Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/241/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514224573 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514224573.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, IČO: 00 156 752, so sídlom Karloveská 2, P.O.BOX 45, Bratislava, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ G.. S. X., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XXX, 2/ G.. D. H., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, L., 3/ G.. F. U., A.. XX.XX.XXXX, W. D. X, W., 4/ Poľovnícky spolok Družstevník Dunaj, IČO: 42 360 111, so sídlom Vývojová 852, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalovaných 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. januára 2016, č.k. 40C 176/2014-113, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel určil, že zmluva o užívaní Poľovného revíru Rusovce - Čunovo uzavretá dňa 29.05.2014 na základe rozhodnutia Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Rusovce - Čunovo medzi vlastníkmi poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Rusovce - Čunovo zastúpených G.. S. X., G.. F. U. Y. G.. D. H. a Poľovníckym spolkom Družstevník Dunaj je neplatná. Žalovaným 1/ až 4/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 3.179,23 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 145 a § 149 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“). Keďže žalovaní 1/ až 4/ boli vo veci v celom rozsahu neúspešní, uložil im povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne plne úspešnému žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov (za žalobu a za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo vo vzťahu k predmetnému konaniu nariadené pod sp. zn. 40C 299/2014 dňa 23.12.2014 a dňa 19.02.2015 nadobudlo právoplatnosť) a z trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že žalobca si trovy právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v danom konaní a v súvislosti s predbežným opatrením, vyčíslil vo výške 4.265,83 Eur, pričom vychádzal z ust. § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktoré upravuje tarifnú hodnotu v prípadoch, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie. Vychádzal z tarifnej hodnoty určenej súčtom hodnôt plnení, za ktorú sa pri plnení na čas dlhší ako päť rokov alebo na neurčitý čas považuje päťnásobok ročného plnenia. Za všeobecnú hodnotu predmetu sporu považoval potom s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie súčin výmery poľovného revíru 3.180,90 ha a náhrady za užívanie poľovného revíru 2,50 Eur ročne x 5 rokov, t.j. sumu 39.761,25 Eur, a pri takto určenej tarifnej hodnote sporu vychádzajúc z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky vypočítal základnú sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 499,57 Eur. Konštatoval, že v posudzovanej veci sa predmet konania týkal práva užívania nehnuteľnosti titulom napadnutej zmluvy, na základe ktorej malo dochádzať k opakujúcemu sa plneniu na čas dlhší ako 5 rokov a odkazujúc na už vyššie uvedené vyslovil záver, že žalobcovi v súvislosti s právnym zastupovaním vznikol nárok na odmenu za nasledujúce úkony právnej služby: za rok 2014: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia [§ 13a ods. 1 písm. a)] - 499,57 Eur, 2/ podanie žaloby - 499,57 Eur, 3/ podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia - 499,57 Eur, za rok 2015: 4/ účasť na pojednávaní 28.08.2015 - 499,57 Eur, za rok 2016: 5/ účasť na pojednávaní 21.01.2016 - 499,57 Eur + režijné paušály: za rok 2014 - 3 x 8,04 Eur = 24,12 Eur, za rok 2015 - 8,39 Eur, za rok 2016 - 8,58 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 2.538,94 Eur + 20% DPH 507,79 Eur, a tiež nárok na náhradu trov konania z titulu súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur (za žalobu) + 33 Eur (za predbežné opatrenie vydané vo veci vedenej pod sp. zn. 40C 299/2014), t.j. spolu trovy konania vo výške 3.179,23 Eur. Pokiaľ však ide o náhradu trov právneho zastúpenia uplatnenú žalobcom za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015, túto mu nepriznal z dôvodu, že pojednávanie dňa 22.10.2015 sa neuskutočnilo. Nepriznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - repliku, ktorá nadväzovala na uznávací prejav žalovaných 1/ až 4/, pretože znalecký posudok, ktorým sa v tomto podaní žalobca obsiahlo zaoberal, už nemohol mať vzhľadom na jednoznačný uznávací prejav žalovaných 1/ až 4/ žiadny význam pre rozhodnutie vo veci. Trovy právneho zastúpenia vynaložené na tento úkon nepovažoval za trovy vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva žalobcu podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. 3. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, podali žalovaní 1/ až 4/ spoločne v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo ho zmeniť a ich odvolaniu vyhovieť a uznesením im ako žalovaným 1/ až 4/ uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne k rukám jeho právneho zástupcu z titulu súdnych poplatkov trovy konania vo výške 132,50 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia trovy konania vo výške 409,32 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V prvom rade namietali, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p., keď vo výroku o náhrade trov konania nevyjadril osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy, ktorých náhradu žalobcovi priznal. Uviedli, že v danom prípade špecifikácia žalobcovi priznaných trov konania, teda ich rozdelenie na trovy právneho zastúpenia a iné trovy, vyplýva len z odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o žalobcovi priznanú výšku náhrady trov právneho zastúpenia, pri výpočte ktorej vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 10 ods. 3 vyhlášky, teda z tarifnej hodnoty veci 39.761,25 Eur (ku ktorej dospel vychádzajúc zo zmluvnými stranami dohodnutej výšky náhrady za užívanie poľovného revíru /2,50 Eur/ha/rok/, celkovej výmery poľovného revíru podľa rozhodnutia o jeho uznaní /3.180,90 ha/ a z obdobia 5 rokov), s touto nesúhlasili, a to z dôvodu, že v danom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu. Ide o také konanie, v ktorom hodnotu veci alebo práva (predmetu sporu) nie je možné vyjadriť v peniazoch, čo podľa nich znamená, že súd prvej inštancie mal pri určení výšky tarifnej odmeny advokáta vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky (t.j. z 1/13 výpočtového základu) a nie z ust. § 10 ods. 3 vyhlášky. V tejto súvislosti na podporu svojich argumentov poukázali aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2013, sp. zn. 2MObdoV 3/2012. Na základe týchto skutočnosti vyslovili názor, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je nezákonný. Na záver uviedli, že podľa ich názoru mal súd prvej inštancie priznať žalobcovi náhradu trov konania v nasledovnej výške: 132,50 Eur z titulu iných trov (súdnych poplatkov) a vo výške 409,32 Eur z titulu trov právneho zastúpenia (za 3 úkony právnej služby v roku 2014 x 61,85 Eur /výpočtový základ pre rok 2014 vo výške 804 Eur : 13 - 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky = 61,85 Eur) = 185,55 Eur, 1 úkon právnej služby v roku 2015 - 64,54 Eur, 1 úkon právnej služby v roku 2016 - 66 Eur + režijné paušály vo výške 25,01 Eur /8,04 Eur + 8,39 Eur + 8,58 Eur/ + 20% DPH z trov právneho zastúpenia). 4. K odvolaniu žalovaných 1/ až 4/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že v danom prípade bolo predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, preto všeobecnú hodnotu predmetu tohto sporu vypočítal podľa ust. § 10 ods. 3 vyhlášky ako súčin výmery poľovného revíru 3.180,90 ha a náhrady za užívanie poľovného revíru 2,50 Eur ročne x 5 rokov, t.j. vo výške 39.761,25 Eur, a podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 499,57 Eur. Keďže v posudzovanej veci sa podľa jeho názoru predmet konania týkal práva užívania nehnuteľnosti titulom napadnutej zmluvy, na základe ktorej malo dochádzať k opakujúcemu sa plneniu na čas dlhší ako 5 rokov, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 16.05.2012, sp. zn. I. ÚS 119/2012 je možné takýto predmet sporu oceniť peniazmi. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a vec správne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o výške jeho trov právneho zastúpenia postupoval podľa ust. § 10 ods. 3 vyhlášky. Na základe týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil. 5. Žalovaní 1/ až 4/ v replike, ktorou reagovali na vyjadrenie žalobcu podané k ich odvolaniu okrem skutočností, ktoré uviedli už v samotnom odvolaní, doplnili, že súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 Eur podľa položky č. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorá sa vzťahuje na prípady, keď predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi. Uviedli tiež, že predmet konania nie je možné oceniť peniazmi spôsobom resp. na základe výpočtu uvedeného súdom prvej inštancie, pretože rozhodnutie o uznaní má v časti údaja o výmere poľovného revíru len deklaratórnu povahu a výmera poľovného revíru nie je konštantou (ide len o flexibilný údaj, pretože pozemky tvoriace poľovný revír ex lege menia svoj charakter z poľovného na nepoľovný alebo naopak). Vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu SR zo dňa 16.05.2012, sp. zn. I. ÚS 119/2012, na ktoré žalobca poukázal, uviedol, že sa vzťahuje na konania, ktorých predmetom je určenie vlastníckeho práva a nie určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), preto ho v danom prípade nemožno použiť. 6. Žalobca vo svojom vyjadrení k replike žalovaných 1/ až 4/ (v duplike) popri tvrdeniach, ktoré uviedol už skôr vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ až 4/, doplnil, že pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z výmery pozemkov tvoriacich súčasť poľovného revíru v zmluve. Zdôraznil, že o tom, že poľovný pozemok sa stane súčasťou poľovného revíru, rozhoduje príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, pričom už samotná zmluva, ktorá bola súdom prvej inštancie vyhlásená za neplatnú, vo svojom texte odkázala na rozhodnutie Lesného úradu v Bratislave č. LÚ-432/1995- Fr. zo dňa 06.09.1995, ktorým bol uznaný poľovný revír Rusovce - Čunovo, v spojení s rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 64/2005 zo dňa 31.01.2005, ktorým došlo k vyňatiu niektorých pozemkov z poľovného revíru, nakoľko prestali spĺňať charakter poľovných pozemkov. Uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy vychádzala zmluva z aktuálnej výmery všetkých poľovných pozemkov, ktoré tvorili súčasť poľovného revíru Rusovce - Čunovo. Ak by došlo k zmene výmery pozemkov v poľovnom revíri, teda aj k zmene celkovej výslednej sumy náhrady za užívanie za dobu 5 rokov, muselo by dôjsť v zmysle ust. § 74 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve k určeniu zmeny hraníc poľovného revíru na základe osobitného rozhodnutia príslušného okresného úradu. K tomuto postupu však nedošlo, preto mal za to, že postupoval správne, keď pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z výmery pozemkov nachádzajúcich sa v poľovnom revíri Rusovce - Čunovo určených v zmluve ako opakujúceho sa plnenia v súlade s ust. § 10 ods. 3 vyhlášky. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 16.05.2012, sp. zn. I. ÚS 119/2012, trval na tom, že je potrebné z neho v danom prípade vychádzať. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie žalovaných 1/ až 4/ za nedôvodné a opäť navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania potvrdil. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ až 4/ je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalovaných 1/ až 4/ spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ až 4/, napadnutú časť rozsudku a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania výrokom rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné, a žalovaní 1/ až 4/ podali voči nemu odvolanie v zákonnej lehote. Na procesný postup v posudzovanej veci sa vzťahovali ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. 10. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.10.2014 domáhal voči žalovaným 1/ až 4/ určenia neplatnosti zmluvy, ktorej predmetom bolo užívanie pozemkov patriacich do poľovného revíru Rusovce - Čunovo. Keďže žalobca podal určovaciu žalobu a nie žalobu o plnenie, odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že predmetom daného sporu bolo určenie neplatnosti právneho úkonu a nie opakujúce sa peňažné plnenie vo forme náhrady za užívanie pozemkov patriacich do poľovného revíru Rusovce - Čunovo. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ktorou bola žalovaným 1/ až 4/ uložená povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 3.179,23 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie aplikoval správne v tom čase platné a účinné ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal proti neúspešným žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania (vzniknutých titulom súdnych poplatkov a titulom trov právneho zastúpenia), v správnej výške žalobcovi priznal aj trovy konania z titulu súdnych poplatkov (vo výške 132,50 Eur), a v rámci priznaných trov právneho zastúpenia tiež správne určil, ktoré úkony právnej služby boli potrebné na účelné uplatňovanie práv žalobcu. Pokiaľ však ide o výšku priznaných trov právneho zastúpenia, túto určil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ust. § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky (a tiež v dôsledku nesprávneho ustálenia predmetu sporu) nesprávne. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.04.2010 sp. zn. 2 M Cdo 4/2009 sa nesprávnym právnym posúdením rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Odvolací súd v zhode s odvolacou argumentáciou žalovaných 1/ až 4/ konštatuje, že súd prvej inštancie vzhľadom na predmet daného sporu (určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy) vychádzal pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z nesprávneho ustanovenia § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky, ktoré sa na daný prípad nevzťahuje, čiže nesprávne určil výšku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, keď ju určil z tarifnej hodnoty 39.761,25 Eur, vypočítanej ako súčin výmery poľovného revíru 3.180,90 ha, náhrady za užívanie poľovného revíru 2,50 Eur/ha/rok a obdobia v trvaní 5 rokov, pretože takýto spôsob výpočtu tarifnej hodnoty prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak predmetom právnej služby je opakujúce sa plnenie na čas dlhší ako 5 rokov, čo však nie je daný prípad. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v uznesení zo dňa 29.11.2010, sp. zn. 5M Cdo 9/2010 vydanom v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, podľa ktorého v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu nie je možné predmet konania vyjadriť v peniazoch, preto pri výpočte trov právneho zastúpenia treba vychádzať z ust. § 11 ods. 1 vyhlášky. Podľa tohto rozhodnutia v určovacích sporoch, ktorých predmetom je určenie platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, nie je predmetom konania konkrétne peňažné plnenie alebo vecné právo k veci s vyčísliteľnou hodnotou, preto nie je možné takýto prípad posudzovať vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia tak, ako v prípadoch konania o určenie vlastníckeho práva k veci, v ktorom je možné hodnotu predmetu konania (vecného práva) vyjadriť v peniazoch a aplikovať ust. § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky. Preto pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby treba v danom prípade, kde predmetom konania bolo posúdenie, či zmluva o užívaní poľovného revíru, ako preskúmavaný právny úkon, bola v súlade s príslušnými právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi, vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) (t.j. z 1/13 výpočtového základu) vyhlášky. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 21.04.2009, sp. zn. III ÚS114/2009, v ktorom Ústavný súd SR okrem toho, že na túto otázku vyslovil totožný právny názor, uviedol tiež, že predmet konania nemožno zamieňať s predmetom právneho úkonu (zmluvy), ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, hoci hodnota predmetu takéhoto právneho úkonu je peňažne vyjadriteľná (obdobne III ÚS 324/2007). Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 16.05.2012, sp. zn. I. ÚS 119/2012, na ktoré poukázal žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ až 4/, odvolací súd uvádza, že toto sa na dané konanie, predmetom ktorého je určenie neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), nevzťahuje, pretože sa týka výlučne konania o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, predmet ktorého (vlastnícke právo k hnuteľnej veci) je nepochybne oceniteľný v peniazoch, pričom pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa v takomto konaní postupuje podľa ust. § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky. 11.Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ až 4/ za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v nimi napadnutej časti zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. 12. Keďže uvedený nedostatok (neaplikovanie správneho ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v rámci výpočtu trov právneho zastúpenia) nemožno v dôsledku novej právnej úpravy procesného kódexu C.s.p. a jej okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou tohto kódexu vzhľadom na v ustanovení § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. zavedenú dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania (najskôr o nároku a potom o výške trov konania samostatným uznesením vydaným výlučne súdom prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka) v konaní pred odvolacím súdom odstrániť, pretože odvolací súd už nie je oprávnený rozhodovať súčasne aj o výške priznanej náhrady trov konania, a ani napadnuté rozhodnutie prípadne v tejto výške zmeniť (vyplýva to z ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 239 až § 250 a § 357 písm. m) C.s.p.), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s ust. § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí, viazaný (§ 391 ods. 2 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, avšak už podľa v súčasnosti účinného ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p, teda najskôr o nároku a potom samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom aj o výške trov právneho zastúpenia, pri posudzovaní ktorej výšky bude prihliadať na odvolacím súdom v tomto rozhodnutí vyslovený právny názor. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p.). 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).