Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/328/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218423 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514218423.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci navrhovateľky: B. H., X.. XX. XX. XXXX, L. B. N.. Č.. XX, L., zastúpená advokátom: JUDr. Dušan Mikuláš, Miletičova ul. č. 23, Bratislava, korešpondenčná adresa: Nejedlého ul. č. 29, Bratislava, proti odporcovi: K. B.Ť., X.. XX. XX. XXXX, L. K. N.. Č.. XX, L., zastúpený advokátom: JUDr. Matej Sedláček, Karpatská ul. č. 3291/36, Stupava, o určenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. mája 2016, č. k. 14C/361/2014 - 261, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 786 eur v mesačných splátkach po 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, k rukám navrhovateľky až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku, povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 70 eur od 23. 12. 2014 do 22. 12. 2016, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, povinnosť zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 23. 12. 2014 do 30. 04. 2016 vo výške 1.140,32 eur spolu s bežným výživným v splátkach po 140 eur mesačne až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku, návrh vo zvyšku zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine) a vecne dôvodnosťou návrhu na určenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a určenie výživného na nevydatú matku. Poukázal na skutočnosť, že účelom ust. § 74 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. je ochrana nevydatej matky v súvislosti so znížením jej pracovných schopností a príjmu v čase pred pôrodom a po narodení dieťaťa, pričom muž, ktorého otcovstvo je pravdepodobné má tejto matke prispievať na úhradu výživy a niektorých ďalších nákladov, teda jeho účelom je priblížiť situáciu nevydatej matky pomerom v manželstve, kedy dochádza k plneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Uviedol, že nevydatá matka sa počas tehotenstva, či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie a bolo by v rozpore s princípmi Zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne matka, čím sa súčasne prejavuje záujem spoločnosti na ochrane a zrovnoprávnení detí narodených mimo manželstva. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť, ale jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami, t. j. podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky s tým, že v posudzovanej veci si navrhovateľka návrhom uplatnila nároky opierajúc sa o zákonné ustanovenie § 74 ods. 2 Zákona o rodine voči odporcovi, ako mužovi, ktorého otcovstvo bolo v čase podania návrhu pravdepodobné a neskôr test DNA potvrdil odporcu za otca maloletého dieťaťa. Uviedol, že navrhovateľke priznal náklady v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom vo výške 786 eur, keď odporca na pojednávaní dňa 23. 02. 2016 prejavil ochotu túto sumu navrhovateľke zaplatiť s tým, že na strane navrhovateľky došlo k zníženiu príjmov nevydatej matky, ako aj k zvýšeniu opodstatnených výdavkov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom, ktoré sú preukázateľnými výdavkami v súvislosti s nákupom doplnkovej výživy, vitamínov, či liekov pre nevydatú matku, výdavky na zdravotnú starostlivosť, gynekologické vyšetrenia, tehotenské oblečenie, ktoré náklady v požadovanej výške navrhovateľka preukázala. Rozhodnutie o výške zročného výživného a podmienkach jeho splatnosti odôvodnil právne ust. 160 O. s. p. a vecne tým, že prihliadal na možnosti a schopnosti odporcu, ktorý má netto príjem mesačne približne v sume 432,17 eur. Povinnosť uloženú odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 70 eur od narodenia dieťaťa, t. j. od 23. 12. 2014 po dobu 2 rokov, t. j. do 22. 12. 2016 odôvodnil vecne tým, že prihliadol na odôvodnené potreby oprávnenej, ako aj možnosti a schopnosti odporcu, keď navrhovateľka poberala od 23. 12. 2014 do 18. 07. 2015 iba materské dávky v priemere 711,09 eur mesačne a od 19. 07. 2015 poberá iba rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur, a nakoľko mala príjem v októbri 2015 za predaj domu vo výške 2.000 eur, priznal jej za celé obdobie počas 2 rokov mesačne iba 70 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Uviedol, že pri určení výživného prihliadol aj na odôvodnené potreby povinného, ktorý má priemerný mesačný príjem iba 432,17 eur netto, je v produktívnom veku a hoci má len stredoškolské vzdelanie bez maturity, nebolo sporné, že má hudobné nadanie a musí sa snažiť zarobiť viac, aby dokázal prispievať určeným výživným, ktoré určil na spodnej hranici odôvodnených potrieb navrhovateľky, pričom skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je vecou odporcu, ktorý sa sám rozhodol žiť takýmto spôsobom života, keď zo zdravotného hľadiska nepreukázal obmedzenie vo vzťahu k výkonu práce a výberu zamestnania, pretože poukázal iba na bežné zdravotné problémy a nakoľko bol návrh podaný dňa 16. 07. 2014 a vedel, že je opodstatnený, mal vyvinúť maximálne úsilie na zabezpečenie príjmu, využiť svoje schopnosti a hudobné nadanie (nehrať iba pre zábavu a zadarmo, ako uvádzal) a zarobiť na príspevok na primeranú výživu pre matku jeho dieťaťa s tým, že zročné výživné za obdobie od 23. 12. 2014 do 30. 04. 2016 vo výške 1.140,32 eur (od 23. 12. 2014 do 31. 12. 2014 v sume 20,32 eur, za rok 2015, t. j. 12 x 70 = 840 eur, rok 2016 do 30. 04. 2016, t. j. 4 x 70 = 280 eur, spolu 1.140,32 eur) povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 140 eur mesačne, spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne zásadou čiastočného úspechu účastníkov v konaní s tým, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. 2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov, ktorými súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel (ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 786 eur, splátkami vo výške 70 eur mesačne, povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 70 eur od 23. 12. 2014 do 22. 12. 2016, povinnosť zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 23. 12. 2014 do 30. 04. 2016 vo výške 1.140,32 eur spolu s bežným výživným v splátkach po 140 eur mesačne až do zaplatenia), podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť mu povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 786 eur splátkami po 65,50 eur mesačne, a povinnosť zaplatiť navrhovateľke na výživu za obdobie od 23. 12. 2014 do 22. 12. 2016 sumu 1.200 eur, ktorú žiadal umožniť zaplatiť splátkami vo výške 50 eur mesačne. Poukázal na skutočnosť, že v konaní tvrdil a preukázal, že je zamestnaný ako šofér (v spoločnosti BLESK, s. r. o., so sídlom Súmračná ul. č. 20, Bratislava, IČO: 35 689 676), kde jeho čistý mesačný príjem prestavuje približne 430 eur mesačne a iný príjem ako príjem z uvedeného zamestnania nemá, ako aj to, že má vyživovaciu povinnosť vo výške 60 eur mesačne voči maloletému synovi G. H., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti matky C. H., s ktorou nežije a vyživovaciu povinnosť vo výške 70 eur mesačne voči maloletému synovi TS. H.S., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s ktorou nežije, pričom zároveň spláca zročné výživné vo výške 470 eur v splátkach vo výške 30 eur mesačne. Poukázal na svoje ďalšie preukázané výdavky, ktorými sú uzavretá životná poistka, ktorú uhrádza sumou vo výške 160,64 eur ročne, t. j. približne 13,30 eur mesačne, príspevok na chod spoločnej domácnosti v sume približne 72 eur mesačne, poplatky za mobilný telefón vo výške približne 30 eur mesačne a náklady na osobné motorové vozidlo vo výške približne 130 eur mesačne, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní sporné s tým, že na pojednávaní dňa 23. 02. 2016 navrhol, že navrhovateľke zaplatí príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 786 eur v 12 mesačných splátkach a následne (po splatení všetkých 12 splátok) jej bude prispievať na výživu sumou 50 eur mesačne po dobu dvoch rokov, a to z dôvodu, že jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery mu objektívne neumožňovali uhrádzanie týchto plnení navrhovateľke v skoršom období alebo vo vyššej sume. Uviedol, že podľa napadnutého rozsudku má navrhovateľke uhrádzať 70 eur mesačne z titulu splátok príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, 70 eur mesačne z titulu príspevku na výživu navrhovateľky a 140 eur mesačne z titulu mesačných splátok zročného výživného, teda spolu sumu 280 eur mesačne a pokiaľ k tejto sume z jeho nákladov pripočíta len sumy vyživovacích povinností (bez ďalších nákladov, ktorých existenciu a potrebu vynakladania riadne preukázal), t. j. vyživovaciu povinnosť na maloletého syna G. H. vo výške 60 eur mesačne, vyživovaciu povinnosť na maloletého syna V. H.Ú. vo výške 70 eur mesačne a splátky zročného výživného pre maloletého syna V.C. H. vo výške 30 eur mesačne, t. j. spolu 160 eur mesačne, dostáva sa na celkovú sumu 440 eur mesačne, t. j. na sumu prevyšujúcu jeho priemerný mesačný príjem, z čoho je zrejmé, že objektívne nie je schopný uhrádzať navrhovateľke plnenia vo výške a za podmienok stanovených v napadnutom rozsudku. Odporca v odvolaní poukázal na § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, podľa ktorého sa za životné minimum jednej plnoletej fyzickej osoby považuje suma 198,09 eur mesačne, ktorá je rešpektovaná, napr. aj pri výkone exekúcie zrážkami zo mzdy, nakoľko podľa § 70 ods. 1 Exekučného poriadku sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky, keď podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy, pri výkone rozhodnutia je základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, pričom na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. Vytkol súdu prvej inštancie, že túto skutočnosť do úvahy očividne nezobral, nakoľko v prípade zaplatenia plnení navrhovateľke v sume a za podmienok uvedených v napadnutom rozsudku a riadneho splnenia ostatných vyživovacích povinností, by mu mesačne nezostávali žiadne finančné prostriedky na živobytie, keď napriek konštatovaniu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že má čistý mesačný príjem približne v sume 432,17 eur, dospel k zjavne nesprávnemu zisteniu, že bude schopný uhrádzať navrhovateľke plnenia v stanovenej výške. Uviedol, že v konaní tvrdil a preukázal, že trpí chronickými bolesťami chrbtice a v tejto súvislosti podstupuje liečbu, keď z lekárskych správ predložených v konaní vyplýva, že sa musí vyhýbať práci v predklone, chladovým podnetom a celkovo neprimeranému zaťažovaniu chrbtice, čo jeho ďalšie potenciálne pracovné uplatnenie (popri súčasnej práci) značne obmedzuje, s čím sa síce súd prvej inštancie stotožnil, ale dospel k záveru, že zo zdravotného hľadiska nepreukázal obmedzenie vo vzťahu k výkonu práce a výberu zamestnania, keďže poukázal iba na bežné zdravotné problémy, a preto jeho závery vyznievajú protichodne. Poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani z priebehu konania nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním jeho zdravotného stavu, pričom ani žiadnym spôsobom nenaznačil, že predložené lekárske správy v tejto súvislosti nepovažuje za dostatočné na preukázanie zdravotného stavu, pričom záver súdu prvej inštancie, že jeho zdravotné problémy sú „bežné“, považuje za nekvalifikovaný a celkom zjavne nesprávny. Odporca spolu s odvolaním predložil lekársku správu - nález zo dňa 15. 06. 2016, v rámci ktorej mu ošetrujúci lekár okrem predpísania príslušných liekov dôrazne odporučil fyzické šetrenie a najmä nešoférovať s tým, že v nadväznosti na uvedené má dňa 30. 07. 2016 podstúpiť špecializované vyšetrenie na neurológii a podľa predbežnej telefonickej konzultácie s lekárom existuje zvýšené riziko, že po predmetnom vyšetrení mu lekár úplne zakáže šoférovať pod hrozbou čiastočnej invalidity, a teda príde aj o súčasný zdroj príjmov, nakoľko pracuje práve ako šofér, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a pri následnom hodnotení súvisiacich možností a schopností vo vzťahu k výkonu práce a výberu zamestnania dospel k zjavne nesprávnym zisteniam. Poukázal na skutočnosť, že v konaní nepopieral, že sa príležitostne stretne s priateľmi, s ktorými si na kamarátskej báze spoločne zahrá na hudobných nástrojoch, avšak ako zdôraznil už v prvoinštančnom konaní, táto aktivita nie je zdrojom žiadnych jeho príjmov, v tejto súvislosti nemá ohlásenú žiadnu živnosť, ani nie je nikde združený, či registrovaný, a preto z titulu hrania na hudobný nástroj nie je oprávnený poberať za túto činnosť finančné protiplnenie. Uviedol, že z dôvodu nepriaznivej majetkovej situácie a zmeny pomerov bude s veľkou pravdepodobnosťou hudobný nástroj „dobro“, na ktorý hrá, spolu so súvisiacim vybavením, nútený predať, a preto je zrejmé, že súd prvej inštancie na základe posúdenia jeho schopností v súvislosti s jeho hudobným nadaním, dospel k nesprávnym zisteniam, pričom neprihliadol na skutočný stav existujúci v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že dňa 18. 06. 2016 uzavrel manželstvo s Z. F., X.. XX. XX. XXXX, ktorá má dcéru vo Y. XX K. a zároveň čakajú dieťa s termínom pôrodu v novembri 2016, ktoré skutočnosti, najmä očakávané narodenie dieťaťa predstavujú výraznú zmenu pomerov na jeho strane a budú mať ďalší dopad na finančnú situáciu, keď ešte viac obmedzia jeho možnosti prispievať na výživu navrhovateľke, pričom očakávanie narodenia dieťaťa s plánovaný termínom pôrodu v novembri 2016 existovalo už v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, avšak bez svojej viny ju nemohol uplatniť. Vytkol súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že navrhovateľka svoje tvrdenie o zvýšení príspevku na bývanie zo sumy 80 eur na sumu 100 eur žiadnym spôsobom nepreukázala, pri hodnotení odôvodnených potrieb navrhovateľky z tohto tvrdenia vychádzal, čo platí rovnako o tvrdení navrhovateľky na pojednávaní dňa 23. 02. 2016, že rodinný dom v Slovenskom Grobe, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, bol predaný za dohodnutú kúpnu cenu 155.000 eur, avšak v odôvodnení rozsudku sa uvádza kúpna cena 170.000 eur, ako aj o tvrdení, že z tejto čiastky jej bolo vyplatených 17.000 eur, z čoho 15.000 eur vrátila svojej matke z titulu pôžičky, ktorú jej mala poskytnúť v hotovosti a bezúročne ešte v roku 2012. Namietol, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s jeho argumentáciou na pojednávaní dňa 23. 02. 2016, na ktorom označil za zvláštne, že v roku 2012, kedy bola navrhovateľka zárobkovo činná, jej matka bezúročné požičala sumu 15.000 eur, ale následne po 4 rokoch, kedy sa finančná situácia navrhovateľky zmenila, žiadala od navrhovateľky, aby jej uhrádzala príspevok na bývanie a zároveň došlo k vráteniu pôžičky, na čo navrhovateľka reagovala tak, že zmluva medzi ňou a matkou nebola na pôžičku, matka ju nežiadala peniaze ani vrátiť, bolo to na jej dobrej vôli vrátiť jej 15.000 eur, pôžička bola bezúročná na štyri roky a to, že prispieva matke sumou 100 eur na bývanie, je tiež jej dobrá vôľa a matka to nepožaduje. Odporca v odvolaní uviedol, že napriek tomu, že v konaní vznikli dôvodné pochybnosti o skutočnom vrátení, resp. aj poskytnutí pôžičky a že navrhovateľka výslovne uviedla, že matka od nej nepožaduje príspevok na bývanie v sume 100 eur mesačne a že sa jedná o jej dobrú vôľu (ako ani nepožadovala vrátenie pôžičky, pokiaľ k takému vráteniu či poskytnutiu skutočne došlo), z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, že by súd prvej inštancie na tieto skutočnosti pri skúmaní odôvodnených potrieb navrhovateľky prihliadal alebo že by sa nimi vôbec zaoberal, a preto sú jeho skutkové zistenia nedostatočné a nesprávne, pričom postup pri určení výšky príspevku na výživu navrhovateľke nezodpovedá ustanoveniam § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä v súvislosti s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, skutkový stav s ohľadom na zmenu jeho pomerov, najmä očakávané narodenie dieťaťa a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti neobstojí, pričom súd prvej inštancie zároveň nedostatočne skúmal odôvodnené potreby navrhovateľky, v dôsledku čoho sú jeho zistenia nesprávne a jeho postup pri určovaní výživného nezodpovedá zákonu, a preto aj z tohto dôvodu je výška príspevku na výživu navrhovateľke a podmienky jeho splatnosti v rozpore s dobrými mravmi. 3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že všetky relevantné fakty boli uvedené už na súde prvej inštancie s tým, že sa domáhala určenia príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ako aj príspevku na výživu nevydatej matke dieťaťa, keď odporca pôvodne nebol schopný ani priznať svoje otcovstvo, ktoré popieral a až po vstupe advokáta do konania dospel k tomu, že buď sám pôjde na DNA test alebo otcovstvo bude určené v súdnom konaní o určenie otcovstva, ktoré iniciovala. Poukázala na skutočnosť, že až na základe uvedeného urobil na príslušnej matrike vyhlásenie o otcovstve k maloletému dieťaťu, od ktorého okamihu začal aj prispievať minimálnou sumou na jeho výživu, pričom v konaní sa snažil navodiť dojem, že nie je schopný so stredoškolským vzdelaním s maturitou (elektrotechnické vzdelanie na SOŠ) mať príjem vyšší, než deklaruje, nakoľko deklarovaný plat je takmer na úrovni minimálnej mzdy, čo pri jeho možnostiach a schopnostiach nie je dôveryhodné a neverila, že takýto plat má, keďže má už aj inú vyživovaciu povinnosť a ako tvrdí, čaká aj ďalšie (v poradí tretie) dieťa s treťou partnerkou. Uviedla, že si v konaní uplatnila len polovicu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, kde výber gynekológa, ktorému má žena dôverovať a ktorý má byť pri pôrode je predsa len výsostnou otázkou ženy a nie odporcu, ako to napádal s tým, že vo vzťahu k určeniu príspevku na výživu uviedla, že jej príjmy plynú výlučne od štátu, nakoľko je prijímateľkou rodičovského príspevku vo výške 203 eur a zároveň na maloleté dieťa prijíma detské príspevky v sume 23 eur, pričom výživné na maloleté dieťa platí odporca vo výške 70 eur mesačne, čo však nepokrýva ani týždenné náklady na takto staré dieťa. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že jej úspory boli dôveryhodne preukázané a takisto aj pôvod peňazí, o ktorých mal odporca vedomosť s tým, že by nemal hľadieť len na svoje potreby, keď je schopný splodiť 3 deti s tromi rôznymi ženami bez toho, aby hľadel na následky a najmä na náklady spojené s tehotenstvom, pôrodom a výchovou detí. 4. Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľky, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 26. 10. 2016, nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ust. § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. októbra 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 6. Podľa § 395 ods. 1 C. m. p. (zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 395 ods. 2 C. m. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.), otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr od dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 9. Podľa § 74 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 12. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ide o dva nároky, a to nárok na príspevok na výživu matky limitovaný na dobu dvoch rokov a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ktorých zmyslom je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a zároveň v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré matke v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. 13. Schopnosti výživou povinnej osoby sú subjektívne vlastnosti, ktoré vyplývajú z jeho fyzických schopností, duševných schopností, zdravotného stavu a ďalších vlastností akými sú nadanie, vedomosti, vzdelanie, získané skúsenosti. Z hľadiska posudzovania vzťahu k vyživovacej povinnosti je podstatné, aby sa vyššie uvedené schopnosti otca premietli v pracovných (zárobkových) schopnostiach, ktoré by otca predurčovali vykonávať určité povolanie a dosahovať pravidelný príjem. Vo vzťahu k subjektívnym schopnostiam otca však musia byť dané i objektívne možnosti, aby mohol zmysluplne využiť svoje danosti a vykonávať povolanie primerané svojmu vzdelaniu a skúsenostiam dosiahnutým v praxi. Možnosti povinného sú teda objektívnou kategóriou a sú závislé od faktorov, ako je napr. situácia v regióne, miera nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest a ich štruktúra, úroveň priemernej mzdy v regióne, možnosť realizovať podnikateľské aktivity atď. 14. V záujme ochrany subjektov oprávnených na výživné zvýraznil Zákon o rodine princíp potencionality príjmov, ktorý výrazne ochraňuje záujmy oprávnených. Pri zisťovaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného podľa donedávna preferovaného princípu fakticity sa rozhodnutie o výške výživného odvíjalo od príjmov a majetku povinných, ktoré sa v konaní podarilo preukázať. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp potencionality zohľadňuje aj podmienky, ktoré by za určitých (ideálnych) podmienok mohli existovať. Dôvodom na posilňovanie tohto princípu v Zákone o rodine je záujem zákonodarcu presadiť takú právnu úpravu, ktorá povinným zabráni, aby sa svojím správaním pokúšali nedôvodne znižovať rozsah svojej vyživovacej povinnosti. 15. Odvolací súd sa s námietkou odporcu v odvolaní, že súd prvej inštancie pri určení príspevku na výživu navrhovateľky dospel k nesprávnemu zisteniu, že ho bude schopný uhrádzať v určenej výške 70 eur mesačne nestotožnil, nakoľko odporca má stredoškolské vzdelanie so zameraním na elektrotechniku, teda potencionalita jeho mesačného príjmu, ktorý bol v roku 2014 v národnom hospodárstve vo výške 858 eur, v roku 2015 vo výške 883 eur a v roku 2016 vo výške 912 eur, je objektívne vyššia ako priemerný čistý príjem vo výške 432,17 eur mesačne, ktorý dosahuje ako vodič dodávky rozvážajúci dennú tlač pre spoločnosť BLESK, s.r.o., a preto je právne irelevantné, že po započítaní jeho mesačných životných nákladov a vyživovacích povinností na maloleté deti G. H. vo výške 60 eur mesačne a V.C. H. vo výške 70 eur mesačne, vrátane splátok zročného výživného, nie je zo svojho príjmu schopný uhrádzať výživné na navrhovateľku, pretože jeho zákonnou povinnosťou je zabezpečiť maximalizáciou svojich schopností a možností taký mesačný príjem, ktorým uspokojí v prvom rade zákonné potreby výživou odkázaných osôb, čo však odporca zjavne doposiaľ nepochopil. 16. Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že odporca v konaní nepreukázal obmedzenie vo vzťahu k výkonu práce a zamestnania, keďže poukázal iba na bežné zdravotné problémy, nakoľko z lekárskej správy - nálezu zo dňa 25. 12. 2012 a 08. 01. 2015 (č. l. 169, 170 spisu) vyplýva, že mu bolo diagnostikované Lumbago, tzn. náhla bolesť v krížoch (ľudovo úsad, húser alebo hexenšús), teda bežná zdravotná komplikácia spojená aj so sedavým zamestnaním, pričom ani z lekárskej správy - nálezu zo dňa 15. 06. 2016 (č. l. 279 spisu) nevyplývajú iné závery, pretože je v nej opätovne konštatovaný diagnostický záver M 54.5 (bolesti v dolnej časti chrbta), avšak bez žiadnych konkrétnych obmedzení pre odporcu s výnimkou odporúčania lekárky H.. A. D. (nález zo dňa 15. 06. 2016), aby sa pacient šetril a nešoféroval, čo nesporne nemožno považovať za skutočnosť preukazujúcu také zdravotné obmedzenia odporcu, ktoré by mu neumožňovali dosiahnuť primeraný príjem, ktorým by dokázal zabezpečiť svoje zo zákona vyplývajúce vyživovacie povinnosti. 17. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou odporcu v odvolaní, že z odôvodenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, či sa súd prvej inštancie pri skúmaní odôvodnených potrieb navrhovateľky zaberal a prihliadal na pochybnosti, ktoré vznikli ohľadom vrátenia pôžičke matke navrhovateľky v sume 15.000 eur nadobudnutých predajom spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome Y. R. D. vo výške 17.000 eur, nakoľko táto skutočnosť nemá žiadny vecný ani právny význam na určenie príspevku na výživu na nevydatú matku, ktorý nie je odôvodnený neschopnosťou navrhovateľky samostatne sa živiť, pretože jeho základom je zmena sociálnej situácie matky prejavujúcej sa spravidla znížením, resp. stratou príjmov z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne zvýšením výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom, pričom súd prvej inštancie určil navrhovateľke príspevok v sume 70 eur mesačne, t. j. v sume vyše dvoch eur na deň, čo je potrebné považovať za absolútne minimálny príspevok s objektívne predpokladanými a reálne zvýšenými potrebami spojených s výživou matky. 18. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť odporcu na skutočnosť, že s počatím a narodením detí sú spojené zákonné povinnosti upravené Zákonom o rodine, medzi ktoré patrí aj vyživovacia povinnosť otca nielen voči deťom, ale aj ich matkám, a keďže odporca tvrdí, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si svoje vyživovacie povinnosti voči svojim maloletým deťom G. H., V. H., ale ani jeho matke a napriek tomu, v odvolacom konaní oznámi, že s manželkou Z. F. očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, čo predstavuje výraznú zmenu jeho pomerov, zjavne mu uniká význam a obsah týchto zákonných povinností, ako aj skutočnosť, že plodenie detí nie je šport, ale zakladá v spoločenskej, ako aj ľudskej rovine jeden z najvýznamnejších, a preto zákonom chránených zodpovednostných vzťahov, čím rodič dieťaťa preberá na seba zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život a zaväzuje ho povinnosťou dokázať svoje záväzky a povinnosti vždy a za každých okolností splniť. 19. Námietky odporcu v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými zdôrazňoval potrebu vychádzať z jeho aktuálnych zárobkových pomerov, teda zo skutočnosti, že jeho príjem zo zamestnania dosahuje výšku 430 eur netto mesačne, považuje odvolací súd za nedôvodné a účelové, keď odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek objektívne prekážky, ktoré by mu bránili v získaní zamestnania, v ktorom by dosahoval vyšší a najmä adekvátny príjem a nie príjem v regióne s najnižšou mierou nezamestnanosti (Bratislava a okolie) na úrovni minimálnej mzdy (v roku 2016, t. j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom bola minimálna mzda vo výške 405 eur) s tým, že nepreukázal ani len to, že by sa pokúsil uchádzať o zamestnanie, ktoré by mu zabezpečilo príjem umožňujúci riadne plnenie jeho vyživovacej povinnosti voči všetkým svojim maloletým deťom a ich matkám. 20. Zo všetkých uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).