Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/103/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010611 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515010611.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta , v trestnej veci obžalovaného Q. H., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/60/2015 zo dňa 01.06.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2018 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Bratislava V z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Q. H. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: uzatvoril dňa 05. 11. 2012 so spoločnosťou N. finančné služby K., s. r. o., N. XX, C., P.: XXXXXXXX zmluvu o B. č. XXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky T. o B. č. XXXXXX a splátkový kalendár, predmetom zmluvy o B. č. XXXXXX bolo poskytnutie úveru na zakúpenie osobného motorového vozidla zn. U. M., G.: BL XXXBN, N.: T rok výroby 2011, bielej farby, pričom obstarávacia cena vozidla bola vo výške 16000,- Eur, rovnako výška úveru poskytnutého spoločnosťou N. K. predstavovala sumu vo výške 12000,- Eur a Q. H. uhradil časť kúpnej ceny vozidla vo výške 4000,- Eur, rovnako dňa 05. 11. 2012 za účelom zabezpečenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o B. č. XXXXXX podpísali Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. XXXXXX, pričom Q. H. sa podpísaním zmluvy o B. č. XXXXXX zaviazal k splácaniu úveru po dobu 48 mesiacov v mesačných splátkach vo výške 343,22 Eur, kde sa následne od mesiaca máj 2014 dostal do omeškania so splácaním splátok v dôsledku čoho spoločnosť N. K., s. r. o., dňa XX. XX. XXXX pristúpila k Oznámeniu o predčasnej splatnosti úveru ako aj k Oznámeniu o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a vyzvala Q. H. k vráteniu predmetu financovania, pričom uvedené oznámenie o uplatnení a začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva spolu s výzvou na vrátenie motorového vozidla si Q. H. osobne prevzal od zamestnancov spoločnosti X., s. r. o., dňa 31. 07. 2014 a prevzatie potvrdil svojim podpisom, pričom však na výzvu nereagoval, motorové vozidlo v hodnote 8008,- Eur nevrátil a v septembri 2014 dal motorové vozidlo v rozpore so zmluvou do užívania bez súhlasu vlastníka vozidla tretej osobe, predmet financovania veriteľovi napriek opakovaným osobným a telefonickým výzvam nevrátil, neuhradil ani časť spôsobenej škody a nekompletné motorové vozidlo sa podarilo poškodenej spoločnosti od neho prevziať až po podaní trestného oznámenia dňa 08. 04. 2015, svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti N. finančné služby K., s. r. o., N. XX, C. škodu vo výške 10154,55 Eur. Okresný súd uložil obžalovanému podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trestu v sume tritisíc Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť N., U. služby K., s.r.o., N. XX C. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie okresná prokuratúra čo do výroku o vine, treste a náhrade škody. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry modifikoval odvolanie s tým, že vzal dovolanie čo do výroku o vine späť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, ktoré vyhlásenie bolo zákonným spôsobom súdom prijaté. V dôvodoch odvolania, čo sa týka výroku o treste a náhrady škody, prokuratúra uviedla, že má za to, že súd neriadil ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Rozhodnutie je neodôvodnené až arbitrárne, nakoľko súd vo svojom odôvodnení len vo všeobecnosti reštriktívnym spôsobom popísal kritéria (zákonom vymedzené pojmy), ktorými sa má riadiť pri posudzovaní primeranosti uloženej sankcie, ale bez toho, aby tieto pojmy špecifikoval, priradil ku konkrétnemu prípadu a vysvetlil, na základe čoho sa v predmetnom prípade rozhodol ich aplikovať. Súd teda v odôvodnení len konštatuje, že podľa jeho názoru peňažný trest postačí na nápravu páchateľa a uložená sankcia je z hľadiska výmery a druhu trestu zákonná a primeraná. Pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy správanie sa obvineného v čase pred spáchaním skutku, ktorý sa opakovane dopúšťal priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom zo samotného odôvodnenia vyplýva skôr snaha bagatelizovať priestupky obžalovaného s odôvodnením, že išlo len o priestupky na úseku porušovania pravidiel cestnej premávky. Rovnako sa súd nezaoberal ani predchádzajúcimi odsúdeniami obžalovaného, ku ktorým uviedol len to, že sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný napriek tomu, že bol v minulosti trestnoprávne postihnutý za svoje konanie ako aj napriek tomu, že bol často postihovaný za priestupkové konanie podstatným spôsobom nezmenil svoj spôsob života a v minulosti uložené sankcie u neho neprispeli k tomu, aby ďalej viedol riadny život a uvedomil si svoje predchádzajúce protiprávne konania takým spôsobom, aby bola dosiahnutá reparačná a preventívna funkcia uložených sankcií. Vo vzťahu ku obžalovanému sa preto javí ako žiaduce, aby v posudzovanom prípade došlo k uloženiu sankcie, ktorá bude prísnejším spôsobom postihovať jeho ďalšie protiprávne konanie, keďže predchádzajúce sankcie nemali na jeho správanie žiadny zásadný vplyv a neprispeli k tomu, aby si uvedomil následky svojho konania a viedol riadny život. Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu hodnotí najmä život páchateľa pred spáchaním trestného činu, možnosť jeho nápravy a jeho osobné, rodinné a majetkové pomery. Pre prijatie záveru spočívajúceho v tom, že uloženie trestu odňatia slobody vedľa peňažného trestu nie je potrebné, bude potrebné vziať do úvahy najmä predchádzajúcu bezúhonnosť páchateľa a prípadnú možnosť pôsobiť na jeho prevýchovu iným druhom trestu bez súčasného odňatia slobody. Možnosť uloženia peňažného trestu ako samostatného trestu musí odôvodniť predovšetkým povaha spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa. S poukázaním na spôsobenú a preukázanú výšku škody presahujúcu sumu 10.000,-€, spôsob konania obžalovaného ako aj jeho doterajší život neboli podľa názoru prokurátora splnené podmienky na uloženie trestu v zmysle právnej úpravy zakotvenej v ustanovení § 56 ods. 2 Trestného zákona. Prokurátor ďalej uviedol, že v osobe obžalovaného sa jedná o osobu v takom veku, že už po jeho predchádzajúcej skúsenosti s justíciou mu muselo byť jasné riziko páchania trestnej činnosti a napriek tomu spáchal trestný čin, ktorý zákonodarca nepovažuje za „ľahký“, nakoľko je postihovaný trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 1 až 5 rokov. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal ani odôvodnením toho, prečo neukladal spoločný trest k rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 98/2016 zo dňa 28.02.2017, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona k peňažnému trestu v sume 5000,- Eur, a teda za rovnorodý trestný čin, ako v prípade napadnutého rozsudku. V prípade konania, ktoré bolo na Okresnom súde Bratislava V vedené pod sp. zn. 3T 98/2016 došlo k vzneseniu obvinenia dňa 20.10.2015 (oznámené 21.10.2015) a v prípade týmto odvolaním napadnutého rozhodnutia došlo k vzneseniu obvinenia dňa 27.03.2015 (oznámené 07.04.2015). Z uvedeného je zrejmé, že skutky, pre ktoré boli vedené vyššie uvedené trestné konania boli spáchané predtým, ako bolo obžalovanému pre niektorí z nich oznámené uznesenie o vznesení obvinenia. Mám za to, že v tomto prípade by mal byť uložený spoločný trest vo vzťahu ku vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 98/2016 zo dňa 28.02.2017, a ak uložený nebol z dôvodu zaplatenia peňažného trestu mal toto samosudca náležité odôvodniť. Súd rovnako opomenul aj skutočnosť, že obžalovaný nenahradil škodu, ktorá bola trestným činom spôsobená a nijako sa skutočne nepričinil o jej náhradu. Naopak, predmet leasingu bol poškodenej spoločnosti vrátený v nepojazdnom a absolútne dezolátnom stave, a to až pod tlakom trestného stíhania. Za arbitrárne a nedostatočné považuje prokurátor aj odôvodnenie v časti, v ktorej súd odkázal poškodenú spoločnosť na náhradu škody. Podobne ako v prípade odôvodnenia trestu, aj tu súd len všeobecne konštatoval, že na precizáciu nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Predmetné odôvodnenie teda okrem citovania dôvodu, pre ktorý súd takto rozhodol vôbec neobsahuje špecifikovanie a vysvetlenie uvedenej proklamácie, najmä uvedenie dôvodov, pre ktoré súd nepovažoval výšku škody, uvedenej v skutkovej vete podanej obžaloby za dostatočne preukázanú. Z predložených a vykonaných dôkazov bola výška škody jednoznačne preukázaná a ustálená, čo potvrdzuje aj fakt, že ani samotný súd v priebehu vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a ani vo svojom odôvodnení neuviedol ani jeden konkrétny dôvod, ktorý by zakladal potrebu vykonania ďalšieho dokazovania na účely určenia jej presnej výšky. Vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným a na spôsobený následok, ako i vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného považuje prokuratúra uložený peňažný trest za neprimerane mierny a nepostačujúci na naplnenie účelu trestného konania, spočívajúceho okrem iného aj v prevýchove páchateľa trestného činu. Z uvedeného dôvodu je nutné mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu a tak zabezpečiť jeho skutočnú nápravu. Záverom navrhol, aby Krajský súd v Bratislave s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V, a v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a zaviazal prvostupňový súd svojim právnym názorom. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného Q. H. za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. por. Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa plne pridržiava písomných dôvodov odvolania v časti výroku o treste a náhrade škody a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v týchto výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému súd na nové prejednanie a rozhodnutie. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokuratúry zamietol ako nedôvodné. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v uvedenej veci už na základe odvolania prokurátora rozhodoval pod sp. zn. 2To/118/2016. Konštatoval nasledovné: okresný súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 163 ods. 1 Tr. por., § 163 ods. 3 Tr. por., § 171 ods. 1 písm. a/ Tr. por., § 284 ods. 1 Tr. por., § 44 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, v znení neskorších predpisov, čo malo za následok podstatné chyby konania, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, a ktoré chyby môžu byť dôvodom na podanie dovolania. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 31.05.2016 totiž vyplýva, že obžalovaný nebol uznaný vinným zo žalovanej trestnej činnosti, resp. zo žiadnej trestnej činnosti, napriek tomu súd upustil od jeho potrestania. Krajský súd zdôrazňuje, že upustenia od potrestania z vecného hľadiska znamená rozhodnutie o tom, že sa páchateľ uznáva vinným, ale žiaden trest sa mu neuloží. Napriek tomu, že zápisnica z hlavného pojednávania je verejnou listinnou, krajský súd ako súd odvolací sa snažil zistiť vypočutím si záznamu z priebehu hlavného pojednávania, či napadnutý rozsudok nebol vyhlásený správne, a k pochybeniu došlo „len“ pri vyhotovovaní zápisnice, avšak okresným súdom bolo oznámené, že nahrávkou nedisponujú, nakoľko „začali nahrávať až neskôr“. Navyše, aj písomné vypracovanie napadnutého rozsudku je zmätočné, pretože okresný súd zároveň uviedol, že obžalovaného odsudzuje a zároveň, že upúšťa od jeho potrestania. Z uvedeného vyplýva, že konaním prvostupňového súdu boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo na obhajobu. Úlohou súdu prvého stupňa bude preto vykonať opätovne hlavné pojednávanie a vyhlásiť rozsudok tak, aby sa vyhol pochybeniam, ktorých sa dopustil v doterajšom konaní a ktoré sú vyššie podrobne opísané. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvého stupňa opätovne vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy a rozhodol napadnutým rozsudkom. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol podľa § 317 ods. 1 Tr. por. obmedzený revíznym princípom, pretože odvolanie bolo podané len proti výroku o treste a náhrade škody za situácie, keď bolo prijaté vyhlásenie obžalované o tom, že je vinný zo žalovanej trestnej činnosti. Ohľadne uloženého samostatného peňažného trestu v napadnutom rozsudku, a teda čo sa týka aj dôvodov odvolania prokurátora, krajský súd uvádza, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nie celkom dostatočne vysporiadal s tým, aký trest je účelné a zákonné uložiť obžalovanému Q. H.. Pokiaľ ide o ukladanie trestu peňažného, peňažný trest bezprostredne postihuje majetok páchateľa, a preto ho možno uložiť najmä páchateľovi, ktorý sa trestného činu dopustil s úmyslom získať majetkový prospech (nie je pritom rozhodujúce, či ide o majetkový prospech samotného páchateľa alebo inej osoby). Trest možno uložiť ako samostatný alebo aj popri inom treste. O konkrétnej výmere uloženého peňažného trestu rozhodne súd na základe všeobecných kritérií a s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery páchateľa, pričom súd pri rozhodovaní o sume uloženého peňažného trestu nie je viazaný rozsahom prospechu z trestnej činnosti (R 51/1988-I). Je potrebné zároveň konštatovať, že zákon preferuje náhradu spôsobenej škody pre výkonom peňažného trestu, preto sú podstatné majetkové pomery páchateľa (s rozhodnutím okresného súdu o náhrade škody sa bude odvolací súd vysporiadavať nižšie). Zistenie majetkových a osobných pomerov páchateľa smeruje pritom aj k zisteniu, či u páchateľa vôbec existujú predpoklady pre uloženie takéhoto druhu trestu, pričom ani samotná skutočnosť, že odsúdený je napríklad v čase rozhodovania o treste bez stáleho príjmu, sama o sebe nemôže byť prekážkou uloženia takéhoto trestu, pokiaľ majetkové pomery odsúdeného poskytujú dostatočný predpoklad, že uložený trest je schopný včas splatiť. Napokon, u páchateľa, ktorému je uložený peňažný trest, je až do jeho úplného splatenia prítomná hrozba premeny ustanoveného náhradného trestu odňatia slobody. Čo sa týka odvolacích námietok prokurátora v súhrne k uloženému trestu a rozhodnutiu o náhrade škody, je potrebné uviesť, že obžalovaný bol v minulosti dva krát súdne trestaný. V roku 1994 k podmienečnému trestu vo výmere jeden mesiac s uložením skúšobnej doby v trvaní jeden rok, osvedčil sa dňa 17.05.1996, teda sa na neho hľadí v tejto veci ako by nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T98/2016 mu bol uložený samostatný peňažný trest v sume 5000,- Eur, ktorý, ako vyplýva z pripojeného spisu, v celom rozsahu zaplatil, a preto sa naho hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovanej trestnej činnosti a toto jeho vyhlásenie bolo súdom prijaté. Obžalovaný má stály zdroj príjmov, preto nie je možné konštatovať nevymožiteľnosť uloženého peňažného trestu (už v minulosti napokon peňažný trest v inej trestnej veci zaplatil). Na základe uvedených skutočností preto dospel aj odvolací súd k záveru, že uložený samostatný trest peňažný v sume 3000,- Eur za súčasného ustanovenia náhradného testu odňatia slobody v prípade úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu vo výmere päť mesiacov, je trestom, ktorý zohľadňuje všetky zákonné kritériá ukladania trestu, vrátane individuálnej aj generálnej prevencie, ako jeho represívnej funkcie. Pokiaľ ide rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku na náhradu škody, je potrebné uviesť, že okresný súd v skutku uviedol výšku škody, ktorá bola spôsobená poškodenej spoločnosti v sume 10.154,55 Eur. Ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd je viazaný jednak revíznym princípom ako i skutočnosťou, že obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní vinu, teda výrok o vine a právnej kvalifikácii je právoplatný a nemožno ho v tomto konaní preskúmať. Bolo preto potrebné akceptovať odkázanie poškodeného s uplatneným nárokom na civilný proces, nakoľko zástupca poškodenej spoločnosti vyčíslil a uplatnil náhradu škody pri svojom výsluchu dňa 02.06.2015, pričom znalecký posudok týkajúci sa hodnoty vráteného vozidla bol vypracovaný až dňa 31.08.2015. Bude preto skutočne potrebné vykonať ďalšie dokazovania týkajúce sa uplatneného nároku na náhradu škody (nie výšky škody, ktorá zakladá právnu kvalifikácia konania obžalovaného), ktoré dokazovanie by presiahlo rámec trestného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.