Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/224/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516201670 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516201670.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, X., o zaplatenie 855,15 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 28. novembra 2016 č.k. 6C 35/2016-30, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 855,15 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 Eur od 26.2.2015 až do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 42 Eur od 24.2.2015 až do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 78,53 Eur od 24.2.2015 až do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 731,62 Eur od 29.5.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 855,15 Eur za dodávku plynu pre kategóriu domácnosť na odbernom mieste v obci Z. na Z. č. X na základe Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.5.2014. Na úhradu nedoplatku na kúpnej cene za dodaný zemný plyn boli žalovanému vystavené nasledujúce faktúry: Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 3 Eur splatná dňa 25.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 42 Eur splatná dňa 23.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 78,53 Eur splatná dňa 23.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 731,62 Eur splatná dňa 28.5.2015. Žalovaný nezaplatil fakturovanú spotrebu plynu a na upomienky nereagoval. V zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky zmluvy. 3. Konštatoval, že žalovaný zostal v konaní nečinný. Žalobu spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu prevzal do vlastných rúk dňa 12.4.2016. 4. Súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 297 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur. 5. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými žalobcom do spisu a zistil nasledovný skutkový stav: dodávku plynu realizoval žalobca pre kategóriu domácnosť na odbernom mieste v obci Zohor na ulici Na Záhumní č.3 na základe Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17.5.2014. Na úhradu nedoplatku na kúpnej cene za dodaný zemný plyn boli žalovanému vystavené nasledujúce faktúry Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 3 Eur splatná dňa 25.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 42,00 Eur splatná dňa 23.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 78,53 Eur splatná dňa 23.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 731,62 Eur splatná dňa 28.5.2015. Žalovaný nezaplatil fakturovanú spotrebu plynu a na upomienky nereagoval. 6. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 491 ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 48 ods. 2 písm. a/ prvá veta zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“). 7. Mal za preukázané, že žalobca dodal žalovanému zemný plyn na zmluvné odberné miesto a žalovaný vyfakturované sumy nezaplatil, čím mu vznikol celkový nedoplatok vo výške žalovanej istiny. Keďže žalovaný nedodržal zmluvné podmienky a za spotrebovaný a dodaný plyn nezaplatil vyfakturované sumy, zaviazal ho na zaplatenie dlžnej sumy podľa § 588 Obč. zák. ako aj zákona o energetike, tak ako je vo výroku rozsudku uvedené. 8. Vychádzal tiež z ust. § 517 a nasl. Obč. zák. upravujúce omeškanie dlžníka a konštatoval, že dlžník sa dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Vyslovil, že právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje omeškanie dlžníka, je neposkytnutie plnenia dlžníkom veriteľovi riadne a včas. Právnym následkom tejto skutočnosti je vznik práva veriteľa požadovať úroky z omeškania. Už teda okamihom kedy sa dostane dlžník do omeškania, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pričom ich výška je stanovená osobitným vykonávacím predpisom. 9. Priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania jednotlivých úhrad faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti tak ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení. 10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrejme zmeniť a povinnosť žalobcom uplatnený nárok mu neuložiť dôvodiac tým, že na uvedené výzvy nereagoval, nakoľko všetky podlžnosti voči SPP, a.s. boli uhradené, na základe čoho bol aj znova zapojený plyn a taktiež bol uskutočnený prepis plynu z neho na Š. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Na Z. X, Z., ktorý prepis by nebolo možné uskutočniť bez uhradenia nedoplatkov. 12. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu podanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že naďalej eviduje nedoplatok žalovaného tak ako bol v súdnom konaní uplatnený a popieral tvrdenie žalovaného, že by mu ním uplatnenú pohľadávku uhradil. Poukázal na ust. § 154 C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Tiež poukázal na ust. § 296 C.s.p., podľa ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Z uvedeného vyvodil, že neskoršie samotné tvrdenie žalovaného (nepreukázané) o úhrade žalovaného záväzku nie je prípustným prostriedkom procesnej obrany, kedy je toto tvrdenie urobené neskoro. Zároveň namietal, že žalovaného v tomto bez ohľadu na ostatné zaťažuje nielen povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania. Namietal tiež, že nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu žalovaný nezaplatil v tomto konaní uplatnenú sumu, sa považujú za nesporné s poukazom na ust. § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ním podané odvolanie nepovažoval za v súlade s § 363 C.s.p. Poukázal tiež na ust. § 365 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom, takýto dôkaz ani neoznačil a ani nenavrhol, nie je možné ho doplniť po uplynutí lehoty na podania odvolania. Z ust. § 386 písm. d/ C.s.p. vyvodil možnosť odmietnutia jeho odvolania. 13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 855,15 Eur za dodávku plynu pre kategóriu domácnosť na odbernom mieste v obci Z. na Z. Č.. X na základe Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.5.2014, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky zmluvy. Na úhradu nedoplatku na kúpnej cene za dodaný zemný plyn boli žalovanému vystavené faktúry: Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 3 Eur splatná dňa 25.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 42 Eur splatná dňa 23.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 78,53 Eur splatná dňa 23.2.2015, Fa. č. XXXXXXXXXX na sumu 731,62 Eur splatná dňa 28.5.2015, ktoré žalovaný neuhradil a na upomienky nereagoval. 16. Svojim charakterom ide v danom prípade o spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie napriek tomu mohol spor prejednať aj bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ C.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur. V prejednávanej veci išlo otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, žalovaný na doručenú mu žalobu nereagoval, k tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe sa nevyjadril, tieto nerozporoval (pohľadávku žalobcu namietal až v odvolaní), súd tak mohol považovať skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur. 17. Civilný sporový poriadok zaviedol princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 18. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 C.s.p. (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. 19. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 C.s.p.) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal súdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. 20. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie, Ustanovenia o zákonnej i sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú pri tých typoch sporov, pri ktorých platí zásada materiálnej pravdy (napr. spotrebiteľské spory a antidiskriminačné spory. 21. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne slabšej strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania, z ktorého dôvodu môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V prípade konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach podľa § 303 C.s.p. sa nepoužijú len ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania. Zákonná koncentrácia pri tomto type konania ostáva účinná. 22. Podľa § 185 C.s.p. môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán, a takouto stranou sporu je aj spotrebiteľ. 23. Je nutné taktiež poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach. Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 24. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení doložil dôkazy, ako Zmluvu o združenej dodávke plynu zo dňa 17.5.2014 uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, upomienku, pokus o zmier - predžalobnú výzvu zo dňa 8.10.2015. 25. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu súdom prvej inštancie nevyjadril a nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. V odvolaní žalovaný popieral existenciu pohľadávky žalobcu s tým, že všetky podlžnosti voči SPP, a.s. boli uhradené, na základe čoho bol aj znova zapojený plyn a taktiež bol uskutočnený prepis plynu z neho na Š. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Na Z. X, Z., ktorý prepis by nebolo možné uskutočniť bez uhradenia nedoplatkov. Jeho tvrdenie poprel vo svojom vyjadrení k jeho odvolaniu žalobca a žalovaný tvrdenia žalobcu a ním doložené dôkazy žiadnym dôkazom nevyvrátil, ani žiaden dôkaz na jeho tvrdenie nenavrhol. Navyše by ani nešlo o prostriedky procesnej obrany uplatnené včas, keď žalovaný na skutočnosti uvedené v doručenej mu žalobe vôbec nereagoval, pohľadávku žalobcu nenamietal. 26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.