Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoZm/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514211505 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514211505.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: M. B., I.. X.X.XXXX, Z. O. Y. Č.. XXX, o zaplatenie zmenky 420,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 6C/366/2014-31 zo dňa 28.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 6C/366/2014-31 zo dňa 28.11.2016 potvrdzuje. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 26.11.2010 na zmenkovú sumu 420,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.03.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 420,- eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 25.03.2011. Žalobca žiada aj úrok vo výške 6 % denne zo zmenkovej sumy. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ na zmenkovú sumu nezaplatil žiadnu úhradu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca predložil originál zmenky, vystavenej žalovaným dňa 25.03.2011 na sumu 420,- eur, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Zároveň v návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol, že disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky. Pred začatím konania zobral žalobca späť svoju žalobu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkového úroku 0,25 % denne a v konaní si uplatnil zmenkový úrok 0,06 % denne. 2. Konajúci súd skúmal splnenie podmienok konania, pričom pripojil spis Okresného súdu Malacky 23Er/5659/2012 a zistil, že na súde prebieha konanie medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako oprávneným a žalovaným ako povinným vo veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 420,- eur s príslušenstvom na základe nároku vyplývajúceho z tej istej zmenky vystavenej žalovaným, z ktorej je uplatnený nárok žalobcom v konaní sp. zn. 6C/366/2014 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť, pričom konanie trpí takým nedostatkom, ktorý nie je možné odstrániť, a preto je nutné konanie zastaviť. 3. Súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekážky postupu konania podľa § 161 ods. l, 2 C.s.p. v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Zb., § 230 C.s.p., spočívajúcej v tom, že v tej istej veci už raz bolo (právoplatne) rozhodnuté rozsudkom rozhodcovského súdu, na základe ktorého oprávnený (žalobca v rozhodcovskom konaní) sa domáha uspokojenia nárokov v exekučnom konaní pod sp. zn. 23Er/5659/2012, ktoré doteraz skončené nie je. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. l písm. d/ C.s.p.); v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. l písm. b/ C.s.p., súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h/ C.s.p.). 5. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, podľa ktorého "V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ toto právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata." Tento záver nemožno limitovať len na zisťovanie v rámci exekučného konania, také rozhodnutie je vo všeobecnosti z právneho hľadiska neexistujúce, nikoho nezaväzuje, nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Princíp "vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Teda aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť, tohto exekučného titulu. Je teda bezvýznamné, či k záveru o nulitnosti rozhodcovského rozsudku dospel exekučný súd alebo nie. V tomto súdnom konaní je súd oprávnený sám sa vysporiadať s otázkou nulitnosti rozhodcovského rozsudku ako s predbežnou otázkou. 6. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011. Znamená to, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paaktu. Nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.3.2011, sp. zn. IV. ÚS 78/2011, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.5.2012, sp. zn. 10 CoE 308/2011. V závere odvolania uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní žalovaným, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať akoby neexistoval, a takýto nemôže zakladať prekážku res iudicata. Na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku v prejednávanej veci bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť a o jeho nárokoch riadne konať a rozhodnúť. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie je potrebné potvrdiť. 8. Súd prvej inštancie konal správne, keď najprv skúmal podmienky konania a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podstatnou nespochybniteľnou skutočnosťou v prejednávanej veci je tá skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre konanie o nárokoch žalobcu (právneho nástupcu zmenkového veriteľa, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava) proti dlžníkovi zo zmenky M. B., v dôsledku toho, že existujú neodstrániteľné nedostatky podmienok konania spočívajúce v tom, že o nárokoch právneho predchodcu žalobcu bolo už skôr právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom. V konaní neboli spochybnené ani ďalšie, pre vec podstatné právne skutočnosti, a síce, že bola uzavretá rozhodcovská doložka, podľa ktorej spory mal riešiť konkrétny rozhodcovský súd, že tento spor aj vyriešil a že jeho rozhodnutie je pôvodným zmenkovým veriteľom ako exekučný titul predložený exekučnému súdu, a exekučné konanie doteraz nie je právoplatne skončené. Sám žalobca tieto skutočnosti nespochybňuje; rovnako nespochybňuje totožnosť veci, totožnosť strán sporu v prejednávanej veci a vo veci vedenej pred rozhodcovským súdom. Na základe týchto právnych skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť, len konanie postupom podľa ustanovenia § 161 ods. 2 C.s.p. zastaviť (nadväzne na ustanovenie § 230 C.s.p.). Odvolací súd nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť uznesenia vo výroku o náhrade trov konania, keďže žalovaná odvolanie nepodala. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 9. Skutočnosti žalobcom uvádzané v odvolacom konaní nie sú spôsobilé privodiť mu úspech. Ním označené rozhodnutia a z nich citované časti žalobca vytrhol z celého kontextu a ani len netvrdil, že ide o rovnakú situáciu ako v prejednávanej veci, a že teda pri rozhodovaní v prejednávanej veci treba z nich vychádzať. Práve naopak, ani jedno rozhodnutie nerieši otázku, či žalobca, resp. jeho právny nástupca, sa môže v konaní pred všeobecným súdom domáhať rovnakého nároku, na základe rovnakých skutkových a právnych dôvodov, proti tomu istému subjektu (resp. jeho právnemu nástupcovi), po tom, čo o ňom už rozhodol rozhodcovský súd; že súd v tomto ďalšom konaní je oprávnený skúmať, či rozsudok rozhodcovského súdu je/nie je paakt, skúmať rozhodcovskú doložku (zmluvu). Odvolací súd zastáva ten právny názor, že v tomto sporovom súdnom konaní zákonodarca súdu nezveruje oprávnenie skúmať nulitnosť rozhodcovského rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy) ani ako otázku predbežnú. 10. Ak by aj nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v samostatnom sporovom súdnom konaní, zákonodarca zveruje (len) exekučnému súdu oprávnenie skúmať (napokon každé) rozhodnutie predložené ako exekučný titul z pohľadu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Ako je uvedené vyššie, exekučné konanie doteraz ani skončené nie je. Aj za predpokladu, že exekučný súd vyslovil, resp. v budúcnosti vysloví, neexistenciu materiálnej, resp. formálnej (alebo súbežne) vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, bez ohľadu na dôvody, stále bude rozhodcovské konanie právoplatne skončené, bude nedotknuté pre absenciu podania žaloby (resp. jej vyhovenia) o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v neskoršom období nebude môcť byť dotknuté vôbec; vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, resp. či nejde o paakt, ani ako prejudiciálna otázka nebude môcť byť riešená v inom súdnom konaní. 11. Exekučné konanie je úplne iné konanie, je ovládané inými skutkovými a právnymi dôvodmi, zásadami, ktoré nemôžu byť použité v inom ako exekučnom konaní (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Zásady, na ktorých je exekučné konanie založené, nemožno si osvojovať v sporovom súdnom konaní (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; (osobitne) čl. 1, čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky). 12. Je notorietou, že výlučne sám dodávateľ vytvoril, a spotrebiteľovi (slabšej strane) predkladal právny úkon spolu s rozhodcovskou doložkou (zmluvou), ku ktorým, k ich obsahu, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť vznášať svoje námietky, návrhy, pripomienky; mohol len predložené úkony prijať ako celok alebo odmietnuť. V prípade, že ich spotrebiteľ prijal, v neskoršom období dodávateľ (jeho právny nástupca) na základe nich a ďalších právnych skutočností vydaný rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý síce právoplatný je, ale ho nie je možné vykonať, nemožno zohľadniť v neprospech spotrebiteľa (jeho právneho nástupcu). Ak by bolo preukázané, že skutočne právny predchodca žalobcu žalovanej reálne poskytol peňažné plnenie a toto nevrátila v dohodnutom čase a dohodnutým spôsobom, potom má veriteľ možnosť cestou súdu domáhať sa vrátenia plnenia z iného právneho a skutkového dôvodu (napr. podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, resp. z iných zákonom dovolených, predpokladaných, skutkových a právnych dôvodov), o čo ale nejde v prejednávanej veci. 13. Pre úplnosť odvolací súd ešte pripomína, že žalobca si vôbec nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia a v tom smere ani neoznačil dôkazy, a síce súdu sám neoznámil existenciu rozhodcovského rozsudku, exekučného konania, či žalovaná svoju povinnosť už splnila a ak áno, kedy, komu, v akom rozsahu. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správne. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal. 16. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).