Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/219/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514228161 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514228161.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanému: J. P., X.. XX.XX.XXXX, L. L., E. Č..XX, o zaplatenie 1.796,31 € s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. marca 2017 č. k. 14C/143/16-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 5b zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 101, § 103, § 565 OZ zamietol žalobu, ktorou žalobca uplatňoval dlh zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 16.12.2010. V časti istiny 189,46 € pre čiastočné späťvzatie žaloby konanie zastavil. Žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Rozhodol i o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku. 2. V odôvodnení uviedol, že s ohľadom na spotrebiteľský charakter uzatvorenej zmluvy musel ex offo skúmať premlčanie nároku žalobcu. V otázke premlčania dospel k záveru, že žaloba zo dňa 11.12.2014 bola podaná na súd neskoro v časti tridsiatich piatich splátok. Všeobecná trojročná premlčacia doba na zaplatenie tej - ktorej splátky začala plynúť splatnosťou prvej splátky, odo dňa 20.01.2011, teda celá uplynula dňa 20.01.2014. Nepremlčaná zostala iba jedna splátka vo výške 69,50 €, avšak žalovaný uhradil 562,95 €. 3. Proti tomuto rozsudku, v jeho výroku II. a v závislom výroku o trovách konania III. podal včas odvolanie žalobca. Žiadal v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd premlčanie uplatneného nároku posúdil nesprávne a nezrozumiteľne. Pri začatí sporu dňa 11.12.2014 pri počítaní behu premlčacej doby každej jednotlivej splátky podľa § 103 OZ bolo podľa žalobcu nepremlčaných 25 úverových splátok po 69,50 €, počnúc v poradí dvanástou úverovou splátkou, splatnou dňa 20.12.2011. Dohodnutých bolo 36 úverových splátok, posledná splatná dňa 12.12.2013. 4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. V spotrebiteľskom spore súd prvej inštancie zamietol žalobu, keď aplikujúc ustanovenie § 5b zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z úradnej moci skúmal, či žaloba bola podaná pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby. V tejto otázke dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula (s výnimkou jednej splátky) ešte pred podaním žaloby. 7. Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 11/16 zo dňa 07.02.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. 8. V odôvodnení nálezu uviedol, že uvedené ustanovenie bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvené s účinnosťou od 01.05.2014 novelou zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Podľa dôvodovej správy sa s ohľadom na potreby aplikačnej praxe ustanovila povinnosť orgánom dozoru a orgánom posudzujúcich nároky zo spotrebiteľských zmlúv ex offo skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Ústavný súd zameral svoj prieskum na posúdenie otázky, či ustanovenie § 5b spôsobom, akým reguluje premlčanie, podstatne neznevýhodňuje veriteľa, resp. zvýhodňuje spotrebiteľa v konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré si vyžaduje férovosť procesu a rovnosť účastníkov konania. Ústavný súd dospel k záveru, že dodávateľ je v civilnom procese nie nepodstatne znevýhodnený tým, že súd počas konania z úradnej moci skúma, či nedošlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky. Cieľ prijatia právnej úpravy, ktorým je ochrana slabšej strany, je ústavne akceptovateľný. S ohľadom na test nevyhnutnosti a proporcionality za rozhodujúcu považoval otázku, či na ochranu spotrebiteľa je naozaj nevyhnutné, aby na premlčanú pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi prihliadal súd zo zákona ex offo, čím vzniká efekt preklúzie. Ústavný súd zdôraznil, že premlčanie samotné je benefitom, úľavou pre dlžníka a žaloba o uhradenie premlčanej pohľadávky nie je zneužitím práva, rovnako postúpenie pohľadávok je legálny súkromnoprávny úkon. Postup zákonodarcu považoval za zjednodušujúci a svojvoľný, keď premlčanie nie je kľúčovým medzníkom medzi oprávnenými a neoprávnenými dlžobami a z pohľadu nekalých podmienok úpravu premlčania nenanútil spotrebiteľovi dodávateľ. Táto vyplýva zo zákona, preto v tomto ohľade nie je jasná legitimácia ochrany spotrebiteľa pred veriteľom, ktorý za konštrukciu premlčania nemôže. 9. Podľa záverov ústavného súdu pri aktuálnej koncepcii „prekluzívneho premlčania“ sa žalovaný stáva úplne pasívnym prijímateľom benefitu premlčania. Právna úprava je príliš jednostranná, a to už samotným procesom, ako aj tým, že v istom zmysle prezumuje nekalosť daných dlhov. Svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov stavia akoby na stranu „zlých“ a spotrebiteľov na stranu „ublížených“. Úprava svojim nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom poskytne pomoc, zatiaľ čo tí zodpovednejší sa na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo automaticky vedie k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie dlhu. Úprava v istom zmysle bráni spotrebiteľovi brániť sa v konaní proti nekalým podmienkam. 10. Ústavný súd berúc do úvahy, že dlhy sa majú platiť riadne a včas, ako aj z ochrany autonómie jednotlivca, z ochrany férovosti procesu, ale aj z praktických skúseností, dospel k záveru, že úprava často škodí tým poctivejším, resp. pomáha menej zodpovedným. Na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci. Daná úprava nie je preto nevyhnutná na naplnenie sledovaného cieľa (ochrana slabšej strany). 11. Ústavný súd dospel tiež k záveru, že z práva európskej únie neplynie žiadna priama povinnosť chrániť spotrebiteľa spôsobom, ako namietaná právna úprava. 12. V dôsledku citovaného nálezu ústavného súdu príslušný právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť. Ak orgány, ktoré tieto predpisy vydali do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ich neuvedú do súladu s ústavou, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch (čl. 125 ods. 3 Ústavy). 13. Súd prvej inštancie porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď vo veci aplikoval ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je v rozpore s Ústavou SR pre neodôvodnené porušenie princípu rovnosti zbraní. Aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa potom vec i nesprávne právne posúdil. 14. Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd vyhodnotí vykonané dokazovanie. Opodstatnenosť žaloby posúdi podľa príslušných noriem spotrebiteľského práva, čo v doterajšom štádiu konania pre právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku neuskutočnil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).