Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/37/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514228764 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1514228764.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: QEX, a.s., Brnianska 1, Trenčín, zastúpeného advokátom doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., Kýčerského 5, Bratislava, proti žalovanému: Mgr. N. H., U. XX, H., zastúpenému KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, Bratislava, o zaplatenie 26.824 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 10C/320/2015-193 zo dňa 5.9.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.824 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 6.10.2014 do zaplatenia, dlžnú sumu mu povolil splácať v mesačných splátkach po 4.000 eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenie 26.824 eur s príslušenstvom za vyhotovenie a prenájom billboardov na prezidentskú volebnú kampaň. 2. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, ktorý posúdil podľa ustanovení § 663, § 664 a § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná. Na základe výpovedí strán sporu, čiastočných úhrad za vyhotovenie a prenájom billboardov, z listu žalovaného, ktorým žiadal žalobcu o splátkový kalendár ako i z návrhu Dohody o urovnaní, vypracovaného žalovaným zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal prenájom hnuteľnej veci slúžiacej na reklamu. Žalobca objednávku žalovaného akceptoval a dal žalovanému do prenájmu billboardy na jeho prezidentskú kampaň. Medzi stranami na základe objednávok žalovaného podľa § 663 Občianskeho zákonníka vznikla nájomná zmluva, ktorou žalobca ako prenajímateľ, prenechal za dohodnutú odplatu žalovanému ako nájomcovi, do nájmu hnuteľnú vec, aby ju v dohodnutej dobe užíval na prezidentskú volebnú kampaň. Vychádzal z toho, že nájomná zmluva, ktorej predmetom je prenechanie veci na užívanie inému, je zmluvou odplatnou. Z faktúr i z listinných dôkazov žalovaného (list so žiadosťou o splátkový kalendár, mailová komunikácia, návrh Dohody o urovnaní), mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca sa na odplate za nájom veci dohodli a z faktúr, že žalobca fakturoval žalovanému odplatu za nájom veci v dohodnutej výške. Sám žalovaný, napriek tomu, že namietal existenciu dohody o výške nájomného, bol ochotný žalovanú sumu zaplatiť najskôr v splátkach, neskôr návrh na zaplatenie skoncipoval do návrhu Dohody o urovnaní. 3. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca nesplnil svoje povinnosti a nepreukázal dohodu strán o dobe a výške nájmu, považoval za nepreukázanú. Žalovaný v konaní nepredložil na preukázanie svojho tvrdenia žiadne dôkazy a v sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zo záväzkového zmluvného vzťahu nemal platiť nájomné za celý mesiac marec 2014. Bolo nesporné, že voľby prezidenta Slovenskej republiky prebiehali v dvoch kolách, prvé kolo bolo 15.3.2014 a druhé 29.3.2014. Kampaň pred voľbou sa začína 21 dní pred voľbami a končí 48 hodín pred začiatkom volieb. Žalobca kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky a vedel, že voľba bude prebiehať v dvoch kolách. Keďže ani jeden z kandidátov v prvom kole nezískal nadpolovičnú väčšinu oprávnených voličov, konalo sa 29.3.2014 druhé kolo. Spôsob voľby prezidenta je upravený predovšetkým v Ústave SR, v jej článkoch 101 až 107 a v zákone 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov. Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov; ak ani jeden kandidát nezíska potrebnú väčšinu, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Už táto skutočnosť podľa názoru súdu prvej inštancie spochybňovala vyjadrenie žalobcu, že sa nedohodol na prenájme billboardov na celý mesiac marec, pretože nemohol vedieť aké portfólio voličov získa v prvom kole volieb. 4. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.824 eur ako odplatu za prenajatú reklamnú plochu spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a zároveň podľa § 232 ods. 3 CSP určil dlhšiu lehotu splatnosti uloženej povinnosti a žalovanému ju povolil splácať v mesačných splátkach po 4.000 eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. 5. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o podstatných náležitostiach ich zmluvného vzťahu. Uviedol, že v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie v súvislosti s uzatvorením nájomnej zmluvy na základe ústnej objednávky poukazoval na to, že v procese rokovania o zmluvnom vzťahu sporových strán boli v tom čase poverenými zástupcami žalobcu dohodnuté špecifické podmienky, ktoré nezodpovedajú tvrdeniam žalobcu a ním predloženým dôkazom, a teda nie sú v súlade so skutočným stavom predmetnej veci podľa výsledkov zmluvných rokovaní strán. Dohoda o špecifických pravidlách financovania predmetu nájmu a na to nadväzujúca fakturácia (žalobca vystavoval faktúry za predmet nájmu žalobcovi zálohovo, pričom vo svojej obchodnej praxi žalobca svojim obchodným partnerom bežne vystavuje faktúry vopred, čo svedčí o tom, že k špecifickej dohode strán muselo dôjsť), neboli ako otázky v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie jednoznačne zodpovedané tak, aby bez prihliadnutia na ne bolo možné vysloviť záver o oprávnenosti nároku žalobcu. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním neodstránil rozpory medzi stranami ohľadom zákonných podmienok nájomného vzťahu, a to najmä preukázaním objednávky žalovaného u žalobcu o rozsahu špecifikácie predmetu nájmu, určenia doby trvania nájmu, určenia výšky nájomného a spôsobu fakturácie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepredložil na svoje tvrdenia žiadne dôkazy a neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že nemal platiť nájomné za celý mesiac marec 2014 a preto hodnotil iba predložené listinné dôkazy. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie navrhol vykonanie dokazovanie výsluchom svedkyne F. G. na preukázanie naplnenia podmienok nájomného vzťahu týkajúceho sa dohody sporových strán o podstatných náležitostiach zmluvného vzťahu, keď považoval za potrebné objasniť aký dôvod mala táto svedkyňa, ktorá nebola zamestnankyňou žalovaného, na vykonanie vkladov na účet žalobcu. Na základe týchto skutočností mal za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci pri konštatovaní, že žalovaný si nesplnil povinnosť označiť k svojim tvrdeniam dôkazy pochybil, pretože vykonanie ním navrhovaných, avšak zo strany súdu prvej inštancie nezohľadnených dôkazov, by prispelo k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci a následnému spravodlivému rozhodnutiu. 6. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a náležite odôvodnený potvrdiť. Uviedol, že žalovaný ku svojim relevantným tvrdeniam nenavrhol vykonať žiadny konkrétny dôkaz, a teda ku svojim tvrdeniam si nesplnil dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno a odignoroval predbežný právny názor vyslovený súdom prvej inštancie, v ktorom poukázal na nedostatočné preukázanie jeho tvrdení. Navrhnutý výsluch svedkyne F. G. k realizovaným platbám, ktoré žalobca nerozporoval, nemohol objasniť žiadnu relevantnejšiu skutočnosť, a preto ho súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti odmietol vykonať. Existencia i podmienky predmetného nájomného vzťahu bola v konaní náležite dôkazné preukázaná. Poukázal na to, že žalovaný navyše opakovane uznal uplatnený nárok a na pojednávaniach spochybňoval len fakturáciu za mesiac marec 2014. K údajnej dohode o inej fakturácii za mesiac marec 2014 však nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Zdôraznil, že žalovaný vždy deklaroval, že si je svojho záväzku vedomý, chce ho uhradiť, ale že momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho úhradu. Na jeho žiadosť mu preto povolil splátky a žalovaný mu zaplatil len necelé dve splátky. Žalovaný mu dokonca zaslal návrh dohody o urovnaní, v ktorej sa mienil zaviazať uhradiť celú dlžnú sumu aj s úrokmi a trovami právneho zastúpenia a aj na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie sa opakovane vyjadril, že má záujem sa dohodnúť a vec urovnať, na základe čoho boli odročené až dve pojednávania za sebou. Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zo záväzkového zmluvného vzťahu nemal platiť nájomné za celý mesiac marec 2014. Pre úplnosť dodal, že síce umožnil žalovanému platiť za poskytnuté služby zálohovo, rozhodne mu však nedal žiadnu zľavu na mesiac marec 2014, ako uvádza žalovaný. Táto skutočnosť je zrejmá aj z vystavených zálohových a konečných faktúr, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.3.2018 (§ 219 ods. 3 CSP). 8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal podľa názoru odvolacieho súdu náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na priznanie odplaty za prenajaté billboardy, ktoré žalobca žalovanému prenechal na užívanie počas dohodnutej doby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s čl. 15 a § 191 ods. 1 CSP podľa odvolacieho súdu dospel aj k správnym skutkovým záverom a na vec aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil aj správne právne závery o dôvodnosti žalobného návrhu a dôvody, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe aj náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. 9. Žalovaný v odvolaní namietal hodnotenie dôkazov vykonaných v konaní a skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že si u žalobcu prenajal billboardy na reklamu, za dohodnutú odplatu. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom dohodu o podstatných náležitostiach daného nájomného vzťahu, a súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho tvrdenia, že pri nájme billboardov si strany dohodli určité špecifické podmienky, čo potvrdzuje vystavenie zálohových faktúr na úhradu, keďže prax žalobcu bola taká, že faktúry vystavoval svojim obchodným partnerom vopred, a nevyhovel jeho návrhu na vykonanie dokazovania na preukázanie objednávky žalovaného u žalobcu a špecifikácie predmetu nájmu, určenia doby trvania nájmu, určenia výšky nájomného a spôsobu fakturácie za nájom, a objasnenie okolnosti týkajúcich sa peňažných vkladov F. G., ktorá s ním spolupracovala iba počas jeho prezidentskej kampane, na bankový účet žalobcu. 10. Odvolací súd je oprávnený zasiahnuť do hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie len vtedy, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 CSP. 11. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 12. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CSP (čl. 15 ods. 1 zákona). 13. V uvedených ustanoveniach je premietnutá zásada voľného hodnotenia dôkazov a tvrdení sporových strán, ktorá sa uplatňuje v civilnom sporovom konaní. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutia, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere). Pri hodnotení zákonnosti dôkazov súd skúma, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či v tomto smere vykazujú vady; k dôkazom, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore s všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva. Celkové posúdenie podľa uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočnosti. Súd je pritom povinný hodnotiť všetky dôkazy, ktoré vykoná; nemôže si ľubovoľne vybrať, ktoré dôkazy bude hodnotiť, a ku ktorým sa nevyjadrí. Za chybu pri vytváraní skutkových záverov súdom prvej inštancie môže byť preto považované, ak súd zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania ani z prednesov sporových strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania inak najavo. Ďalej, ak opomenie hodnotiť skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania alebo ktoré vyšli v konaní najavo inak, a pokiaľ nevykoná navrhované dôkazy, hoci boli navrhnuté dôvodne. Chybou rovnako je, ak v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), pravdivosti, eventuálne hodnovernosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 192 až 194 CSP. Ak nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Znamená to, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenie ako jeho výsledok, nesmie odvolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti napravovať z iných než uvedených dôvodov. 14. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie skutkový záver o existencii nájomného vzťahu medzi sporovými stranami vyvodil na základe výpovedí sporových strán, čiastočných úhrad nájomného uvedených vo faktúrach pripojených k žalobe, z listu žalovaného, ktorým žalovaný požiadal žalobcu o povolenie splátok, z návrhu dohody o urovnaní vypracovanej žalovaným a akceptácie objednávky žalobcom tým, že billboardy žalovanému na jeho prezidentskú kampaň prenajal. Odplatu za nájom zisťoval z faktúr vyhotovených žalobcom, ale aj z písomnej žiadosti žalovaného o povolenie splátok na úhradu odmeny (splátkového kalendára), návrhu žalovaného na dohodu o urovnaní a mailovej komunikácie medzi sporovými stranami a ich právnymi zástupcami. K obrane žalovaného, že žalobca nepreukázal dohodu o dobe prenájmu a výške nájmu uviedol, že žalovaný nepredložil k tvrdeniu, že nájom nemal trvať celý marec 2014, súd prvej inštancie uviedol, že k tomuto žalovaný nepredložil žiaden dôkaz a doplnil, na čo pri hodnotení tohto tvrdenia prihliadol a prečo tomuto tvrdeniu neuveril. Tvrdenie posudzoval i podľa toho, že prezidentské voľby sa konali 15.3.2014 a 29.3.2014, a je nepravdepodobné, že by sa žalovaný kandidát na prezidenta dohodol o nájme billboardov len do 15.3.2014, ak prezidentské voľby sú dvojkolové a nemohol vedieť, či nepostúpi do druhého kola. 15. K námietke žalovaného, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz (nevypočul F. G.) odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd teda nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania, nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy a posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán. V danej veci súd prvej inštancie návrh žalovaného na výsluch svedkyne F. G. na objasnenie podmienok daného nájomného vzťahu, najmä na výsluch k platbám, ktoré uskutočnila v prospech žalobcu, predložený v záverečnej reči a zopakovaný na pojednávaní 5.9.2016, zamietol uznesením na tomto pojednávaní. S ohľadom na to, že súd prvej inštancie platby vložené na účet žalobcu F. G. považoval za platby žalovaného na nájomne za billboardy, ktoré tento prenechal do užívania žalovanému na reklamu v jeho kampani vo voľbách za prezidenta, čo nepopieral ani žalovaný, nevykonanie tohto dôkazu nemalo za následok neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia) a navyše nebolo ani v neprospech žalovaného. Súdu prvej inštancie nemožno vyčítať nevykonanie tohto dôkazu, ak žalovaný v záverečnej reči a ani na pojednávaní 5.9.2016 neuviedol skutočnosť, ku ktorej by sa mala vyjadriť. Z tvrdenia žalovaného v záverečnej reči, ktoré zopakoval jeho právny zástupca na pojednávaní 5.9.2016, že považuje za sporné, z akého titulu uskutočňovala peňažné vklady na bankový účet žalobcu podľa žalobcom vystavených faktúr, ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, ktorá by bola podstatná pre rozhodnutie o veci, navyše, ak súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z toho, že sumy vložené na účet žalobcu F. G. boli vykonané za žalovaného a že sa nimi znížil jeho nedoplatok na dohodnutej odplate za nájom. Skutočnosť, že F. G. uhradila časť faktúry za mesiac január 2014, za situácie, ak žalovaný v podstate namietal, že sa s žalobcom nedohodol na prenájme za celý mesiac marec 2014, nemala pre rozhodnutie žiaden význam. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).