramu, mal za to, že na jeho použitie neboli splnené podmienky. Žalobca k dôvodom neuznania reklamácie žalovaného uviedol, že na žalovaným predlženej faktúre bol ako odberateľ uvedený pán N. I. a na príjmovom pokladničnom doklade nebolo uvedené kto zaplatil predávajúcemu za palivové drevo sumu 504 eur, a keďže na faktúre je uvedená adresa v I. mal za to, že nebolo preukázané, že zakúpené drevo bolo dodané do odberného miesta žalovaného, a s prihliadnutím aj na množstvo fakturovaného dreva vyslovil názor, že svojpomocný prevoz dreva by nebol realizovateľný. Nakoľko žalovaný predložil k reklamácii len tieto dôkazy, jeho reklamácii nemohol vyhovieť. 3. Vychádzajúc z tvrdení strán sporu považoval súd prvej inštancie za nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa uzavretia zmluvy o dodávke plynu (a jej obsahu - vzájomných záväzkov zmluvných strán), úhrady zálohových platieb žalovaným za fakturačné obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012, vystavenia vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX (na základe ktorej bol žalovanému vyúčtovaný a uhradený preplatok za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012 vo výške 1.115,58 eur), vykonanej kontroly meradla plynu na odbernom mieste žalovaného dňa 23.03.2012, zdemontovania chybného meradla a jeho nahradenia novým meradlom, vystavenia opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX (splatnej dňa 24.04.2012, ktorou bol žalovanému vyúčtovaný nedoplatok za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012 vo výške 1.398,79 eur, ktorý ani následne neuhradil), a tiež skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatnenia reklamácií žalovaného k opravnej faktúre a záverov reklamačných konaní (zamietnutie oboch reklamácií). Za sporné skutkové tvrdenie považoval tvrdenie žalobcu o tom, že má nárok na zaplatenie nedoplatku vo výške 1.398,79 eur za odber zemného plynu žalovaným za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012 na odbernom mieste: Y. XXX, H., Č.. odberného miesta XXXXXXXXXX. 4. Po vyhodnotení, že žalobca a žalovaný sú v danom konaní aktívne a pasívne vecne legitimovaní (nakoľko zo žalovaným predloženej výzvy na úhradu dlhu, ktorou ho spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., vyzývala na úhradu dlhu žalobcu na základe so žalobcom uzatvorenej mandátnej zmluvy, nevyplýva postúpenie pohľadávky žalobcu na Profidebt Slovakia, s.r.o.) vykonal dokazovanie a zistil, že počiatočný stav meradla za obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012 bol 19390 m3 a konečný stav meradla 19490 m3, t.j. nameraný odber plynu 100 m3, dodané množstvo energie v plyne 1070 kWh, za ktorý si žalobca vyfakturoval sumu 138,42 eur a po zohľadnení zálohových platieb spolu vo výške 1.254 eur, vyčíslil žalovanému preplatok vo výške 1.115,58 eur (vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2012). Z montážneho listu zo dňa 23.03.2012 zistil, že na odbernom mieste: Y. XXX/ XXX D. H. u žalovaného ako odberateľa bola vykonaná demontáž meradla a ako dôvod bola uvedená skutočnosť „neregistrujúce meradlo“, a pri stave počítadla na meradle s č. XXXXXXX bola uvedená poznámka „nečitateľný“. Podľa montážneho listu došlo k montáži meradla s ev. č. R., s ev. č. R. a pri údaji vykonané opatrenia bolo uvedené „odberateľ oboznámený o dopočte spotreby“. Pri poznámke predpokladaná ročná spotreba bolo uvedené „v zime kúria drevom“. Montáž vykonal p. S. vedený pod osob. č. XXXX, ktorý podpísal montážny list spolu so žalovaným ako odberateľom. Z oznámenia o stanovení dodaného množstva plynu počas poruchy meradla zo dňa 23.03.2012 zistil, že PDS oznámil žalovanému, že pri výmene meradla bolo zistené, že meradlo na odbernom mieste žalovaného neregistruje, nesprávne registruje spotrebu zemného plynu, a keďže odoberal zemný plyn bez správnej registrácie jeho pretečeného objemu uviedol, že v zmysle ust. § 54 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. a v zmysle Technických podmienok a Prevádzkového poriadku PDS mu bude stanovený dopočet nameraného objemu zemného plynu za obdobie trvania poruchy. V oznámení bol pri údaji dátumu zistenia poruchy uvedený údaj „23.03.2012“ a pri stave meradla údaj „nečitateľný“. Opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2012, splatnou dňa 24.04.2012, bol žalovanému vyúčtovaný za fakturačné obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012 nedoplatok v sume 1.398,79 eur, pričom bol uvedený počiatočný stav meradla 19390 m3 a konečný stav meradla 22300 m3, t.j. nameraný odber plynu 2910 m3, čo predstavuje dodané množstvo energie v plyne 31066 kWh. Výzvou na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky ZP (upomienka) vyzval žalobca žalovaného v lehote 14 dní odo dňa vystavenia upomienky na úhradu faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 1.398.79 eur a za vystavenie upomienky si vyúčtoval sumu 2 eur. Podľa zápisu zo dňa 18.07.2012 bola na odbernom mieste: Y. XXX/XXX, H. prerušená dodávka zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov žalovaného ako odberateľa. Zamestnanec PDS (vedený pod os. číslom XXXX) zároveň v zápise uviedol, že meradlo bolo prístupné, bol zanechaný zápis, plynomer mal č. XXXXXXXXXXXX a pri údaji stav počítadla (m3) bol uvedený údaj 1. Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 76,28 eur ako výšku náhrady škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu podľa ust. § 59 zák. č. 656/2004 Z.z. a § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 Z.z. vrátane dopravy. V cenníku externých služieb a výkonov účinného od 01.05.2012 je uvedená suma vo výške 76,28 eur ako suma za zabezpečenie prerušenie/obmedzenie dodávky ZP z titulu neoprávneného odberu pre koncového odberateľa vrátane dopravy. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2013, splatnou dňa 13.03.2013, vyúčtoval žalobca žalovanému za obdobie od 19.03.2012 do 03.01.2013 za odber plynu 60 m3, čo predstavuje dodané množstvo energie v plyne 638 kWh, sumu vo výške 79,24 eur, ktorú po zohľadnení zálohových platieb vo výške 73 eur vyčíslil ako nedoplatok vo výške 6,24 eur, pričom za obdobie od 19.03.2012 do 26.03.2012 bola uvedená ako počiatočný stav meradla hodnota 22300 m3 a ako konečný stav meradla hodnota 22362 m3, a za obdobie od 27.03.2012 do dňa prerušenia dodávky zemného plynu bola uvedená pri počiatočnom i konečnom stave meradla hodnota 1, ktorá bola uvedená i následne do obdobia 03.01.2013. Faktúrou č. 49/2011 zo dňa 15.11.2011 bol N. I. vyfakturovaný predaj palivového dreva zo dňa 15.11.2011 v množstve 24 m2 za sumu 504 eur, ktorú podľa pokladničného dokladu č. XXXXXXXX zo dňa 28.12.2011 aj uhradil. Z reklamácie žalovaného zo dňa 23.04.2012 zistil, že žalovaný vyslovil nesúhlas s doúčtovaním spotreby z dôvodu, že v tom čase kúril v kachliach drevom a briketami, teda mal nulovú spotrebu plynu. Podaniami zo dňa 15.04.2012, 23.04.2012, 09.05.2012 preukazoval žalovaný žalobcovi neopodstatnenosť vystavenia faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.04.2012 za fakturačné obdobie 19.03.2011 do 18.03.2012 znejúcej na sumu 1.398.79 eur, a opakovane uvádzal, že celú zimu kúril drevom, na preukázanie čoho priložil aj fotodokumentáciu kachlí, termostatu, dreva, brikiet (prázdnych vriec z brikiet), pokladničný doklad k pevnému podpaľaču, faktúru ku kúpe palivového dreva, ku ktorej zaslal aj vysvetlenie ohľadom skutočnosti, že drevo mu kúpil a aj doviezol jeho svokor. Z oznámení o vybavení reklamácií zo dňa 23.04.2012 a dňa 18.05.2012 mal preukázané zamietnutie oboch reklamácií žalovaného z dôvodu nedoloženia relevantných dokladov, na základe ktorých by bolo možné posúdiť spotrebu za sporné vyúčtovacie obdobie. Žalovaný bol zároveň upovedomený o tom, že jeho reklamáciu bude možné vyhodnotiť až na základe spotreby v ďalšom vyúčtovacom období. Zo záverov stanoviska Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 07.05.2012 zistil, že žalobca sa vyjadril, že na odbernom mieste žalovaného bude dňa 13.03.2013 vykonaná fyzická kontrola PDS, ktorý opätovne prehodnotí spotrebu plynu žalovaného a v prípade, ak zistí, že spotreba žalovaného za nasledujúce vyúčtovacie obdobie je nižšia ako spotreba plynu za vyúčtovacie obdobie od 19.03.2011 do 18.03.2012, bude spotreba plynu znížená a vystavená opravná faktúra k namietanej vyúčtovacej faktúre. Žiadosťou o ukončenie odberu zo dňa 06.08.2012 požiadal žalovaný o ukončenie odberu zemného plynu na odbernom mieste: Y. XXX, H.. Dňa 01.10.2012 žalobca odstúpil od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto XXXXXXXXXX podľa ust. § 48 a 517 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu, že ku dňu vypracovania odstúpenia od zmluvy evidoval voči žalovanému pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 1.517,07 eur. Z výpovede svedka N. S., zamestnanca PDS, okrem iného zistil, že v čase kontroly meradla uviedol do montážneho listu údaje poskytnuté žalovaným, pokaľ však ide o žalovaným nahlásené tvrdenie, že kúri drevom, toto neskúmal. Napriek tomu, že rieši takmer všetky reklamácie, k žalovanému na preverenie jeho tvrdení uvedených v reklamáciách vyslaný nebol. Vo výpovedi tiež uviedol, že pri reklamáciách, ktoré sa riešia v teréne, môže byť už v čase kontroly drevo spotrebované, preto pri ich riešení by malo byť preukázané, že odberateľ drevo na kúrenie mal. K stavu vymeneného meradla uviedol, že v prípade poruchy, akú malo, predpokladal jeho vyradenie. Z výpovede svedka N. I., svokra žalovaného, zistil, že pre žalovaného a svoju dcéru v období, keď prestávali kúriť plynom, pretože to bolo drahé, kupoval drevo v I., na B., ktoré zároveň zaplatil a zabezpečil aj jeho dopravu. Žalovaný následne drevo so svojím otcom uložil do pivnice. Doviezol asi 3 m3 dreva a keď mal cestu do Bratislavy, približne raz za mesiac, vozil brikety z dreva v množstve 15-20 vriec, pričom 1 vrece má približne 30-40 kg. Z výpovede svedka N. F., otca žalovaného, okrem iného zistil, že žalovanému pomáhal zložiť, nasekať a uskladniť v pivnici drevo, ktoré mu doviezol svokor. Pokiaľ ide o zmenu vo vykurovaní u žalovaného, uviedol, že táto nastala z finančných dôvodov. Žalobca vo vzťahu k výpovediam svedkov, svokra a otca žalovaného, poukázal na to, že ide o osoby blízke žalovanému. 5. Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na dojednania Obchodných podmienok žalobcu pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti (t.j. bod 1.2, 1.4, 3.1, 3.2, 3.10, 3.11, 4.1, 4.2, 4.3, 4.5, 5.4, 5.6, 5.8, 5.10, 5.11), účinných od 18.04.2012, posúdil vec právne podľa ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 491 ods. 1, 2, § 588 Obč. zák., § 49 ods. 4, § 54 ods. 1, 2, 3, 6, 7, 10, 11, § 59 ods. 1, 2, 3 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol. V prvom rade sa zaoberal zmluvným vzťahom žalobcu a žalovaného, vzniknutým na základe zmluvy o dodávke plynu č. XXXXXXXXXX, ktorého existenciu mal preukázanú aj v obdobiach, za ktoré si žalobca žalobou uplatnil svoj nárok, ktorý posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah žalobcu ako dodávateľa a žalovaného ako spotrebiteľa. Následne konštatoval, že úhrada zálohových platieb žalovaným v období 19.03.2011 do 18.03.2012 v celkovej výške 1.254 eur spochybnená nebola a pokiaľ ide o vyúčtovanie preplatku za odber zemného plynu za uvedené obdobie vo výške 1.115,58 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.03.2012, vyhodnotil, že vychádzalo z uhradených zálohových platieb a žalovaným nahláseného stavu odberu zemného plynu. Konštatoval tiež preukázanie zaplatenia tohto preplatku žalobcom žalovanému a preukázanie vykonania kontroly meradla na odbernom mieste žalovaného dňa 23.03.2012, v rámci ktorej bol spísaný montážny list, z ktorého vyplývalo zistenie neregistrujúceho meradla, nečitateľného stavu počítadla na meradle č. XXXXXXX, o oboznámení odberateľa o dopočte spotreby (vykonané opatrenia) a o kúrení drevom v zime. Pri rozhodovaní vychádzal ďalej zo skutočnosti, že svedok S., ktorý vykonal montáž, v čase kontroly meradla žalovaným nahlásené tvrdenie, že kúri drevom, neskúmal, a do montážneho listu uviedol len údaje od žalovaného, a aj napriek tomu, že prevažne rieši všetky reklamácie, k žalovanému na preverenie jeho tvrdení uvedených v reklamáciách vyslaný nebol. Ďalej poukázal na vyjadrenie menovaného svedka, podľa ktorého pri reklamáciách, ktoré sa riešia v teréne, v prípade, ak je v čase kontroly už drevo spotrebované, by malo byť preukázané, že odberateľ drevo na kúrenie skutočne mal, a tiež na vyjadrenie týkajúce sa stavu vymeneného meradla, v ktorom uviedol, že v prípade poruchy, aká bola zistená v danom prípade, predpokladal vyradenie daného meradla. Výpovede svedkov vrátane výpovede blízkych osôb žalovaného vyhodnotil ako dôveryhodné, nakoľko mal za to, že je reálne a bežné, že rodičia (rodinní príslušníci), pokiaľ je to v ich možnostiach, pomôžu svojim deťom, či už pri zabezpečení dodania dreva alebo jeho príprave a uskladnení. S prihliadnutím aj na časovú súvislosť s vystavenou faktúrou dňa 15.11.2011, na doloženú fotodokumentáciu, zhodné tvrdenia žalovaného v čase uplatnenia reklamácií, ako i neodoberanie plynu v nasledujúcom období, vyhodnotil, že nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalovaného a svedkov o vykurovaní drevom a neodoberaní plynu v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 a následne. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný síce využil svoje právo a podal voči vystavenej faktúre č. XXXXXXXXXX dve reklamácie, obe však boli zamietnuté bez preverenia žalovaným tvrdených skutočností zamestnancom PDS priamo v teréne, a to napriek tomu, že v montážnom liste zo dňa 23.03.2012 bola uvedená poznámka - kúria drevom. K ust. bodu 5.6 písm. b) Obchodných podmienok, na ktoré bolo poukázané i v oznámeniach o vybavení reklamácie, t.j. že reklamáciu bude možné vyhodnotiť až na základe spotreby v ďalšom vyúčtovacom období, uviedol, že od žalovaného ako spotrebiteľa nemožno požadovať, aby zotrval v zmluvnom vzťahu iba z dôvodu možnosti prehodnotenia vystavenej faktúry na základe zúčtovania až v ďalšom zúčtovacom období, a aby v tomto ďalšom období hradil zálohové platby iba za účelom prehodnotenia uplatnenej reklamácie. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný podal žiadosť o ukončenie odberu zemného plynu dňa 06.08.2012 a žalobca mu následne zaslal odstúpenie od zmluvy zo dňa 01.10.2012, vyhodnotil, že nemohla byť realizovaná aplikácia bodu 5.6 písm. b) Obchodných podmienok a ani kontrola dňa 13.03.2013, na ktorú poukazoval vo svojom stanovisku zo dňa 07.05.2012 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, v zmysle ktorej mala byť opäť prehodnotená spotreba plynu u žalovaného. Porovnanie množstva žalovaným odobratého zemného plynu za predchádzajúce obdobie s obdobím od 19.03.2011 do 18.03.2012, považoval za irelevantné, pretože zmena vo vykurovaní odberného miesta žalovaného nastala práve vo vykurovacom období od 19.03.2011 do 18.03.2012 a žalovaný neodoberanie plynu v predchádzajúcom vykurovacom období (pred 19.03.2011) netvrdil, a ani nepreukazoval. Pokiaľ ide o právo náhradného odpočtu podľa typového diagramu, zdôraznil, že takýto náhradný odpočet je podľa ust. § 54 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike možný, ale iba za predpokladu odoberania plynu, čo však v danom konaní preukázané nebolo, a keďže prevádzkovateľ distribučnej siete riadne nevyhodnotil, či žalovaný skutočne odoberal zemný plyn, uvedené ustanovenie nebolo možné aplikovať (typový diagram možno použiť iba v prípade, ak nie sú k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, a za súčasného splnenia predpokladu odberu zemného plynu). Zdôraznil, že práve PDS mal povinnosť meradlo udržiavať, overovať jeho správnosť, ako i v rámci riešenia reklamácie vyslať na odberné miesto zamestnanca s cieľom preveriť tvrdenia uvedené v reklamácii a v montážnom liste, čo však neurobil. V tejto súvislosti vyslovil, že stav meradla, ktorý má PDS nielen bezodplatne montovať, ale i udržiavať a pravidelne overovať správnosť jeho merania, nemôže byť na ťarchu žalovaného v postavení spotrebiteľa, ktorý si voči žalobcovi v zmysle ust. § 49 ods. 4 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike splnil všetky povinnosti a navyše ani poruchu meradla nezapríčinil (v konaní nebol tvrdený ani preukazovaný zásah žalovaného do meradla). Z týchto dôvodov vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 1398,79 eur vyfakturovanej opravnou faktúrou za nedôvodný. 6. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poplatku vo výške 76,28 eur, vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorý má žalobca právo vyúčtovať pri prerušení/obmedzení dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu, vyslovil záver, že na tento poplatok mu nárok nevznikol, pretože odber zemného plynu u žalovaného v zmysle ust. § 59 ods. 1 zák. č. 656/2004 o energetike nemožno kvalifikovať ako neoprávnený, naviac, keď v konaní ani v danom období nebol preukázaný odber zemného plynu. Za nedôvodný považoval tiež nárok na zaplatenie sumy 2 eur za vystavenie upomienky, a to z dôvodu, že žalobca nemal nárok ani na sumu uvedenú v upomienke. 7. Vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXXXX za obdobie 19.03.2012 do 13.03.2013, ktorou bol vyfakturovaný nedoplatok vo výške 6,24 eur za obdobie od 19.03.2012 do 03.01.2013, uviedol, že žalobca nedoložil listinné dôkazy, z ktorých by vyplýval odber zemného plynu v hodnote vystavenej faktúry. Zároveň poukázal na to, že z faktúry vyplýva za obdobie od 19.03.2012 do 26.03.2012 počiatočný stav meradla 22300 m3 a konečný stav meradla 22362 m3, a za obdobie od 27.03.2012 do dňa prerušenia dodavky zemného plynu bola uvedená ako počiatočný i konečný stav meradla hodnota 1, ktorá bola uvedená i následne do obdobia 03.01.2013. Uviedol tiež, že v danej faktúre je pri údaji nameraný odber plynu uvedená hodnota 60 m3, čo predstavuje dodané množstvo energie v plyne 638 kWh, žalobca potom vychádzajúc z fakturovanej sumy za dodaný plyn vo výške 79,24 eur po zohľadnení zálohových platieb vo výške 73 eur vyčíslil nedoplatok za dodaný plyn vo výške 6,24 eur. V tejto súvislosti poukázal aj na zápis zo dňa 18.07.2012, z ktorého zistil, že došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov žalovaného ako odberateľa na odbernom mieste Y. XXX/XXX, H., a že zamestnanec Distribúcie SPP v ňom uviedol, že meradlo bolo prístupné, bol zanechaný zápis, plynomer mal č. XXXXXXXXXXXX a pri údaji stav počítadla (m3) plynomer uviedol údaj 1. Na základe týchto skutočností nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie sumy 6,24 eur. 8. Vychádzajúc z uvedených skutočností vyhodnotil, že žalobca ako dodávateľ v konaní nepreukázal, že žalovanému ako spotrebiteľovi poskytol v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 a v období od 19.03.2012 do 03.01.2013 plnenie spočívajúce v dodaní plynu do odberného miesta č. XXXXXXXXXX na adrese: Y. XXX, H.. Keďže nemal preukázané odobraté množstvo zemného plynu určené prevádzkovateľom distribučnej siete, na základe ktorého žalobca vystavil žalovanému opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorej suma tvorí podstatnú časť žalovanej sumy, vyslovil záver, že žalobca v konaní uplatnený nárok na zaplatenie vyúčtovanej ceny zemného plynu, poplatku za upomienku a poplatku za prerušenie/ obmedzenie dodávky zemného plynu z titulu neoprávneného odberu nepreukázal, keďže u žalovaného k neoprávnenému odberu zemného plynu ani nedošlo. 9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. d), f) C.s.p.). Za rozhodujúce považoval zodpovedanie otázky, či náhradné určenie množstva dodaného plynu (dopočtom podľa typového diagramu) bolo vykonané v súlade s ust. § 54 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Uviedol, že súd prvej inštancie náhradné určenie množstva dodaného plynu (dopočtom podľa typového diagramu) nepovažoval za vykonané v súlade so zákonom z dôvodu, že náhradné určenie množstva dodaného plynu možno uskutočniť len za predpokladu odoberania plynu, túto skutočnosť však v konaní preukázanú nemal. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na skutočnosť, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 neodobral žiaden plyn. Uviedol, že pokiaľ aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v odbernom mieste bolo vykurované drevom, takéto zistenie však ešte nepreukazuje, že v odbernom mieste nebol používaný na vykurovanie, čo i len čiastočne, aj zemný plyn. Preto, ak súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov smerujúcich výlučne k preukázaniu toho, že v odbernom mieste sa vykurovalo drevom (doklady o zakúpení dreva, výpovede svokra a otca žalovaného, fotografia vreca na brikety a jednej brikety) dospel k skutkovému zisteniu, že v danom období sa v odbernom mieste neodoberal plyn, uviedol, že takéto skutkové zistenie považuje za zjavne nesprávne. Namietal tiež, že súd prvej inštancie pri skutkovom zistení o neodoberaní plynu žalovaným v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 vôbec nebral do úvahy ostatné skutkové okolnosti týkajúce sa odberu plynu v tomto období, skôr svedčiace v neprospech skutkového zistenia o neodobratí žiadneho plynu, a to: platne uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, platenie preddavkov za dodávku plynu (zvýšených oproti predchádzajúcemu obdobiu), technické prepojenie odberného plynového zariadenia (kotla) na distribučnú sieť. Pokiaľ však tieto skutočnosti aj zobral do úvahy, uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmá jeho úvaha o tom, ako tieto skutočnosti vyhodnotil, resp. jeho argumentácia, prečo nevyvodil záver, že zemný plyn mohol byť do odberného miesta dodávaný. Uviedol, že jediným dôkazom preukazujúcim neodoberanie plynu v danom období by mohol byť jedine dôkaz preukazujúci, že na odbernom mieste žalovaného bol zdemontovaný kotol na zemný plyn, prípadne, že bolo odberné miesto žalovaného odpojené od plynovodného potrubia. Takýto alebo obdobný dôkaz však v konaní pred súdom prvej inštancie nebol navrhnutý, ani vykonaný. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého bolo v konaní preukázané, že žalovaný v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 a následne neodobral žiaden plyn, považoval za nesprávne z dôvodu, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak by však súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že nebolo preukázané, že odberateľ neodobral žiaden plyn, zdôraznil, že potom by musel nutne dospieť k záveru, že prevádzkovateľ distribučnej siete bol oprávnený použiť typový diagram dodávky na náhradné určenie množstva dodaného plynu, a v dôsledku toho by v prípade prerušenia dodávky plynu a tiež upomínania z dôvodu nezaplatenia faktúry za takto určené množstvo dodaného plynu, musel vyhodnotiť ako oprávnené aj poplatky za takéto úkony, pretože súvisia s porušením zmluvných povinností žalovaného zaplatiť za dodaný zemný plyn. Keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol žiadnu argumentáciu, ktoré by prepojila vykonané dokazovanie a záver o tom, že žalovaný kúril iba drevom, teda nie aj plynom, a strany sporu nemajú možnosť posúdiť správnosť právnej úvahy súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto pre výsledok konania podstatnému skutkovému zisteniu, považoval odôvodnenie rozsudku za nepreskúmateľné. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti týkajúcej sa sumy 6,24 eur ako odplaty za dodávku zemného plynu v období od 19.03.2012 do 03.01.2013 namietal nesprávne právne posúdenie veci, z dôvodu, že súd prvej inštancie v bode 80 odôvodnenia rozsudku najskôr uviedol, že cit. „žalobca nedoložil listinné dôkazy, z ktorých by vyplýval odber zemného plynu v hodnote vystavenej faktúry od 13.03.2012 do 03.01.2013“ a následne naproti tomu uviedol, že cit. „z faktúry vyplýva za obdobie od 19.03.2012 do 26.03.2012 počiatočný stav meradla 22300 m3 a konečný stav meradla 22362 m3“. Poukázal teda na to, že súd prvej inštancie aj napriek tomu, že sám konštatoval, že vo vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX sú uvedené údaje o množstve nameraného plynu (nový stav mínus počiatočný stav meradla: 22360 m3 - 22300 m3 = 60 m3), v tom istom odseku odôvodnenia rozsudku zároveň rozporuplne uvádza, že žalobca nepredložil listiny, z ktorých by vyplýval objem dodaného plynu. Uviedol, že súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že pri prerušení dodávky plynu dňa 18.07.2012 bol na meradle č. XXXXXXXXXXXX stav 1 m3, opomenul však vziať do úvahy, že z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že do dňa 26.03.2012 bolo na odbernom mieste žalovaného namontované iné meradlo, a to meradlo č. XXXXXXXXXXXX, ktorým bol nameraný odber v objeme 60 m3. V tejto súvislosti namietal zároveň, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Súčasne poukázal na to, že žalovaný jeho skutkové tvrdenie týkajúce sa sumy 6,24 eur, ako odplaty za dodávku zemného plynu v objeme 60 m3 v období od 19.03.2012 do 03.01.2013 výslovne nepoprel, súd prvej inštancie mal preto podľa jeho názoru postupovať podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. a považovať toto skutkové tvrdenie za nesporné. Nakoľko súd prvej inštancie toto ustanovenie neaplikoval, mal za to, že dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a zároveň, že konanie pred ním má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 11. Žalovaný odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, s ktorým sa žalobca nevedel vysporiadať (ako príklad uviedol tvrdenie žalobcu o tom, že došlo k zaseknutiu meradla a súčasne, že meradlo bolo nečitateľné, pričom podľa jeho názoru ide o dve úplne odlišné skutočnosti). Okrem opätovného poukázania na skutočnosti, ktoré uviedol už v konaní pred súdom prvej inštancie, zdôraznil, že žalobca v konaní nevedel preukázať, že mu skutočne ním vyúčtované množstvo spotrebovaného plynu aj dodal a že on ho odobral. Poukázal na to, že suma vyfakturovaná opravnou faktúrou zodpovedá fiktívnemu a nepotvrdenému odberu plynu. Zdôraznil, že žiadny právny predpis mu neukladal povinnosť prihlásený odber plynu aj odobrať, prípadne konzultovať so žalobcom svoje rozhodnutie použiť na vykurovanie iný zdroj (v danom prípade drevo) ako plyn. Uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola ani žiadna dohoda o tom, že žalobca mu musí dodať minimálne množstvo plynu a on musí toto minimálne množstvo plynu odobrať. V závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že plyn mu skutočne dodal, a to aj za okolnosti, že v zmysle bodu 4.3 Obchodných podmienok mal možnosť na odbernom mieste skontrolovať okrem meradla, aj počet a typ plynových spotrebičov, prípadne iné náležitosti potrebné na zistenie oprávnenosti (jeho) reklamácie. Uskutočnil však len kontrolu a výmenu meradla. Spotrebiče (ich počet a príkon) ani následne neskontroloval, a neoveril si ani jeho tvrdenie o použití iného paliva (dreva) na kúrenie. Poukázal teda na to, že žalobca aj napriek tomu, že mal možnosť overiť si pokles jeho spotreby plynu a stav meradla skôr, tak neurobil. Uviedol, že ako odberateľ plynu nemal možnosť údajnú vadu meradla zistiť a navyše zdôraznil, že za technický stav meradla, ktoré je vo vlastníctve žalobcu, ani nemôže niesť zodpovednosť. 12. Žalobca v replike uviedol, že tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k jeho odvolaniu sú nepravdivé a zavádzajúce. V replike poukázal na skutočnosť, že žalovaný zamieňa spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (žalobcu) so spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. (prevádzkovateľ distribučnej siete - PDS), čím účelovo vytvára dojem, že žalobca je zodpovedný za prevádzkovanie distribučnej siete a vlastní meradlo, ktoré sa zaseklo. 13. V duplike podanej k tomuto vyjadreniu žalobcu žalovaný už neuviedol žiadne podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty týkajúce sa podaného odvolania a napadnutého rozsudku. 14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je vo vzťahu k časti rozsudku, ktorou bola žaloba v časti o zaplatenie 1.477,07 eur s príslušenstvom zamietnutá, nedôvodné, a dôvodné vo vzťahu k časti rozsudku, ktorou bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie 6,24 eur s príslušenstvom, a ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 1.477,07 eur s príslušenstvom potvrdil, a v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 6,24 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 15. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 1.477,07 eur (pozostávajúcej zo sumy 1.398,79 eur vyfakturovanej opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX ako cena za žalovanému dodaný plyn, sumy 2 eur vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX ako náklady za vystavenie a zaslanie upomienky žalovanému a sumy 76,28 eur vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX ako náhrada nákladov spojených s prerušením distribúcie plynu do odberného miesta žalovaného) s príslušenstvom, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 19. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, ako aj ohľadom tvrdení žalovaného, ktoré uvádzal na svoju obranu, a teda riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 215 ods. 1 C.s.p.. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.477,07 eur (ako súčtu vyfakturovaných súm: 1.398,79 eur, 2 eur, 76,28 eur) s príslušenstvom. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 491 ods. 1, 2, § 588 Obč. zák., § 49 ods. 4, § 54 ods. 1, 2, 3, 6, 7, 10, 11, § 59 ods. 1, 2, 3 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 1.477,07 eur s príslušenstvom aj náležitým spôsobom a veľmi podrobne odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy a vyčerpávajúcim spôsobom rozobral aj všetky svoje právne úvahy. Dospel tiež k správnemu záveru o tom, že žalobca ako dodávateľ tým, že v konaní nepreukázal, že žalovanému ako odberateľovi (spotrebiteľovi) dodal v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 do odberného miesta: Y. XXX, H., zemný plyn v množstve, za aké si opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval sumu 1.398,79 eur, nepreukázal svoj nárok na zaplatenie sumy 1.398,79 eur ako ceny za v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 dodaný zemný plyn, a v dôsledku toho ani nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 2 eur, keďže touto upomienkou vyzýval na zaplatenie sumy 1.398,79 eur, na ktorú z vyššie uvedeného dôvodu nemá nárok. K správnemu právnemu záveru dospel aj pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 76,28 eur ako poplatku za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu (pre nedodržanie v zmluve dohodnutých platobných podmienok, v danom prípade pre nezaplatenie vyfakturovanej sumy 1.398,79 eur), keď vyhodnotil, že takýto nárok mu nevznikol z dôvodu, že u žalovaného nemožno v zmysle ust. § 59 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike kvalifikovať odber zemného plynu v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 ako neoprávnený, keď v konaní odber zemného plynu žalovaným v tomto období ani nebol preukázaný. Súd prvej inštancie postupoval tiež správne, keď v závislosti od posúdenia žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.398,79 eur ako ceny za v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 žalovanému dodaný zemný plyn, posúdil aj ním uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 2 eur a tiež nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu vo výške 76,28 eur, nakoľko oba tieto nároky sú od nároku na zaplatenie sumy 1.398,79 eur odvodené a závislé od jeho existencie. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 54 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike (ktoré upravuje právo PDS použiť typové diagramy dodávky v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, v spojení s bodom 5.6 písm. b) Obchodných podmienok žalobcu účinných od 18.04.2012 upravujúcim spôsob uskutočnenia odberu podľa typového diagramu), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie opäť správne vyhodnotil použitie tohto zákonného ustanovenia, keď uviedol, že v danom prípade ho nemožno aplikovať, pretože prevádzkovateľ distribučnej siete aj napriek tomu, že predpokladom použitia typového diagramu je odber zemného plynu, neskúmal, či žalovaný skutočne v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 odberal zemný plyn, a táto skutočnosť nebola preukázaná ani v konaní. Na základe hodnotenia vykonaných dôkazov (listinné dôkazy: faktúra zo dňa 15.11.2011, fotodokumentácia, uplatnené reklamácie žalovaného, výpovede svedkov) dospel tiež k správnemu záveru o tom, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 vykuroval drevom a neodoberal plyn. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zdôrazňuje, že PDS mal možnosť skontrolovať stav meradla aj skôr, ako až po zaznamenaní podstatne zníženého odberu zemného plynu zo strany žalovaného (bod 5.8. Obchodných podmienok žalobcu účinných od 18.04.2012), a rovnako mal spolu so žalobcom možnosť v priebehu vybavovania reklamácie opravnej faktúry žalovaným (s ktorou žalovaný nesúhlasil z dôvodu, že zemný plyn v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 neodoberal, pretože zmenil spôsob vykurovania a prešiel z vykurovania plynom na vykurovanie drevom) skontrolovať priamo v teréne, či žalovaný skutočne v tomto čase vykuroval drevom, ani jednu z týchto možnosti však nevyužil (bod 4.3. Obchodných podmienok žalobcu účinných od 18.04.2012). Súd prvej inštancie potom prihliadajúc na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správne tiež vyhodnotil, že stav meradla, ktorý má prevádzkovateľ distribučnej siete (PDS) nielen bezodplatne montovať, ale i udržiavať a pravidelne overovať správnosť jeho merania, nemôže byť na ťarchu žalovaného v postavení spotrebiteľa, ktorý si voči žalobcovi v zmysle ust. § 49 ods. 4 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike splnil všetky povinnosti a nezapríčinil ani poruchu meradla. Ak teda súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.477,07 eur (tvoriacej súčet vyfakturovaných súm: 1.398,79 eur ako ceny žalovanému dodaného plynu v období od 19.03.2011 do 18.03.2012, 2 eur ako poplatku za upomienku, 76,28 eur ako poplatku za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu) s príslušenstvom zamietol, rozhodol správne. 20. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi týkajúcimi sa zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie sumy 1.477,07 eur s príslušenstvom, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, presvedčivé a vyčerpávajúce. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalobcu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám musí dať odpoveď na podstatné otázky a skutočnosti, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa dostatočne vysporiadal s argumentáciou strán sporu. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zbytočné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými námietkami žalobcu, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 1.477,07 eur s príslušenstvom nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie. 21. Z obsahu odvolania žalobcu je nepochybné, že nesúhlasí výlučne s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, keď mal na rozdiel od súdom prvej inštancie prijatých záverov za to, že z vykonaných dôkazov vyplýva to, čo tvrdí on, teda, že nebolo preukázané, že žalovaný neodoberal v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 a následne v zmluve dohodnutom odbernom mieste zemný plyn. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dokazovanie nesprávne, pretože pokiaľ aj vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v odbernom mieste bolo vykurované drevom, takéto zistenie ešte nepreukazuje, že v odbernom mieste nebol používaný na vykurovanie, čo i len čiastočne, aj zemný plyn. Poukázal tiež na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 neodobral žiaden plyn. Uviedol, že dôkazom preukazujúcim neodoberanie plynu v danom období by mohol byť jedine dôkaz preukazujúci, že na odbernom mieste žalovaného bol zdemontovaný kotol na zemný plyn, prípadne, že bolo odberné miesto žalovaného odpojené od plynovodného potrubia. Takýto alebo obdobný dôkaz však v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnutý ani vykonaný nebol. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky z každého dôkazu potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.20116, sp. zn. MCdo 1/2010). Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení sporových strán (§ 215 ods. 1 a § 186 ods. 2 C.s.p.), a následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami a zásadami riadil. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 1.477,07 eur s príslušenstvom vyčerpávajúce, logické a pochopiteľné i pre laika. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil. K odvolaniu žalobcu potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane nesprávnych skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené. V tejto súvislosti považuje za potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Konštatuje tiež, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, ako aj okolností rozhodných pre posúdenie nedôvodnosti žaloby v časti zaplatenia sumy 1.477,07 eur s príslušenstvom, dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom žalobca v odvolaní namietal len vyhodnotenie dôkazov, ktoré považoval za nesprávne. Tu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97). 22. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebol navrhnutý ani vykonaný žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 neodobral žiaden plyn, a že jediným dôkazom preukazujúcim neodoberanie plynu v tomto období by mohol byť iba dôkaz, ktorý by preukazoval zdemontovanie kotla na zemný plyn na odbernom mieste žalovaného, prípadne odpojenie odberného miesta žalovaného od plynovodného potrubia, avšak takýto alebo obdobný dôkaz navrhnutý, ani vykonaný nebol, odvolací súd uvádza, že je absolútne nedôvodná, pretože pokiaľ sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.398,79 eur ako ceny žalovanému dodaného plynu v období od 19.03.2011 do 18.03.2012, a od tejto sumy odvodených peňažných nárokov vo výške 2 eur (ako poplatku za upomienku) a vo výške 76,28 eur (ako poplatku za prerušenie/obmedzenie dodávky zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu), spolu vo výške 1.477,07 eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že žalovanému v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 poskytol zemný plyn v množstve, ktorému zodpovedá vyfakturovaná cena dodaného zemného plynu 1.398,79 eur a následne ho v dôsledku nezaplatenia tejto sumy vyzval upomienkou na jej zaplatenie, za ktorú si vyfakturoval poplatok vo výške 2 eur a pre neplnenie v zmluve dohodnutých platobných povinnosti po prerušení dodávky plynu aj poplatok za prerušenie dodávky zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu vo výške 76,28 eur, potom bol ako žalobca povinný v konaní pred súdom prvej inštancie uniesť aj dôkazné bremeno ohľadom týchto svojich skutkových tvrdení, čiže bol povinný preukázať, že žalovanému skutočne v období od 19.03.2011 do 18.03.2012 dodal do zmluvne dohodnutého odberného miesta zemný plyn, čo sa však nestalo. Žalobca však účelovo a zavádzajúco prenáša svoje dôkazné bremeno na žalovaného, keď v odvolaní tvrdí, že žalovaný mal preukázať, že v danom období zemný plyn neodoberal, a to aj napriek tomu, že žalovaný v konaní svoje skutkové tvrdenie o tom, že v uvedenom spornom období kúril drevom riadne preukázal, čiže uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení z 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo 13/2009, podľa ktorého cit.: „Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ Pokiaľ teda žalobca namietal, že neodoberanie zemného plynu žalovaným v dotknutom období (t.j. neexistujúcu skutočnosť) mal preukazovať práve žalovaný, takáto námietka je výslovne v rozpore s uvedenou negatívnou dôkaznou teóriou, podľa ktorej sa neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje, od nikoho preto nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 23. Odvolací súd sa preto s už vyššie vyslovenými právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 1.477,07 eur s príslušenstvom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 24. Vo vzťahu k zvyšnej časti napadnutého rozsudku, ktorou bola žaloba žalobcu zamietnutá aj v časti o zaplatenie sumy 6,24 eur (ako odplaty za dodávku zemného plynu v období od 19.03.2012 do 03.01.2013) s príslušenstvom, žalobca v podanom odvolaní (dôvodne) namietal rozporuplnosť odôvodnenia, keď uviedol, že súdu prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že vo vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX sú uvedené údaje o množstve (objeme) nameraného plynu (nový stav mínus počiatočný stav meradla: 22360 m3 - 22300 m3 = 60 m3) a súčasne v rámci toho istého odseku odôvodnenia rozsudku naproti tomu vyhodnotil, že žalobca nepredložil listinné dôkazy, z ktorých by vyplýval objem dodaného plynu, preto žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 6,24 eur s príslušenstvom zamietol. Uviedol tiež, že súd prvej inštancie aj keď správne konštatoval, že pri prerušení dodávky plynu dňa 18.07.2012 bol na meradle č. XXXXXXXXXXXX stav 1 m3, opomenul však vziať do úvahy skutočnosť, že z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že do dňa 26.03.2012 bolo na odbernom mieste žalovaného namontované iné meradlo, a to meradlo č. XXXXXXXXXXXX, ktorým bol nameraný odber v objeme 60 m3. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby o zaplatenie 6,24 eur s príslušenstvom zistil, že súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver o nedôvodnosti žaloby žalobcu v tejto časti tým, že žalobca nedoložil listinné dôkazy, z ktorých by vyplýval odber zemného plynu v hodnote vystavenej faktúry (t.j. faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 13.03.2013, ktorou bol žalovanému za fakturačné obdobie 19.03.2012 do 03.01.2013 vyfakturovaný nedoplatok ceny za dodaný zemný plyn vo výške 6,24 eur), pričom však už nekonkretizoval predloženie ktorých listinných dôkazov mal na mysli, a následne naproti tomu vychádzajúc z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX uviedol, že z nej za obdobie od 19.03.2012 do 26.03.2012 vyplýva počiatočný stav meradla 22300 m3 a konečný stav meradla 22362 m3, a za obdobie od 27.03.2012 do dňa prerušenia dodavky zemného plynu počiatočný i konečný stav meradla s hodnotou 1, ktorá bola uvedená i následne do obdobia 03.01.2013. Ďalej uviedol, že v tejto vyúčtovacej faktúre je pri údaji nameraný odber plynu uvedená hodnota 60 m3, ktorá predstavuje dodané množstvo energie v plyne 638 kWh, a fakturovaná suma za dodaný plyn vo výške 79,24 eur, z ktorej po zohľadnení zálohových platieb vo výške 73 eur žalobca vyčíslil nedoplatok za dodaný plyn vo výške 6,24 eur (79,24 eur - 73 eur). Následne v rámci odôvodnenia zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie 6,24 eur s príslušenstvom poukázal aj na zápis zo dňa 18.07.2012, z ktorého zistil, že došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov žalovaného ako odberateľa na odbernom mieste Y. XXX/XXX, H., a že zamestnanec Distribúcie SPP v ňom uviedol, že meradlo bolo prístupné, bol zanechaný zápis, plynomer mal č. XXXXXXXXXXXX a pri údaji stav počítadla (m3) plynomer uviedol údaj 1. Na základe uvedeného potom žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 6,24 eur s príslušenstvom nepriznal. 25. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie však v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol či, resp. ako sa s týmito skutkovými zisteniami, ktoré zakomponoval do odôvodnenia svojho rozsudku, vysporiadal, prípadne ako ich vyhodnotil, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a k akému záveru na ich základe dospel. Pokiaľ teda súd prvej inštancie odôvodnil svoj záver o nedôvodnosti žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 6,24 eur s príslušenstvom skutočnosťou, že žalobca nedoložil listinné dôkazy, z ktorých by vyplýval odber zemného plynu v hodnote vystavenej faktúry (t.j. faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 6,24 eur), a následne v rozpore s týmto záverom uviedol, že z listinného dôkazu - faktúry č. XXXXXXXXXX zistil, že žalovanému bol za obdobie od 19.03.2012 do 03.01.2013 vyúčtovaný nedoplatok za odber zemného plynu v objeme 60 m3 (čo predstavuje dodané množstvo energie v plyne 638 kWh) vo výške 6,24 eur (79,24 eur - 73 eur), takéto odôvodnenie rozsudku je rozporuplné, nejednoznačné a vzhľadom na absenciu vyhodnotenia zistených skutočností (týkajúcich sa objemu dodaného zemného plynu v objeme 60 m3) vo vzťahu k prijatému záveru o nedôvodnosti žaloby v tejto časti aj nedostatočné a odvolacím súdom nepreskúmateľné, pretože z neho nie je možné vôbec zistiť, či sa súd prvej inštancie vysporiadal so zisteniami vyplývajúcimi z faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 6,24 eur, a ak áno, prečo aj napriek týmto zisteniam žalobu v tejto časti zamietol. Nakoľko riadne a jednoznačné odôvodnenie záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 6,24 eur s príslušenstvom absentuje, odvolací súd sa len domnieva, že dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani sumu 6,24 eur s príslušenstvom (vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX ako nedoplatok za odber zemného plynu v období od 19.03.2012 do 03.01.2013 v objeme 60 m3, t.j. dodané množstvo energie v plyne 638 kWh) mohla byť skutočnosť, že opomenul brať do úvahy, že dňa 23.03.2012 bolo na odbernom mieste žalovaného namontované už nové, funkčné meradlo, ktorým bol preukázateľne nameraný odber zemného plynu v objeme 60 m3 vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške nedoplatku 6,24 eur, ktorého výšku určil žalobca tak, že od sumy vyfakturovanej za zemný plyn dodaný v objeme 60 m3 vo výške 79,24 eur odpočítal žalovaným uskutočnené zálohové platby vo výške 73 eur. V nadväznosti na uvedené dáva odvolací súd do pozornosti skutočnosť, že faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanému za zemný plyn dodaný v objeme 60 m3 v období od 19.03.2012 do 03.01.2013 vyfakturovaný nedoplatok vo výške 6,24 eur (79,24 eur - 73 eur), bola vyhotovená až dňa 27.02.2013, a to na základe hodnôt nameraných už novým meradlom (namontovaným dňa 23.03.2012), ktorého funkčnosť nebola sporná, ani spochybnená. Keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno zistiť, či sa súd prvej inštancie touto vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu na zaplatenie sumy 6,24 eur s príslušenstvom rozhodujúcou skutočnosťou zaoberal, jeho rozhodnutie je v tomto smere odvolacím súdom nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je vo vzťahu k tej časti napadnutého rozsudku, ktorou bola žaloba o zaplatenie 6,24 eur s príslušenstvom zamietnutá, podané dôvodne. 26. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 27. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej zákon priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je vydanie arbitrárneho rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej závery si osvojil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (v uznesení sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010). Napokon povinnosť riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok súdu ukladá aj ust. § 220 ods. 2 C.s.p. 28. Odvolací súd dospel s poukazom na už vyššie uvedené k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, keď svoj záver o nedôvodnosti žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy 6,24 eur s príslušenstvom v odôvodnení rozsudku vysvetlil rozporuplne a nedostatočne, čím znemožnil stranám sporu uplatnenie im patriacich procesných práv, nakoľko absenciou odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto časti, a teda arbitrárnosťou svojho rozhodnutia, odňal stranám sporu možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a právne argumentovať, čím im odňal možnosť konať pred súdom a porušil ich právo na spravodlivý súdny proces. Tieto procesné pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, pretože absentujúce odôvodnenie rozsudku nie je možné preskúmať. 29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 6,24 eur s príslušenstvom, ako aj v závislej časti o trovách konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa vo vzťahu k žalobcom uplatnenej sume 6,24 eur s príslušenstvom vysporiada so skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 6,24 eur, a tiež so skutočnosťou, že dňa 23.03.2012 bolo žalovanému namontované nové funkčné meradlo, na základe výsledkov merania ktorého bol faktúrou č. XXXXXXXXXX žalovanému vyúčtovaný nedoplatok vo výške 6,24 eur, tieto riadne vyhodnotí spolu s argumentáciou sporových strán a na základe vyhodnotenia prijaté závery uvedie v odôvodnení nového rozhodnutia, ktorým rozhodne o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 6,24 eur s príslušenstvom, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby boli jeho skutkové a právne závery zrozumiteľné a presvedčivé, a aby na ne strany mohli v prípadnom odvolaní reagovať, a aby bolo v odvolacom konaní preskúmateľné. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.). 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).