Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7CoPr/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515222595 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515222595.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: J. Z., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, K. proti žalovanému: S & G spol. s r.o., IČO: 35 777 133, so sídlom Pribinova 22, Bratislava, zastúpenej: JUDr. Viera Perutková, bytom Ružinovská 3, Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 7.11.2016, č.k. 47CPr/37/2015-97, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané žalovaným listom zo dňa 20.10.2015 a mzdových nárokov za mesiace október 2015 až február 2016 s príslušenstvom ako aj určenia, že pracovný pomer so žalovaným skončil dňom 28.2.2016. Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70, § 77 a § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) a vecne tým, že dospel k záveru, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, keď nechodila do práce od 21.9.2015, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jej niekto zakazoval do práce chodiť, resp. že by jej neumožňoval prácu vykonávať. Na základe výpovedí svedkýň I. a C. vyvodil, že žalobkyňa čerpala dovolenku od 14.9.2015 do 18.9.2015, po skončení ktorej mala žalovanému oznámiť, či súhlasí s preložením na iné pracovisko a do práce prestala chodiť. Námietku žalobkyne, že nepodpísala dovolenkový lístok vyhodnotil tak, že ak by to aj bola pravda, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na čerpaní dovolenky, potom sa dovolenka čerpá bez pohľadu na dovolenkový lístok, pretože tento má len evidenčný charakter, nie charakter hmotnoprávny. Vo vzťahu k požadovanému určeniu, že pracovný pomer skončil dňom 28.2.2016 uviedol, že bolo potrebné ho zamietnuť z dôvodu, že v spore sa riešila otázka platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe žaloby zamestnanca, pričom ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce sa aplikuje v prípade, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, kedy je možné rozhodnúť o skončení pracovného pomeru, opačne to však nie je možné. Na základe uvedeného zamietol aj uplatňovaný mzdový nárok, keďže tento je daný iba za predpokladu, že by žalobkyňa mala v spore úspech. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a určil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keď žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaný trovy konania neuplatňoval. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p., t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu, že v dňoch 10.9.2015 a 14.9.2015 až 18.9.2015 čerpala dovolenku, a to na základe právneho záveru, že dovolenka bola čerpaná na základe dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pričom poukázala na to, že nikdy nepotvrdila dohodu o čerpaní dovolenky, ale predmetná skutočnosť bola vždy tvrdená iba žalovaným a svedkami žalovaného, ktorí sú vo vzťahu vykonávania závislej činnosti k žalovanému, ktorého účelom bolo potvrdenie tvrdení žalovaného, aby legitimizoval svoje protiprávne konanie. Ďalej uviedla, že vždy rozporovala verziu žalovaného, ktorou podstatou malo byť navrhnutie zmeny miesta výkonu práce pre žalobcu zo strany žalovaného na stretnutí dňa 9.9.2015, naopak, opakovane vypovedala, že predmetom stretnutia bola snaha žalovaného ukončiť pracovný pomer s ňou dohodou, bez uvedenia dôvodu, ktorý postup odmietla. Zároveň poukázala na to, že pokiaľ bolo čerpanie dovolenky vyhodnotené len na základe ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovaným, z akého dôvodu prvostupňový súd vyhodnotil a považoval za nesporné uzatvorenie takejto dohody len na základe svedeckých výpovedí zamestnancov žalovaného a neprihliadal na opakované vyjadrenia žalobkyne, že dovolenku nečerpala a nepodpísala dovolenkové lístky, pričom tvrdila, že na dovolenkových lístkoch nie je jej podpis a bol sfalšovaný. Namietala, že nebolo vykonané dokazovanie navrhnuté žalobkyňou na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadom pravosti podpisu, pričom jedine znalecké dokazovanie mohlo vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o „uzatvorenej dohode o čerpaní dovolenky“, keďže jednoznačne by preukázalo falšovanie a manipuláciu s internými dokladmi žalovaného za účelom podpory obrany žalovaného, ktorého dôsledkom by bola neplatnosť jednostranného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného, vzhľadom na skutočnosť, že svojim konaním žalovaný neumožnil výkon práce žalobkyni. Ďalej poukázala na rozpor vo výpovediach svedkyne I., ktorý vyplýva z jednotlivých zápisníc zo súdnych pojednávaní, keď potvrdzuje skutočnosť, o ktorých nemohla mať byť informovaná, vzhľadom na jej neprítomnosť na stretnutí dňa 9.9.2015 medzi žalobkyňou, štatutárnym zástupcom žalovaného a zamestnancom žalovaného - riaditeľkou spoločnosti. Ďalší rozpor videla v tvrdení svedkyne I. o prítomnosti žalobkyne na pracovisku, pričom predmetné rozpory spochybňujú dôveryhodnosť výpovede svedka, nakoľko predmetné potvrdzuje žalovaný aj vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.12.2015. Poukázala na nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, ktorým znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala svoje procesné práva, a to takým postupom, že žiadny z dôkazov, predložených žalovaným počas a zásadne v priebehu súdnych pojednávaní, nebol vo fotokópii predložený žalobkyni, nebola žalobkyni poskytnutá možnosť vyjadriť sa k dôkazom v primeranej lehote, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň boli porušené jej práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.1.2017, v ktorom uviedol, že od začiatku sporu vo svojich vyjadreniach zdôraznil, že so žalobkyňou bol skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu, že nechodila do práce od 21.9.2015, hoci k nástupu do práce bola vyzvaná písomne aj telefonicky, t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru, ku ktorému pristúpil po takmer mesačnej neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne v práci, bolo dané dôvodne. Podľa jeho názoru okolnosti ohľadne čerpania dovolenky nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie, pretože za dni dovolenky nebola žalobkyni evidovaná absencia. Poukázal na vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že s návrhom zamestnávateľa na čerpanie dovolenky žalobkyňa vopred súhlasila a potvrdila to nielen podpisom dovolenkových dokladov, ale aj fakticky, keď do práce v uvedené dni za účelom výkonu práce nechodila. K namietanému procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie uviedla, že žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorému by nemala byť neznáma možnosť nahliadnuť do spisu ako aj možnosť vyžiadania si zo spisu kópie listín, pričom všetky listiny boli z jeho strany predkladané súdu v potrebnom počte rovnopisov a kópií a bolo len na žalobkyni, aby si ich zadovážila zo súdneho spisu. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s podstatou sporu, správne ho po vykonanom dokazovaní právne aj vecne vyhodnotil a rozhodol v súlade so zákonom. na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne a právne správny. 5. Žalobkyňa sa v replike doručenej prvoinštančnému súdu dňa 14.2.2017 vyjadrila, že vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, keď nechodila do práce od 21.9.2015, pričom z dokazovania nevyplynulo, že by jej niekto zakazoval chodiť do práce, opätovne poukazuje na hrubé zavádzanie žalovaného a podsúvanie nepravdivých informácií vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňou bolo opakovane deklarované, že jej žalovaný neumožnil nastúpiť do práce a neprideľoval jej prácu; tiež poukázala na skutočnosť, že po porade na Inšpektoráte práce zasielala žalovanému výzvu na pridelenie práce. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.). 8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané žalovaným listom zo dňa 20.10.2015, mzdových nárokov ako aj určenia, že pracovný pomer skončil dňom 28.2.2016. Okamžité skončenia pracovného pomeru bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a skutkovo bolo vymedzené tak, že žalobkyňa mala dňa 21.9.2015 nastúpiť na riadnu pracovnú zmenu na svoje pracovisko, nakoľko sa však napriek výzve od 21.9.2015 nedostavila do zamestnania a svoju neprítomnosť nepodložila žiadnym potvrdením o neprítomnosti v práci, závažne porušila pracovnú disciplínu, pričom odo dňa 21.9.2015 bola zo strany žalovaného evidovaná u žalobkyne absencia s upozornením, že za každý deň absencie bude žalobkyni krátená dovolenka o dva dni. 10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. 14. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 15. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 16. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vyhodnotil konanie žalobkyne, spočívajúce v tom, že nechodila do práce od 21.9.2015 (bez ospravedlnenia) ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa totiž nijakým spôsobom nepreukázala, že by v čase od 21.9.2015, a ani v období, kedy mala čerpať dovolenku (10.9.2015 a od 14.9.2015 do 18.9.2015) chodila do práce, resp. sa dožadovala pridelenia práce a že žalovaný jej to neumožnil. Uvedené ostalo iba v rovine tvrdení žalobkyne, t.j. v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Je potrebné upriamiť pozornosť aj na okolnosť, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo nenastúpenie do práce dňa 21.9.2015 a nasledujúce dni, nie v čase od 14.9.2015 do 18.9.2015, resp. dňa 10.9.2015 (v čase evidovanej dovolenky). Následne možno konštatovať, že skutočnosť, či dovolenkové lístky podpísala alebo nie, t.j. či sa na čerpaní dovolenky so zamestnávateľom dohodla, alebo jej bolo čerpanie dovolenky nariadené zo strany zamestnávateľa, nemá žiaden vplyv na záver, že do práce v rozhodujúce obdobie nechodila. Nemožno potom vyvodiť nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie v otázke čerpania dovolenky. Ani prípadné vykonanie požadovaného dokazovania (ohľadom pravosti podpisu žalobkyne na dovolenkových lístkoch) by neviedlo k preukázaniu skutočnosti, že žalobkyňa sa dostavila do práce a zamestnávateľ jej neumožnil prácu vykonávať. Ak teda prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom ohľadom pravosti podpisu žalobkyne na dovolenkových lístkoch, postupoval správne. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že žalobkyňa, resp. jej právny zástupca na pojednávaní dňa 7.11.2016 uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie. 18. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že jej neboli doručené kópie listinných dôkazov predložených žalovaným v priebehu sporu, je potrebné konštatovať, že súd nemal povinnosť doručovať listinné dôkazy (ich kópie) protistrane (okrem povinnosti doručiť žalobu spolu s prílohami). Strany sporu majú právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko (čl. 9 C.s.p.). Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom na pojednávaní oboznámil strany sporu s obsahom spisu a tie zhodne uviedli, že im je obsah súdneho spisu známy. Nie je preto zrejmé, v čom spočíva námietka žalobkyne (prednesená aj na pojednávaní dňa 7.11.2016), keď žalobkyňa zároveň potvrdila, že jej je známy obsah súdneho spisu s poukazom na skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného k žalobe jej bolo doručené dňa 8.2.2016, dňa 29.3.2016 bol substitučný zástupca právneho zástupcu žalobkyne nahliadať do súdneho spisu (zo spisu bolo fotené vlastným aparátom), dokazovanie prečítaním listinného dôkazu bolo vykonané na pojednávaní dňa 10.6.2016, dňa 10.10.2016 a dňa 7.11.2016, pričom aj zo samotnej procesnej obrany žalobkyne vyplýva, že s listinnými dôkazmi bola oboznámená. Odvolací súd na základe uvedeného nepovažoval uvedenú námietku žalobkyne za dôvodnú, t.j. v súvislosti s ňou nevyvodil odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom a porušenie jej procesných práv. 19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).